Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Pc/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci oprávnenej osoby: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, J., zastúpená advokátkou PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, so sídlom Dolné Bašty 2, Trnava, proti osobe povinnej platiť výživné: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, J., zastúpený advokátkou JUDr. Luciou Zvolenskou, so sídlom Kollárova 17, Trnava, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje povinnosť otca Z. D., nar. XX.XX.XXXX prispievať na výživu oprávnenej osoby K. D., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 130,-€ mesačne na sumu 150,-€ mesačne odo dňa 19.10.2017, ktoré zvýšené výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám oprávnenej osoby.

II. Zročné výživné za obdobie od 19.10.2017 do 30.04.2018 v celkovej sume 98,45 € sa otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 10,-€ mesačne spolu s bežným výživným, odo dňa doručenia tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh oprávnenej osoby zamieta.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20P/256/2011 - 24 zo dňa 14.11.2011.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 19.10.2017 sa navrhovateľka ako oprávnená plnoletá osoba domáhala zvýšenia výživného. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 20P/256/2011

- 24 o dňa 14.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2011, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 37C/44/2007 zo dňa 09.07.2007 v časti o výživnom na maloletú K. D., nar. XX.XX.XXXX tak, že s účinnosťou od 01.12.2011 zvýšil otcovi na maloletú výživné zo sumy 99,58 € na sumu 130,-€ mesačne, ktoré zvýšené výživné bol otec povinný uhrádzať k rukám matky. Po dosiahnutí plnoletosti dcéry otec výživné v určenej výške plní riadne a včas na osobný účet dcéry. Osobnú starostlivosť o navrhovateľku (v zmysle zabezpečenia starostlivosti o jej bývanie, domácnosť, varenie, nakupovanie, pranie, atď.) realizuje matka navrhovateľky, ktorá aj v rozhodujúcej miere znáša všetky ďalšie náklady na zabezpečenie výživy a tiež t.č. prípravy navrhovateľky na budúce povolanie zo svojho príjmu. Otec navrhovateľky pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti podnikania, o ktorej navrhovateľka nemá vedomosť a rovnako nemá vedomosť o úrovni jeho aktuálnych príjmov. Navrhovateľka si je vedomá tej právnej skutočnosti, že jej otec uzavrel manželstvo s p. U. D., s ktorou vychováva ich spoločné dve deti, a to E., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX - nevlastných súrodencov navrhovateľky. Matka pracuje ako živnostník podnikajúci v oblasti kaderníckych služieb. Ako

samostatne zárobkovo-činná osoba svoje získané príjmy musí vždy rozdeliť na zabezpečenie chodu prenajatej prevádzkarne, v ktorej poskytuje kadernícke služby a až zvyšnú časť prostriedkov si môže vyplatiť ako svoj mesačný príjem, ktorý je na úrovni priemernej mesačnej mzdy. Matka vedie domácnosť, v ktorej sa jej dcéra zdržuje výlučne sama to o svojom 3- izbovom byte, ktorý má v držbe ako jeho výlučná vlastníčka. Navrhovateľka sa aktuálne pripravuje na svoje budúce povolanie, keď na základe Rozhodnutia dekana stavebnej fakulty zo dňa 23.08.2017 sa stala študentkou l. ročníka STÚ fakulta stavebná v Bratislave, študijný program: Pozemné stavby a architektúra, odbor: Kombinácia odborov pozemné stavby a architektúra a urbanizmus. Okrem príspevku od matky a výživného od otca vo výške určenej súdom nemá navrhovateľka žiadne iné príjmy a nemá ani iný hnuteľný a nehnuteľný majetok. Náklady navrhovateľky v súčasnosti pozostávajú z bežných výdavkov na zabezpečenie štandardnej životnej úrovne študenta. V súvislosti s nástupom na vysokoškolské štúdium dennou formou mala navrhovateľka mimoriadne výdavky (výdavok na ISIC kartu študenta vo výške 29 €) a výrazným spôsobom sa v nasledujúcom období zvýšia výdavky predovšetkým na zabezpečenie literatúry a iného potrebného technického vybavenia smerujúceho k získaniu vedomostí, zručností a návykov študenta vysokej školy technicko-stavebného zamerania. Vo vzťahu k už použitým finančným prostriedkom navrhovateľka uvádza, že tieto jej boli poskytnuté predovšetkým jej matkou a ostatnou časťou príbuzných z matkinej strany s tým, že ona sama si na svoje živobytie v letných mesiacoch roku 2017, pred nástupom na štúdium, brigádou zarábala. Pravidelné mesačné výdavky uviedla ako náklady na stravu doma 200-250,-€, náklady na stravu v škole 100,-€. Náklady na školské pomôcky 250,-€, cestovné 20,- €, oblečenie 50,-€, poistka 35,-€, kozmetika 50,-€. Preto žiadala o zvýšenie výživného na sumu 200,- € od podania návrhu.

2. Otec sa k návrhu dcéry vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.12.2017, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s návrhom dcéry, žiada návrh v plnom rozsahu zamietnuť a znížiť povinnosť otca prispievať na výživu sumou 100,-€ mesačne. Návrh považuje za bezdôvodný, pričom uvádza, že aj na jeho strane došlo od poslednej úpravy k podstatnej zmene okolnosti a zároveň zmenili sa jeho finančné pomery. Navrhovateľka nikdy nepožiadala otca a ani mu neoznámila, že by mala záujem o zvýšenie výživného. Túto skutočnosť sa otec dozvedel až zo súdu, kedy si prevzal predmetný návrh na začatie konania. Uvedený návrh zo strany navrhovateľky považuje za iracionálny, nakoľko v súčasnosti nie je v jeho možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch, aby navrhovateľke prispieval na výživu ňou požadovanou sumou. Výdavky navrhovateľky najmä na stravu spolu vo výške 350 Eur mesačne sú nadsadené a taktiež nie všetky výdavky, ktoré navrhovateľka uviedla v návrhu na začatie konania, je možné považovať za opakujúce sa pravidelne mesačné výdavky (ide najmä o školské pomôcky ). Finančné aj pracovné pomery otca sa od poslednej úpravy 1.12.2011 zmenili. Od 01.06.2017 do 31.10.2017 otec pracoval u zamestnávateľa UPOS servisná spol. s r. o., ako údržbár. V súčasnej dobe otec pracuje u zamestnávateľa DUPOS INVEST, a. s. ako údržbár s pracovným pomerom na dobu určitú od 01.11.2017 do 31.05.2018 s mesačnou mzdou 900Eur/mesiac brutto. Výraznou zmenou, ktorá ovplyvňuje možnosti otca platiť vyššie výživné je aj skutočnosť, že otec navrhovateľky dňa 22.09.2012 uzavrel manželstvo s U. D., rod. B., a má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a záväzky, nakoľko sa im dňa 24.07.2013 narodili dvojičky E. a C. D.. Vzťah medzi otcom a plnoletou navrhovateľkou je chladný. napriek tomu. že sa otec so svojou terajšou manželkou snažili o dobrý vzťah s navrhovateľkou. Navrhovateľka však nejavila a ani nejaví žiaden záujem o to. aby vychádzala a udržiavala vzťah s otcom a svojimi nevlastnými sestrami. Navrhovateľka komunikuje s otcom len v prípade, že jej on zavolá, inak ho vôbec nekontaktuje, nemieni sa s ním stýkať a ignoruje ho. Žiada od neho len posielanie výživného bez možnosti kontaktovania sa a bez možnosti komunikácie. Matka navrhovateľky v čase, keď bola navrhovateľka ešte maloletá, odmietala komunikovať s otcom o potrebách dcéry, výdavkoch na jej potreby a pod .. maloletá taktiež nejavila záujem o otca a nekomunikovala s ním. Otec o navrhovateľku vždy mal a stále má záujem, chce sa s ňou stretávať, byť informovaný o Jej pokrokoch, študijných výsledkoch, o jej osobnom a profesijnom živote vôbec. Nie z dôvodov na strane otca, navrhovateľka, zjavne ovplyvnená svojou matkou, otca a jeho rodinu, vrátane navrhovateľkiných starých rodičov, absolútne zo svojho života vylúčila. Otec tento navrhovateľkin nezáujem veľmi citlivo vníma a v tejto súvislosti si kladie otázku, ako by sa navrhovateľka zachovala, ak by potreboval napríklad urgentnú pomoc v chorobe. Dieťa, či už je maloleté alebo plnoleté, má vo vzťahu k svojim rodičom viaceré povinnosti. medzi ktoré patrí aj povinnosť prejavovať svojim rodičom primeranú úctu a rešpektovať ich. Táto povinnosť zahŕňa najmä povinnosť dieťaťa vypočuť si názor rodiča, prípadne rešpektovať ho. Obsahom tejto povinnosti je slušnosť dieťaťa, pomoc rodičovi, prejavovanie záujmu o rodiča, ako aj kooperácia rodiča s dieťaťom. Tieto povinnosti voči rodičom majú deti bez ohľadu na to, či s ním žijú v spoločnej domácnosti alebo nie. Navrhovateľka nielenže nevidí dôvod na to, aby

otcovi preukazovala elementárnu slušnosť, ale nevidí dôvod ani na to, aby s odporcom akýmkoľvek spôsobom komunikovala. Navrhovateľka otca zo svojho života absolútne vylúčila, nekonzultovala s nim svoje rozhodnutia, nezaujímala sa o jeho názor, ani ho neinformovala o tak podstatnej záležitosti, akou bol výber vysokej školy. Matka navrhovateľky, ako aj navrhovateľka sama, sa nikdy v minulosti nesnažili o zmene na výživnom dohodnú!' mimosúdne, vždy to prebiehalo len cez podaný návrh na zvýšenie výživného súdne, napriek tomu, že otec by bol ochotný dohodnúť sa mimosúdne. Otec ďalej poukazuje nato, že s rodinou nemajú vlastné bývanie, ale bývajú v 3-izbovom byte v podnájme u rodičov jeho terajšej manželky. S narodením dvojičiek sa prudko zvýšili náklady a výdavky, ktoré musí otec platiť na chod domácnosti, výchovu detí a zabezpečenie potrieb pre maloleté deti. Otec a jeho rodina sa musia uskromňovať, aby zvládli pokryť všetky výdavky, naproti tomu navrhovateľka si každoročne dopraje výdavky napr. vo forme dovolenky v Egypte, Bulharsku, Arabských emirátoch. Mesačné výdavky otca a jeho rodiny sú nasledovné: plyn 4,-€, elektrina 28,-€, poistka 41,38 €, TV + internet 30,-€, telefón 15,- €, poistka 21,-€, nájomné 300,-€, poistky na dve autá 16,57 €, diaľničná známka 4,17 €, nafta na obe autá 80,-€, RTVS 4,64 €, fond opráv 38,30 €, daň z nehnuteľnosti 1,92 €, poistenie domácnosti 2,93 €, poistenie obytných budov 3,30 €, poistka na obe deti 58,38 €, strava pre 4-člennú rodinu 500,-€, strava pre deti v škôlke 60,-€, škôlka pre obe deti 30,-€, ZRPŠ v škôlke 3,33 €, oblečenie deti 60,-€, oblečenie dospelí 50,-€, obuv deti 50,-€, obuv dospelí 50,-€, drogéria deti 50,-€, drogéria dospelí 70,-€, lieky 30,-€, hračky 35,-€, kultúrne podujatia 50,-€. Výživné na plnoletú navrhovateľku 130,-€. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V závere otec poukázal na vyživovaciu povinnosť matky voči navrhovateľke.

3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením návrhu a vyjadrenia otca k návrhu, výsluchom otca ako povinnej osoby, výsluchom navrhovateľky ako oprávnenej osoby, rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 20P/256/2011 - 24 zo dňa 14.11.2011, kópiami dokladov o výdavkoch plnoletej dcéry, daňovým priznaním matky navrhovateľky, A. D., za rok 2016 a za rok 2017, rodnými listami maloletej E. a C. D., sobášnym listom povinného otca, dohodou o skončení pracovného pomeru otca k 31.10.2007, pracovnou zmluvou otca od 01.11.2017, daňovým priznaným manželky otca U. D. za rok 2016 a za rok 2017, dňovým priznaným otca za rok 2017, potvrdením o štúdiu navrhovateľky, výpisom z účtu vedeného na manželku povinného otca a z účtu otca za obdobie december 2017, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

4. Advokátka plnoletej dcéry v rámci prednesu návrhu uviedla, že navrhovateľka má vedomosť, že došlo k zmene okolností na strane otca. Zastáva však ten názor, že táto skutočnosť nie je dôvodom, aby sa pri nástupe na VŠ nezmenila jeho vyživovacia povinnosť v určenej výške vzhľadom na zvýšené bežné výdavky s tým spojené. Navrhovateľka si je vedomá o svojich povinnostiach voči rodičovi, avšak tento vzťah bol ovplyvnený vzťahom rodiča k dieťaťu. Od rozvodu rodičov bola navrhovateľka v osobnej starostlivosti matky a jej blízkych rodinných príslušníkov. S otcom a rodinou otca sa nekontaktovala nie z dôvodu vzťahu k otcovi, ale z dôvodu neschopnosti komunikácie rodičov. Pričom matka nikdy nebránila stretávaniu sa otca s maloletou, keď tento stretávanie nevyužíval tak, ako bolo o ňom rozhodnuté, a on sám ovplyvňoval vzájomný kontakt svojej dcéry s ním. Dcéru, ktorá v čase, keď si zakladal rodinu, práve dospievala, neinformoval o tom, že sa ide oženiť. O súrodencoch a ich narodení sa dozvedela od cudzích ľudí. Po narodení dvojčiat dcéra s rodinou otca udržiavala kontakt, navštevovala ju. Stalo sa aj to, že 14-15 ročná dcéra sa starala o maloleté deti, svojich súrodencov nevlastných, ktorí jej boli zverení do opatery na čas, keď rodičia maloletých detí navštívili známych alebo sa zúčastnili plesu. K ochladeniu vzťahov došlo z tohto dôvodu, že otec sám ignoroval sviatky, Vianoce, skončenie školy. Minimálne telefonickým rozhovorom, ktorým by dcére k dosiahnutým úspechom zablahoželal. Nehovoriac o tom, že navrhovateľka sa zúčastňovala života v rodine otca, mala vedomosť o láskavom vzťahu otca k nevlastným súrodencom navrhovateľky, pričom má vedomosť o tom, že jej otec so svojou manželkou vedú družný a láskavý vzťah s rodinou manželky aj tým spôsobom, že otec je schopný odmeňovať a blahoželať a byť účastný rodinných návštev v rodine na strane svojej manželky. Nesúhlasí s tým, že otec zmenil zamestnanie z dôvodu zlepšenia, zvýšenia si svojho príjmu, pretože tieto skutočnosti neboli dokázané. Má za to, že daňové priznanie je spracované vždy za účelom znižovania základu dane.

5. Advokátka otca na pojednávaní uviedla, že otec nemal vedomosť, že dcéra chce zmeniť výšku výživného, pokiaľ nebola otcovi doručená zásielka zo súdu. Ten vzťah nie je štandardný, dcéra sa

nezaujíma o otca, nekomunikuje s otcom, nekontaktuje ho napriek skutočnosti, že otec má snahu, chce sa zaujímať aj o jej súkromie, študijné výsledky, a tak ako bolo uvedené v písomnom vyjadrení, ani ho neinformovala, že chce ďalej pokračovať na štúdiu na VŠ, ani v akom odbore. V októbri 2017 sa navrhovateľka náhodne stretla s otcom a jeho dvomi maloletými deťmi, pričom vôbec ani len náznakom neuviedla, že podala alebo má záujem podať návrh na zmenu výživného, komunikovali spolu len o bežných veciach aj to na základe skutočností, že diskusiu vyvolával otec. Je si vedomý toho, že štúdium na VŠ odôvodňuje zmenu výživného, avšak jednoznačne je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že od poslednej úpravy aj na strane otca sú dôvody vhodné osobitného zreteľa, spočívajúce v zmene v ďalších vyživovacích povinnostiach a taktiež aj v zmene pracovného zaradenia, ktoré v súčasnej dobe vykonáva. Nie je v možnostiach, schopnostiach, ani majetkových pomeroch otca, aby prispieval na výživu požadovanou sumou už aj v súčasnej dobe aktuálne výživné vo výške 130,-eur je koľkokrát finančne zaťažujúce, avšak svoju povinnosť si plní, aj keď na úkor ďalších výdavkov. Výdavky uvedené navrhovateľkou v návrhu sú nadsadené, a nie je možné ich klasifikovať ako pravidelne sa opakujúce a to najmä na zakúpenie školských pomôcok, cestovného, a tiež jednoznačne výška výdavkov uvedených z titulu stravy, kde 350,-eur mesačne je zrejme v úplnom nepomere štandardným sumám, keď otec v rámci svojej 4-člennej rodiny sa dokážu mesačne aj stravovať, resp. zabezpečovať stravu v sume okolo 450-500 eur. Konanie navrhovateľky nezodpovedá konaniu dcéry a otca, keď na jednej strany otca ignoruje, nekomunikuje s ním, odmieta ho, na druhej strane žiada len výživné a zmenu výživného. Otca absolútne vylúčila zo svojho života, čo otca veľmi mrzí a je zrejmé, že navrhovateľka mu ani primeranú úctu a rešpekt neposkytuje. Následne na ďalšom pojednávaní advokátka uviedla, že otec reálne navrhol dcére 140 eur mesačne, ktoré jej v januári aj zaslal na účet. V rámci súčasnej existencie by bolo možné, ak by navrhovateľka súhlasila, zvýšiť výživné na sumu 150 eur, bez dohody bude trvať na 145 Eur. Výdavky na rysovanie sú jednorazové, používa ich celý rok. Náklady na cestovné sú tiež nepravidelné.

6. Otec na pojednávaní uviedol, že v r. 2011-2012 jazdil na kamióne, nebol ženatý, mal som peniaze, tak súhlasil so zvýšením výživného, nechcel dcéru ukrácať. Myslí si, že vtedy dcéra žiadala vyššiu výšku výživného, ale sa to dalo na 130 eur. Nechcel to napádať. Odvtedy sa mu zmenila aj rodinná situácia, aj finančná situácia. Narodili sa mu dvojičky, majú 4 roky. Je ženatý. Manželka podniká v odbore pedikúra-manikúra. Manželkin čistý zisk predstavuje cca 200 eur mesačne. On pracuje vo firme Dupos ako údržbár. Mesačný príjem v čistom je okolo 660 eur. To je príjem počas celého roka, nemá žiaden 13. plat, odmeny ani pri príležitosti Vianoc. Vo firme Dupos pracuje od leta 2017, predtým bol živnostník. Živnosť ukončil kvôli dôchodku a času pre rodinu. Ráno môže odviezť deti do škôlky, poobede je do 16tej v práci a podvečer sa môže rodine venovať. Ako živnostník pracoval v stavebníctve, lepili tehlové obklady vonkajšie, vnútorné. Predkladá súdu k nahliadnutiu daňové priznanie typ B za rok 2016, z ktorého vyplýva, že jeho príjmy boli vo výške 5136,40 eur, výdavky 2772,00 eur, základ dane 2363,50 eur, čo bolo neúnosné. Zamestnanie menil aj preto, že ako živnostník stále pracoval, rodinu si neužil, a aj preto, aby mohla manželka ísť pracovať. Bola na rodičovskej dovolenke. Ako živnostník začala manželka pracovať po troch rokoch rodičovskej dovolenky. Zmenou zárobkovej činnosti zo živnosti na zamestnanie si zvýšil príjem. Finančne im dosť pomáhajú manželkini rodičia. Pomáhajú im aj finančne, aj stravou čiastočne. Svokrovci bývajú v B. D.. Takisto pomáhajú aj tým, že deťom kúpia oblečenie, nakoľko sú dvojičky, všetko musia kupovať dvojmo. Deti sa chcú ešte stále obliekať rovnako. Ohľadom svadby, dcéra K. o tom vedela, boli spolu kupovať šaty, vedela o tom včas. Dokonca ho ako otca viedla k oltáru. Tiež vedela o tom, že bude mať nevlastných súrodencov - dvojičky. Bola informovaná o tom, že čakajú dve deti. Keď sa narodili, narodili sa predčasne, mali behačky, nevie či ju kontaktoval, že má sestry, ale ako prišli domov z nemocnice, tak bola s nimi. Vtedy nemal pocit, že by žiarlila. Sestry pestovala, pomáhala im, chodila za nimi, preto ju sestry zbožňujú. Keď im deti varovávala, nechceli to zadarmo. Vedeli, že nemá brigádu, tak jej za to dali vždy peniaze. Nikdy ju do toho netlačili, vždy sa jej spýtali, či by ich mohla prísť postrážiť. Vždy dostala za to financie. S u dcérou sa ťažko komunikuje po telefóne, keď by sa chcel aj s ňou stretnúť, povie neviem, možno, zavolaj mi, nezavolá. A keď sa chce otec stretnúť, volá, či by mohla vtedy a vtedy; ona nevie, má toho veľa. Toto trvá už dlho. Myslí si, že ona tak komunikuje stále.

7. Oprávnená plnoletá dcéra na pojednávaní uviedla, že v tomto semestri kupovala tri skriptá, jedno stálo 5 eur, druhé 10 a tretie tuším 8. Nedá sa to presne povedať, každé skriptum stojí v danom semestri ináč. Na návrhu zvýšiť výživné na sumu 179-180 eur trvá. Chodila na doučovanie 1 až 2 krát týždenne z matematiky. Tento semester chodí tiež na doučovanie z matematiky a fyziky. Tieto výdavky nevie zdokladovať, doučovala ju študentka. Mesačne to vyjde na 40-50 eur. Mesačný náklad na pobyt v Bratislave, čo sa týka stravy, je tam od 07 do 15 hodiny, čo sa týka cestovania to ju vyjde na 20 eur. V

Bratislave je 4 x za týždeň. Dvojičky má rada, rada som ich strážila. Bolo to pred nástupom na vysokú školu. V lete sa stretávali, chodila za dvojičkami. Potom nastúpila do školy, tak sa tomu venovala. Vždy jej povedal otec, aby sa ozvala ona. Nechávať celú ich komunikáciu na tom, aby sa iba ona ozývala, nie je až také správne. V poslednej dobe jej otec písal viac správ, čo sa týka rozvrhu. Pri stretnutí v októbri 2017 otca neinformovala, že chce podať návrh na zvýšenie výživného, pretože vždy keď mala mimoriadne výdavky, mama mu napísala, že či jej dá polovicu (napr. na vodičský preukaz), ale on neodpovedal. Tak aj teraz to nechali radšej tak.

8. Z kópie sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu Trnava zväzok 81, ročník 2012, s. 153, por. č. 274 vyplýva uzavretie manželstva dňa 22.09.2012 medzi Z. D., otcom navrhovateľky, a U. B.. Z kópií rodných listov zapísaných v knihe narodení matričného úradu Trnava vyplýva, že manželom Z. D. a U. D., rod. B. sa dňa XX.XX.XXXX narodili E. D. a C. D..

9. Z potvrdenia o štúdiu vystaveného Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, Stavebná fakulta dňa 23.08.2017 vyplýva, že od 01.09.2017 nastúpila oprávnená dcéra na dennú formu štúdia v štandardnej dĺžke štúdia 4 roky na bakalársky program pozemné stavby a architektúra.

10. Z dohody o skončení pracovného pomeru medzi DUPOS servisná spol. s r. o., so sídlom Tamaškovičova 17, Trnava ako zamestnávateľom a Z. D. ako zamestnancom vo funkcii údržbár vyplýva skončenie pracovného pomeru, ktorý vznikol dňa 01.06.2017, dňom 31.10.2017. Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 23.10.2017 medzi DUPOS INVEST, a. s., so sídlom Tamaškovičova 17, Trnava ako zamestnávateľom a Z. D. ako zamestnancom vyplýva dojednanie druhu práce: údržbár, na dobu určitú od 01.11.2017 do 31.05.2018 s nástupom do práce 02.11.2017 so mzdou 900,-€/mesiac brutto.

11. Z daňového priznania matky oprávnenej dcéry za rok 2016 vyplýva ročný príjem v sume 11.380,88 € a výdavky v sume 9.020,19 €; základ dane 2.360,69 €. Z daňového priznania matky oprávnenej dcéry za rok 2017 vyplýva ročný príjem v sume 10.302,-€ a výdavky v sume 9.873,84 €; základ dane 428,16 €.

12. Z daňového priznania otca oprávnenej dcéry za rok 2017 vyplýva ročný príjem zo závislej činnosti v sume 6.536,54 € a ročný príjem zo živnosti 92,88 €, výdavky v sume 55,72 €, základ dane zo živnosti 37,16 €; celkový základ dane pred odčítaním odpočítateľnej položky na daňovníka v sume 5.697,87 €.

13. Z daňového priznania manželky otca oprávnenej dcéry za rok 2016 vyplýva ročný príjem v sume 4.414,-€ a výdavky v sume 2.017,50 €; základ dane 2.396,50 €. Z daňového priznania manželky otca oprávnenej dcéry za rok 2017 vyplýva ročný príjem v sume 4.341,01 € a výdavky v sume 3.307,42 €; základ dane 1.033,59 €.

14. Z výpisov z účtu manželky otca a otca vyplýva úhrada poistiek na deti ( 2x29,19 €), úhrada zdravotného poistenia manželky otca v sume 61,81 €, úhrada poistky auto 120,86 €, úhrada Orange 27,77 €, úhrada nájmu spoločnosti Dupos 188,40 €, úhrada magio 27,37 €, úhrada nájmu na Spartakovskej 221,86 €, poistka 41,38 €, strava dvojičiek v škôlke ( 2x27,93 €), výživné na navrhovateľku 130,-€.

15. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 20P/256/2011 - 24 zo dňa 14.11.2011 vyplýva zvýšenie povinnosti otca platiť výživné deklarované naposledy rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 37C/44/2007 zo dňa 09.07.2007 na vtedy maloletú K. zo sumy 99,58 € na sumu 130,-€ mesačne od 01.12.2011.

16. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%

zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

19. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

22. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

24. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

25. Podľa § 154 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len „C.m.p.“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

26. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje spolu s vyživovacou povinnosťou medzi manželmi dva základné piliere celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je vymedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery dieťaťa a podobne. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť. Pri určovaní výživného súd vychádza z pomerov, aké tu sú v čase podania návrhu, najneskôr však z pomerov, aké sú v čase vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Je však zrejmé, že postupom času sa v dôsledku rôznych okolností tak na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby reálne podmienky odlišujú od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto ak dôjde k zmene pomerov na jednej, prípadne na oboch stranách, z dôvodov subjektívnych alebo objektívnych, je na mieste iniciovať konanie za účelom zmeny súdneho rozhodnutia v dôsledku zmeny rozhodujúcich kritérií v porovnaní so stavom zisteným súdom v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, pričom pohľadávka oprávneného dieťaťa je prednostnou pohľadávkou, ktorú si povinná osoba musí splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky. Priorita vyživovacej povinnosti je daná záujmom dieťaťa chráneným aj medzinárodnými dohovormi. Preto súd v rámci preukazovania výdavkov povinnej osoby vyhodnotí charakter zistených výdavkov, konkrétne či vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno tieto považovať za nevyhnutné. Pokiaľ súd niektoré výdavky povinného rodiča neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo. Podľa ustálenej súdnej praxe sa výška súdom určeného výživného pohybuje spravidla v rozmedzí 20% až 30% príjmu povinného rodiča, keď súd prihliadne na odôvodnené potreby dieťaťa ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká (dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov).

27. K odôvodneným potrebám plnoletej Viktórie: v priebehu konania navrhovateľka predložila kópie dokladov o kúpe spotrebného tovaru ako obuv, oblečenie, reproduktor a pod. za obdobie september až december 2017 a nákup školských potrieb ako peračník, guľôčkové pero, zakladače, technické pero, agregát, zošity, trojuholník a pod. v mesiaci september 2017 v celkovej sume 54,27 € ( v súdnom spise č. l. 89-91). Oprávnená preukázala úhradu ISIC karty dňa 11.08.2017 v sume 29,-€, t. j. pred začatím konania. Iné výdavky tak ako boli v návrhu na zvýšenie výživného opísané, oprávnená dcéra súdu nepreukázala. Pri zhodnotení navrhovateľkou uvádzaných mesačných výdavkov došiel súd k záveru, že navrhovateľka výdavky na stravu doma i v škole vynakladá, aj keď ich výšku nepreukázala. Za dôvodnú sumu súd ustálil výdavok na stravu doma i v škole u oprávnenej dcéry s prihliadnutím na jej vek v priemere 170,-€ mesačne. Za dôvodné výdavky považoval súd aj výdavky na oblečenie, v priemernej sume 25,-€ mesačne, výdavky na cestovné 20,-€ ( mestská autobusová hromadná doprava v Bratislave). Náklady na kozmetiku súd nemal preukázané, navrhovateľka uvádzala sumu 50,-€, súd považoval za dôvodný výdavok vo výške 20,-€. Celkovo tak súd ustálil za dôvodné výdavky oprávnenej dcéry v sume 235,-€ s prihliadnutím na mimoriadne výdavky týkajúce sa nákupu školských pomôcok vynakladané nepravidelne na začiatku školského semestra ( september, február) v sume cca 54,-€, čo pri prepočte na pomernú časť roka spolu s úhradou ISIC karty raz ročne predstavuje (2 x 54 : 12 + 29 : 12) 11,42 € mesačne; celkovo tak súd považoval za možné a dôvodné potreby a výdavky oprávnenej dcéry v sume 246,42 € mesačne, keď tieto nemali povahu jednorázovosti, na úhrade ktorých sa má podieľať tak matka, ako aj otec plnoletej dcéry s prihliadnutím na to, že matka zabezpečuje starostlivosť o plnoleté dieťa v uspokojovaní jej potrieb ako je bývanie, strava doma a pod.

28. K schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca: z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný príjem otca 900,-€ mesačne v hrubom, čo predstavuje cca 660,-€ v čistom. Manželkin príjem otec na pojednávaní uviedol v sume 600,-€ mesačne (čistý zisk po odčítaní výdavkov uviedol vo výške 200,-€ mesačne). Súd ustálil príjem rodiny otca z príjmu otca a príjmu jeho manželky, čo predstavuje 1.264,-€. S prihliadnutím na poistnú udalosť týkajúcu sa jedného z dvoch áut v decembri 2017, v dôsledku ktorého zanikol výdavok na poistku a nákup pohonných hmôt na jedno vozidlo, súd ustálil mesačné výdavky otca v sume 715,06 € spočívajúce: vo výživnom na oprávnenú dcéru 130,-€, životnej poistke otca 21,-€, úhrade orange telefónu 26,46 €, zabezpečenia stravy maloletým deťom 2 x 27,93 €, úhrady poistenia maloletým deťom 2 x 29,19 €, odvod manželky do zdravotnej poisťovne 61,81 €, TV + internet 27,37 €, nájom bytu 221,86 €, elektrika 28,-€, RTVS 4,64 €, fond opráv 38,30 €, poistenie manželky 41,38 €. Otcovi tak mesačne zostáva 548,94 € na úhradu stravy, ošatenia a uspokojovania bežných potrieb štyroch členov jeho domácnosti, čo pri mechanickom aritmetickom prepočte predstavuje 137,23 € na osobu.

29. Zhodnotením odôvodnených potrieb plnoletej dcéry a schopností, možností a majetkových pomerov otca ako aj s prihliadnutím na pomery matky plnoletej dcéry došiel súd k záveru, že tu je priestor na zvýšenie súdom určeného výživného v prospech plnoletej K., ktorý úsudok potvrdil aj otec vyjadrenou ochotou uzavrieť dohodu o výške výživného v sume 140 €, max. 150,-€ a faktickým dobrovoľným zvýšením plnením od januára 2018 v sume 140,-€. Naposledy bola súdom upravená povinnosť otca prispievať na výživu plnoletej dcéry rozsudkom Okresného súdu Trnava v roku 2011, teda v čase, kedy oprávnená osoba bola maloletou. Od poslednej úpravy výživného tak uplynulo sedem rokov. Je zrejmé, že za ten čas došlo nielen k zvýšeniu výdavkov dcéry, ale taktiež k zmene vývoja životných nákladov, k inflácii cien služieb a tovarov. Na strane oprávnenej plnoletej dcéry taktiež nastala zmena v dennom bakalárskom štúdiu na Stavebnej fakulte od 01.09.2017. Od posledného rozhodovania súdu došlo k zmene pomerov aj na strane otca, ktorý sa oženil, a vznikla mu vyživovacia povinnosť voči manželke a neskôr aj k dvom maloletým deťom. S prihliadnutím na odôvodnené potreby plnoletej dcéry, povinnosť matky plnoletej dcéry podieľať sa na výžive plnoletej dcéry, zmenu pomerov na strane otca a zmenu pomerov na strane dcéry, súd rozhodol o zvýšení výživného formou peňazí, ktorými sa bude otec podieľať na výžive dcéry zo sumy 130,-€ na sumu 150,-€ mesačne odo dňa podania návrhu plnoletou dcérou. Nakoľko otec nemal nedoplatok na výživnom a od mesiaca január 2018 začal dobrovoľne platiť 140,-€ mesačne k rukám oprávnenej dcéry, čo dcéra na pojednávaní potvrdila a súd vychádzal zo zhodného tvrdenia účastníkov konania, zročné výživné (október 2017 za 13 dní v sume 8,45 €, mesiace 11,12/2017 2 x 20,-€, mesiace 01-03/2018 3 x 10,-€, 04/2018 20,-€) v sume 98,45 € povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom v splátkach po 10,-€ tak, aby toto bolo uhradené k rukám oprávnenej osoby najneskôr do jedného roka od doručenia tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Týmto súd

upravil naposledy súdom deklarovanú povinnosť otca prispievať na výživu plnoletej dcéry. Vo zvyšku súd návrh oprávnenej dcéry ako nedôvodný zamietol.

30. Súd záverom nad rámec konania poukazuje na opakovane prezentované názory psychoanalytikov, že zo všetkých rodinných vzťahov došlo v posledných desaťročiach k najväčším premenám práve vo vzťahu medzi otcami a dcérami, keď dve spoločenské hodnoty boli definované nanovo: na jednej strane zaobchádzajú rodičia so svojimi deťmi otvorenejšie, na druhej strane sú ženy a muži rovnoprávnejší. Mnohí rodičia sú si vedomí toho, že mamy a otcovia majú pre dieťa rovnaký a nenahraditeľný význam. Lebo strata otca je pre dieťa vždy traumatickým zážitkom, keď dôležitá súčasť rodiny sa tým odbúra z rodiny a nedá sa nahradiť inými osobami. Ťažká situácia nastane vtedy, ak sa otec správa voči svojej dcére odmietavo, ak zle vychádza s mamou, alebo ak sa cíti nejakým spôsobom ohrozený ženskosťou svojej dcéry. Správanie otca značne ovplyvňuje dcéru, jej sebavedomie, jej vlastný pohľad na ženskosť a spôsob, akým bude vychádzať s mužmi vrátane sexuality. Dnes nie sú otcovia už len idolom a živiteľom, ale aj chápavým dôverníkom. Otec je viac, ako si spoločnosť myslela, pre svoju dcéru dôležitý aj preto, lebo umožňuje odpútanie sa od mamy, s ktorou sú deti od narodenia úzko späté. Toto odpútanie je potrebné, aby sa dievča stalo samostatnou osobnosťou. Dcéra to môže dosiahnuť až v interakcii vzťahov s otcom a mamou. Napriek meniacim sa obrazom mužskej a ženskej role zostáva otec dôležitým pri otváraní sa dcéry svetu, pri rizikách smerom k vonkajšiemu svetu, pri sebauplatňovaní sa dcéry a sile presadiť sa. Mama skôr pre bezpečie, návrat smerom dovnútra, blízkosť a svornosť. V priebehu konania pred súdom vyplynulo, že medzi otcom a dcérou napriek rozpadu manželstva otca s jej matkou existoval vzťah, ktorý bol otcom opakovane hodnotený ako pozitívny, keď poukazoval na to, že prvorodená plnoletá dcéra mu dokonca pomáhala v starostlivosti o jeho dve maloleté deti, na požiadanie nevlastných súrodencov postrážila, maloletým dvojičkám ich staršia sestra chýba. Otec si zmenu vo vzťahu s plnoletou dcérou nevedel vysvetliť a časovo vymedzil ochladenie vzťahu na obdobie leta 2017. Plnoletá dcéra na pojednávaní potvrdila, že s otcom si už nerozumie tak ako pred nástupom na štúdium na vysokú školu. Príčinu tejto zmeny explicitne nevysvetlila, poukázala však na to, že otec celú ich komunikáciu nechával na ňu, a aj keď bol schpný obdarúvania členov rodiny z manželkinej strany, k jej osobe takáto pozornosť adresovaná nebola. Účastníci sa v tejto časti, ktorá nebola primárne predmetom konania, neuzmierili, čo viedlo aj k nemožnosti uzavretia dohody o zvýšenia výške výživného. Otec pri výsluchu na pojednávaní dňa 13.12.2017 uviedol, že sa mu zdá, že jeho plnoletá dcéra začala žiarliť na dvojičky asi tak dva roky dozadu. Po príčine nepátral, dvojičky ju zbožňujú, niekedy až plačú, kedy príde Vikinka. Myslia si, že sa na nich hnevá, ale on im s manželkou vysvetľuje, že má veľa učenia. S dcérou sa o tom nerozprával, ťažko sa to robí, keď sú u nich, keď sú tam dvojičky, ktoré ju obletujú, pýtajú sa. Na obed alebo večeru dcéru nepozval, nemá na to čas pri dvojičkách. Plnoletá navrhovateľka aj v rámci záverečnej reči zotrvala na postoji obmedzenia jej vzťahu k otcovi na matematické prepočty možného zvýšenia výživného, bez záujmu o obnovenie vzťahu. K tomu súd záverom uvádza, že na to, aby z dcéry vyrástla nezávislá a sebavedomá žena so zdravou sebaúctou, vzájomný vzťah medzi otcom a dcérou je potrebné neustále upevňovať. Nestačí dcéru zapájať do svojich aktivít, ale tiež zaujímať sa o jej svet, kamarátov, záľuby či problémy v škole. Vyššiu mieru zodpovednosti za vývin tohto vzťahu znáša otec, ktorý má vyvíjať iniciatívu popri plnení si svojich povinností k rodine či práci. Inšpiratívne sú spoločné výlety alebo návštevy nejakých kultúrnych, športových, spoločenských podujatí ( kino, posedenie pri káve či zákusku, výlety do hôr na huby a pod.) Vďaka dobrému vzťahu s otcom si dcéra bude vedieť vybudovať rovnocenný vzťah aj s budúcim partnerom. Kým mama je pre dcéru obvykle vzorom a podieľa sa na vytváraní jej emocionálnej identity, otec vystupuje v roli idolu, vďaka ktorému sa učí dcéra vzťahom k opačnému pohlaviu.

31. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, keď nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré by sa mal odkloniť od generálnej klauzuly mimosporového konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.