Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37C-145-2011.pdf
PDF · 315.33 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/145/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu v 1. rade: C.. Z. Z., nar. XX.X.XXXX, žalobkyne v 2. rade: L. Z., nar. X.X.XXXX, a maloletého žalobcu v 3. rade: R. Z., nar. XX.X.XXXX, všetci žalobcovia bytom A.K. XXXX/X, Z., všetci žalobcovia zastúpení Dr. Miroslavom Králikom, advokátom so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: HYDROTOUR, cestovná kancelária, a.s., IČO: 31 371 981, so sídlom nám. SNP 15, Bratislava, zastúpený JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom so sídlom Klincová 35, Bratislava, a žalovanému v 2. rade: Travel Service, a.s., IČO: 256 63 135, so sídlom Janáčkovo nábř. 59/138, Praha 5, Česká republika, zastúpený Mgr. Tomášom Rybárom, advokátom so sídlom Staromestská 3, Bratislava, o zaplatenie 5.794,20 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1.263,20 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.200,00 € od 30.12.2011 do zaplatenia, a 9,0% ročne zo sumy 63,20 € od 30.12.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh voči žalovanému v 2. rade zamieta.
Súd návrh voči žalovanému v 1. rade zamieta.
Súd priznáva žalovanému v 1. rade voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Súd priznáva žalobcom voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,86%.
Súd priznáva štátu (Slovenská republika) voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00%.
Žalovaný v 2. rade je povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Trnava, súdny poplatok vo výške 75,50 €, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1.
Žalobcovia sa návrhom doručeným dňa 26.9.2011 domáhali vydania rozhodnutia ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou zaplatiť im sumu 1.281,00 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.200,00 € od 8.10.2010 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 60,00 € od 8.10.2010 do zaplatenia a 9% ročne zo sumy 21,00 € od 8.10.2010 do zaplatenia, a trovy konania, a ďalej aby zaviazal žalovaného v 1. rade povinnosťou zaplatiť im sumu 4.513,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 13,20 € od 8.10.2010 do zaplatenia, a trovy konania. Navrhol aby súd v prípade úspechu v spore priznal žalobcom právo zverejniť celý rozsudok v denníkoch Nový čas a SME
na náklady žalovaných, a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi preddavok na toto uverejnenie v sume 1.000,00 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2.
Po výsluchu žalobcu v 1. rade a právneho zástupcu žalobcov, právnych zástupcov žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, splnomocneného zástupcu vtedajšieho vedľajšieho účastníka, svedka E. U., po oboznámení sa s návrhom a s vyjadreniami strán sporu, po oboznámení sa listinnými dôkazmi, a po oboznámení sa s obsahom celého spisového materiálu Okresný súd Trnava vydal dňa 8.1.2014 Rozsudok č. 37C/145/2011-269, ktorým žalobu zamietol, žalobcom uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet súdu trovy konania - vyplatené svedočné vo výške 35,00 €, žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania vo výške 2.610,19 €, a zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo výške 1.132,06 €. Voči uvedenému rozsudku podal dňa 27.3.2014 odvolanie žalobcovia. Voči uvedenému rozsudku podal dňa 27.3.2014 odvolanie vtedajší vedľajší účastník. Krajský súd v Trnave Uznesením č. 10Co/773/2015-373 zo dňa 23.8.2016 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3.
Žalobcovia v návrhu uviedli že uzatvorili so žalovaným v 1. rade zmluvu o obstaraní zájazdu číslo 474282 zo dňa 7.9.2010 (spotrebiteľská zmluva), predmetom ktorej bola povinnosť žalovaného v 1. rade (obstarávateľ) obstarať pre žalobcov zájazd do Grécka (Rodos) s ubytovaním a stravovaním v hoteli E. U. I. v termíne od 14.9.2010 do 24.9.2010, povinnosťou žalobcov bolo zaplatiť cenu za zájazd. Súčasťou zmluvy bola aj povinnosť žalovaného v 1. rade obstarať leteckú dopravu z Bratislavy do Grécka a späť, ktorá mala byť vykonaná žalovaným v 2. rade. V zmluve žalovaný v 1. rade neuviedol časy odletu z Bratislavy a príletu do Grécka dňa 14.9.2010 (deň odchodu na zájazd), ani časy odletu a príletu z Grécka do Bratislavy dňa 24.9.2010 (deň odchodu zo zájazdu) - tieto časy žalovaný v 1. rade uviedol až v podrobnejších informáciách zaslaných žalobcom, v zmysle ktorých mali žalobcovia odletieť z Grécka dňa 24.9.2010 o 9,30 hod., a mali priletieť do Bratislavy dňa 24.9.2010 o 11,30 hod. Žalobcovia však v skutočnosti odleteli z Grécka dňa 25.9.2010 o 0,10 hod. a prileteli do Bratislavy dňa 25.9.2010 o 2,40 hod. Let žalobcov ktorý mal byť uskutočnený dňa 24.9.2010 o 9,30 hod. bol zrušený, resp. mal veľké meškanie. V zmysle článku 5 a 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 261/2004 z 11.2.2004 ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla (Nariadenie), v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov vyplývali voči žalobcom žalovanému v 2. rade (článok 3, bod 5 Nariadenia) povinnosti, ktoré si žalovaný v 2. rade nesplnil, pričom tieto povinnosti mohol v zmysle Nariadenia a mal v zmysle ustanovenia § 741i Občianskeho zákonníka splniť aj žalovaný v 1. rade, avšak ani on ich nesplnil. Žalobcovia mali predovšetkým v zmysle článku 9 v spojení s článkom 5 a 6 Nariadenia právo na starostlivosť ktorá zahŕňala jedlo a občerstvenie a hotelové ubytovanie do odletu, zároveň v zmysle článku 7, bod 1, písm. b) Nariadenia právo na náhradu vo výške 400,00 € na osobu (vzhľadom k tomu že letecká vzdialenosť medzi Bratislavou a Rodosom je 1.750 km). V súlade s § 741i, ods. 1 Občianskeho zákonníka cestovná kancelária zodpovedá objednávateľom za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária alebo iní dodávatelia služieb; žalovaný v 1. rade teda zodpovedal žalobcom za omeškanie návratu zo zájazdu v dôsledku zrušenia alebo veľkého meškania letu, a bol povinný mu nahradiť škodu za zmeškanie, resp. zrušenie letu. Žalovaný v 1. rade náhradu neposkytol z dôvodu, že v „Dôležitých informáciách platných pre zájazdy organizované HYDROTOUR - LETO 2010“ (DIS) je uvedené že odlety a prílety lietadiel sú orientačné, ako aj možnosť žalovaného v 1. rade vykonať zmeny v doprave - žalovaný v 1. rade mal tak možnosť jednostranne zmeniť zmluvu, čo mu však Občiansky zákonník regulujúcu zmluvu o obstaraní zájazdu neumožňuje, a navyše porušil § 5, ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa keď uviedol nejasné a nepresné informácie v úmysle klamať spotrebiteľa (žalobcov). Žalobcovia aj v dôsledku klamania zo strany žalovaného v 1. rade nereklamovali meškanie resp. zrušenie letu v zmysle § 741i, ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo bolo zrejme zámerom žalovaného v 1. rade, aby sa vyhol prípadnej zodpovednosti; DIS boli súčasťou zmluvy, avšak ani zmluvu ani DIS spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, pričom bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán, v zmysle 53, ods. 1 Občianskeho zákonníka, a zároveň išlo o neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53, ods. 4, písm. d) Občianskeho zákonníka, a zároveň zo strany žalovaného v 1. rade išlo o klamlivú obchodnú praktiku v zmysle § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa. Ani jeden z nárokov nebol žalobcom poskytnutý napriek tomu, že sa ich u žalovaného
v 1. rade domáhali. Žalobcovia teda uplatňujú od žalovaných zaplatenie náhrady škody za zrušený let v sume 400,00 € na osobu (článok 7 Nariadenia), spolu 1.200,00 €, náhradu za neposkytnutie stravovania a občerstvenia (od 6,30 hod. ráno do 21,10 hod. večer dňa 24.9.2011) žalobcami vyčíslenú v sume 20,00 € na osobu (článok 9 Nariadenia), spolu 60,00 €, náhradu za neposkytnutie dodatočného hotelového pobytu (od 6,30 hod. ráno do 21,10 hod. večer dňa 24.9.2011, t.j. do odchodu na letisko) žalobcami vyčíslenú v sume 7,00 € na osobu, spolu 21,00 €. Žalobcovia sa u žalovaného v 1. rade (zmluvný partner žalovaného v 2. rade) týchto náhrad domáhali reklamáciou zo dňa 6.10.2010, žalovaný v 1. ani v 2. rade ich však neuhradili; žalobcovia si preto uplatňujú od 8.10.2010 úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.200,00 €, zo sumy 60,00 € a zo sumy 21,00 € od 8.10.2010 do zaplatenia. Ďalej uviedli že žalovaný v 1. rade na strane 14 DIS uvádza že „Neoddeliteľnou súčasťou ceny zájazdu je aj kompletné poistenie, povinný servisný poplatok, príplatok za lodný transfer a prípadné vízové poplatky, ktoré nie sú zahrnuté v základných katalógových cenách za jednotlivé služby. Súčasťou povinného servisného poplatku sú letiskové poplatky, bezpečnostná taxa, transfer, poplatky súvisiace s vykonaním leteckej dopravy. Kompletné poistenie zahŕňa komplexné cestovné poistenie 1,40 €/osoba/ deň resp. 2,10 €/osoba/deň pre destináciu Kapverdské ostrovy a poplatok za poistenie insolventnosti CK 0,40 €/osoba/deň.“ (rovnakú informáciu žalovaný v 1. rade uvádza na strane 276 katalógu Leto 2010). V zmysle § 9, ods. 1 zák.č. 281/2001 Z.z. o organizovaní zájazdov a podmienkach podnikania cestovných kancelárií a agentúr (zákon o zájazdoch) je cestovná kancelária povinná dohodnúť poistenie zájazdu, na ktorého základe vzniká objednávateľovi právo na poistné plnenie v prípadoch, keď cestovná kancelária z dôvodu svojho úpadku a) neposkytne objednávateľovi dopravu z miesta pobytu v zahraničí do miesta plánovaného skončenia zájazdu alebo do SR, ak je táto doprava súčasťou zájazdu, b) nevráti objednávateľovi zaplatený preddavok alebo cenu zájazdu v prípade, ak sa zájazd neuskutočnil, c) nevráti objednávateľovi rozdiel medzi zaplatenou cenou zájazdu a cenou čiastočne poskytnutého zájazdu v prípade, ak zájazd bol poskytnutý sčasti. V zmysle uvedeného zákona je žalovaný v 1. rade povinný mať uzatvorené poistenie pre prípad svojho úpadku (insolventnosti), žalovaný v 1. rade však od žalobcov v zmysle DIS a Katalógu leto 2010 žiadal, aby zaplatil žalovanému v 1. rade poistenie pre prípad jeho úpadku, ktoré si je povinný platiť žalovaný v1. rade sám. (Uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutia Krajského inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Prešove z 3.6.2010). Žalovaný v 1. rade sa teda na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil, pretože získal plnenie bez právneho dôvodu, a zároveň uložil žalobcom povinnosť bez právneho dôvodu - žalobcovia si u žalovaného v 1. rade uplatňujú bezdôvodné obohatenie (poistenie pre prípad insolventnosti žalovaného v 1. rade) v sume 0,40 € na osobu x 11 dní pobytu, t.j. 4,40 € na osobu, spolu za tri osoby 13,20 € s úrokom z omeškania vo výške 9,0% zo sumy 13,20 € od 8.10.2010 do zaplatenia. Ďalej uviedli že žalovaný v 1. rade vo viacerých dokumentoch (katalóg, zmluva, DIS, pokyny a iné) uviedol resp. neuviedol skutočnosti, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť do práv spotrebiteľa a privodiť mu ujmu v zmysle § 3, ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, resp. možno ich považovať za neprimerané podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, a to 1) strana 1 DIS - „Preto čas odletu/príletu publikovaný v Pokynoch k zájazdu je uvedený ako orientačný. CK si vyhradzuje v mimoriadnych prípadoch realizovať zmeny miesta odletu a príletu, trasy letu, možnosti a zmeny miesta medzipristátia, leteckej spoločnosti, typu lietadla a letového plánu. Vo výnimočných alebo mimoriadnych situáciách môže dôjsť aj k zmene spôsobu prepravu klientov a zabezpečením prepravy aj kombinovaným spôsobom“ - klamlivá obchodná praktika (§ 8 zákona o ochrane spotrebiteľa), neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve (§ 53, ods. 4, písm. d) Občianskeho zákonníka), 2) žalovaný v 1. rade v zmluve neuviedol začiatok a koniec poskytovania jednotlivých služieb spojených so zájazdom, najmä miesto a čas odletov a príletov lietadiel na zájazd a zo zájazdu (informácie uviedol až v podrobnejších informáciách týkajúcich sa zájazdu zo dňa 7.9.2010), čo je v rozpore s ustanovením § 741b a § 74ld Občianskeho zákonníka a v rozpore s bodom 6 STN EN 13 809 Služby cestovného ruchu z roku 2004 - keďže zmluva neobsahoval podstatné náležitosti bola neplatná, čo mohlo spôsobiť spotrebiteľovi ujmu, 3) žalovaný v 1. rade v žiadnom dokumente neuviedol, resp. zavádzajúco uviedol informácie podľa ustanovenia § 8, ods. 1, písm. h), i), j), l), n) zákona o zájazdoch v spojení s bodom 6 STN, čím porušil § 5, ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, 4) žalovaný v 1. rade zavádzajúco uviedol informáciu podľa § 8, ods. 1, písm. k) zákona o zájazdoch týkajúcu sa poistenia žalobcom zaplatenej sumy za zájazd, avšak platby žalobcu za zájazd neboli kryté poistením, ktoré mal žalovaný v 1. rade povinnosť uzavrieť, čím žalovaný v 1. rade porušil § 5, ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 9, ods. 1 zákona o zájazdoch,
5) žalovaný v 1. rade na strane 4 DIS a na strane 276 katalógu uvádza že nezodpovedá za nároky na náhradu škody na batožine žalobcu, čo je však v rozpore s článkami 39 - 41 Montrealského dohovoru (544/2003 Z.z.), ktorého je SR zmluvnou stranou, a s § 741i Občianskeho zákonníka, 6) žalovaný v 1. rade zavádzajúco uvádza informáciu o reklamačnom konaní vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre účasť na zájazdoch HYDROTOUR - LETO 2010, čo je v rozpore s § 18, ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa - toto konanie žalovaného v 1. rade treba považovať za porušenie § 5, ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ide zároveň o nekalú obchodnú praktiku podľa § 53, ods. 4, písm. d) a m) Občianskeho zákonníka, 7) žalovaný v 1. rade klamlivo informuje vo VP že nezodpovedá za meškanie lietadla, za škody spôsobené meškaním lietadla a pod., čo je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Nariadenia, Montrealského dohovoru, čím sa žalovaný v 1. rade dopúšťa klamania spotrebiteľa v zmysle § 5, ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom toto konanie možno považovať za klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, a je zároveň nekalou obchodnou praktikou podľa § 53, ods. 4, písm. d) a m) Občianskeho zákonníka, 8) žalovaný v 1. rade klamlivo informuje vo VP že je oprávnený vykonávať operatívne zmeny programu a poskytovaných služieb, pokiaľ z vážnych dôvodov nie je možné dodržať pôvodne dohodnuté služby - toto konanie žalovaného v 1. rade je nekalou obchodnou praktikou podľa ustanovenia § 53, ods. 4, písm. i) Občianskeho zákonníka, je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi zmluvu o obstaraní zájazdu, je klamaním spotrebiteľa v zmysle § 5, ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ako aj klamlivou obchodnou praktikou podľa § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, 9) žalovaný v 1. rade uvádza vo VP klamlivú obchodnú praktiku keď informuje, že žalovaný v 1. rade môže od zmluvy plne alebo čiastočne odstúpiť v prípadoch, ktoré nemôže ovplyvniť - časové a iné zmeny; toto konanie žalovaného v 1. rade je nekalou obchodnou praktikou podľa § 53, ods. 4, písm. f) Občianskeho zákonníka, je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi zmluvu o obstaraní zájazdu, 10) žalovaný v 1. rade uvádza vo VP klamlivú obchodnú praktiku keď informuje, že v prípade zmeny zmluvy, ak spotrebiteľ neoznámi nesúhlas s ňou v určitej lehote platí, že je zmluvou viazaný - toto konanie žalovaného v 1. rade je v rozpore s Občianskym zákonníkom, a je nekalou obchodnou praktikou podľa § 53, ods. 1 Občianskeho zákonníka, a klamaním spotrebiteľa v zmysle § 5, ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, 11) žalovaný v 1. rade na str. 275 katalógu uvádza, že nenesie zodpovednosť za výpadky elektrickej energie, plynu a vody, ku ktorým môže dochádzať v niektorých destináciách - toto jeho konanie je nekalou obchodnou praktikou podľa § 53, ods. 4, písm. d) a m) Občianskeho zákonníka, je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi zmluvu o obstaraní zájazdu, 12) žalovaný v 1. rade uvádza vo VP že je oprávnený vylúčiť spotrebiteľa zo zájazdu bez nároku na náhradu, ak závažne poruší právne predpisy SR alebo navštíveného štátu - Krajský inšpektorát SOI v tejto súvislosti v rozhodnutí č. P/489/2/202-Z z 16.5.2003 uviedol že ide o porušenie povinnosti riadne informovať spotrebiteľa o charaktere poskytovaných služieb, toto ustanovenie je teda klamlivou obchodnou praktikou podľa § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, 13) žalovaný v 1. rade uvádza vo VP na str. 4 že sa so spotrebiteľom dohodol, že za podstatnú podmienku zmluvy sa nepovažuje napr. zmena trasy letu, zmena miesta a objektu ubytovania a pod. - toto konanie žalovaného v 1. rade je nekalou obchodnou praktikou podľa § 53, ods. 1 Občianskeho zákonníka, je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi zmluvu o obstaraní zájazdu, pretože tieto ustanovenia sú podstatnými náležitosťami zmluvy, 14) žalovaný v 1. rade uvádza vo VP že ak nastanú okolnosti ktorých vznik, priebeh a následok nie je závislý na činnosti a postupe žalovaného v 1. rade (vis major) alebo okolnosti na strane spotrebiteľa, na základe ktorých spotrebiteľ úplne alebo čiastočne nevyužije objednané, zaplatené a žalovaným v 1. rade zabezpečené služby, nevzniká spotrebiteľovi nárok na náhradu alebo zľavu z ceny týchto služieb
- toto konanie žalovaného v 1. rade je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi zmluvu o obstaraní zájazdu, 15) žalovaný v 1. rade dohodol poistenie pre prípad svojho úpadku v rozpore so zákonom o zájazdoch, najmä nedodržal § 11, ods. 3 zákona o zájazdoch. Uvedené konanie žalovaného v 1. rade predstavuje závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, Etického kódexu SACKA (ktorej je žalovaný v 1. rade členom), pričom toto konanie žalovaného v1. rade bolo spôsobilé privodiť žalobcom ujmu - žalobcovia si preto v súlade s § 3, ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa uplatňujú od žalovaného v 1. rade primerané zadosťučinenie v sume 1.500,00 € na osobu, teda spolu 4.500,00 €. Žalobcovia zároveň žiadajú, aby súd určil vyššie uvedené ustanovenia za neprijateľné podmienky v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka.
K návrhu priložili žalobcovia výpis z Obchodného registra žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, zmluvu o obstaraní zájazdu č. XXXXXX uzavretú medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami dňa 7.9.2010, kompletnú informáciu a „dôležité informácie“ žalovaného v 1. rade o podmienkach zájazdu, dopravy, ubytovaní, poistení a reáliách v cieľovej destinácii, reklamáciu žalobcov (prostredníctvom splnomocneného zástupcu) zo dňa 6.10.2010 zaslanú žalovanému v 1. rade mailom, Všeobecné poistné podmienky pre povinné zmluvné poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie, prehľad úrokových sadzieb ECB, 3x palubné lístky žalobcov.
4.
Dňa 26.10.2011 bol Okresným súdom Trnava Rozhodnutím č. 37C/145/2011-80 zamietnutý návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu voči žalovanému v 2. rade.
5.
Podaním došlým súdu dňa 10.11.2011 žalobcovia opätovne žiadali o vydanie platobného rozkazu voči žalovanému v 1. rade a európskeho platobného rozkazu voči žalovanému v 2. rade. Uviedli že dňa 23.9.2011 podali na súd žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu voči žalovanému 1. rade a európskeho platobného rozkazu voči žalovanému v 2. rade. Bolo by neprimerané žiadať od spotrebiteľa, aby nároky v zmysle uvedeného nariadenia uplatňoval aj u leteckého dopravcu s ktorým nemá zmluvu
- žalobcovia si preto uplatnili svoje nároky u cestovnej kancelárie, s ktorou mali zmluvu a ktorá mala a mohla ich nároky splniť, pričom oznámením nárokov zo strany žalobcov cestovnej kancelárii sa tieto nároky stali splatnými aj voči leteckému dopravcovi. Súd platobný rozkaz voči žalovanému v 1. rade nevydal. Dňa 24.11.2011 bol Okresným súdom Trnava Rozhodnutím č. 37C/145/2011-94 zamietnutý návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu voči žalovanému v 2. rade.
6.
Žalovaný v 1. rade sa k návrhu vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 29.2.2012 v ktorom uviedol že žalobcovia uzatvorili so žalovaným v 1. rade zmluvu o obstaraní zájazdu v termíne od 14.9.2010 do 24.9.2010, destinácia - Grécko, Rodos, E. U. I., keď celková cena zájazdu bola 1.337.40 €; prílohou zmluvy o obstaraní zájazdu bola Poistná zmluva a doklad o objednanom poistení pre prípad úpadku cestovnej kancelárie. V zmysle uvedenej zmluvy žalobcovia potvrdili že im bol pri podpise zmluvy odovzdaný katalóg žalovaného v rade 1. rade, že súhlasia so Všeobecnými zmluvnými podmienkami pre účasť na zájazdoch žalovaného v 1. rade a „Dôležitými informáciami“. Súčasne žalobcovia so žalovaným v 1. rade uzatvorili poistnú zmluvu, ktorej súčasťou bolo poistenie liečebných nákladov v zahraničí, úrazového poistenia, poistenia batožiny, asistenčných služieb, zodpovednosti za škodu, poistenie meškania letu alebo meškania dopravného prostriedku o viac ako 3 hodiny, poistenie stornovacích poplatkov, a poistenie pre prípad úpadku. Žalobcovia riadne nastúpili na zájazd typu last moment, prijali všetky objednané a poskytnuté služby; odletové a príletové časy boli oznamované žalobcom v pokynoch k zájazdu (boli im odovzdané pri uzatvorení zmluvy o obstaraní zájazdu dňa 7.9.2010). V Dôležitých informáciách (tvoriacich súčasť zmluvy o obstaraní zájazdu) boli žalobcovia oboznámení s časom odletu / príletu, s podmienkou že žalovaný v 1. rade si vymedzuje v mimoriadnych prípadoch realizovať zmeny miesta odletu a príletu, trasy letu, možnosti a zmeny miesta medzipristátia, leteckej spoločnosti, typu lietadla a letového plánu; prvý a posledný deň leteckých zájazdov je určený na prepravu do / z miesta pobytu, a odlet resp. prílet sa môže uskutočniť v akomkoľvek čase (v ranných aj nočných hodinách, pričom nočný let môže čiastočne alebo celkom presahovať do nasledujúceho dňa). So všetkými uvedenými podmienkami žalobcovia súhlasili - zájazd si zakúpili, podmienky uvedené v zmluve o obstaraní zájazdu a v katalógu Leto 2010 prijali. Z dôvodu avizovaného štrajku let č. TVQ z Rodosu do Bratislavy naplánovaný na čas od 9,30 hod. do 11,00 hod. bol presunutý na dátum 25.9.2010 s odletom o 0,40 hod., pričom žalovaný v 1. rade konal v záujme zvýšenia bezpečnosti klientov, poskytnutia väčšieho pohodlia, predchádzania sťažností a trávenia času na letisku z dôvodu omeškania lietadla; žalobcovia napriek riadnemu oznámeniu zmeny termínu odletu nepodali voči poskytnutej službe včas reklamáciu v súlade s § 741i Občianskeho zákonníka podľa ktorého objednávateľ uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne u dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie, o čom je potrebné urobiť písomný záznam - reklamáciu žalobcovia podali dňa 6.10.2010, bolo na ňu riadne a včas odpovedané (žalovaný v 1. rade poskytol mimoriadnu zľavu vo výške 44,40 € ako zľava z ceny pobytu 14. dňa). Poukázal ďalej na skutočnosť že žalobcovia opierajú svoj nárok na náhradu za zrušený let podľa § 741i Občianskeho zákonníka keď tvrdia že žalovaný v 1. rade zodpovedá za
oneskorený let a je povinný uhradiť náhradu za zrušený let - prehliadajú však že let bol presunutý na neskorší čas z dôvodu avizovaného štrajku, t.j. skutočnosti ktorej žalovaný v 1. rad nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností (§ 741j, ods. 1, písm. c) Občianskeho zákonníka). Žalobcovia si uplatňujú nárok na náhradu v zmysle Nariadenia, pričom ale v zmysle jeho článku 7 sa právo na náhradu vzťahuje výlučne iba na prípady, ak sa v texte uvádza odkaz na článok 7 - meškanie letu je však vymedzené v článku 6 Nariadenia, pričom obsah článku 6 neodkazuje na článok 7; z uvedeného je zrejmé že žalobcom nevznikol nárok na náhradu. Ďalej uviedol že z článku 7 Nariadenia vyplýva že v prípade meškania letu je povinná letecká spoločnosť zabezpečiť primeranú pomoc s cieľom minimalizovať nepohodlie cestujúcim, čo žalovaný v 1. rade vykonal keď zabezpečil pre žalobcov náhradnú stravu za mierny poplatok a užívanie hotela. Ďalej poukázal na znenie Nariadenia z ktorého vyplýva že sú akceptované okolnosti ako mimoriadne - politická nestabilita, meteorologické podmienky, bezpečnosť, neočakávané nedostatky, štrajky, ktoré umožňujú prepravcovi oslobodiť sa od platby finančnej náhrady (je logické že v prípade udalosti spôsobenej mimoriadnymi okolnosťami ktorým sa nedalo zabrániť nie je možné uplatniť si nároky ako v prípadoch nevyvolaných týmito mimoriadnymi udalosťami). Z uvedeného je zrejmé že nárok žalobcov na náhradu škody za zrušený let je neopodstatnený z dôvodu, že na prípad sa vzťahuje § 741j, ods. 1, písm. c) Občianskeho zákonníka, že nariadenie sa nevzťahuje na prípad žalobcov, presun termínu odletu bol vyvolaný skutočnosťou (štrajkom), ktorej žalovaný v 1. rade nemohol zabrániť, presun termínu odletu bol vyvolaný neobvyklou a nepredvídateľnou okolnosťou. Uviedol tiež že žalobcovia mali zabezpečenú stravu all inclusive do 12,00 hod, tiež priestory hotela mohli riadne užívať až do svojho odchodu. Nárok žalobcov spočívajúci vo vrátení poplatku za poistenie insolventnosti je neopodstatnený, nakoľko žalovaný v 1. rade je povinný mať uzatvorenú zmluvu o poistení zájazdu pre prípad jej úpadku a dohodnuté poistenie zájazdu, na základe ktorého vzniká objednávateľovi právo na poistné plnenie, keď poistenie je zákonnou povinnosťou cestovných kancelárií; ide o náklad ktorý musí byť zohľadnený v cene zájazdu, a je účtovaný k cene zájazdu. Žalovaný v 1. rade považuje uplatnenie nároku žalobcov na úhradu sumy 4.500,00 € (1.500,00 € na osobu) z titulu poskytnutia primeraného zadosťučinenia v zmysle § 3, ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa za šikanózne. V tejto súvislosti žalobcovia uvádzajú skutočnosti ktoré ich mali poškodiť, napr. že čas príletu bol uvedený ako orientačný údaj, že zmluva neobsahovala podstatné náležitosti - údaje o mieste a čase odletu a príletu, že zmluva neobsahovala údaje podľa § 8 zákona o zájazdoch, že v katalógu uvádza žalovaný v 1. rade že nezodpovedá za nároky za náhradu škody na batožine, že uvádza že nezodpovedá za meškania letov, že uvádza že nenesie zodpovednosť za výpadky elektriny, vody a pod., že si vyhradil právo vylúčiť účastníka zájazdu zo zájazdu za určitých podmienok, že si zabezpečil možnosť zmeny trasy lietadla, že si dohodol so žalobcami poistenie i pre prípad insolventnosti, a ďalšie. Žalobcovia však so žalovaným v 1. rade prijali a uzavreli zmluvu o obstaraní zájazdu s jej prílohami, ktorá spĺňa všetky náležitosti, a to o trase cesty, predpokladaných časoch a o predpokladaných miestach zastávok, o všeobecných údajoch týkajúcich sa pasových a vízových požiadaviek a o zdravotných formalitách nevyhnutných na cestu a pobyt, o zvyčajných cenách a lehotách na ich vybavenie, o tom či sa pre zájazd požaduje minimálny počet účastníkov vrátane termínu kedy najneskôr pred odchodom musí byť oznámené že sa nedosiahol minimálny počet účastníkov a zájazd sa zrušuje, o programe v mieste pobytu, o možnosti uzatvoriť individuálne poistenie objednávateľa na cestu a pobyt. Tvrdenia žalobcov že im neboli poskytnuté zákonom stanovené informácie nie sú pravdivé, o všetkom boli žalobcovia riadne oboznámení v zmluve o obstaraní zájazdu, v Katalógu Leto 2010, a v informáciách poskytnutých pred odletom (žalovaný v 1. rade poskytol informácie o prílete, odlete, registrácii účastníkov na letisku, cestovných a iných dokladoch, batožine, delegátovi, ubytovaní, poistení, lekárskej pomoci, časovom posune, fakultatívnych výletoch, a ostatné). Žalobcovia boli riadne oboznámení s posunom odletu, pričom službu nenamietali a nereklamovali, zmenu termínu odletu prijali bez písomného prejavu nevôle - reklamáciu podali až niekoľko týždňov po dovolenke, ale v tom čase už im nemohol žalovaný v 1. rade poskytnúť náhradnú službu, alebo vec vyriešiť. Z uvedeného je zrejmé že žalovaný v 1. rade nespôsobil žalobcom svojím konaním ujmu - uplatnený nárok na náhradu je neopodstatnený a vymyslený; zájazd prebehol bez problémov, žalobcovia spotrebovali všetky zaplatené služby, zmluvný vzťah prebehol riadne, a tak bol aj ukončený. Žalobcom nevznikol nárok na náhradu v zmysle § 3, ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nakoľko im nevznikla žiadna ujma z titulu porušenia zákona, či ohrozenia spotrebiteľských práv.
7.
Žalovaný v 2. rade sa k návrhu vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 1.3.2012 v ktorom uviedol že nároky cestujúcich pri zrušení alebo meškaní letu upravuje Nariadenie, pričom podľa jeho článku 6 ak prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva že let
bude mať meškanie voči plánovanému času odletu dve hodiny alebo viac v prípade letov do vzdialenosti 1500 km alebo menej, alebo tri hodiny alebo viac v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km, alebo štyri hodiny alebo viac v prípade letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b), je povinný cestujúcim ponúknuť a) pomoc bližšie určenú v článku 9, ods. 1, písm. a) a článku 9, ods. 2, b) keď sa odôvodnene očakáva že čas odletu bude aspoň deň po pôvodne oznámenom čase odletu, pomoc podľa článku 9, ods. 1, písm. b) a článku 9, ods. 1, písm. c), c) keď je meškanie aspoň päť hodín pomoc podľa článku 8, ods. 1, písm. a). Podľa názoru žalobcov došlo k zrušeniu letu, a preto majú nárok na náhradu v zmysle článku 7 Nariadenia, teda paušálnu finančnú náhradu v sume 400,00 € na osobu - z informácie o zájazde a palubných lístkov je však nepochybné, že let nebol zrušený (bol stále evidovaný pod č. TVQ527), a pod týmto číslom sa aj nakoniec uskutočnil. V zmysle článku 2, písm. l) Nariadenia je „zrušenie“ definované ako neuskutočnenie letu ktorý bol predtým plánovaný (pojmy „zrušenie“ a „meškanie“ letu boli vyložené aj rozsudkom Súdneho dvora ES v spojených veciach C - 402/07 a C - 432/07 pričom bolo konštatované, že „článok 2, písm. 1) a články 5 a 6 Nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že let ktorý má meškanie bez ohľadu na dĺžku meškania, hoci aj veľkú, nemožno považovať za zrušený, ak sa uskutočňuje v súlade s plánovaním, pôvodne stanoveným leteckým dopravcom). Žalovaný v 2. rade nepopiera že let mal meškanie, toto však bolo spôsobené mimoriadnymi okolnosťami prevádzkového charakteru, ktorým sa nedalo zabrániť - o tejto skutočnosti boli žalobcovia v dostatočnom predstihu informovaní žalovaným v 1. rade a mohli sa na túto situáciu vopred pripraviť; vzhľadom na uvedené sa žalobcovia ani nedostavili na letisko v čase pôvodne plánovaného odletu, ale až v primeranom predstihu pred posunutým odletom (čo potvrdili aj žalobcovia keď uviedli, že na letisko odchádzali o 21,10 hod., teda cca. 3 hodiny pred novým časom odletu). Skutočnosť, že žalobcovia sa nedostavili na letisko v čase pôvodne stanovenom, ale až v čase primeranom pred posunutým odletom má za následok, že Nariadenie sa na nároky uplatňované žalobcami nevťahuje, a to z dôvodu uvedenom v článku 3, podľa ktorého Nariadenie sa uplatňuje za podmienky, že cestujúci má potvrdenú rezerváciu na príslušný let a dostavil sa na odbavenie v čase ktorý vopred stanovil letecký dopravca, cestovná kancelária alebo splnomocnený cestovný agent, alebo ak nie je stanovený čas najneskôr 45 minút pred uverejneným časom odletu, alebo bol leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou prepísaný z letu na ktorý mali rezerváciu na iný let, bez ohľadu na dôvody - z uvedeného je zrejmé že nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v odseku 2 článku 3 Nariadenia, keďže žalobcovia sa nedostavili na odbavenie v čase stanovenom pre dostavenie sa na letisko pre pôvodne plánovaný čas odletu, ani 45 minút pred pôvodne plánovaným časom odletu, a ani neboli leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou prepísaní z letu na ktorý mali rezerváciu na iný let; situácia žalobcov teda vôbec nespadá pod pôsobnosť Nariadenia. Podľa žalovaného v 2. rade omeškanie letu by neoprávňovalo žalobcov na uplatnenie finančnej náhrady podľa článku 7 Nariadenia ani v prípade, ak by sa Nariadenie na žalobcami uplatňované nároky vzťahovalo, a to z dôvodu že náhrada v zmysle príslušných ustanovení Nariadenia patrí cestujúcim iba pri odmietnutí nástupu do lietadla alebo zrušení letu, ktoré neboli spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť (odmietnutie nástupu do lietadla znamená odmietnutie prepravy cestujúcich, hoci sa prezentovali na nástup, okrem prípadov keď existujú oprávnené dôvody na odmietnutie nástupu do lietadla v súvislosti so zdravím, bezpečnosťou alebo ochranou, alebo nedostatočnými cestovnými dokumentmi). Z predložených dôkazov je nepochybné, že nedošlo k zrušeniu letu a žalobcom nebol odmietnutý nástup do lietadla - preto im nemohol vzniknúť nárok na uplatňovanú finančnú náhradu. Ďalej žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť, že Nariadenie v článku 6 presne stanovuje povinnosti leteckého dopravcu v súvislosti s omeškaním, aj nároky cestujúcich v prípade omeškania letu, keď výslovne stanovuje aké povinnosti má letecký dopravca v prípade omeškania letu - odkaz na článok 7 Nariadenia (finančné náhrady) však v tomto prípade neexistuje. Naviac Nariadenie nároky cestujúcich v súvislosti so značným omeškaním letu rieši a presne stanovuje čo je letecký dopravca povinný zabezpečiť a poskytnúť cestujúcim v prípadoch omeškania letu - rozširujúci výklad článku 6 Nariadenia by bol v rozpore s účelom a cieľmi Nariadenia. Poukázal na skutočnosť že žalobcovia si uplatňujú aj náhradu za neposkytnutie stravovania a občerstvenia v sume 20,00 € na osobu, a náhradu za neposkytnutie dodatočného hotelového pobytu v sume 7,00 € na osobu, pričom neuvádzajú akým spôsobom uvedené sumy vyčíslili, a teda nie je možné určiť či výška uplatňovaných súm je odôvodnená. Čo sa týka uplatneného úroku z omeškania žalovaný v 2. rade uviedol že žalobcovia na úhradu žalovaných súm nikde žalovaného v 2. rade nevyzvali, preto je žalovaný v 2. rade považuje uplatňované úroky s omeškania voči nemu za nedôvodné.
8.
Žalobcovia sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 20.4.2012 v ktorom uviedli že z článku 7 Nariadenia je zrejmé, že záväzky ktoré ustanovuje Nariadenie by mali spočívať na prevádzkujúcom leteckom dopravcovi, v zmysle článku 3, ods. 5 Nariadenia sa toto uplatňuje pri každom prevádzkujúcom leteckom dopravcovi ktorý zabezpečuje prepravu cestujúcich v zmysle odsekov 1 a 2 článku 3 Nariadenia, pričom ak prevádzkujúci letecký dopravca ktorý nemá žiadny zmluvný vzťah s cestujúcim plní záväzky vyplývajúce z Nariadenia, považuje sa za osobu konajúcu v mene osoby ktorá je vo zmluvnom vzťahu s cestujúcim; z Nariadenia vyplýva že žalovaný v 2. rade je zodpovedný za uplatňovanie Nariadenia (rovnako ako aj žalovaný v 1. rade) - vo veci existuje skutková súvislosť medzi konaním žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, a ich spoločná zodpovednosť. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora ES v spojených veciach C -402/07 a C- 432/071 N. F. a i., a X. Bock a N. G. proti Air France SA - z uvedeného vyplýva že žalobcovia mali nárok na plnenia podľa Nariadenia, či už v prípade veľkého meškania letu alebo jeho zrušenia, zároveň boli žalobcovia zo strany žalovaného v 1. rade prepísaní na iný let (mali odletieť z Grécka dňa 24.9.2010 o 9,30 hod. a mali priletieť do Bratislavy dňa 24.9.2010 o 11,30 hod. - v skutočnosti však odleteli z Grécka dňa 25.9.2010 o 0,10 hod. a prileteli do Bratislavy dňa 25.9.2010 o 2,40 hod.). Žalobcovia mali v zmysle článku 9 v spojení s článkom 5 a 6 Nariadenia právo na starostlivosť (jedlo a občerstvenie a hotelové ubytovanie do odletu), zároveň mali v zmysle článku 7, ods. 1, písmeno b) Nariadenia právo na náhradu vo výške 400,00 € na osobu (vzhľadom k tomu že letecká vzdialenosť medzi Bratislavou a Rodosom je 1.750 km). Žalovaní ničím nepreukázali svoje tvrdenia že by mal byť v mieste dovolenky žalobcov štrajk, nevznikli teda žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by žalovaných oprávňovali neposkytnúť žalobcom nárok podľa Nariadenia.
9.
Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2013 právny zástupca žalobcov uviedol že žalobcovia uzavreli so žalovaným v 1. rade zmluvu o zájazde do Grécka (Rodos), pričom čas odletu a príletu bol určený až v podrobnejších informáciách zaslaných žalobcom - v nich bol čas odletu z dovolenky určený na deň 24.9.2010 o 9,30 hod, odlet sa však uskutočnil až dňa 25.9.2010 o 0,10 hod. Z uvedeného posunu, keďže let bol zrušený, vyplývajú žalobcom v zmysle Nariadenia nároky na náhradu škody, ktoré však zo strany žalobcov neboli uspokojené. V prípade, ak by podľa názoru súdu let nebol zrušený, ale bol zmeškaný, majú žalobcovia takisto nárok na náhradu škody, ktorý žalobcovia žiadajú spolu vo výške 1.200,00 € (400,00 € na osobu); ďalej žiadajú z dôvodu neposkytnutia dodatočného hotelového ubytovania náhradu v zmysle článku 9 Nariadenia, a to po 7,00 € za osobu (spolu 21,00 €), keď uvedená suma je určená žalobcami (nemajú k dispozícii žiadne podklady); ďalej žalobcovia žiadajú náhradu z titulu nezabezpečenia stravovania v čase od 6,30 hod. dňa 24.9.2010 do 21,10 hod. (žalobcovia boli v hoteli) a to spolu 60,00 € (20,00 € za osobu), keď uvedená suma je určená žalobcami (nemajú k dispozícii žiadne doklady); ďalej žiadajú náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia ktoré im vzniklo spolu vo výške 13,20 € (4,40 € na osobu), nakoľko každý zo žalobcov zaplatil 0,40 € za 11 dní pobytu z dôvodu poistenia proti insolventnosti, ktoré však má platiť cestovná kancelária; ďalej žiadajú o priznanie nemajetkovej ujmy v zmysle § 3, ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko v katalógu cestovnej kancelárie aj v sprievodných dokumentoch sa nachádza 15 identifikovaných neprijateľných podmienok, za čo žiadajú žalobcovia sumu spolu vo výške 4.500,00 € (1.500,00 € za osobu), nakoľko uvedené podmienky mohli podstatným spôsobom ovplyvniť postavenie žalobcov. Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2013 žalobca v 1. rade na otázky sudcu uviedol že náhradu za neposkytnutie dodatočného hotelového pobytu si uplatňuje spolu vo výške 21,00 €, nakoľko v deň odchodu mali ráno opustiť ubytovacie zariadenie - vzhľadom k tomu že mali malé dieťa (3 roky) na recepcii im poradili, že keď dajú upratovačke 20,00 € v izbe budú môcť ostať do 18-tej hodiny; o platbe nemá žiaden doklad. Čo sa týka sumy 60,00 € ako náhradu za stravu uviedol, že v rámci pobytu mali zabezpečené raňajky ktoré si vyčerpali, avšak na obed aj na večeru išli mimo hotela a zaplatili sumu okolo 60,00 €; o uvedenej platbe doklad nemá. Neprijateľné podmienky uvedené v žalobe mohli žalobcom privodiť viaceré ujmy, napr. že v deň zájazdu už neboli poistení, museli si dávať pozor na batožinu a pod. Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2013 splnomocnený zástupca (vtedajšieho) vedľajšieho účastníka uviedol, že posunutím odletu zo zájazdu žalovaní si nesplnili čiastkovú povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, v podstate nebola splnená zmluva ako celok pretože bola porušená jedna z jej zložiek - doprava zo zájazdu domov. Poukázal na skutočnosť že žalovaný v 1. rade po tom ako sa dozvedel, že let bude zmeškaný neposkytol žalobcom informáciu o komplexnom riešení situácie (napr. ako bude ďalej pokračovať ubytovanie a stravovanie). Keďže žalovaný v 1. rade nešpecifikoval jednotlivé položky zájazdu nie je možné presne určiť cenu dopravy, ubytovania a stravovania za osobu a deň - preto v návrhu sú uvedené položky určené odhadom. V zmysle § 3, ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa
žalovaný v 1. rade mohol spôsobiť formuláciami vo svojich dokladoch (katalóg, informácie, zmluvy) ujmu žalobcom ako spotrebiteľom a to „hocijakú ujmu“. Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2013 právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol že zo strany žalobcov sa jedná o šikanózny výkon práva, nakoľko žalobcovia riadne odobrali všetky služby poskytnuté žalovaným v 1. rade, nereklamovali žiadne vady, nedomáhali sa žiadnej nápravy. Jediná vada ktorú vytýkajú je zmena času odletu z dovolenky, pričom však počas posunu bola pre žalobcov zabezpečená starostlivosť na hoteli, bolo zabezpečované do 12,00 hod. stravovanie (následne bola zabezpečená stavu za 10,00 € na osobu až do opustenia hotela), priestory hotela mohli využívať až do odchodu. Žalobcovia nešpecifikovali aká im vznikla alebo aká mohla vzniknúť ujma. Čo sa týka požadovanej náhrady za zmeškaný / zrušený let, túto nie je možné priznať voči žalovanému v 1. rade, nakoľko Nariadenie nezaväzuje žalovaného v 1. rade, ale zaväzuje žalovaného v 2. rade. Čo sa týka nárokov z titulu stravy a ubytovania, tieto žalobcovia žiadnym spôsobom nešpecifikovali a nepreukázali, okrem toho žalovaný v 1. rade po skončení zájazdu žalobcom poskytol kompenzáciu vo výške 44,40 €. Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2013 právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol že žalobcovia a žalovaný v 1. rade v zmluve o obstaraní zájazdu sa dohodli že presné letové časy budú oznámené dodatočne, pričom takéto dojednanie je platné. Ak by aj prišlo k omeškaniu alebo zrušeniu letu, podľa článku 2 sa jeho účinnosť vzťahuje iba na cestujúcich ktorí sa dostavili k odbaveniu a ktorých let následne bol omeškaný alebo zrušený - žalobcovia sa však k odbaveniu vôbec nedostavili, na letisko prišli až v neskorší čas. Nárok žalobcov nemôže byť úspešný ani z dôvodu, že v čase odletu bol na gréckom letisku avizovaný štrajk, pričom v zmysle Nariadenia toto sa neuplatňuje v mimoriadnych prípadoch, medzi ktoré patrí napr. aj štrajk.
10.
Vtedajší vedľajší účastník sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 9.4.2013 v ktorom uviedol že žalovaný v 1. rade v zmluve o obstaraní zájazdu neuviedol časy odletov a príletov lietadla pri preprave z miesta odchodu na zájazd do miesta konania zájazdu, a ani pri preprave z miesta konania zájazdu do miesta odchodu na zájazd, čo je porušením § 741b, ods. 1, písm. b) Občianskeho zákonníka (povinnosť cestovnej kancelárie v zmluve uviesť všetky poskytované služby, miesto a čas ich trvania, čo vyplýva aj z čl. 4, ods. 2, písm. a), a bodu b) Prílohy k smernici EHS č. 1990/314/EHS, ktorá bola do práva SR transponovaná prebratím celého textu smernice do zákona o zájazdoch). Poukázal na skutočnosť že žalovaný v 1. rade nesplnil ani povinnosť ktorá mu vyplýva z § 8, ods. 1, písm. h) zákona o zájazdoch, ktoré ukladá povinnosť pred uzatvorením zmluvy o zájazde v katalógu, prípadne inou písomnou formou informovať o všetkých skutočnostiach, najmä o trase cesty, predpokladaných časoch a o miestach zastávok - z uvedeného vyplýva že žalovaný v 1. rade bol povinný už v katalógu uviesť predpokladané časy odletov a príletov, čo však nesplnil, čím porušil zákon s cieľom, aby nemusel objednávateľom zájazdov platiť náhrady škody spôsobenej meškaním alebo zrušením letov. Ďalej uviedol že odlet žalobcov z Rodosu nebol uskutočnený v časoch uvedených na letenkách, informácia o zmene termínu a času odletu bola žalobcom oznámená iba formou písomnej informácie na informačnej tabuli žalo- vaného v 1. rade - žalovaný v 1. rade však mal predložiť žalobcom písomný návrh zmeny zmluvy o obstaraní zájazdu, a žalobcovia mali právo s návrhom žalovaného súhlasiť, alebo ho odmietnuť; poukázal ďalej na to, že žalovaný v 2. rade bol povinný poskytnúť žalobcom písomnú informáciu s uvedením pravidiel náhrady a pomoci v súlade s Nariadením, čo nesplnil. Podľa vedľajšieho účastníka nie je v prípade nárokov žalobcov na poskytnutie náhrady podľa článku 7, ods. 1, písm. b) Nariadenia zásadný rozdiel v tom, či bol let zrušený alebo či mal veľké meškanie, nakoľko podľa rozsudku F.SDS v spojených veciach C- 581/10 + C-629 majú žalobcovia právo na náhradu aj v prípade, ak by mal let veľké zmeškanie. V ďalšom sa vedľajší účastník rozsiahlo venuje vysvetľovaniu pojmov „zmeškaný“ a „zrušený“ let, a dôvodom zmeškania, resp. zrušenia letu, a povinnostiam žalovaného v 1. rade v týchto prípadoch. Poukázal tiež na to že žalovaný v 1. rade nemal právo vykonávať jednostranným úkonom zmeny v obsahu zmluvy o obstaraní zájazdu, ale mal predložiť žalobcom návrh dohody o zmene zmluvy, ktorý žalobcovia mohli akceptovať, alebo ho odmietnuť. Vedľajší účastník sa ďalej rozsiahlo venuje teórii podávania reklamácií v prípade zájazdov - keďže žalovaný v 1. rade nepoveril konkrétnu osobu na prijímanie a vybavovanie reklamácií počas trvania zájazdu, odoprel žalobcom právo na reklamáciu (§ 3, ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa); aj napriek tomu žalobcovia uplatnili reklamáciu v zákonom určenej lehote, ktorú však žalovaný v 1. rade nevybavil v 30 dňovej objektívnej lehote. Vedľajší účastník poukázal na skutočnosť, že zo zmluvy o obstaraní zájazdu vyplýva že žalovaný v 1. rade od žalobcov zinkasoval poplatok vo výške 0,40 €/osoba/deň za poistenie insolventnosti, čím konal v rozpore s § 4, ods. 2, písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa ktorý zakazuje predávajúcemu ukladať spotrebiteľovi povinnosť bez právneho dôvodu, pričom žalovaný v 1. rade nerozlišuje medzi poistením
insolventnosti a poistením zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie; v tomto prípade ide podľa vedľajšieho účastníka o ukladanie povinnosti spotrebiteľovi bez právneho dôvodu, jedná sa o klamanie spotrebiteľa. K problematike určenia výšky náhrady za neposkytnutie stravovania a občerstvenia (žalobcami požadované vo výške 20,00 € / osobu) a náhrady za neposkytnutie dodatočného hotelového pobytu (žalobcami požadované vo výške 7,00 € / osobu) vedľajší účastník uviedol že cena zájazdu je dohodou o spôsobe akým sa cena vytvorí, a pri dohodovaní ceny je záväzné vymedzenie tovaru určené názvom, jednotkou množstva, kvalitatívnymi alebo inými podmienkami, a dohoda o cene zájazdu sa tvorí ako súčet cien jednotlivých služieb zahrnutých v cene zájazdu - žalovaný v 1. rade musí v návrhu ceny zájazdu prezentovať ponukovú cenu jednotlivých služieb zahrnutých v predmete zájazdu, čo však nesplnil, teda konal v rozpore § 16 zákona o ochrane spotrebiteľa (bol povinný vydať žalobcom doklad v ktorom mala byť uvedená celková cena zájazdu, cena leteckého cestovného, cena autokarovej dopravy
- transfer, cena za 1 prenocovanie, cena raňajok, cena obedu, cena večere, cena letiskových poplatkov); konanie žalovaného v 1. rade je preto neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53, ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na záver poukázal na skutočnosť, že tvrdenie žalovaného v 1. rade že skutočnosti uvedené v žalobe neboli spôsobilé privodiť žalobcom ujmu je irelevantné, pretože už to že žalovaný v 1. rade nenahradil žalobcom náhradu im spôsobilo ujmu, a aj ostatné zmluvné podmienky používané žalovaným v 1. rade sú spôsobilé privodiť spotrebiteľom ujmu, preto žalobcovia majú právo na primerané finančné zadosťučinenie (ak keď ujma nebola spôsobená, ale iba mohla byť spôsobená). K vyjadreniu priložil vedľajší účastník STN EN 13809 č. 95 4001, certifikát k poistnej zmluve č. XXXXXXXXX spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., vysvetlenie vedľajšieho účastníka pojmov insolvencia a úpadok, štatistické údaje o cestovných kanceláriách.
11.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej mailovú správu zo dňa 20.9.2010 a oznámenie o posune letu z dôvodu avizovaného štrajku, výňatok z katalógu, oznámenie spoločnosti Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s. zo dňa 31.7.2013, oznámenie spoločnosti Letisko Košice - Airport Košice, a.s. zo dňa 19.8.2013, informáciu žalovaného v 1. rade o kalkulovanej cene ubytovania a stravovania v prípade zájazdu žalobcov (31,60 € za dospelú osobu, dieťa do 12 rokov zadarmo).
12.
Na pojednávaní konanom dňa 15.4.2013 právny zástupca žalobcov uviedol že čo sa týka náhrady za stravu požadovanú žalobcami v sume po 20,00 €, jej výšku preukazuje ponukou žalovaného v 1. rade podľa ktorej doplatok za pol penziu v hoteli podobnej kategórie bol vo výške 220,00 € za 12 dní, tzn. cca. 20,00 € za osobu a deň.
13.
Žalobcovia sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom ich právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 23.4.2013 v ktorom uviedli že žalovaný v 2. rade predložil faxovú správu od Rodos Orión Tours zo dňa 20.9.2010, v ktorej je uvedené že na 24.9.2010 je ohlásený štrajk na ostrove Rodos, žalovaný v 2. rade následne oznámil žalovanému v 1. rade že dôjde k posunutiu letu TVQ 0527 z Rodosu do Bratislavy dňa 24.9.2010 v čase 9,30 hod. až 11,00 hod. na dátum 25.9.2010 o 0,40 hod. a to z dôvodu avizovaného štrajku - v dokumentoch však nie je uvedené že avizovaný štrajk sa má tykať letiska, naviac sa nejedná o oficiálny doklad (napr. rozhodnutie riadenia letovej prevádzky letiska, leteckého úradu a pod.). Možnosť štrajku uviedla len partnerská organizácia, nebolo zrejmé či k štrajku došlo alebo nie.
14.
Žalovaný v 2. rade sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 3.5.2013 v ktorom uviedol že v zmysle článku 3 Nariadenia sa toto uplatňuje iba na prípady, kedy sa cestujúci dostavili na letisko na odbavenie v čase stanoveným leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou, alebo 45 min. pred uverejneným časom odletu - žalobcovia však boli oboznámení v dostatočnom časovom predstihu o posune odletu predmetného letu a na letisko sa v pôvodne plánovanom čase nedostavili, nemohli im teda vzniknúť nároky podľa Nariadenia. V ďalšom vyvracia tvrdenia vedľajšieho účastníka ohľadom povinnosti žalovaného v 2. rade vydať žalobcom písomné informácie (žalovaný v 2. rade má upozornenie vyžadované článkom 14, ods. 1 Nariadenia viditeľne umiestnené na všetkých odbavovacích miestach a písomnú informáciu vždy na požiadanie poskytuje), ohľadom povinnosti zabezpečiť cestujúcim v súvislosti s meškaním letu ubytovanie na jednu noc a občerstvenie (túto povinnosť nebolo možné ani teoreticky splniť, keďže cestujúci sa dostavili na letisko až v primeranom čase pred posunutým časom odletu, zabezpečenie ubytovania na jednu noc ani
nebolo nutné), poukázal na skutočnosť že Nariadenie rozdielne upravuje nároky cestujúcich pri zrušení letu a meškaní letu, a žalobcom nemohol vzniknúť nárok na finančnú kompenzáciu, ohľadom údajného zrušenia letu uviedol že žalovaný v 2. rade na deň 25.9.2010 nemal plánovaný žiadny let z Rodosu do Bratislavy, teda nemohol cestujúcich presmerovať na iný pôvodne plánovaný let a ani ich spojiť s iným pôvodne plánovaným letom, z čoho je zrejmé že dňa 25.9.2010 sa uskutočnil let pôvodne plánovaný na 24.9.2010, ktorého odlet bol z dôvodu ohláseného štrajku posunutý (uvedenú situáciu je potrebné považovať za meškanie letu, čo potvrdzuje aj skutočnosť že let sa uskutočnil pod pôvodne prideleným číslom). K vyjadreniu priložil žalovaný v 2. rade Dodatek č. 2/d12 k rámcové smlouvě o letecké prepravě uzavretý medzi žalovanými dňa 5.5.2010.
15.
Žalovaný v 1. rade sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 15.5.2013 v ktorom uviedol že žalobcovia nepreukázali existenciu potenciálnej ujmy, ktorá mala či mohla konaním žalovaného v 1. rade vzniknúť. K jednotlivým tvrdeniam žalobcov o existencii neprijateľných podmienok uviedol: 1/ „Preto čas odletu / príletu publikovaný v pokynoch k zájazdu je uvedený ako orientačný. CK si vyhradzuje v mimoriadnych prípadoch realizovať zmeny miesta odletu a príletu, trasy letu, možnosti a zmeny miesta medzipristátia, leteckej spoločnosti, typu lietadla a letového plánu. Vo výnimočných prípadoch alebo mimoriadnych situáciách môže dôjsť aj k zmene spôsobu prepravy klientov a zabezpečením prepravy aj kombinovaným spôsobom." - žalovaný v l. rade v dôležitých informáciách platných pre zájazdy LETO 2010 uvádza: „Nie je výnimkou, že v dôsledku nepriaznivých letových podmienok alebo preplnením letových koridorov dochádza k posunu letu alebo zmene času letov.", t.j. svojich klientov vopred informuje o situáciách, ktoré vzhľadom na povahu poskytovanej služby a komplexnosť organizácie zájazdov môžu nastať, klienti si musia byť vedomí toho že v prípade objektívnych skutočností môže dôjsť k zmene plánovaných termínov, resp. časov poskytovaných služieb. Zákon ukladá žalovanému v 1. rade (§ 741k Občianskeho zákonníka) povinnosť vykonať také opatrenia, vďaka ktorým môže zájazd pokračovať, teda aj realizovať zmeny miesta odletu a príletu, trasy letu, zmeny miesta medzipristátia, leteckej spoločnosti, typu lietadla a letového plánu. 2/ ,,Žalovaný v 1. rade v zmluve neuviedol začiatok a koniec poskytovania jednotlivých služieb spojených so zájazdom, najmä miesto a čas odletov a príletov lietadiel na zájazd a zo zájazdu (tieto informácie uviedol až v podrobnejších informáciách týkajúcich sa zájazdu zo dňa 7.9.2010." - žalovaný v 1. rade uviedol v zmluve o obstaraní zájazdu začiatok a koniec poskytovania služieb, uviedol miesto poskytovania služieb spojených so zájazdom, miesto odletu a v katalógu LETO 2010 informácie; zmluva o obstaraní zájazdu uzatvorená medzi žalobcami a žalovanými v 1. rade je teda platná. 3/ „Žalovaný v 1. rade ďalej v žiadnom dokumente neuviedol, resp. zavádzajúco uviedol informácie podľa ustanovenia § 8, ods. 1. písm. h), i), j), l), n) zákona o zájazdoch v spojení s bodom 6 STN, čím porušil § 5, ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.“ - žalovaný v 1. rade uviedol v zmluve (ktorej súčasťou je aj Katalóg) údaje o trase cesty, časy a predpokladané miesta zastávok neuviedol, nakoľko sa jednalo o leteckú prepravu bez medzipristátí, poskytol žalobcom informáciu o pasových a vízových povinnostiach a informáciu o zdravotných formalitách, vrátane upozornenia aby si žalobcovia do krajín EU vzali so sebou Európsky preukaz zdravotného poistenia, poskytol žalobcom informáciu o tom či sa pre zájazd požaduje minimálny počet účastníkov zájazdu vrátane termínu kedy najneskôr pred odchodom sa musí objednávateľovi oznámiť že sa nedosiahol minimálny počet účastníkov zájazdu a cestovná kancelária zájazd zrušuje, informoval žalobcov o možnostiach aktivít v mieste pobytu, informoval žalobcov o možnosti uzatvoriť individuálne poistenie objednávateľa. 4/ „Žalovaný v 1. rade ďalej zavádzajúco uviedol informáciu podľa ustanovenia § 8, ods. 1, písm. k)...“ - žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom informáciu o rozsahu a podmienkach poistenia zájazdu, o rozsahu poistného plnenia, o podmienkach na plnenie nároku objednávateľa, o poistiteľovi s ktorým má cestovná kancelária uzatvorené poistenie zájazdu; poistná zmluva bola uzatvorená v deň uzatvorenia zmluvy o obstaraní zájazdu. 5/ ,,Žalovaný v 1. rade na strane 4 DIS a na strane 276 katalógu uvádza, že nezodpovedá za nároky na náhradu škody na batožine žalobcu." - žalovaný v 1. rade informoval o batožine keď uviedol že za stratu a poškodenie batožiny počas leteckej prepravy zodpovedá prepravná spoločnosť (naviac informoval žalobcov o postupe pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody). 6/ ,,Žalovaný v 1. rade zavádzajúco uvádza informáciu o reklamačnom konaní vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre účasť na zájazdoch informáciu podľa ustanovenia § 8, ods. 1, písm. k)...“
- žalobcovia nešpecifikujú v čom sú informácie zavádzajúce, preto nie je možné k tejto časti návrhu sa vyjadriť. 7/ ,,Žalovaný v 1. rade klamlivo informuje vo VP, že nezodpovedá za meškanie lietadla, za škody spôsobené meškaním lietadla a pod.“ - žalovaný v 1. rade informuje klienta že nenesie zodpovednosť za meškanie dopravného prostriedku spôsobeného technickou poruchou, počasím, dopravnou situáciou, či štrajkom. 8/ „Žalovaný v 1. rade klamlivo informuje vo VP, že je oprávnený vykonávať operatívne zmeny programu a poskytovaných služieb, pokiaľ z vážnych dôvodov nie je možné dodržať pôvodne dohodnuté služby.“ - žalovanému v 1. rade vzniká zo zákona povinnosť (teda aj oprávnenie) poskytnúť službu alternatívnym spôsobom v súlade s § 741k, ods. 1 Občianskeho zákonníka. 9/ „Žalovaný v 1. rade uvádza vo VP klamlivú obchodnú praktiku, keď informuje, že žalovaný v 1. rade môže od zmluvy plne, alebo čiastočne odstúpiť v prípadoch, ktoré nemôže ovplyvniť - časové a iné zmeny." - žalovaný v 1. rade uvádza že si vyhradzuje právo zrušiť zájazd v prípade vojny, teroristického útoku, zemetrasenia, živelnej pohromy, a ak by uskutočnením zájazdu došlo k ohrozeniu bezpečnosti, zdravia či života objednávateľov, pričom poskytuje možnosť voľby nového zájazdu, či vrátenia peňazí. Ochrana záujmov žalobcov nemá za následok vznik ujmy u nich, ani vznik hrozby takejto ujmy. 10/ „Žalovaný v 1. rade uvádza vo VP klamlivú obchodnú praktiku, keď informuje, že v prípade zmeny zmluvy, ak spotrebiteľ neoznámi nesúhlas s ňou v určitej lehote platí, že je zmluvou viazaný." - žalovaný v 1. rade cituje iba zákonné ustanovenie § 741e, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. 11/ „Žalovaný v 1. rade na strane 275 katalógu uvádza, že nenesie zodpovednosť za výpadky elektrickej energie, plynu a vody, ku ktorým môže dochádzať v niektorých destináciách.“ - žalovaný v 1. rade iba uvádza, že v niektorých destináciách môže dochádzať ku krátkodobým výpadkom elektrickej energie a dodávky vody, pričom žiada o pochopenie zo strany objednávateľov. 12/ „Žalovaný v 1. rade uvádza vo VP, že je oprávnený vylúčiť spotrebiteľa zo zájazdu bez nároku na náhradu, ak závažne poruší právne predpisy SR alebo navštíveného štátu." - predmetné dojednanie sleduje účel splnenia prevenčnej povinnosti na predchádzanie vzniku škôd, keď žalovaným v 1. rade má zodpovednosť za bezpečnosť, zdravie a život všetkých účastníkov zájazdu a musí mať možnosť zabezpečiť ich bezpečnosť, zdravie a život aj tým že vylúči niektorého účastníka zájazdu. 13/ ,,Žalovaný v 1. rade uvádza vo VP, že sa so spotrebiteľom dohodol, že za podstatnú podmienku zmluvy sa nepovažuje napr. zmena trasy letu, zmena miesta objektu ubytovania a pod." - toto dojednanie nie je v rozpore s § 741b a § 741e Občianskeho zákonníka (trasa letu, ani objekt ubytovania nie sú podstatnou náležitosťou zmluvy o obstaraní zájazdu). 14/ „Žalovaný v 1. rade uvádza vo VP, že ak nastanú okolnosti, ktorých vznik, priebeh a následok nie je závislý na činnosti a postupe žalovaného v 1. rade (vis major) alebo okolnosti na strane spotrebiteľa, na základe ktorých spotrebiteľ úplne alebo čiastočne nevyužije objednané, zaplatené a žalovaným v 1. rade zabezpečené služby, nevzniká spotrebiteľovi nárok na náhradu alebo zľavu z ceny týchto služieb."
- toto ustanovenie nie je v rozpore s § 741j Občianskeho zákonníka, naopak vychádza z jeho obsahu a zachováva jeho rámec. 15/ „Žalovaný v 1. rade dohodol poistenie pre prípad úpadku žalovaného v 1. rade v rozpore so zákonom o zájazdoch, najmä nedodržal ustanovenia § 11, ods. 3 tohto zákona.“ - pravdivosť tohto tvrdenia nebola preukázaná. Poukázal na skutočnosť, že výklad práv zo strany žalobcov je odtrhnutý od charakteru poskytovanej služby, vyžadujú od žalovaného v 1. rade zabezpečenie takej miery exaktnosti poskytovaných údajov ktorú objektívne nie je možné zabezpečiť. Žalobcovia zaplatili za objednané a vyčerpané služby sumu 1.337,40 € (445,80 € na osobu), za túto cenu spotrebovali služby kompletného poistenia, leteckej prepravy vrátane servisných poplatkov, ubytovanie na 10 nocí, stravu v rozsahu all inclusive - žalovaný v 1. rade považuje preto návrh žalobcov na zaplatenie sumy 5,794,20 € za šikanózny. Žalovaný v 1. rade má za to že zmluva o obstaraní zájazdu zo dňa 7.9.2010 neobsahovala neprijateľné podmienky, a nebolo preukázané že by nejaké porušenie práva spotrebiteľa bolo spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Žalobcovia súhlasili s tým že zaplatia žalovanému poplatok za poistenie insolventnosti, preto nemohli poskytnúť žalovanému v 1. rade plnenie bez právneho dôvodu, teda im nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 13,20 €.
16.
Na pojednávaní konanom dňa 4.12.2013 svedok E. U. uviedol že v období keď žalobcovia boli na dovolenke (na jeseň 2010) boli bežné štrajky v oblasti Grécka, preto boli časté posuny odletov lietadiel; naviac sa jednalo o chartrový let kde je bežné, že vzdušný priestor je preplnený a prichádza k posunom
odletov. Informácie o odletoch boli včas klientom oznamované formou vývesky na nástenke v hoteli, keď na skutočnosť že môže prísť k posunu boli klienti upozornení hneď na úvodnej schôdzke. Na otázky sudcu svedok uviedol že obvyklá prax je, že hotel končí s poskytovaním služieb poslednou službou ktorú má klient zaplatenú - izby sú väčšinou povinní vyprázdniť do 12,00 hod. dňa v ktorom sa odlieta. V prípade ak sa hotel nerozhodne poskytnúť aj ďalšie služby ako zaplatené, riešia to klienti vo vlastnej réžii, na vlastné náklady. Na otázky právneho zástupcu žalovaného v 1. rade svedok uviedol že si nepamätá že by žalobcovia podali reklamáciu na poskytované služby - v prípade ak bola podaná reklamácia, svedok ako delegát ju zaslal cestovnej kancelárii, zároveň poučil klienta že reklamáciu musí doručiť priamo cestovnej kancelárii. O štrajkoch a s tým súvisiacich posunoch odletov sa delegáti dozvedeli buď od spoločnosti ktorá zabezpečovala transfery na letisko, alebo od cestovnej kancelárie, ktorá mala informácie od leteckého prepravcu; uvedené informácie delegát spracoval a obratom ich prostredníctvom hotela oznámil dotknutým klientom. V prípade odletu vo večerných hodinách je potrebné izbu opustiť do 12,00 hod., následne klienti môžu používať služby areálu hotela, v prípade záujmu je možnosť doobjednať si izbu za poplatok. Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade svedok uviedol že v prípade ak delegát je v dostatočnom predstihu informovaný o oneskorenom odlete, sa posúva aj transfer na letisko, teda klienti trávia čas do odletu v areáli hotela. Na otázky splnomocneného zástupcu vedľajšieho účastníka svedok uviedol že ako delegát mal oprávnenie prijímať reklamácie, tieto však vždy posunul ďalej cestovnej kancelárii; reklamácie mohol vybavovať v drobných záležitostiach napr. nespokojnosť s izbou a pod. Pre prípad posunu odletu mal pokyn informovať o posune odletu klientov.
17.
Uznesením č. 37C/145/2011-232 zo dňa 18.12.2013 súd priznal svedkovi E. U. svedočné vo výške 35,00 €.
18.
Žalobcovia sa po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 12.12.2016 v ktorom uviedli že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať článok 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. 02. 2004 ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov; stotožňujú sa tiež s odvolacím súdom v tom, že prvostupňový súd je povinný ex offo posúdiť všetky zmluvné podmienky (nielen tie, ktoré v žalobe označili žalobcovia), a v odôvodniť prečo predmetné podmienky považuje za neprijateľné, resp. prečo nepovažuje zmluvné podmienky za neprijateľné.
19.
Žalovaný v 2. rade sa po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 13.12.2016 v ktorom uviedol že opätovne odkazuje na faxovú správu zo dňa 20.9.2010, ktorá preukazuje že na deň odletu žalobcov bol avizovaný štrajk leteckých zamestnancov - žiada súd o vyzvanie gréckych orgánov verejnej správy (Ministerstvo cestovného ruchu alebo Ministerstvo pre infraštruktúru, dopravu a siete) a gréckeho úradu pre civilné letectvo pre infraštruktúru, dopravu a siete, na poskytnutie súčinnosti pri získaní potvrdenia o plánovanom štrajku leteckých spoločností v Grécku dňa 24.9.2010.
20.
Žalovaný v 1. rade sa po rozhodnutí odvolacieho súdu vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 16.12.2016 v ktorom uviedol že žalobcovia sa domáhali zaplatenia sumy, ktorá pozostávala z nárokov a) náhrada po 400,00 € podľa článku 9 v spojitosti s článkom 5 a 6 Nariadenia, b) náhrady po 20,00 € podľa článku 9 v spojitosti s článkom 5 a 6 Nariadenia z dôvodu neposkytnutia stravy a občerstvenia, c) náhrady po 7,00 € z dôvodu z dôvodu neposkytnutia dodatočného ubytovania. Nároky ad a) a b) sú odvodené od článku 9, v spojitosti s článkom 5 a 6 Nariadenia - tieto však nie je možné aplikovať na súdený prípad, nakoľko Nariadenie sa vzťahuje len na cestujúcich ktorí boli fyzicky na letisku. Žalovaný v 2. rade má za to, že aj napriek právnemu stanovisku odvolacieho súdu že článok 7 Nariadenia sa uplatňuje aj na prípady meškania letov, uvedený výklad nemení nič na skutočnosti, že článok 7, 6, 9 (prípadne iné články) Nariadenia sa neuplatňujú na prípad žalobcov, nakoľko žalobcovia sa v čase omeškania letu
nenachádzali fyzicky na letisku (článok 3 ods. 2 Nariadenia). Žalovaný v 1. rade trvá na nedostatku svojej pasívnej legitimácie v časti nárokov na náhradu za zmeškaný let, náhradu za neposkytnutie stravovania a občerstvenia a náhradu za neposkytnutie dodatočného hotelového pobytu, nakoľko podľa Nariadenia v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov definuje článok 6 subjekt povinný ponúknuť starostlivosť cestujúcim ako prevádzkujúci letecký dopravca (tento je definovaný ako podnik leteckej dopravy s platnou prevádzkovou licenciou) - žalovaný v 1. rade však nemá postavenie prevádzkujúceho leteckého dopravcu, lebo nevykonáva lety a ani nemá licenciu na vykonávanie letov; nie je pritom možné odôvodniť pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade s poukazom na § 741i Občianskeho zákonníka, nakoľko Nariadenie má prednosť pred vnútroštátnou normou (Občianskym zákonníkom), s poukazom na zásadu aplikačnej prednosti komunitámeho práva pred vnútroštátnym právom. V zmysle článku 5, bod 3. Nariadenia prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia - podľa žalovaného v 1. rade bolo preukázané že v termíne 24.9.2010 bol plánovaný generálny štrajk, ktorý ovplyvnil letovú prevádzku aj vo vzťahu k žalobcom (oznámenie miestneho obchodného partnera a potvrdenie spoločnosti Travel service, a.s. o plánovanom štrajku a odložení plánovaného odletu). K žalobcami označeným údajným neprijateľným zmluvným podmienkam v zmluve žalovaný v 1. rade uviedol, že 1/ „Preto čas odletu/príletu publikovaný v pokynoch k zájazdu je uvedený ako orientačný. CK si vyhradzuje v mimoriadnych prípadoch realizovať zmeny miesta odletu a príletu, trasy letu, možnosti a zmeny miesta medzipristátia, leteckej spoločnosti, typu lietadla a letového plánu. Vo výnimočných prípadoch alebo mimoriadnych situáciách môže dôjsť aj k zmene spôsobu prepravy klientov a zabezpečením prepravy aj kombinovaným spôsobom.“ - žalovaný v 1. rade poskytuje relevantné a objektívne informácie, a žalobcovia účelovo vytrhávajú z kontextu informácie, pričom aj vo svojich materiáloch uvádza, že nie je výnimkou, že v dôsledku nepriaznivých letových podmienok alebo preplnením letových koridorov dochádza k posunu letu alebo zmene času letov. 2/ „Žalovaný v 1. rade v zmluve neuviedol začiatok a koniec poskytovania jednotlivých služieb spojených so zájazdom, najmä miesto a čas odletov a príletov lietadiel na zájazd a zo zájazdu (tieto informácie uviedol až v podrobnejších informáciách týkajúcich sa zájazdu zo dňa 07.09.2010“ - žalovaný v 1. rade uviedol v zmluve o obstaraní zájazdu začiatok a koniec poskytovania služieb v kolónke termín: 14.9.2010
- 24.9.2010, uviedol miesto poskytovania služieb spojených so zájazdom, a to destináciu Grécko, Rodos, E. Mare I., miesto odletu odkazom na G. M.R. Štefánika v Bratislave. Nie je pravdou že zmluva o obstaraní zájazdu uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade je neplatná. 3/ „Žalovaný v 1. rade ďalej v žiadnom dokumente neuviedol, resp. zavádzajúco uviedol informácie podľa ustanovenia § 8 ods. 1. písm. h), i), j), l), n) zákona o zájazdoch v spojení s bodom 6 STN, čím žalovaný porušil § 5 odsek 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.“ - žalovaný v 1. rade uviedol v zmluve údaje o trase cesty, na str. 272 v časti cestovné doklady a vízové povinnosti poskytol informáciu o pasových a vízových povinnostiach, na str. 276 Katalógu v časti lekárska pomoc poskytol informáciu o zdravotných formalitách, na str. 280 Katalógu v časti 7. Odstúpenie od zmluvy, zrušenie zájazdu bode 2. poskytol informáciu o tom či sa pre zájazd požaduje minimálny počet účastníkov zájazdu vrátane termínu, kedy najneskôr pred odchodom sa musí objednávateľovi oznámiť, že sa nedosiahol minimálny počet účastníkov zájazdu a cestovná kancelária zájazd zrušuje, informoval žalobcov o možnostiach aktivít v mieste pobytu na strane 145 Katalógu a na strane 275 Katalógu, informoval žalobcov o možnosti uzatvoriť individuálne poistenie. 4/ „Žalovaný v 1. rade ďalej zavádzajúco uviedol informáciu podľa ustanovenia § 8 ods. 1. písm. k)...“ - žalovaný v 1. rade na str. 280 Katalógu v časti 9. Poistenie insolventnosti poskytol žalobcom informáciu o rozsahu a podmienkach poistenia zájazdu, o rozsahu poistného plnenia, o podmienkach na plnenie nároku objednávateľa, o poistiteľovi s ktorým má cestovná kancelária uzatvorené poistenie zájazdu; poistná zmluva bola uzatvorená v deň uzatvorenia zmluvy o obstaraní zájazdu. 5/ „Žalovaný v 1. rade na strane 4 DIS a na strane 276 katalógu uvádza, že nezodpovedá za nároky na náhradu škody na batožine žalobcu“ - žalovaný v 1. rade informuje o batožine klientov na strane 273 katalógu v časti „Batožina“, kde uvádza, že za stratu a poškodenie batožiny počas leteckej prepravy zodpovedá prepravná spoločnosť, teda informuje o postupe pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody. 6/ „Žalovaný v 1. rade zavádzajúco uvádza informáciu o reklamačnom konaní vo Všeobecných zmluvných podmienkach pre účasť na zájazdoch informáciu podľa ustanovenia § 8 ods. 1. písm. k)...“
- žalobcovia nešpecifikovali v čom sú informácie zavádzajúce. 7/ „Žalovaný v 1. rade klamlivo informuje vo VP, že nezodpovedá za meškanie lietadla, za škody spôsobené meškaním lietadla a pod.“ - žalovaný v 1. rade na strane 279 Katalógu v časti „Zmeny dohodnutých služieb“ v bode 5 informuje klienta, že nenesie zodpovednosť za meškanie dopravného
prostriedku spôsobeného technickou poruchou, počasím, dopravnou situáciou, či štrajkom, čo je v súlade s článkom 19 Montrealského dohovoru. 8/ „Žalovaný v 1. rade klamlivo informuje vo VP, že je oprávnený vykonávať operatívne zmeny programu a poskytovaných služieb, pokiaľ z vážnych dôvodov nie je možné dodržať pôvodne dohodnuté služby.“
- žalovanému v 1. rade vzniká priamo zo zákona povinnosť (teda aj oprávnenie) poskytnúť službu alternatívnym spôsobom v súlade s § 741k, ods. 1 Občianskeho zákonníka. 9/ „Žalovaný v 1. rade uvádza vo VP klamlivú obchodnú praktiku, keď informuje, že žalovaný v 1. rade môže od zmluvy plne, alebo čiastočne odstúpiť v prípadoch, ktoré nemôže ovplyvniť - časové a iné zmeny“ - žalovaný v 1. rade v na strane 280 Katalógu v bode 4. časti 7. Odstúpenie od zmluvy uvádza, že si vyhradzuje právo zrušiť zájazd v prípade vojny, teroristického útoku, zemetrasenia, živelnej pohromy, a v prípadoch ak by uskutočnením zájazdu došlo k ohrozeniu bezpečnosti, zdravia či života objednávateľov, čím sleduje ochranu pred vznikom škody na majetku a zdraví či živote objednávateľov, pričom poskytuje objednávateľom možnosť voľby nového zájazdu alebo vrátenia peňazí. 10/ „Žalovaný v 1. rade uvádza vo VP klamlivú obchodnú praktiku, keď informuje, že v prípade zmeny zmluvy, ak spotrebiteľ neoznámi nesúhlas s ňou v určitej lehote platí, že je zmluvou viazaný.“ - žalovaný v 1. rade v bode 1. časti 5. VP na strane 279 cituje zákonné ustanovenie § 741e, ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. 11/ „Žalovaný v 1. rade na strane 275 katalógu uvádza, že nenesie zodpovednosť za výpadky elektrickej energie, plynu a vody, ku ktorým môže dochádzať v niektorých destináciách.“ - žalovaný v 1. rade na strane 275 Katalógu v časti voda a elektrické napätie uvádza, že v niektorých destináciách môže dochádzať ku krátkodobým výpadkom elektrickej energie a dodávky vody, pričom žiada o pochopenie zo strany objednávateľov; znenie časti „Voda a elektrické napätie“ na str. 275 Katalógu je v súlade s § 741i Občianskeho zákonníka. 12/ „Žalovaný v 1. rade uvádza vo VP, že je oprávnený vylúčiť spotrebiteľa zo zájazdu bez nároku na náhradu, ak závažne poruší právne predpisy SR alebo navštíveného štátu.“ - toto dojednanie sleduje účel splnenia prevenčnej povinnosti na predchádzanie vzniku škôd, keď žalovaný v 1. rade má zodpovednosť za bezpečnosť, zdravie a život účastníkov zájazdu a musí mať možnosť zabezpečiť ich bezpečnosť, zdravie a život aj tým, že vylúči niektorého účastníka. 13/ „Žalovaný v 1. rade uvádza vo VP, že sa so spotrebiteľom dohodol, že za podstatnú podmienku zmluvy sa nepovažuje napr. zmena trasy letu, zmena miesta objektu ubytovania a pod.“ - ustanovenie bodu 2. časti 5 VP na strane 279 nie je v rozpore s § 741b a § 741e Občianskeho zákonníka; trasa letu ani objekt ubytovania nie sú podstatnou náležitosťou zmluvy o obstaraní zájazdu. 14/ „Žalovaný v 1. rade uvádza vo VP, že ak nastanú okolnosti, ktorých vznik, priebeh a následok nie je závislý na činnosti a postupe žalovaného v 1. rade (vis maior) alebo okolnosti na strane spotrebiteľa, na základe ktorých spotrebiteľ úplne alebo čiastočne nevyužije objednané, zaplatené a žalovaným v 1. rade zabezpečené služby, nevzniká spotrebiteľovi nárok na náhradu alebo zľavu z ceny týchto služieb.“ - ustanovenie bodu 9. časti 6 VP na strane 279 nie je v rozpore s § 741lj Občianskeho zákonníka (naopak vychádza z jeho obsahu a zachováva jeho rámec). 15/ „Žalovaný v 1. rade dohodol poistenie pre prípad úpadku žalovaného v 1. rade v rozpore so zákonom o zájazdoch, najmä nedodržal ustanovenia §11 odsek 3 tohto zákona.“ - pravdivosť tohto tvrdenia nebola v konaní preukázaná.
21.
Na pojednávaní konanom dňa 10.5.2017 právny zástupca žalovaného v 2. rade uviedol, že sa im nepodarilo zabezpečiť oznámenie relevantných gréckych úradov ohľadom skutočnosti, či na deň odletu bol plánovaný štrajk leteckých prepravcov, na ich výzvy im úrady neposkytli žiadnu odpoveď, nereagujú
- trvajú na vykonaní dôkazu, ktorým by súd zabezpečil dopyt na štátne orgány v Grécku. V ďalšom priebehu konania žalovaný v 2. rade od vykonania tohto dôkazu upustil.
22.
Žalovaný v 2. rade sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 7.8.2017 v ktorom uviedol že vo veci dožiadania gréckych orgánov ich opätovne kontaktoval (miestny úrad pre civilné letectvo, handlingového agenta, Eurocontrol a ďalšie orgány) za účelom získania potvrdenia o plánovanom štrajku v mieste a čase letu, ktorého meškanie malo mať za následok vznik povinnosti poskytnúť náhradu žalobcom - uvedené orgány uviedli že evidenciu za obdobie 2010 už z dôvodu dlhého časového odstupu neuchovávajú, a nemajú možnosť informáciu o plánovanom štrajku verifikovať a potvrdiť; dožiadanie by preto nebolo účelné, preto žalovaný v 2. rade netrvá na vykonaní dôkazu dožiadaním gréckych orgánov. K preukázaniu plánovaného štrajku však uviedol, že považuje
skutočnosť že štrajk bol plánovaný za dostatočne preukázanú, a to faxovou správou zo dňa 20.9.2010 (ktorá preukazuje že na deň odletu žalobcov bol avizovaný štrajk leteckých zamestnancov); plánovaný štrajk je mimoriadnou okolnosťou ktorá je mimo kontroly žalovaného v 2. rade, ktorej nemôže zabrániť - v zmysle článku 5 ods. 3 Nariadenia prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7 Nariadenia ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Preto aj v prípade ak by súd dospel k záveru že Nariadenie je možné v tomto prípade na náhrady uplatnené žalobcami aplikovať, plánovaný štrajk je takou mimoriadnou okolnosťou, ktorá vylučuje uplatnený nárok žalobcov na náhradu podľa článku 7 Nariadenia. Čo sa týka pôsobnosti Nariadenia uviedol, že v súdenom prípade nemali cestujúci (žalobcovia), platnú rezerváciu a vydané platné letenky na let s odletom dňa 24.9.2010 o 9,30 hod. Čas odletu bol orientačný, a bol zmenený na žiadosť cestovnej kancelárie (žalovaný v 1. rade), ktorý bol v zmysle zmluvných podmienok oprávnený čas odletu meniť resp. spresniť; žalovaný v 1. rade v záujme zaistenia komfortu cestujúcich a prevencie vzniku ťažkostí spresnil čas odletu tak, aby cestujúci (žalobcovia) nemuseli (v prípade štrajku) čakať v letiskovej hale, čomu žalovaný v 2. rade ako letecký dopravca vyhovel - následne došlo k potvrdeniu rezervácie žalovaným v 2. rade a vydaniu platnej letenky pre cestujúcich (žalobcov) len vo vzťahu k letu zo dňa 25.9.2010 o 0,40 hod., ktorý žiadne meškanie nemal. Podľa článku 3 bod 2 Nariadenia sa Nariadenie aplikuje v prípade, ak cestujúci majú potvrdenú rezerváciu na príslušný let, podľa článku 2 písmeno g) Nariadenia "rezervácia" znamená skutočnosť, že cestujúci má letenku alebo iný dôkaz z ktorého vyplýva, že rezervácia bola potvrdená a zaregistrovaná leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou, podľa článku 2 písmeno f) Nariadenia "letenka" znamená platný dokument oprávňujúci na prepravu, alebo rovnocenné oprávnenie v nepapierovej forme, vrátane elektronickej formy, vydaný alebo povolený leteckým dopravcom alebo jeho splnomocneným zástupcom - nakoľko k potvrdeniu rezervácii jednotlivých cestujúcich (žalobcov) a vydaniu leteniek došlo žalovaným v 2. rade ako leteckým dopravcom až vo vzťahu k letu s odletom dňa 25.9.2010 o 0,40 hod., nie je možné aplikovať Nariadenie vo vzťahu k zrušeniu letu s odletom dňa 24.9.2010 o 9.30 hod., nakoľko vo vzťahu k tomu letu nedošlo k rezervácii v zmysle Nariadenia; Nariadenie nie je možné v tomto prípade na let zo dňa 24.9.2010 o 9,30 hod. aplikovať (aplikovať Nariadenie by bolo možné iba v prípade, ak by došlo k omeškaniu letu s odletom dňa 25.9.2010 o 0,40 hod., na ktorý bola vykonaná rezervácia, k omeškaniu však nedošlo a let s odletom dňa 25.9.2010 o 0,40 hod. odletel na čas, nemal žiadne meškanie, resp. nebol zrušený).
23.
Žalovaný v 1. rade sa vo veci vyjadril -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 21.11.2017 v ktorom uviedol že nie je pasívne legitimovaný v časti nárokov na náhradu za zmeškaný let, náhradu za neposkytnutie stravovania a občerstvenia a náhradu za neposkytnutie dodatočného hotelového pobytu, nakoľko Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 definuje v článku 6 subjekt povinný ponúknuť starostlivosť cestujúcim ako prevádzkujúci letecky dopravca, ktorý je definovaný ako podnik leteckej dopravy s platnou prevádzkovou licenciou - žalovaný v 1. rade nemá postavenie prevádzkujúceho leteckého dopravcu, nakoľko nevykonáva lety a nemá licenciu na ich vykonávanie (žalobcovia odôvodňujú pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade s poukazom na § 741i Občianskeho zákonníka, avšak toto ustanovenie nemožno v súdenom prípade aplikovať, nakoľko Nariadenie má prednosť pred vnútroštátnou normou, Občianskym zákonníkom). V ďalšom sa opakovane (v zásade identicky ako vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach) zaoberá údajnými neprijateľnými podmienkami uvádzanými žalobcami; žalobcovia pritom ani nepreukázali existenciu potenciálnej ujmy, ktorá im mala či mohla konaním žalovaného v 1. rade vzniknúť. Na záver uviedol že vo vzťahu k nároku uplatnenom žalobcami titulom omeškania letu nie je daná žalovanému v 1. rade pasívna vecná legitimácia, a vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam nepreukázali žalobcovia ujmu a ani neprijateľnosť týchto podmienok.
24.
Žalobcovia sa vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 27.11.2017 v ktorom uviedli že nesúhlasia s tvrdením žalovaného v 2. rade o tom, že faxová správa zo dňa 20.9.2010 dostatočne preukazuje že na deň odletu žalobcov bol avizovaný štrajk leteckých zamestnancov - žalovaný v 2. rade predložil faxovú správu od Rhodos Orión Tours zo dňa 20.9.2010, v ktorej je uvedené že na 24.9.2010 je ohlásený štrajk na ostrove Rodos - v dokumente však nie je uvedené že avizovaný štrajk na Rodose sa má tykať letiska; žalovaný v 2. rade (ani žalovaný v 1. rade) nepredložil žiadny oficiálny doklad (napr. rozhodnutie riadenia letovej prevádzky letiska, leteckého úradu a pod., ktoré sú vyžadované podľa Nariadenia, ktorý by nasvedčoval tomu že má byť dňa
24.9.2010 na letisku na Rodose štrajk (možnosť štrajku uviedla len partnerská organizácia žalovaného v 1. rade, aj to len ako možnosť). Uviedol ďalej že v zmysle Nariadenia definícia pojmu „rezervácia" znamená skutočnosť, že cestujúci má letenku alebo iný dôkaz z ktorého vyplýva, že rezervácia bola potvrdená a zaregistrovaná leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou - žalobcom boli zo strany žalovaného v 1. rade pred nástupom na dovolenku doručené pokyny, ktorých súčasťou bola elektronická letenka vydaná žalovaným v 2. rade, z ktorej vyplýva že späť na Slovensko budú žalobcovia prepravený leteckou prepravou z letiska Rodos letom TVQ0527 dňa 24.9.2010 o 9,30 hod. miestneho času s príletom do Bratislavy dňa 24.9.2010 o 11,00 hod. (jedná sa o dôkaz o potvrdení rezervácii leteckým dopravcom a cestovnou kanceláriou). Nakoľko žalobcom bola žalovaným v 1. rade predložená elektronická letenka vydaná žalovaným v 2. rade, má takýto doklad charakter rezervácie v zmysle Nariadenia - na prejednávaný spor sa preto Nariadenie vzťahuje, a je aplikovateľné. V ďalšom žalobcovia opakovane poukázali na zmluvné podmienky, ktoré považujú za neprijateľné (v tomto smere je ich vyjadrenie a argumentácia obdobné / totožné s predchádzajúcimi vyjadreniami).
25.
Žalovaný v 1. rade vo veci vyjadrili -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 8.1.2018 v ktorom uviedli že čo sa týka neprijateľných zmluvných podmienok žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali existenciu potenciálnej ujmy, ktorá by im mala či mohla konaním žalovaného v 1. rade vzniknúť; v ďalšom sa žalovaný v 1. rade vyjadruje k jednotlivým tvrdeniam žalobcov o existencii neprijateľných podmienok (jedná sa o opakované vyjadrenie, totožné s predchádzajúcimi). Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobcovia v priebehu konania uvádzajú stále nové a ďalšie zmluvné podmienky ktoré považujú za neprijateľné, ktoré neboli uplatnené v žalobnom návrhu, napádajú aj zmluvné dojednania ktoré priamo vyplývajú zo zákona alebo sú v ňom upravené - tieto práva a povinnosti žalovaného v 1. rade nie je možné považovať za neprijateľné. Naviac žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by čo i len jedno z napádaných zmluvných dojednaní im spôsobilo ujmu, ukrátilo na právach, znemožnilo domáhania sa nárokov a práv.
26.
Podaním došlým súdu dňa 26.2.2018, v spojení s prednesom pred súdom dňa 7.3.2018 žalobcovia požiadali o pripustenie zmeny petitu návrhu. Uviedli že v zmysle článku 9 (Právo na starostlivosť) ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia cestujúcim sa bezplatne ponúkne a) jedlo a občerstvenie zodpovedajúce času čakania, b) hotelové ubytovanie v prípadoch keď je nutný pobyt jednu noc alebo viac nocí, alebo keď je nutný pobyt dodatočný k pobytu, ktorý predpokladal cestujúci. V zmysle Nariadenia boli žalovaní povinní poskytnúť žalobcom z dôvodu veľkého meškania letu (v zmysle judikatúry považovaného za totožné so zrušeným letom) zabezpečiť (ponúknuť) pre žalobcov nároky uvedené v Nariadení - túto povinnosť si však nesplnili, a žalobcovia si museli zabezpečiť ubytovanie a stravu na vlastné náklady (predstavovali uplatnenú časť nároku v sume 60,00 € a 21,00 €). Podľa cenovej kalkulácie ceny ubytovania vrátane stravy na deň / noc v sume 31,60 € pre dospelú osobu na základnom lôžku (deti do 12 rokov mali ubytovanie a stravovanie bez poplatku bez ohľadu na dĺžku pobytu). V súvislosti s uvedeným dokladom žalobcovia nežiadajú priznať sumu 60,00 € za stravu a 21,00 € za ubytovanie, ale iba sumu 63,20 €, a to z titulu práva žalobcov na starostlivosť ktorá im vyplýva z Nariadenia (povinnosť žalovaných poskytnúť stravu a ubytovanie za deň navyše do odletu), pričom sa jedná o ubytovanie a občerstvenie pre 2 osoby (nakoľko dieťa malo pobyt a stravu zadarmo). V sume 17,80 € vzali žalobcovia žalobu späť, vrátane prislúchajúcich úrokov z omeškania. Zároveň opravili chybu pri písaní v žalobe, ktorá sa týka úrokov z omeškania vo výške 9,0% nie denne, ale ročne. Požiadali aby v tomto smere súd čiastočne konanie zastavil, a pripustil zmenu petitu žaloby. Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 7.3.2018 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 17,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne od 8.10.2010 zastavil. Ďalším uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 7.3.2018 súd pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení: „Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcom do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 1.263,20 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.200,00 € od 8.10.2010 do zaplatenia, 9,0% ročne zo sumy 63,20 € od 8.10.2010 do zaplatenia a trovy konania, a žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcom do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 4.513,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 13,20 € od 8.10.2010 do zaplatenia, a trovy konania.
Súd priznáva žalobcom v prípade úspechu v spore právo zverejniť rozsudok v denníkoch Nový Čas a SME na náklady žalovaných, a ukladá žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcom preddavok na toto uverejnenie v sume 1000,00 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. Právni zástupcovia strán sporu uviedli že sa vzdávajú odvolania voči uzneseniam - uznesenia preto nebudú vyhotovené v písomnej forme.
27.
Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči uviedol že k zrušeniu / veľkému meškaniu letu došlo, a cestovná kancelária zodpovedá za omeškanie návratu zo zájazdu žalobcov, preto je povinná za toto zmeškanie / zrušenie letu žalobcom nahradiť škodu a zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Podstatou žaloby boli teda, že: a/ došlo k zrušeniu / veľkému meškaniu letu v zmysle článkov 3, 5 a 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11.2.2004, z ktorého žalovanému v 2. rade voči žalobcom vyplývali povinnosti, tieto povinnosti si mal v zmysle § 741i Občianskeho zákonníka splniť aj žalovaný v 1. rade (ako cestovná kancelária), b/ zo strany žalovaných došlo v zmysle článku 9, v spojení s článkom 5 a 6 Nariadenia k porušeniu práva žalobcov na starostlivosť priznaného cestujúcemu zrušeného alebo zmeškaného letu (jedlo, občerstvenie, hotelové ubytovanie do odletu), c/ žalovaný v 1. rade sa bezdôvodne obohatil tým, že k neoddeliteľnej súčasti ceny zájazdu zaradil aj kompletné poistenie, ktorého súčasťou je aj poplatok za poistenie insolventnosti, čím porušil § 9, ods. 1 zák.č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr, d/ žalovaný v 1. rade vo reklamných a propagačných dokumentoch (napr. v katalógu LETO 2010, v zmluve o obstaraní zájazdu č. 474282 zo dňa 7.9.2010) uviedol skutočnosti, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť do práv spotrebiteľa a privodiť mu ujmu v zmysle § 3, ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, resp. možno ich považovať za neprimerané podmienky v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Poukázal na skutočnosť, že dokazovaním bolo preukázané: 1) žalovaní žalobcom neposkytli náhradu stravovania a občerstvenia (v čase od 6,30 - 21,10 hod. dňa 24.9.2010), a dodatočného hotelového pobytu, keď žalobcovia neodleteli 24.9.2010 o 9,30 hod., ale odleteli dňa 25.9.2010 o 00,10 hod.; dokazovaním bol vyvrátený argument, že v čase meškania letu prebiehal štrajk na letisku v Grécku, 2) žalovaný v 1. rade zahrnul do ceny zájazdu aj poplatok za poistenie insolventnosti vo výške 0,40 € /osoba/deň, čím žiadal od žalobcov úhradu poplatku aj napriek tomu, že jeho úhradu je v zmysle zákona o zájazdoch cestovná kancelária povinná znášať sama, a toto bremeno nesmie prenášať na spotrebiteľov - žalovaný v 1. rade sa tým bezdôvodne obohatil, 3) v dokumentácií žalovaného v 1. rade (najmä v katalógu LETO 2010, v zmluve medzi žalovaným v 1. rade a žalobcami) sa vyskytujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú spôsobilé spotrebiteľom privodiť ujmu, v dokumentácií absentujú zákonom požadované informácie ktorými spotrebitelia mali disponovať ešte pred uzatvorením zmluvy o obstaraní zájazdu. Právny zástupca žalovaného v 1. rade v záverečnej reči uviedol že žalovaný v 1. rade trvá na nedostatku svojej pasívnej legitimácie vo vzťahu k požadovanej náhrade vyplývajúcej zo zmeškaného letu, nakoľko ustanovenie § 741i Občianskeho zákonníka (z ktorého žalobcovia vychádzajú) nemožno aplikovať, pretože prednosť má Nariadenie (ako lex specialis). Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie 4.500,00 € z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok návrh nebol preukázaný a žalobcom nárok nevznikol, v prípade zaplatenia bezdôvodného obohatenia (13,20 €) poukázal na to, že tento nárok bol súčasťou kompletného poistenia žalobcov, jedná sa o balík služieb ktorý nie je povinnou súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu, a tento balík bol pridaný na žiadosť žalobcov. Čo sa týka poskytnutia náhradného ubytovania a stravy v čase, kedy bol žalobcom presunutý / odložený let, táto povinnosť v zmysle Nariadenia vyplýva leteckému prepravcovi, a nie žalovanému v 1. rade. Právny zástupca žalovaného v 2. rade v záverečnej reči uviedol že Nariadenie sa v zmysle článku 3 ods. 2 uplatňuje za podmienok, že cestujúci majú potvrdenú rezerváciu a dostavili sa na odbavenie
- uvedené podmienky v tejto veci splnené neboli, nakoľko žalobcovia nemali platnú rezerváciu a ani vydané platné letenky na let s odletom dňa 24.9.2010 o 9,30 hod., cestujúci (žalobcovia) neboli zapísaní do systému žalovaného v 2. rade, a teda im ani nemohli byť vystavené letenky. Čas odletu bol orientačný, bol zmenený na žiadosť žalovaného v 1. rade., a to na základe informácií o plánovanom štrajku (žalovaný v 1. rade v záujme zaistenia komfortu cestujúcich a prevencie vzniku ťažkostí spresnil čas odletu tak, aby cestujúci nemuseli v prípade štrajku čakať v letiskovej hale) - tejto požiadavke žalovaný v 2. rade vyhovel; následne došlo k vydaniu platnej letenky pre žalobcov, len vo vzťahu k letu zo dňa 25.9.2010 o 0,40 hod., ktorý žiadne meškanie nemal. Nariadenie sa teda nemôže aplikovať na let s odletom dňa 24.09.2010 o 9,30, nakoľko vo vzťahu k tomuto letu nedošlo k potvrdeniu rezervácie tak, ako to predpokladá Nariadenie. Žalobcovia sa fyzicky nedostavili na odbavenie tak, ako to predpokladá článok 3 ods. 2 Nariadenia (t.j. najneskôr
45 minút pred uverejneným časom odletu), čo má taktiež za následok neaplikovateľnosť Nariadenia. Ďalej uviedol že právo na náhradu podľa článku 7 Nariadenia žalobcom nepatrí aj z dôvodu existencie mimoriadnej okolnosti v zmysle článku 5 ods. 3 Nariadenia, ktorej sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia - išlo o plánovaný štrajk, ktorý je mimoriadnou okolnosťou ktorá vylučuje uplatnený nárok žalobcov na náhradu podľa článku 7 Nariadenia; žalovaný v 2. rade považuje skutočnosť že štrajk bol plánovaný za dostatočne preukázanú správou zo dňa 20.9.2010. Žalovaný v 2. rade považuje za nesprávne tvrdenie žalobcov, ktorí poukazujúc na bod 15 preambuly Nariadenia tvrdia, že na preukázanie mimoriadnej okolnosti je potrebné predložiť rozhodnutie riadenia letovej prevádzky letiska - z formulácie tam uvedenej vyplýva že ide iba o exemplifikatívny výpočet; okrem toho samotná preambula ani nie je súčasťou normatívneho a právne záväzného textu Nariadenia (na podporu záveru, že už plánovaný štrajk je mimoriadnou okolnosťou poukázal na bod 14 preambuly Nariadenia, v ktorom sa uvádza, že „tak ako je to uvedené v Montrealskom dohovore, záväzky prevádzkujúcich leteckých dopravcov by mali byť obmedzené alebo by mali byť od nich leteckí dopravcovia oslobodení v prípadoch, keď bola udalosť spôsobená mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia; také okolnosti môžu nastať najmä v prípadoch ... štrajkov, ktoré ovplyvňujú prevádzku príslušného leteckého dopravcu“). Žalovaný v 2. rade konal v dobrej viere a v záujme cestujúcich, aby im zabezpečil čo najväčší komfort a predišiel komplikáciám, keď na žiadosť žalovaného v 1. rade ako cestovnej kancelárie spresnil čas odletu - bolo by nespravodlivé, ak by za toto mal byť žalovaný v 2. rade sankcionovaný.
28.
Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 23.8.2016 poukázal na skutočnosť, že žalobcovia žiadali priznať uplatnený nárok podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11.2.2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, pričom podstata problému spočívala v tom, či sa na vec môže aplikovať článok 7 ods. 1 písm. b/ Nariadenia - súd prvej inštancie jeho aplikáciu vylúčil, pretože v danom prípade nešlo o „zrušený let“, ale o „omeškaný let“, za ktorý nepatrí náhrada v zmysle článku 7 Nariadenia. V konaní nebolo sporné, že odlet žalobcov zo zájazdu bol dojednaný na 24.9.2010 o 9,30 hod., ale skutočný odlet sa uskutočnil o 15 hodín a 10 minút neskôr. V tejto súvislosti podľa odvolacieho súdu články 5, 6 a 7 Nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci ktorých let má meškanie môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený a teda sa môžu dovolávať práva na náhradu v zmysle článku 7 nariadenia, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata, t.j. ak dorazia do cieľového miesta po troch hodinách alebo viac po čase príletu, ktorý pôvodne stanovil letecký dopravca. Takéto meškanie však nedáva cestujúcim právo na náhradu, ak letecký dopravca preukáže že meškanie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia, teda okolnosťami, ktoré sa vymykajú spod účinnej kontroly leteckého dopravcu - v tejto súvislosti odvolací súd poukázal na Rozsudok Súdneho dvora z 23.10.2012 v spojených veciach C-581/10 a C-629/10 a uzavrel, že pokiaľ súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, resp. neaplikoval právnu normu ktorú aplikovať mal, ide o vadu konania. Vychádzajúc z uvedeného nie je možné akceptovať stav, keď súd kľúčovú právnu normu neaplikuje napriek tomu, že na posudzovanú otázku dopadá - v prejednávanom prípade je zjavné, že súd prvej inštancie pracoval len s variantou neaplikability článku 7 Nariadenia napriek tomu, že tento bolo treba na vec aplikovať. Ak by sa však preukázala existencia mimoriadnej okolnosti, teda okolnosťou ktorá sa vymyká spod účinnej kontroly leteckého dopravcu, nevzniklo by cestujúcim právo na náhradu. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že podľa súdu prvej inštancie v danom prípade mala nastať mimoriadna okolnosť ktorá vylučovala poskytnutie náhrady, a to „preukázaný plánovaný generálny štrajk na území Grécka v deň plánovaného odletu“ - v tomto smere však neboli produkované žiadne dôkazy ktoré by existenciu „plánovaného generálneho štrajku“ v deň odletu potvrdili (keď existencia generálneho štrajku v deň odletu by bola takou mimoriadnou okolnosťou, ktorá by vylučovala právo cestujúcich na náhradu v zmysle článku 7 Nariadenia). Ďalej odvolací súd uviedol, že súdom prináleží kontrola zmluvných podmienok a aj abstraktná kontrola zmlúv s cieľom vylúčiť neprimerané podmienky, a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/123 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách - bolo teda povinnosťou súdu „ex offo“ posúdiť nielen zmluvné podmienky ktoré v žalobe označili žalobcovia za neprijateľné, ale všetky, t.j. aj tie ktoré žalobcovia nenavrhli na prieskum, a súd má oprávnenie vyhlásiť niektoré zmluvné podmienky za neprijateľné - súd prvej inštancie sa tejto súvislosti obmedzil len na to, že v danom prípade nemal preukázanú ani jednu žalobcami označenú zmluvnú podmienku za neprijateľnú, avšak neuviedol argumentáciu prečo žalobcami označené zmluvné podmienky nevykazujú všeobecné
znaky, ktoré by mali spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov.
29.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s vyjadreniami strán sporu, výsluchom žalobcu v 1. rade a právneho zástupcu žalobcov, právnych zástupcov žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade, svedka E. U., oboznámením sa listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, a zistil tento skutkový a právny stav: Žalobcovia uzavreli so žalovaným v 1. rade dňa 7.9.2010 zmluvu o obstaraní zájazdu č. 474282 do Grécka - ostrov Rodos v termíne od 14.9.2010 do 24.9.2010; v zmysle podrobnejších informácií bol odchod žalobcov zo zájazdu naplánovaný na deň 24.9.2010 o 9,30 hod, s príletom do Bratislavy dňa 24.9.2010 o 11,30 hod. V skutočnosti sa odlet z destinácie Rodos uskutočnil dňa 25.9.2010 o 0,40 hod. s príletom do Bratislavy dňa 25.9.2010 o 2,40 hod.; leteckým dopravcom bol, a teda let realizoval žalovaný v 2. rade. Presunutie letu (v dôsledku údajne plánovaného generálneho štrajku na území Grécka - túto skutočnosť sa však vierohodným spôsobom nepodarilo preukázať), bolo žalobcom v časovom predstihu oznámené, žalobcovia sa na letisko dostavili až v primeranom čase pred odsunutým odletom. Do 12,00 hod. dňa 24.9.2010 žalobcovia využívali ubytovacie a stravovacie služby hotela v ktorom boli dovtedy ubytovaní. Od 12,00 hod. dňa 24.9.2010 žalobcovia realizovali stravovanie vo vlastnej réžii - uvedenú skutočnosť nepreukázali, nepredložili súdu žiaden doklad o zaplatení stravy alebo občerstvenia. Od 12,00 hod. dňa 24.9.2010 žalobcovia realizovali ubytovanie vo vlastnej réžii - uvedenú skutočnosť nepreukázali, nepredložili súdu žiaden doklad o zaplatení izby (údajne dali upratovačke 20,00 €, ktorá im následne na izbe dovolila tráviť čas do odchodu z hotela, o uvedenej skutočnosti nepredložili doklad). Z titulu neposkytnutia stravovania / občerstvenia a ubytovania za čas veľkého meškania, resp. zrušenia letu, teda z titulu práva žalobcov na starostlivosť ktorá im vyplýva z Nariadenia, ako povinnosť žalovaných poskytnúť stravu a ubytovanie za deň navyše do odletu, žiadajú žalobcovia (po zmene petitu) zaplatiť sumu 63,20 € (ubytovanie a občerstvenie pre 2 osoby, nakoľko dieťa malo pobyt a stravu zadarmo); v časti 17,80 € zobrali žalobu späť, vrátane prislúchajúcich úrokov z omeškania. Z titulu veľkého omeškania / zrušenia letu žiadajú žalobcovia od žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu spolu vo výške 1.200,00 €. Pri podpise zmluvy o obstaraní zájazdu žalobcovia uzavreli so žalovaným v 1. rade komplexné poistenie v sume 1,40 € za osobu a deň, pričom v cene tohto poistenia je zahrnutý aj poplatok za poistenie insolventnosti vo výške 0,40 € za osobu a deň; uvedené poistenie žalobcovia zaplatili, podľa nich sa však jedná o neoprávnenú platbu, ktorou sa žalovaný v 1. rade bezdôvodne obohatil (z tohto dôvodu žiadajú od žalovaného v 1. rade zaplatiť sumu spolu vo výške 13,20 €). V návrhu uviedli žalobcovia 15 údajne neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sa nachádzajú vo viacerých dokumentoch (katalóg, zmluva, DIS, pokyny a iné) žalovaného v 1. rade - podľa žalobcov žalovaný v 1. rade uviedol resp. neuviedol skutočnosti, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť do práv spotrebiteľa a privodiť mu ujmu, a možno ich považovať za neprimerané podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo klamlivé obchodné praktiky; jednalo sa napr. o čas odletu / príletu ktorý je uvedený ako orientačný, výhradu v mimoriadnych prípadoch zmeniť miesta odletu a príletu, trasy letu, medzipristátia, leteckej spoločnosti, typu lietadla a letového plánu, neuvedenie začiatku a konca poskytovania služieb (informácie boli uvedené až v podrobnejších informáciách týkajúcich sa zájazdu), poistenie, zodpovednosť za nároky na náhradu škody na batožine, informácie o reklamačnom konaní, klamlivé informácie o zodpovednosti za meškanie lietadla a škody tým spôsobené, oprávnenie žalovaného v 1. rade vykonávať z vážnych dôvodov operatívne zmeny programu a poskytovaných služieb, možnosti odstúpenia od zmluvy a zmien zmluvy, zodpovednosť za výpadky elektrickej energie, plynu a vody ku ktorým môže dochádzať v niektorých destináciách, možnosť vylúčenia klienta zo zájazdu pri závažných porušeniach právnych predpisov, dohoda o podstatných podmienkach zmluvy, nárok na náhradu alebo zľavu z ceny nevyužitých služieb, dohoda o poistení pre prípad úpadku. Ani jednu zo žalobcami popisovaných skutočností súd nepovažoval za neprimeranú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo za klamlivú obchodnú praktiku (v tomto smere sa súd plne stotožnil s argumentáciou žalovaného v 1. rade uvedenou vo viacerých jeho vyjadreniach, ktorú bezo zbytku preberá a odkazuje na ňu - viď bod 15. a 20. rozsudku). Žalobcovia nepreukázali že uvedené konanie žalovaného v 1. rade vykazuje znaky porušenia právnych predpisov, a že by im bola uvedeným konaním spôsobená ujma, resp. že by im nejaká ujma hrozila, a že by konanie žalovaného v 1. rade bolo spôsobilé privodiť žalobcom ujmu (z tohto dôvodu žiadajú žalobcovia od žalovaného v 1. rade zaplatiť sumu spolu vo výške 4.500,00 €).
Žalobcovia sa napokon domáhali aby im súd v prípade úspechu v spore priznal právo zverejniť rozsudok v denníkoch Nový čas a SME na náklady žalovaných, a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcom preddavok na toto uverejnenie v sume 1.000,00 €. Táto časť ich návrhu má celkom zrejme súvislosť s časťou žaloby, ktorou sa domáhajú vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v materiáloch žalovaného v 1. rade - nakoľko v tejto časti sporu boli žalobcovia úplne neúspešní, súd im požadované právo nemal prečo priznať. Naviac, právo uverejniť rozsudok bolo zakotvené v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.6.2016 - v súčasnosti platnom procesnom predpise, Civilnom sporovom poriadku, sa žiadna ekvivalentná úprava v tomto smere nevyskytuje.
30.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa článku 2, bod. l) Nariadenia na účely tohto nariadenia "zrušenie" znamená neuskutočnenie letu, ktorý bol predtým plánovaný, a na ktorý bolo aspoň jedno miesto rezervované. Podľa článku 3, ods. 1 a ods. 2 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje: a) pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy; b) pri cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného v tretej krajine na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam zmluvy, pokiaľ im nebola poskytnutá protislužba alebo náhrada a pomoc v tejto tretej krajine, ak prevádzkujúcim leteckým dopravcom je dopravcom spoločenstva;. Odsek 1 sa uplatňuje za podmienky, že cestujúci: a) majú potvrdenú rezerváciu na príslušný let a s výnimkou prípadu zrušenia uvedeného v článku 5, sa dostavili na odbavenie,
- ako je určené a v čase, ktorý vopred písomne (vrátane elektronických prostriedkov) stanovil letecký dopravca, cestovná kancelária alebo splnomocnený cestovný agent, alebo ak nie je stanovený žiadny čas,
- najneskôr 45 minút pred uverejneným časom odletu; alebo b) boli leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou prepísaní z letu, na ktorý mali rezerváciu na iný let, bez ohľadu na dôvody. Podľa článku 5, ods. 1 a ods. 3 Nariadenia v prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim: a) prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne pomoc v súlade s článkom 8; a b) prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne pomoc v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. a) a článkom 9 ods. 2, ako aj v prípade presmerovania, keď podľa reálneho odhadu čas odletu pre nový let je aspoň deň po odlete plánovanom pre zrušený let, pomoc špecifikovanú v článku 9 ods. 1 písm. b) a v článku 9 ods. 1 písm. c); a c) príslušní cestujúci majú právo na náhradu od prevádzkujúceho leteckého dopravcu v súlade s článkom 7, pokiaľ: i) neboli informovaní o zrušení letu aspoň dva týždne pred plánovaným časom odletu; alebo ii) neboli informovaní o zrušení v časovom úseku od dvoch týždňov do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne dve hodiny pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne štyri hodiny po plánovanom čase príletu. iii) neboli informovaní o zrušení do siedmich dní pred plánovaným časom odletu a nebolo im ponúknuté presmerovanie, ktoré im umožní odletieť maximálne hodinu pred plánovaným časom odletu a dosiahnuť konečné cieľové miesto maximálne dve hodiny po plánovanom čase príletu. Prevádzkujúci letecký dopravca nie je povinný platiť náhradu podľa článku 7, ak môže preukázať, že zrušenie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, ktorým sa nedalo zabrániť ani vtedy, keď boli prijaté všetky primerané opatrenia. Podľa článku 6, ods. 1 Nariadenia keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva, že let bude mať meškanie voči plánovanému času odletu: a) dve hodiny alebo viac v prípade letov do vzdialenosti 1500 km alebo menej; alebo
b) tri hodiny alebo viac v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km; alebo c) štyri hodiny alebo viac v prípade letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b), prevádzkujúci letecký dopravca cestujúcim ponúkne: i) pomoc bližšie určenú v článku 9 ods. 1 písm. a) a článku 9 ods. 2; a ii) keď sa odôvodnene očakáva, že čas odletu bude aspoň deň po pôvodne oznámenom čase odletu, pomoc podľa článku 9 ods. 1 písm. b) a článku 9 ods. 1 písm. c); a iii) keď je meškanie aspoň päť hodín, pomoc podľa článku 8 ods. 1 písm. a). Podľa článku 7, ods. 1 Nariadenia keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške: a) 250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej; b) 400 EUR v prípade všetkých letov v rámci spoločenstva nad 1500 km a všetkých ostatných letov od 1500 km do 3500 km; c) 600 EUR v prípade všetkých letov, ktoré nespadajú pod písmená a) alebo b), Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu. Podľa článku 9, ods. 1 a ods.2 Nariadenia keď sa uvádza odkaz na tento článok cestujúcim sa bezplatne ponúkne: a) jedlo a občerstvenie zodpovedajúce času čakania; b) hotelové ubytovanie v prípadoch:
- keď je nutný pobyt jednu noc alebo viac nocí, alebo
- keď je nutný pobyt dodatočný k pobytu, ktorý predpokladal cestujúci; c) prepravu medzi letiskom a miestom ubytovania (hotel alebo iné). 2. Okrem toho sa cestujúcemu bezplatne ponúknu dva telefónne hovory, telexy alebo faxové správy, alebo e-maily.
Podľa § 741a Občianskeho zákonníka zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária) zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd), a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu. Podľa § 741b, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva musí mať písomnú formu alebo inú vhodnú formu a musí obsahovať a) označenie zmluvných strán, b) charakteristiku zájazdu, najmä termín jeho začatia a skončenia, uvedenie všetkých poskytovaných služieb, ktoré sú zahrnuté do ceny zájazdu, miesto a čas ich trvania; vymedzenie zájazdu možno nahradiť odkazom na číslo zájazdu alebo iné označenie v katalógu iba v tom prípade, ak katalóg obsahuje všetky tieto informácie a bol odovzdaný objednávateľovi, c) cenu zájazdu vrátane časového rozvrhu platieb a výšky preddavku, d) lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie, e) výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávateľ cestovnej kancelárii uhradiť pri odstúpení od zmluvy v prípadoch určených týmto zákonom. Zmluva má ďalej obsahovať a) ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, údaje o počte a výške týchto ďalších platieb, ak sú súčasťou zájazdu, b) ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a triedu, stupeň vybavenosti a hlavné charakteristické znaky, ak je súčasťou zájazdu, c) druh, charakteristiku a kategóriu dopravného prostriedku, údaje o trase cesty, ak je súčasťou zájazdu doprava, d) spôsob a rozsah stravovania, ak je súčasťou zájazdu, e) ak je realizácia zájazdu podmienená dosiahnutím minimálneho počtu účastníkov zájazdu, výslovné uvedenie tejto skutočnosti a lehotu, v ktorej najneskôr musí cestovná kancelária objednávateľa písomne informovať o zrušení zájazdu a o odstúpení od zmluvy z dôvodu nedosiahnutia minimálneho počtu účastníkov zájazdu, f) ak sú dôvody na určenie podmienok, ktoré musí objednávateľ spĺňať, uvedenie týchto podmienok a lehotu, v ktorej môže objednávateľ oznámiť, že sa zájazdu namiesto neho zúčastní iná osoba, g) ďalšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú. Podľa § 741i, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť
cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazdu. Objednávateľ uplatní právo na odstránenie chybne poskytnutej služby bezodkladne, a to u dodávateľa služby alebo u povereného zástupcu cestovnej kancelárie. O uplatnení tohto práva je potrebné urobiť písomný záznam v spolupráci so zástupcom cestovnej kancelárie. Ak nesplní cestovná kancelária povinnosti vyplývajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne a včas, musí objednávateľ uplatniť svoje právo písomne v cestovnej kancelárii bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu, alebo v prípade, že sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa zmluvy, inak právo zaniká. Na uznanie nárokov pri chybne poskytnutej službe objednávateľ predloží písomný záznam urobený podľa odseku 1. Podľa § 741j Občianskeho zákonníka cestovná kancelária sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu spôsobenú odstúpením od zmluvy alebo porušením povinností len vtedy, ak preukáže, že túto škodu nezavinila ani ona, ani jej dodávatelia služieb a škoda bola spôsobená a) objednávateľom, b) treťou osobou, ktorá nie je spojená s poskytovaním zájazdu, c) udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností. V prípadoch podľa odseku 1 písm. b) a c) je cestovná kancelária povinná poskytnúť objednávateľovi bezodkladne pomoc. Podľa § 8, ods. 1 zák.č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr cestovná kancelária je povinná pred uzatvorením zmluvy o zájazde v katalógu, prípadne inou písomnou formou presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne, úplne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, najmä však o a) termíne začatia a skončenia zájazdu, b) cene zájazdu vrátane časového rozvrhu platieb a výške preddavku, c) prípadoch, keď je objednávateľ povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvnú pokutu pri odstúpení od zmluvy o zájazde, a o výške tejto zmluvnej pokuty ustanovenej v závislosti od času odstúpenia, d) cieľovom mieste a mieste pobytu a o mieste plánovaného skončenia zájazdu, e) druhu dopravného prostriedku, úrovni jeho vybavenosti, kvality a triedy, f) ubytovacom zariadení, jeho polohe, kategórii, stupni vybavenosti a o hlavných charakteristických znakoch, g) rozsahu stravovania a o jeho forme, h) trase cesty, predpokladaných časoch a o predpokladaných miestach zastávok, i) všeobecných údajoch týkajúcich sa pasových a vízových požiadaviek pre občanov Slovenskej republiky a o zdravotných formalitách, ktoré sú nevyhnutné na cestu a pobyt, ako aj o zvyčajných cenách a lehotách na ich vybavenie, j) tom, či sa pre zájazd požaduje minimálny počet účastníkov zájazdu vrátane termínu, kedy najneskôr pred odchodom sa musí objednávateľovi oznámiť, že sa nedosiahol minimálny počet účastníkov zájazdu a cestovná kancelária zájazd zrušuje, k) rozsahu a podmienkach poistenia zájazdu (§ 9 až 11), o rozsahu poistného plnenia, o podmienkach na plnenie nároku objednávateľa, o poistiteľovi, s ktorým má cestovná kancelária uzatvorené poistenie zájazdu, l) programe v mieste pobytu, m) lehote, v ktorej môže objednávateľ oznámiť, že sa zájazdu namiesto neho zúčastní iná osoba, ak sú dôvody na jej určenie, a o podmienkach, ktoré musí účastník poskytovaného zájazdu spĺňať, ak sú dôvody na ich ustanovenie, n) možnosti uzatvoriť individuálne poistenie objednávateľa na cestu a pobyt vrátane poistenia pre prípad, že objednávateľovi vzniknú náklady v súvislosti s jeho odstúpením od zmluvy o zájazde v prípade nehody alebo ochorenia, o) rozsahu a kvalite všetkých ostatných plnení, ktoré sú obsahom zájazdu.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 9, ods. 1 zák.č. 281/2001 Z.z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr cestovná kancelária je povinná dohodnúť poistenie zájazdu, na ktorého základe
vzniká objednávateľovi právo na poistné plnenie v prípadoch, keď cestovná kancelária z dôvodu svojho úpadku a) neposkytne objednávateľovi dopravu z miesta pobytu v zahraničí do miesta plánovaného skončenia zájazdu alebo do Slovenskej republiky, ak je táto doprava súčasťou zájazdu, b) nevráti objednávateľovi zaplatený preddavok alebo cenu zájazdu v prípade, ak sa zájazd neuskutočnil, c) nevráti objednávateľovi rozdiel medzi zaplatenou cenou zájazdu a cenou čiastočne poskytnutého zájazdu v prípade, ak zájazd bol poskytnutý sčasti.
Podľa § 298 Civilného sporového poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 53, ods. 1, ods. 4, ods. 5 a ods. 10 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 3, ods. 1, ods. 3, ods. 5 prvá a tretia veta zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa § 5, ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach. Podľa § 8, ods. 1 a ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k a) existencii výrobku alebo k povahe výrobku, b) hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku, c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo výrobku, d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy, f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený. Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. Podľa § 18, ods. 1 a ods. 4 časť prvej vety pred bodkočiarkou zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a o vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom spotrebiteľovi. Ak spotrebiteľ uplatní reklamáciu, predávajúci alebo ním poverený zamestnanec alebo určená osoba je povinný poučiť spotrebiteľa o jeho právach podľa všeobecného predpisu.
Podľa § 517, ods. 1, prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola od 14.12.2011 do 10.7.2012 vo výške 1,0%.
Podľa § 155, ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (predpis platný do 30.6.2016 - v súčasnosti platnom procesnom predpise, Civilnom sporovom poriadku, sa žiadna ekvivalentná úprava v tomto smere nevyskytuje - pozn. sudcu) účastník konania má právo uverejniť právoplatné rozhodnutie súdu okrem rozhodnutí týkajúcich sa maloletých. Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na náklady účastníka, ktorý v spore neuspel, vo veciach ochrany práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, vo veciach ochrany práv spotrebiteľa, vo veciach ujmy na zdraví spôsobenej pri poskytovaní zdravotníckej starostlivosti a vo veciach ochrany osobnosti. Vo výroku rozsudku určí na základe návrhu rozsah, formu, spôsob uverejnenia a sumu nákladov na uverejnenie, prípadne výšku preddavku, ktorý je potrebné zložiť účastníkovi konania, ktorého návrhu sa vyhovelo.
Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
31.
Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je 1/ porušenie právnej povinnosti (spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, ku ktorému môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané), 2/ existencia škody (ujma ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom), 3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou (medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku, jej existencia musí byť bezpečne preukázaná - nemožno ju len predpokladať; vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný), 4/ zavinenie (má charakter subjektívny, znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode). Povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil, oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť, je ten na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod neexistoval, aj vtedy ak dodatočne odpadol. Zmluva o obstaraní zájazdu musí podľa občianskeho zákonníka obsahovať náležitosti taxatívne vymenované - podstatné náležitosti (napr. charakteristika zájazdu vrátane termínu jeho začatia a skončenia, cena zájazdu, lehota a spôsob uplatnenia nárokov objednávateľom v prípade porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie, výška zmluvných pokút, ktoré je povinný zaplatiť objednávateľ cestovnej kancelárii, ak odstúpi od zmluvy), absencia ktorých spôsobuje neplatnosť zmluvy; zmluva má obsahovať aj ďalšie dôležité náležitosti. Za porušenie zmluvných záväzkov zodpovedá cestovná kancelária objednávateľovi, aj keď tieto záväzky majú splniť iní dodávatelia služieb - o chybne poskytnutej službe je potrebné urobiť písomný záznam, ktorý potom objednávateľ predloží pri uplatnení nárokov; objednávateľ musí svoje právo uplatniť písomne v trojmesačnej prekluzívnej lehote počítanej od skončenia zájazdu. Cestovná kancelária sa môže vyviniť spod zodpovednosti za škodu spôsobenú
porušením povinností ak preukáže že škoda bola spôsobená udalosťou, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, alebo v dôsledku neobvyklých a nepredvídateľných okolností.
32.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcov je iba čiastočne dôvodný, aj to iba vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. V prvej časti návrhu sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 400,00 € pre každého z nich (spolu teda vo výške 1.200,00 €) od žalovaných spoločne a nerozdielne, a to z titulu náhrady podľa článku 7, v spojení s článkom 5 a 6 Nariadenia. Súd, v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v Uznesení č. 10Co/773/2015-373 zo dňa 23.8.2016 rozhodol, že uplatnená náhrada žalobcom patrí. Odvolací súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že odlet žalobcov zo zájazdu bol dojednaný na 24.9.2010 o 9,30 hod., ale skutočný odlet sa uskutočnil o viac ako 15 hodín neskôr - podľa odvolacieho súdu sa články 5, 6 a 7 Nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že na účely uplatnenia práva na náhradu sa cestujúci ktorých let má meškanie môžu považovať za cestujúcich, ktorých let bol zrušený a teda sa môžu dovolávať práva na náhradu v zmysle článku 7 Nariadenia, ak im bola z dôvodu letu, ktorý má meškanie spôsobená trojhodinová alebo dlhšia časová strata ... takéto meškanie však nedáva cestujúcim právo na náhradu, ak letecký dopravca preukáže že meškanie je spôsobené mimoriadnymi okolnosťami, teda okolnosťami ktoré sa vymykajú spod účinnej kontroly leteckého dopravcu ... odvolací súd (s poukazom na Rozsudok Súdneho dvora z 23.10.2012 v spojených veciach C-581/10 a C-629/10) uzavrel, že pokiaľ súd prvej inštancie (vo svojom pôvodnom rozhodnutí) vec nesprávne právne posúdil, resp. neaplikoval právnu normu ktorú aplikovať mal ... nie je možné akceptovať stav, keď súd kľúčovú právnu normu neaplikuje napriek tomu, že na posudzovanú otázku dopadá - v prejednávanom prípade je zjavné, že súd prvej inštancie pracoval len s variantom neaplikability článku 7 Nariadenia napriek tomu, že tento bolo treba na vec aplikovať ... ak by sa však preukázala existencia mimoriadnej okolnosti, teda okolnosťou ktorá sa vymyká spod účinnej kontroly leteckého dopravcu, nevzniklo by cestujúcim právo na náhradu ... podľa súdu prvej inštancie v danom prípade mala nastať mimoriadna okolnosť ktorá vylučovala poskytnutie náhrady, a to „preukázaný plánovaný generálny štrajk na území Grécka v deň plánovaného odletu“ - v tomto smere však neboli produkované žiadne dôkazy ktoré by existenciu „plánovaného generálneho štrajku“ v deň odletu potvrdili. V súvislosti s vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, a zároveň s ohľadom na skutočnosť, že v konaní sa nepodarilo bezo sporu preukázať stav hroziaceho štrajku (čo by bola okolnosť vylučujúca postup podľa Nariadenia voči žalovanému v 2. rade), keď samotný žalovaný v 2. rade upustil od vykonania dôkazu dopytom na relevantné grécke orgány, súd rozhodol tak, že žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 1.200,00 € (t.j. každému z nich po 400,00 €). Uvedenú povinnosť súd neuložil zároveň (ako to požadovali žalobcovia) zaplatiť aj žalovanému v 1. rade, nakoľko podľa názoru súdu žalovaný v 1. rade na uloženie takejto povinnosti nie je pasívne legitimovaný - v jeho prípade sa totiž nejedná o leteckého dopravcu / prepravcu, nevykonáva lety, nedisponuje leteckou licenciou (viď článok 6 Nariadenia, ktorý definuje subjekt povinný ponúknuť starostlivosť cestujúcim ako prevádzkujúci letecký dopravca, teda podnik leteckej dopravy s platnou prevádzkovou licenciou) - žalovaný v 1. rade však nemá postavenie prevádzkujúceho leteckého dopravcu, lebo nevykonáva lety a ani nemá licenciu na vykonávanie letov). Pasívnu legitimáciu žalovaného nie je možné „násilím“ odvodiť s poukazom na § 741i Občianskeho zákonníka, či ustanovení zákona o zájazdoch, nakoľko Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 má prednosť pred vnútroštátnou normou, s poukazom na zásadu aplikačnej prednosti komunitárneho práva pred vnútroštátnym právom. V ďalšej časti návrhu sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 63,20 €, a to z titulu práva žalobcov na starostlivosť ktorá im vyplýva z článku 9, v spojení s článkom 5 a 6 Nariadenia (povinnosť žalovaných poskytnúť stravu a ubytovanie za deň navyše do odletu), pričom sa jedná o ubytovanie a občerstvenie pre 2 osoby (žalobcovia v 1. a 2. rade), nakoľko dieťa (maloletý žalobca v 3. rade) malo pobyt a stravu zadarmo; pôvodne žiadali žalobcovia z tohto titulu o priúdenie sumy 81,00 € (3 x po 20,00 € z dôvodu neposkytnutia stravovania a občerstvenia + 3 x po 7,00 € z dôvodu neposkytnutia dodatočného hotelového ubytovania) - návrh v časti 17,80 € (aj s príslušenstvom) vzali v priebehu konania späť, a súd konanie v tejto časti zastavil. O samotnom nároku (dôvodnosti) návrhu žalobcov platí doslovne argumentácia súdu uvedená v odseku vyššie ohľadom náhrady podľa článku 7, v spojení s článkom 5 a 6 Nariadenia (vrátane argumentácii o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade). Pri určení sumy 63,20 € vychádzali žalobcovia z kalkulácie poskytnutej žalovaným v 1. rade (ako cena za jeden deň zájazdu za stavu a ubytovanie), čo súd považuje za korektné a použiteľné na účely určenia výšky náhrady - preto súd rozhodol tak, že žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcom z tohto
titulu (neposkytnutie starostlivosti -stravy a ubytovania- v súvislosti s veľkým meškaním / zrušením letu) sumu 63,20 €. Čo sa týka úroku z omeškania, na tento majú žalobcovia nárok vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania (od 14.12.2011 do 10.7.2012 vo výške 1,0%) zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, preto súd rozhodol tak že žalobcom priznal úrok z omeškania vo výške 9,0% ročne zo sumy 1.200,00 € a zo sumy 63,20 € (prisúdená suma náhrad voči žalovanému v 2. rade) od 30.12.2011 (deň nasledujúci po dni doručenia žaloby žalovanému v 2. rade) do zaplatenia; nárok na úrok z omeškania za obdobie od 8.10.2010 do 29.12.2011 súd zamietol, nakoľko žalobcovia nepreukázali, že by v dobe pre 30.12.2011 žalovanému v 2. rade adresovali žiadosť o akékoľvek finančné plnenie / náhradu. V ďalšej časti návrhu sa žalobcovia domáhali zaplatenia sumy 4,40 € pre každého z nich (spolu teda vo výške 13,20 €) od žalovaného v 1. rade, a to z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu zaplatenia sumy poistného vo výške 0,40 € za osobu a deň - súd ani tento nárok žalobcov nevyhodnotil ako dôvodný. Žalobcovia so žalovaným v 1. rade uzavreli zmluvu o obstaraní zájazdu vrátane komplexného poistenia, pričom do jeho ceny bol zarátaná aj platba poistenia insolventnosti cestovnej kancelárie (žalovaného v 1. rade) - jedná sa o súčasť kompletného poistenia, balík služieb, ktorý nie je povinnou súčasťou zmluvy o obstaraní zájazdu, a tento bol pridaný na žiadosť žalobcov. Podľa názoru súdu žiaden predpis nezakazuje premietnuť náklady cestovnej kancelárie (ktorým poistenie insolventnosti bezpochyby je) do konečnej ceny zájazdu; je treba tiež poukázať na skutočnosť, že žalobcovia boli s cenou zájazdu a poistenia oboznámení, vedeli štruktúru a jednotlivé položky ceny, a takto navrhnutú cenu akceptovali (bez výhrad zaplatili). Z uvedeného nie je potom zrejmé, ako sa mal žalovaný v 1. rade bezdôvodne na ich úkor obohatiť, nakoľko sa nejedná o plnenie z neplatného právneho úkonu, ani o plnenie z právneho dôvodu ktorý odpadol, ani o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, a nebola preukázaná ani iná skutková podstata ktorá by zakladala nárok žalobcov z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného v 1. rade. Žalobcovia sa ďalej domáhali zaplatenia sumy 1.500,00 € pre každého z nich (spolu teda vo výške 4.500,00 €) od žalovaného v 1. rade, a to z titulu primeraného zadosťučinenia z dôvodu neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve. V tejto časti návrhu žalobcovia popísali 15 údajne neprijateľných podmienok ktoré sa mali nachádzať v katalógu, DIS, pokynoch, cenníku a iných dokumentoch žalovaného v 1. rade. Základným predpokladom priznania takejto náhrady je však v zmysle § 3, ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a osobitnými predpismi (konštatácia neprijateľnej zmluvnej podmienky), pričom aj v takomto prípade právo na primerané finančné zadosťučinenie za porušenie práva alebo povinnosti vzniká iba vtedy, ak spotrebiteľovi bola spôsobená, alebo mohla byť spôsobená ujma. V tejto súvislosti súd konštatuje, že ani jednu z označených (údajne) neprijateľných zmluvných podmienok (napr. žalovaný v 1. rade uviedol resp. neuviedol skutočnosti, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť do práv spotrebiteľa a privodiť mu ujmu, a možno ich považovať za neprimerané podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo klamlivé obchodné praktiky; jednalo sa napr. o čas odletu / príletu ktorý je uvedený ako orientačný, výhradu v mimoriadnych prípadoch zmeniť miesta odletu a príletu, trasy letu, medzipristátia, leteckej spoločnosti, typu lietadla a letového plánu, neuvedenie začiatku a konca poskytovania služieb, keď informácie boli uvedené až v podrobnejších informáciách týkajúcich sa zájazdu, poistenie, zodpovednosť za nároky na náhradu škody na batožine, informácie o reklamačnom konaní, klamlivé informácie o zodpovednosti za meškanie lietadla a škody tým spôsobené, oprávnenie žalovaného v 1. rade vykonávať z vážnych dôvodov operatívne zmeny programu a poskytovaných služieb, možnosti odstúpenia od zmluvy a zmien zmluvy, zodpovednosť za výpadky elektrickej energie, plynu a vody ku ktorým môže dochádzať v niektorých destináciách, možnosť vylúčenia klienta zo zájazdu pri závažných porušeniach právnych predpisov, dohoda o podstatných podmienkach zmluvy, nárok na náhradu alebo zľavu z ceny nevyužitých služieb, dohoda o poistení pre prípad úpadku) súd nemal dôvod považovať za neprimeranú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo za klamlivú obchodnú praktiku - v tomto smere sa súd plne stotožnil s argumentáciou žalovaného v 1. rade uvedenou vo viacerých jeho vyjadreniach, ktorú bezo zbytku preberá a odkazuje na ňu (viď bod 15. a 20. rozsudku); naviac uvádza, že ani nie je dosť dobré argumentovať skutočnosť, ktorá sa niečomu neprieči (t.j. dokazovať a dôvodiť stav ktorý je súladný so zákonom), ale vyargumentovať sa dá iba stav nesúladný so zákonom - v čom je v rozpore so zákonom, prečo, na základe akých skutočností, ktoré sú znaky vykazujúce spôsobilosť značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov, a pod. Naviac, čo považuje súd za mimoriadne dôležité, žalobcovia nepreukázali že uvedené údajné neprijateľné podmienky a údajné klamlivé obchodné praktiky žalovaného v 1. rade vykazujú znaky porušenia právnych predpisov, a že by im bola spôsobená akákoľvek ujma, resp. že by im nejaká ujma hrozila, alebo že by konanie
žalovaného v 1. rade bolo (hoci aj iba potenciálne) spôsobilé privodiť žalobcom ujmu (žalobcovia sa v tejto súvislosti vyjadrili veľmi vágne, keď uviedli že „žalovaný v 1. rade mohol spôsobiť formuláciami vo svojich dokladoch ... ujmu žalobcom ako spotrebiteľom, a to hocijakú ujmu“ - svoje tvrdenie v tomto smere vôbec nespresnili a nekonkretizovali!); žalobcom teda nevznikol nárok na náhradu v zmysle § 3, ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko im nevznikla žiadna ujma z titulu porušenia zákona, či ohrozenia spotrebiteľských práv, ani im žiadna ujma nehrozila, preto súd aj v tejto časti návrh zamietol. Súd prvej inštancie sa tu nemohol stotožniť s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého „je povinnosťou súdu ex offo posúdiť nielen zmluvné podmienky ktoré v žalobe označili žalobcovia za neprijateľné, ale všetky (t.j. aj také ktoré žalobcovia nenavrhli na prieskum)“ - súd nemá totiž kapacitu, aby hľadal v tisíckach strán dokumentov žalovaného v 1. rade (katalógy, všeobecné obchodné podmienky, cenníky, DIS, pokyny, zmluvy a pod.) podmienku, ktorú by mohol vyhlásiť za neprijateľnú, a vyhovieť tak žalobcom aspoň čiastočne. Takáto „ochrana“ spotrebiteľa by bola nad rámec akýchkoľvek normálnych a logických procesov, zjavne by sa vymykala zo samotného účelu a podstaty ustanovení o ochrane spotrebiteľa (ktorá tiež nemôže byť bezbrehá), a naopak by sa jednalo o tak hrubé porušenie zásady „rovnosti zbraní“, ktoré nie je možné za žiadnych okolností ospravedlniť ani tým, že jedna zo strán je spotrebiteľom! Na záver súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia za zájazd zaplatili sumu spolu vo výške 1.337,40 € - na zájazd odcestovali, využili všetky zaplatené služby (na kvalitu či kvantitu poskytnutých služieb sa nesťažovali, nereklamovali ich - do cieľového miesta sa síce vrátili o približne 15 hodín neskôr ako bolo plánované, avšak nepreukázali (a koniec koncov ani nepreukazovali), že by tým utrpeli nejakú ujmu, napriek tomu žiadajú zaplatiť od žalovaného v 1. rade ako cestovnej kancelárie, ktorá zájazd pre nich zabezpečila, sumu 4.500,00 € - s poukazom na všetky okolnosti prípadu ich návrh považuje súd za šikanózny výkon práva (ktorý nemá požívať súdnu ochranu), a priznanie náhrady by ani nebolo v súlade s dobrými mravmi. Žalobcovia sa napokon domáhali aby im súd v prípade úspechu v spore priznal právo zverejniť rozsudok v denníkoch Nový čas a SME na náklady žalovaných, a zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi preddavok na toto uverejnenie v sume 1.000,00 €. Táto časť ich návrhu celkom zrejme súvisí s časťou žaloby, ktorou sa domáhajú vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v materiáloch žalovaného v 1. rade - nakoľko v tejto časti sporu boli žalobcovia úplne neúspešní, pričom však ani čo sa týka vyhovujúcej časti (zaplatenie náhrady za omeškanie / zrušenie letu) nevidí súd akúkoľvek potrebu či účel zverejniť rozsudok, súd im požadované právo nemal prečo priznať. Naviac, právo uverejniť rozsudok bolo zakotvené v Občianskom súdnom poriadku účinnom do 30.6.2016 - v súčasnosti platnom procesnom predpise, Civilnom sporovom poriadku, sa žiadna ekvivalentná úprava v tomto smere nevyskytuje. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobcov a žalovaného v 1. rade v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju v konaní plne úspešnému žalovanému v 1. rade priznal v rozsahu 100%. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu žalobcov a žalovaného v 2. rade v zmysle ustanovenia § 255, ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ju v konaní v tejto časti prevažne úspešným žalobcom priznal v rozsahu 41,86% vychádzajúc z toho, že žalobcovia žiadali o priznanie sumy istiny 1.281,00 € (následne konanie v časti sumy 17,80 € síce vzali späť samotní žalobcovia, súd však zastavenie konania v časti späťvzatej žalobcami považoval za zastavené v dôsledku ich zavinenia
- § 256, ods. 1 Civilného sporového poriadku) a tiež žiadali o možnosť uverejniť rozsudok v tlačovinách, a v tejto súvislosti žiadali od žalovaných uhradiť preddavok vo výške 1.000,00 € (teda na žalovaného v 2. rade by pripadla suma 500,00 €) - v sumáre tak žiadali fakticky od žalovaného v 2. rade zaplatiť sumu 1.781,00 €, súd rozhodol o ich nároku voči žalovanému v 2. rade vo výške 1.263,20 € (vo zvyšku návrh voči žalovanému v 2. rade zastavil, resp. zamietol); nárok na náhradu trov konania potom súd určil vo výške 41,86% (100,00% mínus 29,07% ako neúspech žalobcov mínus 29,07% ako úspech žalovaného v 2. rade). Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania za trovy vzniknuté štátu (vyplatenie svedočného pre svedka E. U. vo výške 35,00 €, priznané Uznesením č. 37C/145/2011-232 zo dňa 18.12.2013) tak, že ju štátu priznal v plnej výške voči žalovanému v 2. rade, ktorý bol v konaní neúspešný, a v prospech ktorého bolo vykonanie uvedeného dôkazu realizované. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok vo výške 75,50 € žalovaným v 2. rade súd rozhodol v zmysle ustanovení § 6, ods. 1, a § 7, ods. 1, prvá veta, v spojení s § 4, ods. 2, písm. u), a § 2, ods. 2, prvá veta a položky č. 1, písm. a), I. časti sadzobníka súdnych poplatkov zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nakoľko žalobcovia ako spotrebitelia domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu (zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) sú oslobodení od platenia
súdneho poplatku, pričom uvedená povinnosť prechádza v rozsahu prisúdenej sumy (1.263,20 €) na žalovaného v 2. rade.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).