Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_1Ek-153-2017.pdf
PDF · 85.12 KB
No categories available
1Ek/153/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Smolenice, so sídlom Cintorínska 3, 919 04 Smolenice, IČO: 34 013 458, právne zast. MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 718 432, proti povinnému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, na vymoženie nepeňažného plnenia a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Bronislavou Pračkovou, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, so sídlom Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. EX 244 EX 120/17, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie v y h o v u j e .
II. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vydať a navrátiť oprávnenému vlastníctvo k nehnuteľnosti v podiele 1/1 vzhľadom k celku: novovytvorený pozemok parcelné číslo 2110/4, parcela registra „C“, lesné pozemky, o výmere 501 m2, vytvorený na základe geometrického plánu číslo 112/2008, vyhotoveného dňa 6.12.2008 Ing. Jozefom Fančovičom, autorizovaného dňa 6.12.2008 Ing. Jozefom Fančovičom, autorizovaným geodetom a kartografom, a úradne overeného dňa 16.12.2008 Správou katastra Trnava pod číslom 2208/2008, pre katastrálne územie Smolenice, obec Smolenice, okres Trnava, ktorý bol pôvodne zapísaný na liste vlastníctva číslo 2, pre katastrálne územie Smolenice ako pozemok parcelné číslo 839, parcela registra „E“, orná pôda, o výmere 806 m2, pozemok parcelné číslo 840, parcela registra „E“, orná pôda, o výmere 709 m2, pozemok parcelné číslo 841, parcela registra „E“, orná pôda, o výmere 820 m2, pozemok parcelné číslo 842/1, parcela registra „E“, orná pôda, o výmere 745 m2, pozemok parcelné číslo 843/2, parcela registra „E“, orná pôda, o výmere 6924 m2, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 26C/51/2007-914 zo dňa 10. 02. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/665/2015-1000 zo dňa 14. 11. 2016 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 23. 10. 2017 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Bronislavu Pračkovú, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, so sídlom ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 244 EX 120/17.
3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu so svojim vyjadrením a vyjadrením oprávneného. Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie dňa 21.11.2017 podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 06.12.2017.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžr/147/2013 zo dňa 23.09.2014, ktorý uvádza, že povinnosť vydať nehnuteľnosť a navrátiť vlastníctvo
k nim cirkvi ako osobe oprávnenej, uložil žalobcovi povinnosť vyhlásiť vôľu určitým spôsobom. Nakoľko žalobca predmetnú povinnosť nerešpektoval, dohodu s cirkvou neuzavrel, ani iným spôsobom nesplnil právoplatne mu uloženú povinnosť, nastala ex lege zákonná fikcia v zmysle ktorej právoplatný rozsudok nahradil vôľu povinnej osoby. Z uvedeného dôvodu povinný namieta, že exekúcia v tomto prípade nie je prípustná čo potvrdzuje rozsudok NS SR, sp. zn. 2Sžo/36/2010 zo dňa 14.09.2010, podľa ktorého rozsudok ukladajúci povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu nahrádza prejav vôle predávajúceho na uzavretie zmluvy, a preto nie je potrebný súdny výkon takéhoto rozhodnutia.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa dňa 22.12.2017 vyjadril oprávnený. Oprávnený v úvode svojho vyjadrenia uviedol, že nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a v ňom uvedenú argumentáciu považuje za nesprávnu najmä z dôvodu, že tam uvedené právne tvrdenia sú postavené na zlej interpretácii zákona, ako aj účelovom výklade predložených rozsudkov. Uvádza, že povinný nesplnil žiadnu z povinností, ktoré mu boli uložené právoplatnými rozsudkami, najmä nepodpísal Dohodu o vydaní nehnuteľnej veci a taktiež nevydal príslušnú dokumentáciu. Oprávnený ďalej uvádza, že v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len ,,Reštitučný zákon“) má povinný povinnosť podpísať Dohodu o vydaní nehnuteľnosti, o to viac ak vlastníkom žalovaných nehnuteľností bol pred vyhlásením reštitučných rozsudkov štát, ktorý nesmie porušovať zákon a účelne ho interpretovať za účelom vyhnúť sa plneniu svojich povinností. Oprávnený sa vo svojom vyjadrení jednotlivo vyjadril aj k rozsudkom uvádzaným povinným v návrhu na zastavenie, tie však považuje za bezpredmetné pre účely tohto exekučného konania nakoľko rozsudkom NS SR sp.zn. 1Sžr/147/2013 zo dňa 23.09.2014, sa povinný domáhal zrušenia vkladu vlastníckeho práva v prospech oprávneného, kde povinný tvrdil, že ku vkladu nemôže dôjsť ak nie podpísaním Dohody o vydaní nehnuteľnej veci zo strany povinného. Rozsudok NS SR, spis. zn. 2Sžo/36/2010 zo dňa 14.09.2010 sa týka kúpnej zmluvy a nie špeciálnej Reštitučným zákonom stanovenej Dohody o vydaní nehnuteľnej veci. Oprávnený konštatuje, že povinný na jednej strane tvrdí, že nemôže podpísať Dohodu o vydaní nehnuteľnej veci, na strane druhej v správnych konaniach tvrdí, že nepodpísal Dohodu o vydaní nehnuteľnej veci a preto nie je možné povoliť vklad. Z tohto dôvodu oprávnený uvádza, že argumentácia uvedená v návrhu povinného na zastavenie exekúcie je neprípustná a postavená na účelovou výklade zákona a judikatúry a je v rozpore so znením zákona, judikatúry a s účelom Reštitučného zákona, ktorým je zmiernenie majetkových krívd. Oprávnený tvrdí, že konanie povinného jednoznačne porušuje vlastnícke právo oprávneného a znemožňuje jeho držbu a nerušený výkon a z tohto dôvodu sa oprávnený nachádza v právnej neistote, keďže nie je zrejmé či mu bude vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam prevedené. Z uvedených dôvodov oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí a žiada o zamietnutie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
6. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie podal vyjadrenie aj samotný exekútor JUDr. Bronislava Pračková, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, so sídlom ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom. Uvádza, že podľa § 126 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržiava. Súdna judikatúra sa zjednotila na tom, že pri ochrane vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nemožno sa domáhať vydania veci, ale je potrebné žiadať o jej vypratanie / R53/1973, 1Sžr/147/2013/. Podľa uvedených rozhodnutí je nevykonateľný výrok, ktorým sa ukladá vydanie nehnuteľnosti, pokiaľ nedôjde k dobrovoľnému plneniu.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Súd z predložených listinných dôkazov a to fotokópie doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 21.11.2017 zistil, že návrh na zastavenie exekúcie zaslal povinný elektronickými prostriedkami dňa 06.12.2017, t.j. v zákonnej 15-dňovej lehote.
12. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností. Dôvody zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanovení §61k ods. 1 Exekučného poriadku.
13. Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 26C/51/2007-914 zo dňa 10. 02. 2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/665/2015-1000 zo dňa 14. 11. 2016. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný, aby oprávnenému vydal a navrátil vlastníctvo k nehnuteľnosti v podiele 1/1 vzhľadom k celku: novovytvorený pozemok parcelné číslo 2110/4, parcela registra „C“, lesné pozemky, o výmere 501 m2, vytvorený na základe geometrického plánu číslo 112/2008, vyhotoveného dňa 6.12.2008 Ing. Jozefom Fančovičom, autorizovaného dňa 6.12.2008 Ing. Jozefom Fančovičom, autorizovaným geodetom a kartografom, a úradne overeného dňa 16.12.2008 Správou katastra Trnava pod číslom 2208/2008, pre katastrálne územie Smolenice, obec Smolenice, okres Trnava, ktorý bol pôvodne zapísaný na liste vlastníctva číslo 2, pre katastrálne územie Smolenice ako pozemok parcelné číslo 839, parcela registra „E“, orná pôda, o výmere 806 m2, pozemok parcelné číslo 840, parcela registra „E“, orná pôda, o výmere 709 m2, pozemok parcelné číslo 841, parcela registra „E“, orná pôda, o výmere 820 m2, pozemok parcelné číslo 842/1, parcela registra „E“, orná pôda, o výmere 745 m2, pozemok parcelné číslo 843/2, parcela registra „E“, orná pôda, o výmere 6924 m2.
14. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010). Podstatou tohto preskúmavania je preverenie materiálnej a formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu. Súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok (z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18).
15. Súd konštatuje, že formálna vykonateľnosť v predmetnom exekučnom konaní nebola povinným namietaná. Materiálne predpoklady exekučného titulu vyjadrujú jeho obsahovú určitosť (individualizácia oprávneného a povinného, vymedzenie povinnosti, lehota na plnenie). Súd má za to, že v danom prípade právoplatný rozsudok súdu v občianskoprávnom konaní ukladajúci povinnosť prejaviť svoju vôľu (teda vydať nehnuteľnosť), nahradil vôľu povinnej osoby. Uvedené konštatoval aj vo svojom rozsudku
Najvyšší súd SR č.k. 1Sžr/147/2013, keď vyslovil, že rozsudok súdu v občianskoprávnom konaní, ktorým bola žalobcovi (v právnom postavení povinnej osoby v reštitučnom konaní) uložená povinnosť vydať nehnuteľnosti a navrátiť vlastníctvo k nim cirkvi (ako osobe oprávnenej v reštitučnom konaní), je v zmysle § 161 ods. 3 O. s. p. rozsudkom ukladajúcim povinnosť vyhlásiť vôľu spôsobom identifikovaným vo výroku rozsudku. Nakoľko žalobca uvedenú povinnosť nerešpektoval, dohodu o vydaní nehnuteľných vecí s cirkvou neuzavrel, hoci dohoda o vydaní veci obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti a ani iným spôsobom nesplnil právoplatne mu uloženú povinnosť, nastala ex lege zákonná fikcia, v zmysle ktorej právoplatný rozsudok súdu v občianskoprávnom konaní ukladajúci žalobcovi povinnosť prejaviť svoju vôľu (teda vydať nehnuteľnosť), nahradil vôľu povinnej osoby (žalobcu).
16. K uvedenej veci zaujal stanovisko aj Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorý v súlade s tvorbou jednotnej metodiky a zabezpečenia dodržiavania ústavnosti a zákonnosti orgánov geodézie, kartografie a katastra konštatoval, že právoplatné rozsudky súdov v reštitučných veciach, ktorých výroky znejú „žalovaný sa zaväzuje uzavrieť dohodu so žalobcom o vydaní veci“ alebo „žalovaný je povinný vydať vec“ sú čo do uplatnenia reštitučných nárokov rovnocenné, čo znamená, že oba takéto rozsudky plnohodnotne nahrádzajú dohody o vydaní veci a sú podkladom na zápis zmeny vlastníckeho práva záznamom bez následného uzavretia dohody o vydaní veci. Tento právny názor sa vykryštalizoval postupne so sudcami rôznych stupňov súdov, ako aj s použitím komentára k § 161 ods. 3 OSP, z ktorého je podstatné to, že právoplatné rozsudky nahradzujúce prejav vôle sa už nevykonávajú. Jej následkom má byť spísanie dohody o vydaní nehnuteľnosti podľa zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam; právo vyplývajúce z tejto dohody by bolo následne zapísané do katastra nehnuteľností vkladom; prílohou návrhu na vklad je uvádzaný rozsudok o povinnosti vydať a navrátiť vlastníctvo k nehnuteľnosti. Rozsudok súdu nahrádza vôľu povinnej osoby, on sám nie je listinou spôsobilou na zápis do katastra nehnuteľností (odpoveď č. 2 uverejnená v Katastrálnom bulletine č. 1/2011 zo dňa 21. 6. 2011, číslo LO-5162/2011).
17. Na základe zistených skutočností súd konštatuje, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je odôvodnený a skutočnosti uvádzané povinným súd považuje za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Nakoľko exekučným titulom je uložená povinnosť vydať a navrátiť oprávnenému vlastníctvo k nehnuteľnosti, teda povinnosť prejaviť svoju vôľu určitým spôsobom, nastala zákonná fikcia v zmysle ktorej právoplatný rozsudok nahradil vôľu povinnej osoby.
18. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že v danom prípade sú splnené predpoklady oprávňujúce vyhoveniu návrhu povinného na zastavenie exekúcie a zároveň zastaveniu exekúcie podľa § 61 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko došlo ku skutočnostiam, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
19. Súd o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.