Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/142/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom na Pajštúnskej 5 v Bratislave, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom na Pajštúnskej 5 v Bratislave, proti žalovanej G. M., D. XX.X.XXXX, N.Y. D. X.. Y. X S. Z., o zaplatenie 295,44 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok v sume 4,66 eur, úrok z omeškania 10,38 eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 199,05 eur od 2.3.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 4,66 eur od 2.3.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi oproti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 44,92 % .

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Československá obchodná banka, a.s. (ďalej len ČSOB, a.s.) podala na Okresný súd Skalica dňa 21.5.2012 žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 295,44 eur s úrokom z úveru vo výške 10,90 % ročne zo sumy 199,05 eur od 2.3.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 199,05 eur od 2.3.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 86,01 eur od 2.3.2012 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 19.9.2008 otvorila žalovanej účet na základe Zmluvy o produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých, ktorej predmetom je zriadenie a vedenie bežného účtu a úprava vzájomných vzťahov medzi ČSOB a majiteľom účtu pri poskytovaní komplexu ďalších bankových produktov a služieb ČSOB. ČSOB, a.s. oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania ČSOB študentského účtu FUN účtu k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXXP zo dňa 19.9.2008 poskytla žalovanej kontokorentný úver formou povoleného debetného zostatku na bežnom účte do výšky úverového limitu 199,16 eur. Nakoľko žalovaná poskytnutý úver nesplácala riadne a včas a svoj dlh nezaplatila ani po zaslaní poslednej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 24.8.2011, ČSOB, a.s. svojím Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 2.11.2011 oznámila žalovanej, že vyhlásila celú svoju pohľadávku z kontokorentného úveru dňom 31.10.2011 za splatnú. Žalovanú sumu vo výške 295,44 eur tvorí istina vo výške 199,05 eur, úrok z úveru 6,01 eur, úroky z omeškania 10,38 eur a poplatky vo výške 80 eur. Istina je ďalej v zmysle Oznámenia úročená úrokom vo výške 10,90 % ročne a úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne; úroky a poplatky v celkovej sume 86,01 eur sú v zmysle Oznámenia úročené úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne. Na základe podania ČSOB, a.s. z 3.7.2012, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, súd uznesením č.k. 3C/142/2012-108

z 13.8.2014, právoplatným 30.10.2014, zastavil konanie čiastočne a to o úrok z omeškania 0,5% ročne zo sumy 199,05 eur od 2.3.2012 do zaplatenia a zo sumy 86,01 eur od 2.3.2012 do zaplatenia.

2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 3C/142/2012-111 z 13.8.2014, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť ČSOB, a.s. istinu vo výške 199,05 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 199,05 eur od 15.3.2013 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 6,08 eur a trovy právneho zastúpenia k rukám advokáta JUDr. Branislava Zuberca vo výške 25,74 eur, vo zvyšku žalobu zamietol a určil, že zmluvné podmienky obsiahnuté v Obchodných podmienkach pre povolené prečerpanie ČSOB študentského účtu - FUN účtu, ktoré nadobudli účinnosť dňa 1.1.2008 v článku IV. v nasledujúcich bodoch v znení: v bode 3. čiastky, s ktorých splatením je majiteľ účtu v omeškaní, budú úročené úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve zvýšenou o úrok z omeškania, ktorého sadzba je dohodnutá v zmluve. Úroky neuhradené v termínoch splatnosti, prípadne iné neuhradené peňažné záväzky podľa zmluvy budú úročené len sadzbou úroku z omeškania uvedenou v zmluve, v bode 4. úroková sadzba a sadzba úroku z omeškania sú dohodnuté v súlade s oznámením banky o stanovených úrokových podmienkach vkladov a úverov vo výške uvedenej v tomto oznámení ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania a v bode 7. banka je oprávnená účtovať majiteľovi účtu za svoje služby poplatky v súlade so sadzobníkom banky sú neprijateľnými podmienkami.

3. Proti rozsudku podal žalobca včas odvolanie, a to proti výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a proti výroku, ktorým vyslovil neprijateľnosť zmluvných podmienok. Namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), mal za to, že úrok z úveru nepredstavuje postih, ale odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľa dlžníkovi, neobstojí priznanie úrokov z omeškania len z tzv. istiny (keď peňažný dlh tu reprezentujú i úroky, ktoré taktiež možno úročiť úrokom z omeškania, úročenie úrokov z omeškania ďalším úrokom z omeškania žalobca nepožadoval a opačný záver je v rozpore so skutkovými zisteniami podávajúcimi sa zo spisu), podobne žalobcovi nemožno uprieť právo na úroky z omeškania za obdobie pred doručením žaloby žalovanej, ak si žalovaná nesplnila zmluvnú povinnosť oznámiť žalobcovi zmenu adresy, aj úroková sadzba bola určená v súlade so zákonom (Obchodným zákonníkom platným v čase uzavretia zmluvy) a napokon v súlade so zákonom je i oprávnenie účtovať poplatky za výzvy a upomienky, ktoré by tu v prípade riadneho splácania úveru nebolo.

4. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 10Co/520/2014-152 z 30.12.2015 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, týkajúcej sa poplatkov, vo zvyšku napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej, určenia neprijateľnosti ostatných zmluvných podmienok a v časti trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v rozsudku uviedol, že nemohol potvrdiť rozsudok u zamietnutia žaloby v časti požadujúcej úroky z omeškania nad rámec priznaný napádaným rozsudkom, resp. vyšší než 9% ročne a ani u určenia neprijateľnosti takýchto zmluvných podmienok, keď v takejto časti súd prvého stupňa s výnimkou všeobecných úvah a konštatovaní, použiteľných vo väčšine tzv. spotrebiteľských vecí, neodôvodnil dostatočne svoj záver o presahu výšky úrokov z omeškania nad prípustnú výšku (tým, že sa nevyporiadal so špecifickým argumentom žalobkyne, týkajúcim sa povahy zmluvného vzťahu účastníčok ako tzv. absolútneho obchodu a potreby podradenia takéhoto vzťahu pod úpravu Obch. z.) a podobne prakticky ničím nepodložil ani svoj názor o snahe žalobkyne úročiť aj úroky z omeškania ďalším úrokom z omeškania (čomu žalobkyňa v odvolaní oponovala tým, že takýto záujem - na rozdiel od úročenia úrokom z omeškania tzv. bežného úroku, predstavujúceho odplatu za poskytnutie úveru a takto „prirastajúceho“ k tzv. istine - nemala).To spôsobilo nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov v časti nekrytej prvým (potvrdzujúcim) výrokom tohto rozsudku odvolacieho súdu ako jeden z postupov odnímajúcich účastníkom konania reálnu možnosť konať pred súdom (tým, že im budú ponúknuté uspokojivé a aj skutkovými zisteniami podložené odpovede na sporné otázky) a odvolací súd preto vo zvyšku napadnutej časti vo veci samej, kde došlo k zamietnutiu žaloby, v časti určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok o úrokoch z omeškania a v časti trov konania závislej na výsledku konania ako celku (ktorý po novom rozhodnutí v časti úrokov z omeškania môže byť iný) rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. musel zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, postupovať v smere naznačenom zhora, podľa potreby doplniť dokazovanie, výsledky celého konania podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť a až potom opätovne rozhodnúť o veci v časti, v ktorej ostala predmetom konania, o trovách konania a podľa § 224 ods. 3 O. s. p. i o trovách tohto odvolacieho konania.

5. Keďže prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 199,05 eur a úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 199,05 eur od 15.3.2013 do zaplatenia, nebol napadnutý odvolaním žalobcu, nadobudol právoplatnosť. Zároveň Krajský súd v Trnave potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej týkajúcej sa poplatkov, ktoré súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi vo výške 80 eur. Predmetom konania tak zostal kapitalizovaný úrok z úveru 6,01 eur, kapitalizovaný úrok z omeškania 10,38 eur, úrok z úveru 10,9% ročne zo sumy 199,05 eur od 2.3.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 199,05 eur od 2.3.2012 do 14.3.2013 a úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 86,01 eur od 2.3.2012 do zaplatenia.

6. Súd po vrátení veci z odvolacieho konania pokračujúc v dokazovaní ohľadom tej časti žaloby, v ktorej odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vyzval žalobcu ( vtedy ČSOB a.s. výzvou z 13.3.2017), aby podal správu, či žalovaná uhradila istinu 199,05-eur podľa rozsudku z 13.8.2014 a ak istina bola zaplatená, kedy došlo k úhrade, či ju ČSOB, a.s. použila na úhradu istiny alebo na príslušenstvo pohľadávky, ak ju použila na príslušenstvo, nech uvedie na aké, či na úrok alebo na úrok z omeškania, z akej sumy a za akú dobu považuje nárok na úrok za uspokojený a to isté vyjadriť v správe i o úroku z omeškania. U tohto príslušenstva žiadal súd vyjadriť, v akej percentuálnej výške ročne ( z akej sumy) a odkedy dokedy (dátumy) ho považuje zo strany žalovanej za uhradený. Súd vyzval aj žalovanú výzvou z 13.3.2017, aby predložila dôkaz, že uhradila ČSOB, a.s. sumu 199,05 eur alebo jej časť, v prípade ak niečo uhradila, nech súdu oznámi, či platila istinu, úrok alebo úrok z omeškania, u úroku a úroku z omeškania je potrebné uviesť, z akých čiastok ich platila a za aké obdobie.

7. Po odoslaní výzvy žalobcovi ( resp. jej advokátovi) došlo v konaní k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Československá obchodná banka, a.s. na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Súd uznesením č.k. 3C/142/2012-175 z 27.7.2017, právoplatným 4.9.2017, pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Splnomocnenec spoločnosti EOS KSI, s.r.o. reagoval na výzvu súdu z 13.3.2017 podaním z 28.6.2017, v ktorom uviedol, že neevidujú žiadnu úhradu od žalovanej. Žalovaná na výzvu súdu reagovala.

8. Krajský súd v Trnave uviedol vo svojom rozhodnutí, že sa súd prvej inštancie nevyporiadal so špecifickým argumentom žalobcu, týkajúcim sa povahy zmluvného vzťahu strán ako tzv. absolútneho obchodu a potreby podradenia takéhoto vzťahu pod úpravu Obchodného zákonníka, súd sa preto v prvom rade zaoberal povahou právneho vzťahu strán a alebo obchodnoprávne.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. V konaní mal súd za preukázané, že banka prijala návrh žalovanej na uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní, svedčí o tom Oznámenie o poskytnutí povoleného prečrpania ČSOB Študentského účtu - FUN účtu zo dňa 19.9.2008. Oznámenie bolo stranami podpísané. Podľa obsahu Oznámenia ide o zmluvu o úvere, ktorú po formálnej stránke súd vyhodnotil ako platnú, uzavretú v súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka, pretože z oznámenia je zrejmé, kto je veriteľom (banka), kto je dlžníkom ( žalovaná), to že banka poskytla na požiadanie žalovanej úver vo výške 6000,-Sk a žalovaný sa zaviazala úver vrátiť a zaplatiť úrok 10,90% ročne. Zmluva o úvere bola podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ( ustanovenie v znení v čase jej uzavretia) absolútnym obchodom ( je aj v súčasnosti absolútnym obchodom, zmenilo sa iba číslovanie odsekov, teraz ods. 6). Spotrebiteľský charakter tejto zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že veriteľ - banka je dodávateľom služby a žalovaná, v čase poskytnutia úveru mala postavenie spotrebiteľa, opak zistený nebol. Podľa výpovede žalovanej spotrebovala úver ako študentka na zakúpenie oblečenia na stužkovú slávnosť. Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného zákonníka, jeho ustanovenia § 497 ohľadom zistenia, či je žalované z platnej zmluvy, ale pri právnom posúdení veci aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní a to aj s prihliadnutím na ustanovenie § 52 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. apríla 2015. Právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia a znamená to, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd tu poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Za záveru súdu, že banka poskytla úver žalovanej ako spotrebiteľke, aplikoval na právny úverový vzťah normy občianskeho práva, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a s účinnosťou od 1.4.2015 treba na právny vzťah, v ktorom vystupuje spotrebiteľ aplikovať predpisy občianskoprávne, aj keď by sa mali použiť právne normy z obchodného práva.

15. Súd, po opätovnom vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach má za preukázané, že zmluvné strany zo zmluvy o úvere (zmluvy o povolenom prečerpaní) si platne dohodli úrok z úveru vo výške 10,9% ročne. V žalobe bol uplatnený kapitalizovaný úrok 6,01 eur. Z prehľadu splácania (č.l. 33 spisu), zaslaného súdu pôvodným žalobcom ČSOB, a.s., súd zistil, že za obdobie od 20.9.2008 do 1.3.2012 bol žalovanej účtovaný úrok z úveru vo výške 12,85 eur, žalovaná na úrok za uvedené obdobie zaplatila 6,84 eur, posledná úhrada úroku bola v období od 1.8.2010 do 31.7.2010. Z prehľadu splátok súd zistil, že veriteľ po zosplatnení úveru žiadal od žalovanej úhradu úroku z úveru v sume 0,33 eur za obdobie 1.11.2011-30.11.2011, v sume 0,34 eur za obdobie 1.12.2011-31.12.2011, v sume 0,34 eur za obdobie 1.1.2012-31.1.2012, v sume 0,31 eur za obdobie 1.2.2012-29.2.2012, v sume 0,03 eur za obdobie 1.3.2012-1.3.2012 a ďalej v žalobe požaduje úrok 10,9% ročne zo sumy 199,05 eur od 2.3.2012 do zaplatenia. Keďže veriteľ ČSOB, a.s. zosplatnil pohľadávku k 31.10.2011, dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (uznesenie NS SR vo veci 4Obio 199/2016). Krajský súd v Prešove v rozsudku z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014 uviedol, že iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by

sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vychádzajúc z právnych záverov v uvedených judikátov, stotožňujúc sa ich s vecnou argumentáciou, súd priznal žalobcovi úrok z úveru vo výške 4,66 eur a zamietol žalobu v úroku vo výške 1,35 eur, keďže v tejto sume ide o úrok z úveru vyčíslený po zosplatnení úveru t.j. za obdobie od 1.11.2011 do 1.3.2012 a zároveň zamietol žalobu o úrok 10,9% ročne zo sumy 199,05 eur od 2.3.2012 do zaplatenia.

16. Pokiaľ ide o žalovaný úrok z omeškania v sume 10,38 eur, súd mal z prehľadu splácania (č.l. 33 spisu) preukázané, že v tejto sume ide o úrok z omeškania vyčíslený za obdobie od 1.6.2011 do 1.3.2012, pričom táto suma bola počítaná zákonnou úrokovou sadzbou úroku z omeškania vo výške 9% ročne a to zo sumy istiny a úrokov. Na základe uvedeného zistenia súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v sume 10,38 eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 199,05 eur od 2.3.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania 9% ročne zo sumy priznaného úroku 4,66 eur od 2.3.2012 do zaplatenia a vo zvyšku súd úrok z omeškania zamietol. Súd má za to, že keď žalobcovi nepatria poplatky vo výške 80 eur, čo potvrdil i Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí, nepatrí žalobcovi ani príslušenstvo tejto pohľadávky ( § 121 ods. 3 vo forme úroku z omeškania 9% ročne zo žalovaných poplatkov od 2.3.2012 do zaplatenia.

17. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Súd rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie a o trovách odvolacieho konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p. Žalobca bol úspešný pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom v sume 214,09 eur, úspech žalobcu je 72,46 %, žalovaná bola úspešná v sume 81,35 eur, úspech žalovanej bol 27,54 %, čistý úspech žalobcu je 44,92%.

20. K výroku rozsudku pod IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Ohľadom výroku v rozsudku pod III. súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p..

22. Súd rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie a o trovách odvolacieho konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p. Žalobca bol úspešný pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom v sume 214,09 eur, úspech žalobcu je 72,46 %, žalovaná bola úspešná v sume 81,35 eur, úspech žalovanej bol 27,54 %, čistý úspech žalobcu je 44,92%.

23. K výroku rozsudku pod IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.).

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .