Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/147/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/X, 841 02 Bratislava, o zaplatenie 446,66 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.11.2013, doručenou tunajšiemu súdu 30.04.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 446,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 446,66 Eur od 17.09.2012 do zaplatenia z titulu neuhradeného úveru. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.02.2009 uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100019030, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 564,30 Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach vo výške 34,49 Eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v zmluve. Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca so žalovaným dohodli na odklade splátok č. 8, 9, 10 pôžičky a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č. 31, 32, 33. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol žalobca žalovanému revolving dňa 29.12.2010 vo výške 620,82 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške 34,49 Eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 38, do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. do okamžitej splatnosti úveru žalovaný zaplatil sumu 1.208,86 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol s úhradou splátky č. 38 v omeškaní o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 446,66 Eur dňa 17.09.2012. Túto sumu neuhradil ani čiastočne.

2. Podaním doručeným súdu 28.01.2015 právna zástupkyňa žalobcu v rámci vyjadrenia ohľadne uplatneného nároku uviedla, že na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100019030 zo dňa 25.02.2009 mal žalovaný uhradiť poskytnutý úver vo výške 564,30 Eur spolu s dohodnutým úrokom ako formou odplaty v 30 mesačných splátkach vo výške 34,94 Eur. Žalovaný v bode 8 a nasl. uzavrel doplnkovú službu, a to dohodu o poskytnutí služby odkladu splátok. Uzavretie dohody nebolo podmienkou na uzavretie zmluvy. Dohoda o poskytnutí služby je graficky oddelená od ostatného textu zmluvy a je samostatne parafovaná zmluvnými stranami. Odplata za uzavretie dohody (55,87 Eur) je uvedená v bode 8.1, jej spôsob úhrady (vzájomné započítanie) si zmluvné strany dohodli v bode 8.4. Dňa 25.02.2009 bola preto žalovanému vyplatená na účet uvedený v zmluve suma 508,43 Eur.

Nakoľko žalovaný splnil podmienky bod 4.1 zmluvných dojednaní, ktoré upravujú podmienky poskytnutia revolvingu, dňa 29.12.2010 bol žalovanému poskytnutý revolving vo výške 279,36 Eur, ktorý sa zaviazal spolu s dohodnutou odplatou splatiť v 18 mesačných splátkach vo výške 34,49 Eur. Nakoľko žalovaný uzavrel dohodu o poskytnutí služby, ktorá sa týkala aj odkladu splátok revolvingu, po vzájomnom započítaní aj odplaty za uzavretie dohody o poskytnutí služby odkladu splátok aj revolvingu (30,47 Eur) bola žalovanému vyplatená dňa 29.12.2010 na bankový účet uvedený v zmluve výsledná suma 248,89 Eur. Žalobou uplatnený nárok predstavuje sumu 446,66 Eur, pričom ide o súčet neuhradených splátok, a to časť splátky č. 39 vo výške 32,78 Eur, celých splátok č. 40 až 51 (vo výške 34,49 Eur). Predmetom konania nie je zaplatenie žiadnych iných poplatkov či nárokov, ako sú jednotlivé splátky úveru. Každou splátkou sa uhrádzala časť istiny (17,55 Eur) a časť úroku (16,94 Eur).

3. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30.06.2015, č.k. 22C 147/2014-42, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Bratislave na podklade odvolania žalobcu uznesením zo dňa 14.12.2017, č.k. 4Co 487/2015-59, zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že rozsudok nebol dostatočne odôvodnený, ktorá skutočnosť spôsobila jeho nepreskúmateľnosť.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 04.04.2018, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Žalobca podaním doručeným súdu 13.03.2018 ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť svojho právneho zástupcu a žiadal, aby súd prejednal vec v ich neprítomnosti. Žalovaný mal doručenie predvolania vykázané fikciou doručenia 22.03.2018. Súd preto v zmysle § 180 vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 25.02.2009, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 25.02.2009, kópiou obálky na č.l. 6, kartou klienta na č.l. 7, výpisom z obchodného registra žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 25.02.2009 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100019030, na základe ktorej sa zaviazal žalovanému poskytnúť finančné prostriedky vo výške 564,30 Eur a žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť v 30 mesačných splátkach vo výške 34,49 Eur s ročnou úrokovou sadzbou 68,86 %, priemernou RPMN 34,49 %, celkovou sumou k zaplateniu vo výške 1.034,66 Eur (z toho suma 470,36 Eur predstavovala zmluvnú odmenu). V súlade s ustanoveniami zmluvy žalobca poskytol žalovanému revolving vo výške 279,36 Eur s úrokovou sadzbou 67,55%, predpokladanou RPMN 55,40% a celkovou sumou k zaplateniu 620,79 Eur (z toho suma 341,43 Eur predstavovala zmluvnú odmenu). Nakoľko si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uhradiť záväzok riadne a včas a s úhradou splátky č. 38 bol v omeškaní viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil celkovú sumu 1.208,86 Eur.

8. Z karty klienta na č.l. 7 spisu súd zistil, že žalovanému bol poskytnutý úver v celkovej výške 757,32 Eur, pričom z celkovej sumy úveru žalovaný uhradil 1.208,86 Eur.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu zavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

15. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. g/, písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

20. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 25.02.2009 vznikol medzi žalobcom a žalovaný záväzkovo právny vzťah, na základe ktorého sa zaviazal žalobca žalovanému poskytnúť finančné prostriedky vo výške 564,30 Eur a žalovaný sa zaviazal pôžičku splatiť v 30 mesačných splátkach vo výške 34,49 Eur. V súlade s ustanoveniami zmluvy žalobca poskytol ďalej žalovanému revolving vo výške 279,36 Eur s úrokovou sadzbou 67,55%, predpokladanou RPMN 55,40% a celkovou sumou k zaplateniu 620,79 Eur. Nakoľko si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uhradiť záväzok riadne a včas a s úhradou splátky č. 38 bol v omeškaní viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru.

22. Z karty klienta na č.l. 7 spisu mal súd za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver v celkovej výške 757,32 Eur, pričom z celkovej sumy úveru žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil 1.208,86 Eur.

23. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a/ v spojení s § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanému úver v rámci svojho podnikania a žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§4). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje údaj končenej splatnosti spotrebiteľského úveru a o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g/, písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

24. V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky 34,49 Eur. Takéto určenie nemožno považovať za súladné s § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, koľko z ktorej splátky, pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko žalobca neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité na úhradu jednotlivých nárokov, nemožno takýto postup žalobcu považovať za súladný so zákonom o spotrebiteľských úveroch.

25. Na uvedenom nič nemení ani rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C 42/2015. V tejto súvislosti súd konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda aj v danom prípade Súdny dvor poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. (ktorého ustanovenie v tomto smere korešponduje s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z.) Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice, a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Na viac súd poukazuje aj na samotné znenie rozsudku Súdneho dvora vo veci C 42/15, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úver je preto potrebné vyhodnotiť tiež v súlade s rozsudkom Súdneho dvora C 42/15 v tom zmysle, že jej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, a to bez pochybností. Len zo samotného uvedenia výšky splátky 34,49 Eur spotrebiteľovi nie je zrejmé, koľko má uhradiť na istinu úveru a koľko na odplatu veriteľa titulom úrokov z úveru a poplatkov za úver, a teda nemá ani možnosť skontrolovať, či veriteľ pri započítavaní splátky na istinu úveru, na úroky a poplatky nepostupuje svojvoľne. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v danom prípade jednoznačne môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu k článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov.

26. Rovnako z úverovej zmluvy nie je možné zistiť ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorú náležitosť nemožno stotožňovať s počtom splátok uvedených v zmluve. Význam uvedeného ustanovenia spočíva vo vedomosti spotrebiteľa o hraničnom termíne dokedy musí úver uhradiť už pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tak posúdiť, či je vôbec spôsobilý v takom časovom horizonte úver splatiť. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru.

27. Vzhľadom k tomu, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti a o výške, počte a termínoch

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 4 ods. 3 v spojení s § 4 ods. 2 písm. g/, písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov, poplatkov, zmluvných pokút, upomienok. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver v celkovej výške 757,32 Eur, pričom žalovaný uhradil žalobcovi celkovo sumu 1.208,86 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vrátil žalobcovi celú sumu poskytnutého úveru, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný, mal by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.