Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2CoCsp-50-2021.pdf
PDF · 89.53 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/50/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne: A. G. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX O., právne zastúpenej JUDr. Martinou Gecákovou, advokátkou, so sídlom Třebíčska 12, 066 01 Humenné, IČO: 42 344 51, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkov 3/A, 841 05 Bratislava, IČO: 42 185 190, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 12Csp/128/2020-82 zo dňa 07.07.2021, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 20.09.2016 je n e p l a t n á. II. Súd u r č u j e, že úver podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.09.2016 je bezúročný a bez poplatkov. III. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 245,14 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Súd p r i z n á v a žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 5 a 6, § 53 a ods. 1, § 54a ods. 1 a 2, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1, § 517 ods. 1, § 551 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, zákona č. 129/2010 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, § 3 ods. 3 a 5, § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá medzi ňou a žalovaným zo dňa 20.09.2016 je neplatná. Ďalej sa domáhala, aby súd určil, že úver podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 20.09.2016 je bezúročný a bez poplatkov a aby súd zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 205,06 eur, ktoré neskôr počas konania zvýšila na sumu 245,14 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú má zabezpečovať dohoda o zrážkach zo mzdy, neobsahuje všetky povinné náležitosti ustanovené zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Taktiež mal súd preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Ešte chýbal aj údaj v súlade s § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože vzhľadom k rozdielnosti RPMN súd prvej inštancie konštatoval zmätočnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 20.09.2016 vyplýva jej prepojenosť aj podmienenosť vo vzťahu k zmluve o úvere. Keďže tento inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, spôsobuje to hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, preto súd prvej inštancie dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov vyhodnotil ako neprijateľnú a neplatnú v tejto časti. Súd prvej inštancie na záver uviedol, že žalovanému tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov ktoré z jeho strany boli žalobkyni reálne poskytnuté a to vo výške 300 eur. Nakoľko však žalobkyňa v prospech žalovaného na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy prostredníctvom zamestnávateľa uhradila celkovo sumu 545,14 eur, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 245,14 eur a súd prvej inštancie ho preto zaviazal na zaplatenie tejto sumy žalobkyni. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP.
4. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie včas žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu dôvodov ustanovených v § 11 ods. 1. Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný je názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný razantne odmietal, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný mal za to, že predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a teda nie je možné ju vyhlásiť za neplatnú. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie.
5. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v súlade s § 34 zákona č. 160/ 2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
8. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 20.09.2016 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú súd prvej inštancie správne právne posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V ten istý deň bola žalobkyni na podpis predložená dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Z obsahu spisu, ako aj zo samotnej predtlačenej úverovej zmluvy a predtlačenej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že obsah dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa nemohla ovplyvniť.
9. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické, až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
10. Dohoda o zrážkach zo mzdy je síce spísaná na samostatnom tlačive, to však nič nemení na skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok.
11. Je potrebné si uvedomiť, že žalobkyňa sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku, s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa, navyše zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
12. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, bez súdnej kontroly, na čo musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie účinkov smernice 93/13/ EHS.
13. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s ostatnými zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavujú nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia, preto je aj podľa názoru odvolacieho súdu plne opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie.
14. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 vymenúva obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedením ktorých sleduje dostatočnú mieru informovanosti spotrebiteľa o poskytnutom úvere. Predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia byť priamo obsahom zmluvy a nie vyvodzované z ďalších k zmluve pridružených dokumentov, pričom priamo v zmluve musia byť uvedené tak jasne, zrozumiteľne a jednoznačne, aby nebola žiadna a akákoľvek pochybnosť o tom, o ktorú obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť.
15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zo zmluvy
vyplýva, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín poslednej splátky spotrebiteľského úveru mali nastať dňa 20.09.2017.
16. Odvolací súd verifikoval výšku RPMN prostredníctvom kalkulačky oficiálne zverejnenej na webovom sídle Ministerstva financií SR a zistil, že pri počte 8 splátok vo výške 58,90 eur je RPMN 135,48 % a pri počte 12 splátok vo výške 58,90 eur bola RPMN 197,86 %, pričom v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená výška ročnej RPMN 37,86 % a výška priemernej ročnej RPMN 31,71 %. Uvedené postupy žalovaného je nepochybne potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku, ktorou sa žalovaný snažil obísť zákon a navodiť dojem, že dohodnutá RPMN je v súlade s právnymi predpismi. V dôsledku toho odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje požiadavku v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona spotrebiteľských úveroch, pričom zákonodarca tento vážny nedostatok spája s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
17. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie prijal záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, v dôsledku čoho je ďalšie uplatňovanie dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov neprípustné. Dohoda o zrážkach zo mzdy zároveň nebola individuálne dojednaná, pričom ide o takú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne rozhodol, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov je neplatná v celom rozsahu.
18. Čo sa týka odvolacej námietky ohľadom bezdôvodného obohatenia, odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne rozhodol, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil vo výške 245,14 eur na úkor žalobkyne, keď na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy uhradila žalovanému celkovo sumu 545,14 eur pričom žalovanému vznikol nárok iba na vrátenie reálne poskytnutých finančných prostriedkov v hodnote 300 eur.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná, no v priebehu odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovanému ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).