Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/23/2017

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcov: 1. Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 480, 2. Y. E., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ.. D. X, F., 3. N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, F.-G., 4. G. E., nar. XX.X.XXXX, bytom E. U. D. XXX, 5. G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.. D. X, F., 6. B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.. D. X, F., 7. K. G., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ.. D. X, F., 8. Š. R., nar. X.XX.XXXX, bytom Ľ.. D. X, F., 9. Ľ. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ.. D. X, F., 10. F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.. D. X, F., 11. Š. N., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ.. D. X, F., 12. R. D., nar. XX.X.XXXX, bytom R. U. F. XXX, 13. G. C., nar. XX.X.XXXX, bytom I.. I. XX, F., 14. A. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, Š., 15. E. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ.. D. X, F., 16. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ.. D. X, F., 17. N. G., nar. X.X.XXXX, bytom Ľ.. D. X, F., 18. K. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ.. D. X, F., 19. K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ.. D. X, F., 20. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.. D. X, F., 21. Ľ. A., nar. X.X.XXXX, bytom N. XX, L., 22. D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. X, L., 23. G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, R. L., 24. K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, R. L., 25. Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ.. D. X, F., v zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 480, právne zastúpení spoločnosťou: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 662 291, so sídlom Miletičova 23, Bratislava, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 119, Žilina, o zaplatenie 2.028,68 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 29.6.2016 sa žalobcovia - vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súp.č. XXXX, Trnava, domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť vydať im bezdôvodné obohatenie s príslušenstvom (titulom vrátenia časti úroku zo zmluvy o úvere), ako aj zaplatiť im náhradu trov konania. Ďalej sa v žalobe uvádza, že v zastúpení žalobcov vystupuje Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, L. van. Beethovena 26, 917 08 Trnava. Následne sa v žalobe uvádza, že všetci sú zastúpení spoločnosťou UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 662 291, Miletičova 23, 821 09 Bratislava. K žalobe bolo priložené splnomocnenie zo dňa 10.6.2016 pre uvedenú advokátsku kanceláriu, pričom sa v ňom uvádza, že „vlastníci bytov a nebytových priestorov súp. č. XXXX“ zastúpení správcom bytového domu Bytovým družstvom so sídlom v Trnave, udeľujú splnomocnenie uvedenej advokátskej kancelárii. Uvedené splnomocnenie pre advokátsku kanceláriu je podpísané spôsobom „za Vlastníkov bytov a NB v BD v s.č. XXXX správca Bytové družstvo so sídlom v Trnave“. Zároveň berú na vedomie, že za toto zastupovanie patrí splnomocnencovi odmena, spolu s výdavkami a náhradou za stratu času. Povinní sú ju zaplatiť kedykoľvek im bude vyúčtovaná, bez ohľadu na to, či bola prisúdená voči odporcovi. Advokátska kancelária následne podala na súd žalobu.

2. Advokátska kancelária doručila súdu druhé splnomocnenie zo dňa 10.6.2016 pre uvedenú advokátsku kanceláriu, pričom sa v ňom uvádza, že vlastníci bytov a nebytových priestorov súp.č. XXXX, za ktorých koná v zmysle § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. správca bytového domu Bytové družstvo so sídlom v Trnave, týmto udeľujú splnomocnenie uvedenej advokátskej kancelárii. Zároveň berú na vedomie, že za toto zastupovanie patrí splnomocnencovi odmena, spolu s výdavkami a náhradou za stratu času. Povinní sú ju zaplatiť kedykoľvek im bude vyúčtovaná, bez ohľadu na to, či bola prisúdená voči odporcovi. Uvedené splnomocnenie pre advokátsku kanceláriu je podpísané spôsobom „za Vlastníkov bytov a NB v BD v s.č. XXXX správca Bytové družstvo so sídlom v Trnave“.

3. Uznesením č.k. 27C/23/2017-138 zo dňa 2.2.2018 súd vyzval žalobcov, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia prostredníctvom označeného právneho zástupcu predložili súdu originál splnomocnenia preukazujúceho oprávnenie advokátskej kancelárie na zastupovanie žalobcov v tomto konaní, podpísaného žalobcami, alebo preukázali súdu inak oprávnenie Bytového družstva so sídlom v Trnave na udelenie splnomocnenia advokátskej kancelárii na zastupovanie žalobcov v tomto konaní. Súd v poučení uviedol, že ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, konanie zastaví.

4. Právny zástupca doručil súdu dňa 22.2.2018 podanie, v ktorom uviedol, že má za to, že v konaní bol preukázaný princíp priameho zákonného zastúpenia vlastníkov správcom podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., pričom konania obsiahnuté v § 8b ods. 1 druhá veta sa nedotýkajú aktívnej legitimácie vlastníkov. Má za to, že obnova bytového domu spojená s dojednaním úverovej zmluvy priamo súvisí so správou bytového domu, čo vyplýva z § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z.. Ďalej sa v podaní uvádza, že zvoleným zástupcom pre toto súdne konanie je advokátska kancelária, zvoleným zástupcom nikdy nebolo Bytové družstvo so sídlom v Trnave, ktoré nie je ani stranou sporu. V prípade predloženej plnej moci sa jedná o dohodu o plnomocenstve dojednanú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov len zastúpených správcom v mene a na účet vlastníkov v súlade so zákonným zastúpením podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Druhá veta § 89 ods. 1 sa vzťahuje len na zvolených zástupcov a nie na zákonného zástupcu, ktorým je správca bytového domu. Ak predmetnú situáciu porovnáme s tým, že za obchodnú spoločnosť koná na základe príslušných ustanovení Obchodného zákonníka za s.r.o. konatelia a za a.s. predstavenstvo, tiež sa nejedná o zastúpenie, ale o priame konanie. A keď v rámci priameho konania koná za obchodnú spoločnosť štatutárny orgán, a napr. aj pri podaní žaloby na súde, neoznačuje štatutárny orgán ako žalobcu seba, ale spoločnosť, za ktorú priamo koná a najmä nepotrebuje k tomu žiadne osobitné splnomocnenie a súdy ho ani nepožadujú, z dôvodu, že ide o priame konanie zo zákona.

5. Podľa § 89 ods. 1 a 3 zákona č. 130/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (1) Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté. (3) Podľa § 92 ods. 1 CSP, zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie buď na celé konanie, alebo len na určité úkony. Podľa 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVB“), správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní pred súdom nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Podľa § 161 ods. 1 a 3 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). (1) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví. (3)

6. Pokiaľ sa v občianskom súdom konaní nechal žalobca právne zastúpiť a žalobu podal v jeho mene zvolený právny zástupca bez preukázania oprávnenia k zastupovaniu, treba to považovať za nedostatok

podmienky konania, ktorý možno odstrániť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/30/2010 zo dňa 20.07.2011).

7. Advokátska kancelária preukazuje oprávnenie podať žalobu v mene vlastníkov bytov splnomocnením udeleným mu vlastníkmi bytov prenesene, a to prostredníctvom správcu bytového domu. Súd má za to, že takéto splnomocnenie nie je možné akceptovať z nasledovných dôvodov:

8. Fyzické a právnické osoby sa pri právnom úkone môžu dať zastúpiť inou osobou, a to aj advokátom alebo právnickou osobou zriadenou za účelom výkonu advokácie. V tomto prípade zastúpenie vzniká na základe dohody o plnej moci v zmysle § 23 OZ. Zastúpenie na základe plnej moci je teda právnym vzťahom medzi zástupcom a zastúpeným, založený zmluvou, ktorú zákon nazýva dohoda o plnomocenstve. Na preukázanie existencie vzťahu zastúpenia a jeho rozsahu slúži splnomocnenie ako jednostranný právny úkon zastúpeného. V civilnom sporovom konaní je potrebné udeliť splnomocnenie zástupcovi písomne. V zásade sa vyžaduje, aby zástupca preukázal plnomocenstvo pri prvom procesnom úkone, právna prax pripustila aj preukázanie oprávnenia zastupovať stranu sporu aj dodatočne (R12/1985). V zmysle § 24 musí zástupca konať osobne, ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

9. Keďže sú stranou sporu označení jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, bolo v zmysle § 92 ods. 1 potrebné, aby tieto označené subjekty udelili písomne splnomocnenie advokátskej kancelárii na podanie žaloby a zastupovanie ich v konaní. Z dikcie ustanovenia § 92 ods. 1 jednoznačne vyplýva, že strana udelí písomne splnomocnenie splnomocnencovi, a nie jej tvrdený zákonný zástupca.

10. Naviac, nebolo ani preukázané, že by správca bol v prejednávanej veci zákonným zástupcom vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V zmysle § 8b ods. 1 ZoVB je správca oprávnený konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom len pri správe domu, pričom v zmysle vety druhej zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome v troch vymedzených prípadoch, medzi ktoré nepatrí prípad tu prebiehajúceho konania. Súd má za to, že správca nie je v prejednávanej veci zákonným zástupcom vlastníkov bytov zmysle § 8b ods. 1 ZoVB, pretože zákonodarca vymedzil oblasti zákonného zastúpenia správcom taxatívne a v prípade úverového záväzku nemožno hovoriť ani o všeobecnej povahe správy bytového domu správcom (§ 8b ods. 2 ZoVB). Na tomto stave pritom nič nezmenila ani novelizácia zákona č. 182/1993 Z.z. od 01.01.2016, ktorá doplnila dikciu § 8b ods. 1 zákona o vetu druhú.

11. Aj v prípade, že by bol správca oprávnený uzavrieť v mene vlastníkov bytov zmluvu o úvere (čo zatiaľ súd nemal dôvod podrobne skúmať, nakoľko sa to týka merita veci), nebolo z hľadiska procesného preukázané, že by bol správca splnomocnený konať v mene vlastníkov bytov v prípade civilného sporového konania týkajúceho sa nárokov z tejto zmluvy, resp. aby v mene vlastníkov bytov splnomocnil na zastupovanie advokáta alebo advokátsku kanceláriu. Vzťah medzi správcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov je zmluvným vzťahom, pričom oprávnenia správcu vyplývajú z dohody o plnomocenstve obsiahnutej najčastejšie v zmluve o výkone správy. Pokiaľ ide o úverové záväzky a z nich plynúce nároky, nie je dané zákonné splnomocnenie pre konanie správcu a v konaní nebolo preukázané ani splnomocnenie správcu pre zabezpečenie právnych služieb pre označených žalobcov. Súd tiež poukazuje na znenie článku III. bod 5. zmluvy o výkone správy, z ktorého vyplýva, že vlastníci bytov ďalej splnomocňujú správcu k právnym úkonom súvisiacim s uzatvorením ostatných zmlúv, ktoré nesúvisia priamo s bežnou správou domu, a to zmluvy o dielo, úverové zmluvy, ktorými sa zabezpečujú opravy, rekonštrukcie a modernizácie domu a iné ďalšie zmluvy súvisiace s domom (kam by mohlo teoreticky patriť poskytovanie právnych služieb), po predchádzajúcom súhlase vlastníkov bytov v dome, ktorý súhlas v konaní preukázaný nebol.

12. Ak aj predložené plnomocenstvo bolo akceptované v konaní pred NBS, pre súd takáto akceptácia zo strany NBS nie je záväzná, keď následky jeho akceptovania v prípade konania pred NBS sú úplne iné ako následky jeho akceptovania v civilnom sporovom konaní. Keďže v zmysle čl. VII. bod 4. zmluvy o výkone správy bolo potrebné o úvere rozhodnúť hlasovaním na schôdzi vlastníkov dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov v dome, je vylúčené, aby uplatňovanie nárokov z tejto zmluvy v civilnom sporovom konaní a v spojení s tým udelenie splnomocnenia advokátskej kancelárii (s čím

majú byť spojené náklady vyčíslené v žalobe zatiaľ len za 2 úkony na cca 4.192,48 €) bolo možné považovať za bežnú vec spojenú so všeobecnou správou bytového domu vyplývajúcou zo zákona.

13. V posudzovanom prípade je žaloba opatrená podpisom advokátskej kancelárie, ktorá sa označuje za právneho zástupcu žalobcov, avšak súd nemá za preukázané zastúpenie žalobcov právnym zástupcom označeným v záhlaví žaloby. Nakoľko predložené splnomocnenie nepreukazuje oprávnenie advokátskej kancelárie podať predmetnú žalobu, súd vyzval žalobcov prostredníctvom označeného právneho zástupcu na doloženie relevantného splnomocnenia v súlade s ustanovením § 161 ods. 1 CSP. Ani na výzvu súdu také splnomocnenie predložené nebolo, hoci bolo dané poučenie o následku zastavenia konania pre existenciu prekážky konania.

14. Podporne súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 19 S 43/02, časopis Zo súdnej praxe č. 30/2003, podľa ktorého, „podanie, urobené osobou, ktorá sa označila za zástupcu účastníka bez preukázania oprávnenia na zastupovanie účastníka spôsobom uvedeným v ustanovení § 28 ods. 1 OSP, treba považovať za nedostatok podmienky konania na strane účastníka (nedostatok splnomocnenia), ktorý možno odstrániť. Právne významné pre posúdenie, či ide o takýto nedostatok podmienky konania, je nielen to, kto podanie urobil, ale predovšetkým to, či táto osoba procesný úkon urobila za iného (účastníka konania) ako jeho zástupca.“ Ďalej súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011, sp.zn. 1 Cdo 152/2010, podľa ktorého, „ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka konania ako jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie zastupovať účastníka spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 OSP, nejde o odvolanie podané neoprávnenou osobou, lebo v takom prípade ten, kto v odvolaní vystupuje ako zástupca účastníka, neuplatňuje v konaní procesné práva vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon robí za zastúpeného. Nedostatok preukázania plnomocenstva potom treba považovať za nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Procesným dôsledkom neodstránenia tohto nedostatku je zastavenie konania (§ 104 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 OSP).“

15. Súd zároveň poukazuje na rozpor v tom, že hoci je poukazované na ustanovenie § 8b ods. 1 ZoVB, ktoré ustanovenie umožňuje správcovi v konaní v určitých sporoch vystupovať za vlastníkov bytov, žaloba v prejednávanej veci takto podaná nebola (ako žalobcovia sú označení priamo vlastníci bytov a nebytových priestorov, a nie správca), keď zároveň správca (vychádzajúc z podaní) ani nemá vystupovať v tomto konaní. Ak však mal byť daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 8b ods. 1 ZoVB, žaloba mala byť podaná správcom za vlastníkov bytov, ktorý si na svoje zastúpenie (nie vlastníkov) v konaní mohol zvoliť právneho zástupcu. Keďže boli ako žalobcovia označení všetci vlastníci bytov, je vylúčená aplikácia ustanovenia § 8b ods. 1 ZoVB, ale bolo potrebné, aby označené subjekty udelili písomne splnomocnenie advokátskej kancelárii na podanie žaloby a zastupovanie ich v konaní, a to v zmysle ustanovenia § 92 ods. 1 (strana udelí písomne splnomocnenie zástupcovi, ktorého si strana zvolila). Súd tiež poukazuje aj na rozpor týkajúci sa prípadného zmluvného splnomocnenia správcu na konanie, keď v podaní zo dňa 25.4.2017 (č.l. 102) sa uvádza, že bolo dané aj zmluvné splnomocnenie pre správcu na základe zmluvy o výkone správy, pričom v podaní zo dňa 21.2.2018 (č.l. 143) sa na rozdiel od toho uvádza, že zvoleným zástupcom pre toto súdne konanie nikdy nebol správca a z tohto dôvodu do súdneho spisu nebola založená plná moc. Súd dodáva, že v prípade, ak by aj zmluvné splnomocnenie pre správcu preukázané bolo, bolo by potrebné aplikovať ustanovenie § 89 ods. 1 CSP, podľa ktorého sa zvolený zástupca nemôže dať zastúpiť, a teda zastúpenie advokátskou kanceláriou by ani nebolo možné.

16. Argumentáciu, že za obchodnú spoločnosť koná pred súdom štatutárny orgán bez toho, aby súd vyžadoval osobitné splnomocnenie, a preto nie je potrebné splnomocnenie ani v tu prejednávanej veci, nie je možné uznať. Právnická osoba svoju vôľu totiž inak ako prostredníctvom štatutárneho orgánu prejaviť nevie, čo je odlišné od vlastníkov bytov, ktorí by v konaní mohli vystupovať aj bez zástupcu, ak ide o fyzické osoby spôsobilé na právne úkony.

17. Splnomocnenie je vyjadrením súhlasu splnomocniteľa, že splnomocnenec môže za neho konať v jeho mene v rámci uvedenej záležitosti. Splnomocnením disponuje splnomocnenec za účelom, aby sa preukázal tretej osobe, že je oprávnený v uvedenej veci konať za splnomocniteľa. V čl. 17 je vyjadrená zásada hospodárnosti konania, v zmysle ktorej súd koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. S poukazom na početnosť označených žalobcov a zásadu hospodárnosti konania vyjadrenú v čl. 17 CSP, ale najmä s poukazom na skutočnosť, že

splnomocnením má disponovať tá osoba, ktorá tvrdí, že má oprávnenie konať v mene splnomocniteľa (tu advokátska kancelária za vlastníkov bytov), súd nedoručoval výzvu na preukázanie splnomocnenia vlastníkom bytov, ale advokátskej kancelárii, keďže je to práve označený splnomocnenec, ktorý by mal disponovať riadnym splnomocnením, a nie označení žalobcovia.

18. Súd dodáva, že uvedený postup je nevyhnutný na ochranu vlastníkov bytov, ktorí sú tými, ktorým v spojení s týmto konaním vzniknú trovy konania (v podobe trov ich právneho zastúpenia minimálne vo výške vyčíslenej v žalobe), a ktorí v prípade neúspechu v konaní môžu znášať i trovy protistrany (čím súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci, len uvádza jednu z možností skončenia sporu), a preto musí byť jednoznačne preukázané, že s podaním žaloby v ich mene súhlasili, a za tým účelom splnomocnili advokátsku kanceláriu. Súd poukazuje na to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli žalobcom v čase podania žaloby, a ktoré sú uvedené v žalobe, rozhodne nie sú zanedbateľné, pričom tieto neznáša správca bytového domu, ale vlastníci bytov. Doposiaľ nebolo predložením potrebného splnomocnenia preukázané, že vlastníci bytov sú uzrozumení s podaním žaloby a s nákladmi, ktoré sú s tým spojené.

19. Vyššie uvedená argumentácia súdu sa týka aj žalobcu 1/, ktorým je samotné Bytové družstvo so sídlom v Trnave, ktoré rovnako ako ostatní žalobcovia neudelilo advokátskej kancelárii plnú moc na zastupovanie v konaní ako vlastník bytu, ale len ako správca bytového domu zastupujúci vlastníkov bytov.

20. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

21. Ustanovenie § 257 upravuje moderačné právo súdu, ktorého uplatnenie prichádza do úvahy výnimočne, keď výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Súd má za to, že v konaní existujú také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú použitie citovaného ustanovenia.

22. Nakoľko o náhrade trov konania súd rozhoduje medzi stranami sporu, tu by musel zaviazať k náhrade trov konania žalovanej žalobcov, pretože zastavenie konania bolo zavinené neodstránením prekážky konania zo strany žalujúcej (§ 256 ods. 1 . Súd mal však za to, že by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti, aby náhradu trov konania žalovanej mali znášať označení žalobcovia, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou nemajú o konaní vedomosť. Zároveň je potrebné prihliadnuť na to, že kým na strane žalobcov ide o fyzické osoby, na strane žalovanej ide o podnikateľa, ktorého majetková sféra nebude použitím výnimočného ustanovenia badateľne dotknutá. Podporne súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoPr/4/2017-336 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súd v obdobnej situácii pri nedostatku riadneho plnomocenstva pre advokátsku kanceláriu aplikoval ustanovenie § 257 pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania.

23. Súd teda nepopiera, že žalovaná nezavinila späťvzatie žaloby, a teda by v zásade mala nárok na náhradu trov konania, avšak vyššie uvedené skutočnosti súd považoval za také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú súdu výnimočný postup podľa § 257 CSP, a síce nepriznať nárok na náhradu trov konania žalovanej strane, ktorá týmto rozhodnutím nebude výrazne dotknutá vo svoje majetkovej sfére. Z uvedeného dôvodu súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 257 CSP, keď žalovanej vo výroku II. uznesenia nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. a), m) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .