Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-241-2017.pdf
PDF · 96.47 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/241/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa: E. G., nar. X.X.XXXX, bytom H. č. XXX, zastúpený JUDr., Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti manželke: L. G., nar. XX.X.XXXX, bytom H. č. XXX, o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 29. júna 2017, č.k. 15Pc/22/2016-39, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo E. G., nar. X.X.XXX a L. G., rod. E., nar. XX.X.XXXX uzavreté dňa 8.2.1986 v Galante, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Galanta vo zv. VI., roč. 1986, na str. 93, pod por.č. 9 a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
2. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal rozvodu jeho manželstva s manželkou L. G., ktoré bolo uzavreté dňa 8.2.1986, z ktorého pochádzajú dve t.č. už plnoleté deti, keď uviedol, že prvé problémy začali medzi manželmi približne pred 15 rokmi, kedy manželka vstúpila so sekty R. E., je bigotne veriaca a do predmetnej sekty sa snažila získať nielen jeho a známych ale aj deti. Od tej doby sa s ňou nedalo rozumne rozprávať, každý rozhovor premietla do náboženskej sféry. Vzájomne sa odcudzili, v manželstve zotrvávali výlučne kvôli deťom. Majú diametrálne odlišné názory na všetky oblasti spoločenského života. Dva roky už nebývajú v spoločnej domácnosti, ani sa intímne nestýkajú. Manželstvo je len formálne. Manželka v písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod uviedla, že s rozvodom ako i príčinami rozpadu manželstva uvádzanými navrhovateľom nesúhlasí. Manžela naďalej ľúbi, verí, že momentálna situácia medzi manželmi je len dôsledkom zlej rodinnej situácie, prepracovanosti navrhovateľa a vplyvu kamarátov naňho. K priebehu manželstva uviedla, že toto bolo spočiatku ťažké, najmä po finančnej stránke. Spoločne za pomoci rodičov to zvládli, potom bolo ich manželstvo harmonické. Problémy nastali potom, ako sa navrhovateľ rozhodol, že obom synom zabezpečí do budúcna vlastné bývanie. V roku 2011 začali s mladším synom spoločne budovať fitnescentrum. V tom istom čase sa však syn nešťastne zaľúbil a všetku pozornosť venoval svojmu vzťahu. K spoločnému podnikaniu s navrhovateľom sa postavil nezodpovedne. Pri spoločnom podnikaní medzi navrhovateľom a synom dochádzalo ku konfliktom. Navrhovateľ začal obviňovať aj manželku, že táto syna podporuje v jeho nezodpovednosti. Manželka si už v tom čase uvedomovala, že s mladším synom nie je niečo v poriadku, preto všetku pozornosť venovala jemu, v snahe mu pomôcť. Príliš sa koncentrovala na syna ako matka. K vyhroteniu vzťahu došlo potom, ako sa mladší syn dostal na dva mesiace do vyšetrovacej väzby kvôli svojej nešťastnej láske, v dôsledku ktorej
napokon začal trpieť duševnou poruchou a od septembra 2016 bol umiestnený na psychiatrickom oddelení vo Veľkom Záluží. Navrhovateľ trávil všetok čas v práci, prípadne čím ďalej tým viac s kamarátmi. Poprela, že dôvodom zániku vzťahu mal byť jej vstup do sekty, uviedla, že ide len o vykonštruovaný nezmysel. Uviedla, že s náboženskou spoločnosťou E. R. sympatizuje, no jej členkou nie je, nikdy nebola a nikoho ani nenútila, aby sa členom spoločnosti stal. Chodievala aj na ich prednášky ale to len preto, že predstavitelia tohto náboženského spoločenstva prezentovali myšlienku, ktorá podnecovala k lepšiemu fungovaniu rodín. Chcela absolvovať aj manželskú poradňu, aj keď navrhovateľ je momentálne voči akýmkoľvek formám diskusie naklonený skôr negatívne, stále ho však miluje, chce s ním stráviť zvyšok života a verí, že návrh na rozvod podal len pod vplyvom kamarátov, veľkého stresu z práce a predovšetkým z dôvodov narušenia vzťahu medzi ním a mladším synom a situáciou, ktorá v živote mladšieho syna nastala. Tak ako navrhovateľ, aj ona 20 rokov podnikala až do času, kým jej navrhovateľ v novembri 2016 nepovedal, že má zrušiť živnosť, nakoľko financovanie rodiny zabezpečuje prioritne on, ona sa má zamerať na starostlivosť o syna a o seba. Navrhovateľ jej dáva peniaze na spoločné výdavky na domácnosť, na rodinný dom a na mladšieho syna a i napriek tomu, že sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval, naďalej ju cez víkendy navštevuje, trávi s ňou i so synmi čas. Navrhovateľ k vyjadreniu manželky v písomnom podaní uviedol, že na rozvode trvá, z jeho strany nedošlo k zmene stanoviska, ani už nedôjde. Od júla 2015 nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo je len formálny zväzok. K žiadosti manželky o nariadenie absolvovania manželskej poradne navrhovateľ uviedol, že už ďalej nemá záujem zotrvávať v manželskom zväzku, nevidí žiadnu možnosť obnovenia manželského spolužitia, preto absolvovanie manželskej poradne považuje za nadbytočné, nehospodárne a neúčelné. K manželke už neprechováva žiadne city, v tomto štádiu rozvratu je pre neho už cudzia osoba. Na pojednávaní navrhovateľ dodal, že problémy v manželstve nie sú krátkodobého ale dlhodobého charakteru. V súčasnosti má priateľku, má iné plány v živote a trvanie manželstva by všetko brzdilo. Spoločne nehospodária, manželke však dáva finančné prostriedky, nakoľko s ňou býva aj ich syn. Intímne sa nestýkajú dva a pol roka. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo 8.2.1986 v Galante. U oboch sa jedná o manželstvo prvé, pochádzajú z neho dve deti, ktoré sú t.č. plnoleté. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, konflikty medzi manželmi začali vznikať neskôr, manžel bol značne pracovne vyťažený, čo sa odzrkadlilo aj na jeho zdravotnom stave. Dosť voľného času trávil so svojimi priateľmi, venoval sa rôznym športovým aktivitám. Manželka to chápala, všetku svoju pozornosť venovala mladšiemu synovi, ktorý sa nešťastne zamiloval, čo u neho prerástlo až do duševnej poruchy, v dôsledku ktorej bol v septembri 2016 umiestnený na psychiatrickom oddelení. V čase kedy manžel trávil čas s kamarátmi na golfe, futbale, ping -pongu, tenise a lyžovačkách, sa manželka venovala svojim koníčkom záhradkárčeniu, štúdiu literatúr. Neskôr, po smrti strýka najmä štúdiu literatúry zameranej na otázku života a smrti, chodievala i na prednášky R. E., nakoľko s touto náboženskou spoločnosťou sympatizovala, avšak nebola jej členkou. Názory manželov sa začali postupne rozchádzať, navzájom sa citovo odcudzili, prestali sa intímne stýkať, čo vyústilo do odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti. Finančne však na chod domácnosti navrhovateľ manželke prispieva, nakoľko spoločne s ňou žije i mladší syn. Toho času má navrhovateľ známosť s inou ženou, s ktorou má plány do budúcna. Právne súd vec posúdil podľa § 18, § 19, § 22, § 23 Zákona o rodine. Mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželstvo účastníkov neplní spoločenský účel z dôvodu, že manžel s manželkou už dlhší čas netvoria usporiadanú a harmonickú rodinu. Vzájomné vzťahy nebudujú a ani neupevňujú. Manželstvo tvorí len formálny zväzok, zo strany navrhovateľa nie je žiadny predpoklad jeho obnovenia, pretože svoju manželku už nemiluje, neprechováva k nej žiadne city, absolvovanie manželskej poradne rezolútne odmietol. Manželka uviedla, že manžela miluje a manželstvo zachrániť chce. Súd však vzhľadom na vyjadrenia navrhovateľa, ktoré sa počas konania vôbec nezmenili, absolvovanie manželskej poradne nenariadil, nakoľko mal za to, že v danom prípade by to bolo neúčelné. Súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno spravodlivo očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ako príčinu rozvratu manželstva súd zistil rozdielne záujmy, názory na spôsob života, náboženstvo, hlboko a vážne rozvrátené vzájomné vzťahy a z toho vyplývajúce vzájomné citové odcudzenie, nezáujem navrhovateľa o udržanie manželstva a neexistencia predpokladov na obnovenie manželského spolužitia. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie manželka. Uviedla, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal prioritne z tvrdení navrhovateľa bez ich reálneho preukázania. Tvrdenia manželky evidentne nepovažoval za dôležité, ňou navrhované dôkazy nevykonal a to aj napriek tomu, že súd má viesť manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usilovať sa ich zmierenie,
k čomu však v danom prípade absolútne nedošlo, čo možno považovať za vážne pochybenie zo strany konajúceho súdu. Pokiaľ manželka nesúhlasila s rozvodom, patrične svoje pochybnosti o návrhu navrhovateľa odôvodnila a kedy bola ochotná absolvovať odborné poradenstvo, mal súd rozhodnúť o návrhu až po jeho vykonaní. Podľa manželky manželstvo nevykazuje znaky takého vážneho narušenia, ktoré by rozvod umožňovali. Nie je pravdou, že by bolo len formálnym zväzkom. Navrhovateľ manželku ešte vždy fyzicky a finančne podporuje, pomáha jej, pravidelne ju i synov navštevuje. Bol to tiež on kto uviedol, aby s manželkou zotrvali v priateľskom zväzku, pričom je pravdou, že sú títo v neustálom kontakte. Má za to, že nebola preukázaná trvalosť rozvratu. Tvrdenie navrhovateľa, že má novú známosť sa nezakladá na pravde. Uvedené predniesol len z dôvodu, aby sa súd priklonil k jeho návrhu. Za najzávažnejšiu skutočnosť odôvodňujúcu nesprávnosť rozhodnutia považuje fakt, že sa od navrhovateľa následne dopočula, že k podaniu návrhu na rozvod pristúpil z dôvodu, že manželka nechcela počas manželstva riešiť usporiadanie ich majetkov a vysporiadanie BSM. Navrhovateľ mal totiž podnikateľské plány, chcel si riešiť vlastné majetky a keď ona s uvedeným nesúhlasila, nevidel inú možnosť ako ukončiť trvanie BSM zánikom manželstva. Ak by v tom čase mala tušenie ako veľmi navrhovateľovi na vyporiadaní BSM počas trvania manželstva záleží, nebola by v uvedenej veci taká tvrdohlavá a k jeho návrhu by pristúpila, len aby manželstvo a rodinu ako takú zachovala. Súd tak nezistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav, v rozsudku neuviedol prečo na jej vyjadrenie vôbec neprihliadol, je presvedčená, že je daná reálna nádej na obnovu manželského spolužitia a momentálnu situáciu medzi manželmi pokladá i naďalej len za prechodnú. S rozvodom nesúhlasí, navrhovateľa miluje. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu, že prvoinštančný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
4. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu manželky uviedol, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, trvá na rozvode manželstva, žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie manželky bolo podané včas, oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 a § 94 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie (§ 65 CMP) a bez ohľadu na dôvody odvolania (§ 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 15Pc/22/2016 je rozvod manželstva navrhovateľa E. G. a manželky L. G., rod. E., ktoré bolo uzavreté dňa 8.2.1986 v Galante a je zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Galante vo zväzku VI., ročník 1986, na strane 93, pod poradovým číslom 9.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol.
8. Pokiaľ ide o vec samú, odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvej inštancie obsiahnutou v odôvodnení napadnutého rozsudku podporujúceho správnosť záverov, pre ktoré bolo treba návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci vyhovieť a manželstvo účastníkov konania rozviesť. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením a poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
9. K odvolacím argumentom manželky navrhovateľa však dopĺňa nasledovné: Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zákona o rodine); pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (odsek 2).
10. So zreteľom na obsah vyššie citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov a to s vedomím utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania, potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto v minulosti založeného partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a dlhodobo rozvrátené, keď manželia dlhšiu dobu nežijú v spoločnej domácnosti, nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nehospodária (prispievanie navrhovateľa na výživu syna, ktorý žije v spoločnej domácnosti s matkou, nie je možné považovať za vedenie spoločnej domácnosti manželmi), intímne nežijú a navrhovateľ sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom je pevne rozhodnutý ukončiť manželstvo rozvodom. Tento svoj postoj vyjadril v návrhu, v písomnom vyjadrení k vyjadreniu manželky k návrhu, na pojednávaní a zotrval na tomto názore aj vo vyjadrení k odvolaniu. Súd prvej inštancie správne skúmal, či ide o narušenie vzťahov dočasné alebo trvalé, teda či by napriek ochladnutiu citov zo strany navrhovateľa prichádzala do úvahy možnosť nápravy rozvrátených vzťahov a hľadal riešenia spôsobilé tomuto zámeru napomôcť (odporučením účastníkom návštevu manželskej poradne), pričom však navrhovateľ akúkoľvek možnosť nápravy (návšteva manželskej poradne) odmietol. Po vykonanom dokazovaní potom súd prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu správne uzavrel, že ide o rozvrat trvalý a nie je tu žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek predstaviteľným spôsobom mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického manželského spolužitia. Pokiaľ totiž jeden z manželov nadobudne presvedčenie, že všetky prostriedky na to už boli vyčerpané a jedinou cestou je tu rozvod manželstva, v takom prípade prinútenie k zotrvávaniu v tomto formálnom zväzku by bolo v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
11. Vychádzajúc z týchto úvah odvolací súd poukazujúc na správnosť napadnutého rozsudku, tento za použitia ustanovenia § 387ods. 1 CSP potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 52 CMP.
13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).