Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/183/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobkyne: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom X. B., S. H. Y. XX, zastúpená Mgr. Martinom Šutkom, advokátom, so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 7, proti žalovanej: H. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., H. XX, zastúpená Mgr. Helenou Farkašovou, advokátkou, so sídlom Nové Zámky, Žerotínova bašta č. 1, o zaplatenie 354 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. novembra 2016, č. k. 5C/326/2013-133, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobkyni voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Nové Zámky (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 29. novembra 2016, č. k. 5C/326/2013-133 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 354 eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 354 eur od 4.2.2014 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

1.2. Vo zvyšku súd žalobu zamietol.

1.3. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.5.2013, doručenou súdu dňa 20.5.2013 domáhala voči žalovanej zaplatenia žalovanej sumy 354 eur so 6%-ným úrokom z omeškania od 2.11.2012 do zaplatenia, dôvodiac tým, že žalovanej po predchádzajúcej osobnej objednávke, za prítomnosti svedkov, dňa 2.11.2012 odovzdala šperky značky Pierre Lang, ktorej značky je žalobkyňa zástupkyňou od roku 2007. K odovzdaniu šperkov došlo v priestoroch poisťovne Aegon, na adrese J. M. P. 2, X. B., pričom žalovaná si prevzala retiazku v katalógovej cene 195 eur a prsteň v katalógovej cene 159 eur, t.j. oba šperky v spolu v celkovej cene 354 eur. Žalovaná pri prevzatí šperkov ani neskôr ich cenu neuhradila, napriek tomu, že prisľúbila, že ich zaplatí do 2 týždňov. Žalovaná na telefonické a aj písomnú výzvu žalobkyne na zaplatenie ceny šperkov nereagovala, preto sa žalobkyňa so svojim nárokom obrátila na súd.

2.2. Súd vo veci vydal dňa 16.12.2013 platobný rozkaz, ktorým žalovanú zaviazal na úhradu žalovanej sumy s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná včas

odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona a na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie. V odpore žalovaná uviedla, že tvrdenie žalobkyne sa nezakladá na pravde. Tvrdila, že od žalobkyne kúpila len prsteň, ktorý aj uhradila, ale žalobkyňa jej doklad o úhrade nedala s tvrdením, že ho zabudla v aute.

2.3. Súd vo veci vypočul obe účastníčky konania, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise a výsluchom svedkov a rozsudkom č.k. 5C/326/2013-83 zo dňa 22.1.2015 rozhodol tak, že žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobkyňa v zmysle dohody zo spoločnosťou Pierre Lang vykonávala pre nich od 15.8.2007 štylistku prostredníctvom tzv. priameho predaja. V zmysle uvedenej zmluvy bola oprávnená prezentovať šperky produktov Pierre Lang a sprostredkovávať predaj ich produktov zákazníkom na území Slovenskej republiky. Kúpna zmluva o predaji produktov sa uzatvára vždy medzi Pierre Lang a zákazníkom. Keďže súd nemal preukázané, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi účastníčkami konania a nemal preukázané ani to, že žalobkyňa bola vlastníčkou šperkov, žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne zamietol. Voči tomuto rozhodnutiu sa však žalobkyňa odvolala.

2.4. Krajský súd Nitra ako súd druhej inštancie rozhodnutím č. k. 5Co/641/2015-98, zo dňa 31.5.2016, napadnutý rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5C/326/2013-83 zo dňa 22.1.2015 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Podľa druhoinštančného súdu bol záver tunajšieho súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne predčasný, nedostatočne odôvodnený a nesprávny, keďže v preskúmavanej veci sa prvoinštančný súd vôbec nezaoberal tým, na základe akého právneho titulu sa žalobkyňa domáha svojho peňažného nároku od žalovanej (kúpna zmluva, bezdôvodné obohatenia, náhrada škody či iné) a o aký právny vzťah išlo medzi žalobkyňou a obchodnou spoločnosťou Pierre Lang Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Panenská 6.

3.1. Predmetom konania aj po vrátení veci okresnému súdu, bol stále žalobkyňou uplatnený nárok voči žalovanej na zaplatenie žalovanej sumy 354 eur s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 2.11.2012 do zaplatenia. Doplnením dokazovania súd prvej inštancie že žalobkyňa ako živnostníčka má už od 19.3.2010 oprávnenie na sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu a služieb. Z Dohody Pierre Lang so štylistkou /ďalej len Dohoda/, ktorú uzavrela žalobkyňa so spoločnosťou Pierre Lange Slovakia s.r.o., Panenská 6, Bratislava, dňa 4.1.2010 mal súd za preukázané, že žalobkyňa ako štylistka bola v zmysle dohody oprávnená prezentovať šperky /produkty/ Pierre Lang zákazníkom a vyvíjať činnosť smerujúcu k predaju týchto produktov, ktorých distribútorom bol Pierre Lang a to už aj v novembri 2012, t.j. aj v čase, kedy k prezentácii šperkov žalovanej došlo. Žalobkyňa mala podľa uvedenej dohody právo len sprostredkovať predaj, t.j. nájsť vhodného zákazníka /záujemcu/ o kúpu produktov, pričom samotná kúpna zmluva o predaji produktov sa podľa uvedenej dohody mala uzavrieť vždy medzi Perre Lang a zákazníkom. Žalobkyňa nebola oprávnená priamo uskutočňovať právne úkony v mene Pierre Lang.

3.2. V zmysle uvedenej dohody, ktorú súd posúdil ako zmluvu o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, bolo teda úlohou žalobkyne len vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca /Pierre Lang/ mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Za túto činnosť mala žalobkyňa nárok na odmenu - províziu /čl. 8 dohody/. Okrem toho Pierre Lang dal v zmysle čl. 3 dohody žalobkyni k dispozícii vzorový kufrík s aktuálnou kolekciou šperkov a predajné podklady.

3.3. Žalobkyňa tvrdila, že sa zo žalovanou v novembri 2012 dohodla na kúpe šperkov Pierre Lang v hodnote 354 eur, ktoré šperky žalovanej aj odovzdala, ale žalovaná ich nezaplatila a ani ich nevrátila. V konaní nebolo sporné, že žalovaná mala záujem o prezentáciu šperkov spoločnosti Pierre Lang a za týmto účelom sa aj stretla so žalobkyňou.

3.4. Žalovaná sama vo svojej výpovedi dňa 17.3.2014 uviedla, že sa so žalobkyňou stretla v soláriu pri súde, kde si šperky prezrela a niektoré si aj vyskúšala. Tvrdila že sa je páčil náhrdelník v bielom prevedení a aj prsteň, ktorý spolu s náhrdelníkom tvorili súpravu. Žalovaná uviedla, že kúpila len prsteň, za ktorý aj zaplatila 160 eur. Na náhrdelník nemala vtedy peniaze, preto si ho nezobrala. Žalobkyni však povedala, že keď bude mať peniaze , že si zoberie aj ten náhrdelník. Pri prezentácii bola prítomná aj svedkyňa C. H., ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že sa účastníčky v soláriu stretli a že žalovaná mala záujme o šperky a že si aj nejaké vybrala. Táto svedkyňa potvrdila, že si žalovaná odskúšala viacero šperkov, že z nich bola nadšená, nevedela však uviesť ktoré si nakoniec vybrala.

4.1. Keďže žalovaná popierala, že by si od žalovanej náhrdelník zobrala, navrhla žalobkyňa v konaní vypočuť aj svedkyne C. P. a A.. H. R.. Z výsluchu oboch týchto svedkýň mal súd preukázané, že žalovaná si zo solária šperky, ktorých zaplatenia sa žalobkyňa domáha, odniesla. Žalovaná totiž tvrdila , že si zobrala len prsteň, retiazku nie, lebo na túto nemala peniaze, svedkyne však uviedli, že oba tieto šperky /náhrdelník s prsteňom/ si žalovaná doniesla do kancelárie spoločnosti Aegon. To, že si prsteň žalovaná od žalobkyne zobrala mal súd preukázané výpoveďou samotnej žalovanej a že si od žalobkyne zobrala aj náhrdelník /zo solária si ho odniesla do kancelárie spoločnosti Aegon/, mal súd preukázané výpoveďou svedkýň.

4.2. Súd prvej inštancie teda nemal pochybnosti o tom, že žalovaná si od žalobkyne zobrala oba šperky, prsteň aj náhrdelník v hodnote 354 eur. Z dodacieho listu /založený na č.l. 4 v spise/ mal totiž súd preukázané, že prsteň bol v hodnote 159 eur a náhrdelník v hodnote 195 eur. Nebolo sporné, že vlastníkom týchto šperkov nebola žalobkyňa, ale spoločnosť Pierre lang Slovakia s.r.o.. Žalobkyňa bola len obchodnou zástupkyňou, ktorá v zmysle dohody uzatvorenej so spoločnosťou Pierre Lang Slovakia s.r.o., mala prezentovať tieto šperky a nájsť vhodného kupca na ich kúpu.

4.3. Považoval za preukázané, a to najmä výsluchom svedkyne C. H., že žalobkyňa urobila takúto prezentáciu šperkov žalovanej. V konaní však nijakým hodnoverným spôsobom nebolo preukázané a v podstate to ani jedna z účastníčok konania netvrdila, že po uvedenej prezentácii došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovanou a spoločnosťou Pierre Lang. Nebolo teda preukázané, že žalovaná na základe kúpnej zmluvy šperky do svojho vlastníctva nadobudla. Oba šperky však od žalobkyne prevzala. Keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, bolo jej povinnosťou šperky žalobkyni, alebo ich vlastníkovi / Pierre Lang/ vrátiť. Súd však nemal preukázané, že sa tak stalo. Žalovaná, ako už bolo uvedené, tvrdila, že za prsteň sumu 159 eur žalobkyni zaplatila, túto skutočnosť však nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázala, tvrdila, že náhrdelník si ani nezobrala, pretože naň v tom čase nemala peniaze. Toto jej tvrdenie však bolo vyvrátené výsluchom svedkýň, ktoré uviedli, že náhrdelník si priniesla do kancelárie spoločnosti Aegon, t.j. musela ho zo solária odniesť. Žalovaná teda bez akéhokoľvek právne relevantného dôvodu preukázateľne prevzala od žalobkyne šperky v hodnote 354 eur.

4.4. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná , tieto šperky žalobkyni, alebo vlastníkovi šperkov / Pierre Lang/ vrátila, resp. uhradila ich cenu. Naopak, z listinného dôkazu a to výpisu z účtu žalobkyne / č.l. 125 v spise/ mal súd za preukázané, že dňa 30.11.2012 žalobkyňa uhradila spoločnosti Pierer lang Slovakia sumu 691 eur, v rámci ktorej úhrady boli spoločnosti Pierre Lang Slovakia uhradené aj šperky podľa dodacieho listu založeného v spise pod č.l. 4, t.j. aj šperky odovzdané žalobkyni/ náhrdelník v hodnote 195 eur a prsteň v hodnote 159 eur.

5.1. Tým, že žalobkyňa uhradila za žalovanú vlastníkovi cenu šperkov, ktoré žalovaná prevzala od žalobkyne bez akéhokoľvek právneho dôvodu /k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy s vlastníkom nedošlo/ vznikla žalobkyni škoda. Žalovaná porušila právnu povinnosť vrátiť žalobkyni šperky, ktoré jej nepatrili a ktorými žalobkyňa disponovala ako štylistka na základe dohody uzavretej s Pierre Lang. Žalobkyňa pritom ako štylistka zodpovedala za šperky, ktorými disponovala a ktoré je boli zverené za účelom ich prezentácie. Žalobkyňa, vedomá si svojej povinnosti šperky chrániť a vrátiť ich vlastníkovi, keďže táto bola ako štylistka len ich dočasnou držiteľkou, uhradila cenu týchto šperkov ich vlastníkovi, keďže k ich vráteniu, resp. úhrade zo strany žalovanej doposiaľ dobrovoľne nedošlo.

5.2. Zistený skutkový stav právne posúdil prvoinštančný súd podľa § 420, § 421, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a podľa § 652 ods. 1, 4 a 5 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo aj opomenutím tohto, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Úkon je pritom protiprávny, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva buď zo zmlúv , iných právnych úkonov, alebo zo zákona. Pod pojmom škoda treba v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka chápať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má

zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou musí byť v každom konkrétnom prípade bezpodmienečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Ďalším predpokladom je zavinenie, ktoré môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné. V zmysle ustanovenia § 420 sa zavinenie predpokladá a zbaví sa ho ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

5.3. Súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaná porušila právnu povinnosť a to vrátiť žalobkyni šperky, ktoré zrejme pre nedostatok finančných prostriedkov nakoniec platne od vlastníka šperkov nekúpila. Nemal pochybnosti ani o tom, že cenu týchto šperkov nakoniec vlastníkovi uhradila za žalovanú žalobkyňa. Žalobkyni týmto vznikla škoda, ktorá predstavuje ňou zaplatenú cenu šperkov ich vlastníkovi vo výške 354 eur. Pokiaľ by si totiž žalovaná svoju povinnosť splnila, a keďže k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy s ich vlastníkom nedošlo, tieto žalobkyni vrátila, žalobkyňa by nemusela ich cenu uhradiť vlastníkovi. Žalobkyňa za všetky šperky poskytnuté jej za účelom prezentácie zo strany Pierre Lang a to aj za ich scudzenie, v zmysle čl. 3 dohody zodpovedala.

5.4. Žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že škodu nespôsobila /jednoznačne nepreukázala svoje tvrdenie, že za prsteň 159 eur uhradila a že náhrdelník vrátila žalobkyni, alebo jeho vlastníkovi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd zato, že nárok žalobkyne voči žalovanej na zaplatenie žalovanej sumy 354 eur titulom náhrady škody je dôvodný, preto žalovanú na úhradu tejto istiny zaviazal. Žalovaná v konaní síce spochybnila aktívnu legitimáciu žalobkyne, súd však toto jej spochybnenie považoval za ničím nepodloženú obranu. Naopak, súd dospel k záveru, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná domáhať sa náhrady škody, ktorú jej žalovaná spôsobila. Mal za preukázané, že žalobkyni uplatňovaná škoda vznikla, v akej výške a že za túto škodu zodpovedá žalovaná. Právna zástupkyňa žalovanej v konaní spochybnila aj hodnovernosť v konaní vypočutých svedkýň. Súd však pochybnosti o ich hodnovernosti nemal, keďže sa jednalo o kolegyne samotnej žalovanej. Zamietol aj návrh na opätovné vypočutie žalovanej, keďže táto už bola v konaní vypočutá.

6. Okrem žalovanej istiny si žalobkyňa uplatnila aj príslušenstvo pohľadávky. Vzhľadom na to, že sa jedná o peňažné plnenie, s ktorým je žalovaná v omeškaní, súd priznal žalobkyni aj príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania vo výške 6 % ročne podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení noviel s tým, že žalovaná je v omeškaní s peňažným plnením ,avšak nie od 2.11.2012 /ako si to uplatnila žalobkyňa v žalobe/, ale až odo dňa nasledujúceho po doručení platobného rozkazu žalovanej, t.j. od 4.2.2014. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Je nepochybné, že škoda žalobkyni vznikla už v mesiaci november 2012, kedy žalobkyňa uhradila za žalovanú cenu šperkov. V konaní však nebolo nad všetku pochybnosť preukázané, kedy konkrétne žalobkyňa vyzvala žalovanú na náhradu tejto škody, preto mal súd zato, že najneskôr doručením platobného rozkazu spolu so žalobou sa žalovaná o nároku žalobkyne dozvedela. Preto od nasledujúceho dňa po doručení platobného rozkazu spolu so žalobou je žalovaná v omeškaní s peňažným plnením a od nasledujúceho dňa bol žalobkyni priznaný aj úrok z omeškania a to vo výške 6 % ročne. Vo zvyšku uplatneného úroku /za obdobie pred 4.2.2014/ súd žalobu zamietol. 7. Výrok o náhrade rov konania odôvodnil prvoinštančný súd podľa § 251, § 255 ods. 1 keď uviedol, že žalobkyňa bola plne úspešná v časti o zaplatenie žalovanej istiny a len v nepatrnom rozsahu neúspešná v časti o zaplatenie časti príslušenstva pohľadávky, preto priznal žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %. O konkrétnej výške trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

8.1. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie pre jeho zmätočnosť a nepreskúmateľnosť. S rozsudkom nemôže súhlasiť, pretože sa nezakladá na pravde. Súd svoje rozhodnutie oprel o výpovede žalobcu a svedkýň, pričom práve výpovede týchto osôb na pojednávaní v uvedenej veci nie sú v súlade s konštatovaniami súdu, ktorými odôvodnil svoje rozhodnutie. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že v jej salóne si žalovaná šperky len vyberala a šperky, ktoré si vybrala jej osobne priniesla do kancelárie spoločnosti AEGON, pričom súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že z výsluchu svedkýň P. a R. mal preukázané, že žalovaná si zo solária šperky, ktorých zaplatenia sa domáha, odniesla. Svedkyne však takéto skutočnosti vo svojich svedeckých výpovediach neuviedli, ale uviedli, že videli žalovanú ako ukazovala v kancelárii šperky, ale

ani jedna z nich nebola svedkom toho, že by si ich žalovaná objednala, resp. kúpila od žalobkyne. Súd teda žiadnym spôsobom nemal preukázané, že „oba šperky od žalobkyne prevzala“, pretože skutočnosť, že žalovaná ukázala šperky pred kolegyňami nie je dôkazom toho, že ich aj kúpila, resp. chcela kúpiť, pričom žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že v miestnosti spoločnosti AEGON, kde mala žalovaná skúšať šperky nebol nikto a zároveň uviedla, že nevie žiadnym dokladom preukázať, že žalovaná uvedené veci prevzala. Nikto netvrdí, že si žalovaná zo solária odniesla šperky, práve naopak žalobkyňa ako ja svedkyňa H. zhodne tvrdia, že v priestoroch solária si žalovaná šperky len prezerala.

8.2. Žalovaná považuje za nesporné mala záujem o šperky spoločnosti Pierre Lang a bola prítomná aj pri prezentácii šperkov tejto spoločnosti, avšak ako uviedla vo svojej výpovedi, kúpila len prsteň v hodnote 160 eur, za ktorý zaplatila a aj ho nosila, čo potvrdila ja svedkyňa P.. Na kúpu retiazky nemala finančné prostriedky, čo aj oznámila žalobkyni.

Žalobkyňa predložila súdu výpis z účtu vo VÚB za mesiac november 2012 tvrdiac, že dňa 22.11.2012, resp. 30.11.2012 vykonala platbu ceny šperkov žalovanej v prospech spoločnosti Pierre Lang vo výške 691 eur. Z predmetnej úhrady však nie je zrejmé a jednoznačne preukázané, čo vlastne žalobkyňa uhrádzala a či súčasťou tejto sumy je aj hodnota sporných šperkov. Je to len tvrdenie žalobkyne, ktoré nie je ničím preukázané, teda žiadnymi účtovnými dokladmi znejúcimi na meno žalovanej.

8.3. Žalobkyňa súdu nepreukázala úhradu retiazky v hodnote 195 eur a prsteňa v hodnote 159 eur za žalovanú a tým aj vznik škody. Nepreukázala, že žalovaná v skutočnosti prevzala šperky v hodnote 354 eur a že vznikol medzi ňou a žalobkyňou zmluvný vzťah, porušením ktorého mala vzniknúť žalobkyni škoda. Skutočnosť, že žalobkyňa vykonala prezentáciu šperkov a tej sa zúčastnila žalovaná, ktorá si šperky vyskúšala, ale prejavila o ne len záujem, ukázala ich len kolegyniam (P. a R.) nie je takým právnym titulom, ktorý by zakladal zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou. Sama žalobkyňa uviedla, že v kancelárii, kde jednala so žalovanou, nebol nikto prítomný a žiadnym spôsobom nevie preukázať, že žalovaná šperky prevzala.

8.4. V danom prípade súd svoje rozhodnutie odôvodnil skutočnosťami, ktoré však nemajú opodstatnenie vzhľadom k tomu, že prednesené vyjadrenia strán ako i vypočutých svedkov takéto skutočnosti neobsahujú, čím sa rozhodnutie súdu prvého stupňa stalo zmätočným a nepreskúmateľným.

9.1. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k odvolaniu konštatujúc, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za správne a v plnej miere sa stotožňuje s jeho odôvodnením. Súd prvého stupňa sa pri svojom novom rozhodnutí v plnej miere pridržiaval uznesenia Krajského súdu v Nitre z 31.05.2016 pod sp. zn. 5Co/641/2015. Z obsahu zmluvy medzi žalobkyňou a spoločnosťou Piere Lang vyplynulo, že žalobkyňa svoju činnosť vykonávala ako „štylistka“ na základe riadneho živnostenského oprávnenia s odvolaním sa na ustanovenie bodu 5 na tretej strane dohody; išlo sa o zmiešaný typ zmluvy s prvkami obchodného zastúpenia a sprostredkovania podľa obchodného zákonníka. Žalobkyňa tiež preukázala, že uvedenú sumu si uplatňuje z titulu náhrady škody, ktorá jej vznikla tým, že žalovanej odovzdala šperky, za ktoré jej žalovaná nezaplatila, avšak žalobkyňa za tieto zaplatila spoločnosti Pierre Lang, inak by prišla o možnosť zastúpenia. Žalobkyňa v konaní preukázala, že medzi ňou a žalovanou došlo k odovzdaniu a prevzatiu veci-šperkov. Žalovaná v odvolaní namieta neprevzatie veci z jej strany. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na výpovede svedkyne C. P. (číslo listu 76), keď pred súdom uviedla: „ale sme s odporkyňou pracovali na jednom pracovisku. Odporkyňa šperky doniesla, kde sedelo viacero ľudí a ja som tiež bola, ukázala mi náhrdelník s príveskom a prsteň.“ ako aj na výpoveď svedkyne A.. H. R. (číslo listu 78), keď pred súdom uviedla. „ pri objednávke šperkov som prítomná nebola, ale prítomná som bola, keď odporkyňa sa so šperkami vrátila do poisťovne, kde sme spolu pracovali...“.

9.2. Z týchto výpovedí bez akýchkoľvek pochybností vyplýva záver, že žalovaná si šperky od žalobkyne prevzala, inak by ich nemala na sebe na mieste svojho zamestnania, na ktorom nich na nej videli tieto svedkyne.

9.3. K námietke žalovanej, že dôkaz o úhrade sumy 691 eur zo strany žalobkyne nie je jednoznačný, pretože v ňom nie je položkovito určená cena za šperky žalobkyňa zdôraznila, že na pojednávaní dňa 29.11.2016 právna zástupkyňa žalovanej výšku škody ani jej preukazovanie vôbec nespochybňovala, a to ani vo vyjadrení k vykonanému dokazovaniu ani v záverečnej reči.

9.4. Žalobkyňa mala svoj obchodný vzťah so spol. Pierre Lang založený na určitej periodicite vzájomného vyúčtovania, a teda peniaze jej posielala v určitých časových intervaloch naraz za viaceré šperky, ktoré dodala viacerým rôznym osobám. Výpisom z účtu žalobkyňa preukázala, že dňa 22.11.2012, teda presne mesiac po prezentácii, zaplatila spoločnosti Pierre Lang sumu 691 eur, krátenú o províziu zo zrealizovaných obchodov. Táto transakcia bola potvrdená aj samotnou spoločnosťou na čísle listu 51. Zdôraznila, že žalovaná vôbec nijakým spôsobom v priebehu konania nereagovala na dôkazy a vyjadrenia predložené žalobkyňou a v konaní vôbec neprodukovala dôkazy, ktorými by tvrdenia žalobkyne, resp. ňou predložené dôkazy vyvrátila. Navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť v celom rozsahu a zaviazať žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie žalovanej ako oprávnenou osobou bolo podané v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (okrem výroku o zamietnutí zvyšku, v ktorej časti je už rozsudok prvoinštančného súdu právoplatný, keďže žalobkyňa sa neodvolala ), je vo výroku vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

11.1. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11.2. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 vychádza zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

13. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval právne predpisy a vo veci aj v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého výroku rozsudku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 354 eur s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 354 eur od 4.2.2014 do zaplatenia ako aj so správnym odôvodnením rozhodnutím výroku o priznaní nároku žalobkyne na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

14. Na margo vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny predpis alebo ak síce použil správny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

15.1. V zmysle uznesenia Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 4/2009 zo dňa 29. júna 2010 „Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia)“.

15.2. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003).

16. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).

17.1. Odvolací súd na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia iba poznamenáva, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhovujúcej časti výroku rozsudku zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a pravidlám formálnej a právnej logiky a sú v súlade s princípmi spravodlivosti a aj z výpovedí svedkýň C. a A.. H. R. vyplýva nepochybný záver o tom, že žalovaná si prevzala šperky od žalobkyne, inak by ich nemala na sebe vo svojom zamestnaní, kde je j ich tieto svedkyne videli. Žalobkyňa v konaní preukázala listinnými dôkazmi, že uhradila za prevzaté šperky spoločnosti Pierre Lang 691 eur a z dodacieho listu k prezentácii Pierre Lang z 21.10.2012 nesporne vyplýva, že žalovaná suma je súčasťou ďalších súd tvoriacich celkovú cenu s DPH vo výške 714 eur a vyplýva to aj z vyúčtovania inkasa z 25.10.2012. Žalovaná v konaní ničím nepreukázal, že by za šperky bola uhradila čo len časť peňažných prostriedkov. Žalobkyňa výpisom zo svojho účtu preukázala, že dňa 22.11.2012 zaplatila spoločnosti Pierre Lang sumu 691 eur, krátenú o províziu zo zrealizovaných obchodov, čo aj uvedená spoločnosť potvrdila. V konaní pred súdom prvej inštancie však žalovaná , ani je právna zástupkyňa v záverečnej reči vôbec nespochybňovala výšku škody ani spôsob jej preukazovania , teda ako protistrana výslovne nepoprela tieto skutkové tvrdenia žalobkyne, preto v odvolacom konaní už ani nebolo možné pripustiť tieto prostriedky procesnej obrany žalovanej, ktoré ňou ako procesnou stranou neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. 17.2. Vzhľadom k hore uvedeným záverom odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

18.1. Podľa § 396 ods. 1 Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

18.2. Podľa § 262 ods. 1 O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18.3. Podľa § 255 ods. 1 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu.

18.4. Podľa § 262 ods. 2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej ako protistrane v plnom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .