Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_14C-159-2014.pdf
PDF · 96.69 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/159/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Tulejovou, v sporovej veci žalobcu: H. W., U.. XX.XX.XXXX, R. K.. G. X, A. E., zast.: JUDr. Lubomír Müller, euroadvokát, Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká republika proti žalovanej : Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody rozhodol
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 30,- Eur s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,15 % od 08.09.2014 až do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde zo dňa 08.09.2014 domáhal zaplatenia sumy 30 eur s príslušenstvom voči žalovanej. Svoju žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 25.01.1964 sp. zn. 2 T 11/64 bol žalobca uznaný za vinného z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona a bol za to odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne. Trest bol vykonaný v dobe od 08.01.1964 do 08.01.1965, z toho väzba trvala do 21.02.1964. Žalobca poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22.01.2010 sp. zn. 41Nt11/2009 bol zrušený rozsudok Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 25.01.1964 sp. zn. 2 T 11/64, výrok I. z uznesenia tohto súdu zo dňa 03.04.1991 sp. zn. 3 Rtv 10/91, rovnako ako všetky ďalšie obsahovo nadväzujúce rozhodnutia. Následným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 01.03.2011, č.k. 32 Tv 2/2010-16 bolo trestné konanie žalobcu zastavené, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 06.12.2011, č.k. 23 Tov 11/2011 - 29 bola zamietnutá sťažnosť vojenského prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 01.03.2011 č.k. 32 Tv 2/2010-16, pretože sťažnosť nebola dôvodná. Podaním zo dňa 10.01.2012 požiadal žalobca žalovanú o odškodnenie v položkách: náhrada ušlej mzdy, náhrada nákladov obhajoby, náhradu nákladov trestného konania, náhradu nákladov výkonu trestu a primerané zadosťučinenie. Uviedol, že žalovaný žalobcovi čiastočne vyhovel oznámením zo dňa 02.07.2013 sp. zn. 15501/2012-531/2. Žalobca podaním zo dňa 07.03.2014 požiadal žalovanú o náhradu nákladov väzby v období od 08.01.1964 do 21.02.1964 vo výške 30 eur. Žalovaná na jeho žiadosť neodpovedala, pričom uplynula šesť mesačná lehota k mimosúdnemu prejednaniu. Poukázal na to, že lehota na uplatnenie nároku je podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. trojročná a počíta sa od právnej moci uznesenia Krajského súdu Trenčín zo dňa 07.03.2014, t.j. náhradu nákladov väzby. Žalobca má za to, že má nárok prinajmenšom na paušálnu náhradu nákladov väzby podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb. od 08.1964 do 21.02.1964. Ide o obdobie 45 dní a teda 20 x 1,5.
2. Žalovaná sa dňa 03.11.2014 písomne vyjadrila k žalobe. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že žalobca si žiadosťou doručenou Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 10.01.2012 uplatnil nárok na odškodnenie podľa § 23 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, ktorý pozostával z týchto náhrad: náhrady za stratu na zárobku, náhrady trov výkonu trestu odňatia slobody, náhrady trov trestného konania, náhrady zaplatených trov obhajoby, náhrady trov obhajoby, náhrady nemajetkovej ujmy 20.000,- Eur. Žalovaný stanoviskom zo dňa 02.03.2013 č. 15501/2012-531/2 žalobcu odškodnil sumou 1005,46 eur. Žalobca si dodatočne žiadosťou doručenou Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 07.03.2014 uplatnil aj náhradu nákladov väzby podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, pričom žalobca o výkone väzby nepredložil žiadny doklad.
3. Žalovaná s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. a ust. § 23 zákona č. 58/69 Zb. vzniesla námietku premlčania práva žalobcu domáhať sa voči žalovanému náhrady trov výkonu väzby. Z obsahu žaloby vyplýva, že uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 32 Tv2/2010-16 zo dňa 01.03.2011, ktorým bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23 Tov 11/2011-29 zo dňa 06.12.2011. Žalobca si uplatnil náhradu trov väzby na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 07.03.2014 a žaloba bola súdu doručená dňa 08.09.2014, teda po uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty.
4. Žalobca sa dňa 22.12.2014 písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného. V replike uviedol, že premlčacia doba je trojročná a počíta sa podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. a nie tak ako udával žalovaný. Konečné rozhodnutie vo veci bolo vydané dňa 06.12.2011 a žaloba bola podaná dňa 08.09.2014, teda včas.
5. Duplikou zo dňa 14.09.2016 sa žalovaná vyjadrila k replike žalobcu. Žalovaná považuje žalobcovo právne posúdenie veci vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej lehoty na uplatnenie nároku za nesprávne. Účel zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii je poskytnúť nápravu za krivdy, ku ktorým došlo v predchádzajúcom režime odsudzujúcimi súdnymi rozhodnutiami, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti označoval zákon za trestné. Nároky, pri ktorých je možné postupovať výlučne v zmysle zákona č. 119/1990 Zb. spočívajú len v súvislosti s odsudzujúcimi súdnymi rozhodnutiami. Medzi ne podľa žalovanej nepochybne nepatrí nárok na náhradu výkonu väzby, ktorého výšku síce upravuje zákon č. 119/1990 Zb. v § 23 ods. 1 písm. c), jeho základ a ostatné podmienky upravuje zákon č. 58/1969 Zb. v § 5. Základom nároku podľa § 23 ods. 1 písm. c) v časti náhrady za výkon väzby je skutočnosť, že poškodený bol vo väzbe a neskôr bolo trestné stíhanie zastavené alebo bol spod obžaloby oslobodený. Žalovaný uviedol, že na základe ust. § 23 ods. 1 písm. c). § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. ako aj § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 58/1969 Zb. má za to, že nárok žiadateľa je potrebné posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. Zákonodarca v § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. odkázal pri uplatňovaní nárokov vyplývajúcich z citovaného zákona na postup podľa zákona č. 58/1969 Zb., ktorý v druhej hlave osobitne upravuje nároky na náhradu škody spojené s rozhodnutím o väzbe. Na základe uvedené žalovaný dospel k záveru, že žalobcov nárok je potrebné posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. 6. Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením sp. zn. 6Co/261/2017-150 zo dňa 20.12.2017 a zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V bode 9. uvedeného rozhodnutia Krajský súd dospel k záveru, že rozsudok nie je vecne správny. Ďalej uviedol, že odvolací súd zrušil rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Podľa rozhodnutia Krajského súdu má súd prvej inštancie vychádzať z toho, že nárok žalobcu nie je premlčaný.
Žalovaná s právnym záverom rozhodnutia Krajského súdu nesúhlasila.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov č.k. 3 Rtv 10/91 zo dňa 03.04.1991, uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 41 Nt 11/2009 zo dňa 22.01.2010, uznesením č.k. 32 Tv 2/2010 - 16 zo dňa 01.03.2011, uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23 Tov 11/2011 - 29 zo dňa 06.12.2011, žiadosťou o odškodnenie zo dňa 10.01.2012, rozhodnutím žalovaného zo dňa 02.07.2013 č.k. 15501/2012-531/2, doplnkom k žiadosti o odškodnenie zo dňa 07.03.2014, kópiou vyšetrovacieho spisu a trestného spisu sp. zn. T 12/65 Vojenského obvodového súdu Prešov a ďalšími listinnými dokladmi založenými v spise.
8. Z trestného spisu T 12/65 Vojenského obvodového súdu Prešov súd zistil, že žalobca bol rozsudkom č.k. T 12/65 zo dňa 17.02.1965 uznaný za vinného z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách na tom skutkovom základe, že dňa 22.01.1965 znovu nenastúpil k plneniu vojenskej základnej služby v vojenskému útvaru Ružomberok, ako bol povinný na základe povolávacieho rozkazu OVS Rimavská Sobota, vyhovárajúc sa pritom na svoje náboženské presvedčenie svedkov Jehovu.
9. Uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov č.k. 3 Rtv 10/91 zo dňa 03.04.1991 bol rozsudok T 12/65 zo dňa 17.02.1965 zrušený vo výroku o treste, pretože výmera trestu bola v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti pre spoločnosť. Návrh na prieskumné konanie vo vzťahu k rozsudku VOS Prešov 2 T 11/1964 zo dňa 25.01.1964, ktorým bol uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách bol zamietnutý, pretože neboli splnené podmienky pre zrušenie rozhodnutia podľa § 14 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb.
10. Okresný súd v Prešove uznesením č.k. 41 Nt 11/2009 zo dňa 22.01.2010 podľa čl. 4 ods. 2 protokolu 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv povolil obnovu konania vo veci 2 T 11/1964. Uznesením č.k. 32 Tv 2/2010-16 zo dňa 01.03.2011 Okresný súd Prešov zastavil trestné stíhanie obžalovaného pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách.
11. Žalobca listom zo dňa 10.01.2012 požiadal žalovaného o odškodnenie. Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodnutím zo dňa 02.07.2013 priznalo žalobcovi nárok na odškodnenie vo výške 1005,46 eur. Žalobca zastúpený advokátom dňa 07.03.2014 doručil Ministerstvu spravodlivosti SR doplnok k žiadosti o odškodnenie. Uviedol, že v nadväznosti na svoju žiadosť zo dňa 10.01.2012 žiada ešte podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 119/1990 Zb. paušálnu náhradu nákladov väzby v období od 08.01.1964 do 21.02.1964 v sume 30 eur.
12. Zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. / § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci /
13. Zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. / § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci /
14. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. /§ 1 ods. 1 zákon č. 58/1969 Zb./
15. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. /§ 1 ods. 2 zákon č. 58/1969 Zb./
16. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie. / § 22 ods. 3 zák. č. 58/1969 Zb./
17. Právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené. /§ 23 zák. č. 58/1969 Zb./
18. Nárok na odškodnenie zahŕňa najmä náhradu trov trestného konania vo výške 6,70 eura, výkonu väzby vo výške 20 eur za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 5 eur za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ poškodený nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov./ § 23 ods. 1 zák. 119/1990 Zb . o súdnej rehabilitácii.
19. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní./ § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka /
20. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. ./ § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka /
21. Podľa Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/87/20140901.html> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. / § 3 vl. nar. 87/1995Z.z ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka/
22. V konaní bolo nesporné, že žalobca si uplatňuje náklady na väzbu vo výške 30€ pričom väzba trvala v období od 08.01.1964 do 21.02.1964. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania žalovanou v konaní, že žalobca neuplatnil svoj nárok riadne a včas ,tak rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. sp. zn. 6Co/261/2017-150 zo dňa 20.12.2017 ,ktorý v bode 9 odôvodnenia uznesenia uviedol, že uplatňovaný nárok žalobcu nie je premlčaný a tým je súd aj napriek nesúhlasu žalovanej viazaný.
23. V konaní bolo nesporné, že žalobca bol rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 25.01.1964 sp. zn. 2 T 11/64 uznaný za vinného z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona a bol za to odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov nepodmienečne. Trest bol vykonaný v dobe od 08.01.1964 do 08.01.1965, z toho väzba trvala do 21.02.1964. V konaní bolo nesporné, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 22.01.2010 sp. zn. 41Nt11/2009 bol zrušený rozsudok Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 25.01.1964 sp. zn. 2 T 11/64, výrok I. z uznesenia tohto súdu zo dňa 03.04.1991 sp. zn. 3 Rtv 10/91, rovnako ako všetky ďalšie obsahovo nadväzujúce rozhodnutia. Následným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 01.03.2011, č.k. 32 Tv 2/2010-16 bolo trestné konanie žalobcu zastavené, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 06.12.2011, č.k. 23 Tov 11/2011 - 29 bola zamietnutá sťažnosť vojenského prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 01.03.2011 č.k. 32 Tv 2/2010-16, pretože sťažnosť nebola dôvodná.
24. V konaní bolo nesporné , že žalobca podaním zo dňa 10.01.2012 požiadal žalovanú o odškodnenie v položkách: náhrada ušlej mzdy, náhrada nákladov obhajoby, náhradu nákladov trestného konania, náhradu nákladov výkonu trestu a primerané zadosťučinenie. Ďalej bolo nesporné, že žalovaná žalobcovi čiastočne vyhovela oznámením zo dňa 02.07.2013 sp. zn. 15501/2012-531/2.
25. Žalobca podaním zo dňa 07.03.2014 požiadal žalovanú o náhradu nákladov väzby v období od 08.01.1964 do 21.02.1964 vo výške 30 eur a svoj nárok oprel o potvrdenie z Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže Leopoldov zo dňa 25.1.2012.Z uvedeného dôkazu vyplýva, že trest Vojenského obvodového súdu Prešov č.k. 2T 11/64 si žalobca vykonal od 8.1.1964 do 8.1.1965( väzba trvala 8.1.1964 do 21.2.1964). Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že žalobca o väzbe nepredložil dôkaz. Žalobca má právo požadovať od žalovanej úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa vl. nar. č. 87/1995 Z.z. , keďže so zaplatením sa dostala do omeškania od 8.9.2014 potom čo jej márne uplynula 6 mesačná lehota na vybavenie žiadosti žalobcu na odškodnenia náhrady za väzbu tým, že na žiadosť žalobcovi neodpovedala. Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,15 % od 8.9.2014 až do zaplatenia. Výška úroku z omeškania je určená nariadením vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v znení účinnom 8.9.2014, ktoré znenie sa vzťahuje na daný prípad, je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu . Súd žalobe vyhovel v celom rozsahu ako dôvodne podanej.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V danom prípade súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ,ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.