Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-2T/78/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. N., U.. XX.XX.XXXX H. H., Č. A., trvale bytom G. U.. XXX/XX, D., t. č. bytom R., R. XXXX/X, Č. A., stíhaný na slobode, trestne stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len ""), na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04. apríla 2018 v Novom Meste nad Váhom takto

rozhodol:

Obžalovaný: A. N., U.. XX.XX.XXXX H. H., Č., trvale bytom G. U.. XXX/XX, Podivín, t.č. bytom R., R. XXXX/X, Č., stíhaný na slobode,

j e v i n n ý, ž e

ako otec maloletého D. N., U.. XX.XX.XXXX a maloletého N. N.Y., U.. XX.XX.XXXX H. D. a inde neplnil svoju vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 62 zákona č. 361/2005 Zákona o rodine a rozsudku, v období od 01.08.2010 do 20.04.5015 na maloletého D. N., U.. XX.XX.XXXX, mu bola výška vyživovacej povinnosti deklarovaná Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. P 106/01, zo dňa 31.10.2001, s účinnosťou od 13.04.2001 na sumu 500,-Sk (16,60,- €) do 27.11.2013, a Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č. k. 3P 189/2012 zo dňa 17.09.2013, ktorým mu bola deklarovaná výška vyživovacej povinnosti na maloletého D. N. a maloletého N. N. na každého sumou vo výške 30 % zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, k rukám matky I. G.A., F. R. XXX XX D. Č..XXX a výška výživného na maloletého N. N.Y., U.. XX.XX.XXXX nebola súdom určená na obdobie od 01.08.2010 do 27.11.2013, preto bolo potrebné posúdenie predbežnej otázky kedy v dlžnom období A. N. je povinný platiť stanovené výživné na maloleté deti, nakoľko každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine č.361/2005 Z. z., hoci mu bola dodatočne výška vyživovacej povinnosti deklarovaná Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 5P/186/2011 zo dňa 14.06.2017, právoplatný dňa 06.12.2017 do výroku o výživnom v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoP/63/2017 zo dňa 31.10.2017, na mal. N., U.. XX.XX.XXXX na sumu 40 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2011 do 27.11.2013 vrátane, na mal. D., U.. XX.XX.XXXX na sumu 50 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2011 do 27.11.2013 vrátane, počas dlžného obdobia A. N. nebol na Úrade práce, soc. vecí a rodiny U. G. U. H. vedený ako uchádzač o zamestnanie, nebol a nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, v období od 09.01.2006 do 31.10.2007 a od 03.07.2008 do 30.09.2009 bol zamestnaný v spoločnosti K. E., E..A..O.., kde pracovný pomer v prvom prípade bol ukončený pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny a v druhom prípade po ukončení pracovného pomeru na dobu určitú avšak ani počas jedného obdobia nenahlásil vyživovaciu povinnosť ani na jedno z detí, v období od 18.01.2010 do 12.08.2010 bol zamestnaný v spoločnosti R. E..A..O.., kde bol pracovný pomer skončený dohodou, kde nenahlásil vyživovaciu povinnosť, v období od 22.11.2010 do 22.12.2010

pracoval v spoločnosti B. U., E..A..O.. avšak vyživovaciu povinnosť nenahlásil a pracovný pomer s ním bol ukončený v skúšobnej dobe, od 22.02.2013 do 18.05.2017 bol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 1.618,- Českých korún, od mesiaca apríl 2014 do mesiaca júl 2014 mal v spoločnosti E. C., E..A..O.. R. čistý mesačný príjem 6.771,- Českých korún, od januára 2018 pracuje v spoločnosti E. V. ako vodič, za posledných 7 rokov nebol vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody, za posledných 7 rokov pracoval, čím spôsobil dlh na výživnom do dňa vyhlásenia rozsudku v sume najmenej 4.015,36 Eur k rukám matky I. G.,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8, § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané (dlžné) výživné za obdobie od 01.08.2010 do dňa vyhlásenia tohto rozsudku k rukám poškodenej a riadne a včas platiť bežné výživné k rukám poškodenej I. G., U.. XX.XX.XXXX H. F., F. R. D. XXX.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 25.06.2015 obžalobu na obvineného A. N. sp. zn. Pv 332/14/3304-45 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Súd vo veci vydal trestný rozkaz, voči ktorému podal v zákonnej lehote odpor obžalovaný.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej trestne veci vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním zápisníc o výsluchu obžalovaného A. N. v zmysle § 258 ods. 4 Trestného poriadku, výsluchom svedkyne - poškodenej I. G. v zmysle § 261 Trestného poriadku, prečítaním a oboznámením relevantných listinných dôkazov v zmysle § 269 Trestného poriadku.

Samosudkyňa okresného súdu zistila skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom modifikovala skutkovú vetu oproti podanej obžalobe tak, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia rozsudku.

Obžalovaný A. N. sa na hlavné pojednávanie nariadené na deň 04.04.2018 nedostavil a žiadal, aby súd toto hlavné pojednávanie vykonal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Obžalovaný bol vypočutý cestou dožiadaného súdu v Českej republike. Jeho výpoveď z prípravného konania ako aj z konania pred súdom súd na hlavnom pojednávaní oboznámil. Z výpovede obžalovaného bolo zistené, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči mal. deťom D. K. N. N.. Obžalovaný sa niekoľkokrát liečil zo závislosti na

alkohole, v prípravnom konaní uviedol, že pije alkohol, denne vypije asi 15 pív. Z jeho výpovede zo dňa 24.03.2015 ďalej vyplýva, že bol v insolvenčnom konaní, nemôže posielať finančné prostriedky. Výživné neplatí od 01.08.2010, bol určitú dobu pracovne neschopný, nepoberal sociálne dávky. Poslal synom notebook, bol bez finančných prostriedkov, preto nič iné synom neposlal, určité obdobie prespával na chate u kamarátov, živili ho jeho kamaráti. Snaží sa so synmi skontaktovať, telefonovať im, no bývalá manželka to komplikuje. Uviedol, že bývalá manželka ho obťažuje udaním pre neplatenie výživného. Bývalej manželke nechal po rozchode majetok. Z výsluchu obžalovaného zo dňa 30.11.2017 je zrejmé, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči mal. synom D. K. N., pričom na každého z nich je určené výživné vo výške 27,40 eur mesačne. Keď mal peniaze, tak na deti prispieval, keď peniaze nemal, tak neprispieval. Spolu zaplatil na výživnom na synov sumu 2.000 eur, za celé obdobie od roku 2010 dlží na výživnom asi sumu 1.500 eur. Nemá taký zárobok, ako si bývalá manželka myslí, je zamestnaný v spoločnosti E. V. ako vodič, pracuje tam od januára 2017, za posledných 7 rokov nebol vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody, posledných 7 rokov pracoval. Výživné je mu zrážané aj z výplaty, nevlastní majetok väčšej hodnoty. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dcéru N., na ňu platí mesačne 500 Kč. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, s ktorou má dcéru, platia mesačne na byt 6.900 Kč ako nájomné a inkaso, telefón 1.199 Kč, wifi 781 Kč, životnú a úrazovú poistku 799 Kč, priateľke dáva všetky peniaze. Bol na liečení, alkohol už nepije. Má stredné vzdelanie bez maturity v odbore potravinárstvo, môže pracovať u bezpečnostnej agentúry. Poberal aj invalidný dôchodok ale od 18.05.2017 mu bol zrušený. Deťom občas telefonuje. Bežné výživné môže platiť, nie je ochotný platiť dlžné výživné od roku 2001 ale až od roku 2010, dovtedy žil s manželkou v spoločnej domácnosti. Bol odsúdený za trestný čin vydierania, bol vo väzbe 10 mesiacov.

Svedkyňa - poškodená I. G. sa hlavného pojednávania dňa 04.04.2018 osobne zúčastnila. Na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Z jej výpovede vyplynulo, že bývalý manžel neplatí výživné od roku 2010. Obžalovaný mal exekúcie a pôžičky. Poškodená zaplatila pôžičku vo výške 35.000 Sk za obžalovaného. V tej dobe obžalovaný pil a fajčil a celú svoju výplatu minul pre seba, pričom poškodená dávala celú výplatu na spoločnú domácnosť. Obžalovaný kradol aj deťom peniaze, ktoré mali ušetrené, aby si kupoval alkohol. Poškodená má tri deti. Od obžalovaného na deti nechodí žiadne bežné výživné šekom alebo prevodom na účet. Poškodenej chodí na deti výživné cez Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže z Bratislavy, čo je len dlžné výživné vymáhané exekučne, no bežné výživné do dnešného dňa od obžalovaného na deti nevidela. V rámci exekúcie bolo titulom výživného poškodenej vyplatené 2.075,08 eur. Celkový dlh na výživnom od 01.08.2010 má obžalovaný na deti 4.015,36 eur po odpočítaní exekúcie. Zo strany správcu v rámci insolvenčného konania poškodenej neprišla žiadna suma. Syn D. pokračuje v štúdiu, syn N. je deviatak. Náhradné výživné poškodená nepoberala ani nepoberá. Deťom platí poškodená všetko potrebné do školy aj výlety v škole. Deti sa s obžalovaným nestretávajú. Obžalovaný niekedy zavolá na mobil poškodenej, inak sa o deti nezaujíma. Od augusta 2010 obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy zadovážené do vyšetrovacieho spisu v prípravnom konaní ako aj listinné dôkazy zo spisu sp. zn. 2T/78/2015 zadovážené do spisu v konaní pred súdom, uvedené v zápisnici z hlavného pojednávania zo dňa 04.04.2018.

Z rodného listu Matričného úradu Piešťany vyplýva, že obžalovaný je otcom N. N., U.. XX.XX.XXXX. Z rodného listu Matričného úradu Piešťany vyplýva, že obžalovaný je otcom D. N., U.. XX.XX.XXXX.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 3P/189/2012-68 zo dňa 17.09.2013, právoplatný a vykonateľný dňa 27.11.2013, bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej rozvedené, maloleté deti N.É.: mal. N. K. D. boli zverené do osobnej starostlivosti a výchovy matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Obžalovaný bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 30 % zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, a to mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám poškodenej s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. P 106/2001-10 zo dňa 31.10.2001, právoplatný a vykonateľný dňa 27.12.2001, súd zveril mal. D. do výchovy matky, otca zaviazal na platenie výživného na mal. D. v sume 500 Sk mesačne s účinnosťou od 13.04.2001 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 5P/186/2011-419 zo dňa 14.06.2017, právoplatný a vykonateľný dňa 06.12.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/63/2017-445 zo dňa 31.10.2017, súd zaviazal obžalovaného na platenie výživného na mal. N., U.. XX.XX.XXXX sumou 40 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2011 do 27.11.2013 vrátane,

ktoré je povinný platiť do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého a na platenie výživného na mal. D., U.. XX.XX.XXXX sumou 50 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2011 do 27.11.2013 vrátane, ktoré je povinný platiť do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.

Zo správy od Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže zo dňa 03.02.2015 vyplýva, že poškodená požiadala dňa 15.07.2014 o pomoc pri vymáhaní výživného od povinného - obžalovaného. Dňa 04.11.2014 bol návrh vo veci vymáhania výživného postúpený prijímajúcemu orgánu v Českej republike. Oprávnenej osobe doposiaľ neboli doručené prostredníctvom Centra žiadne platby výživného od povinnej osoby.

Z odpisu z registra trestov súd ďalej zistil, že obžalovaný má tri záznamy v registri trestov. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom Trenčín rozsudkom sp. zn. 5T/75/2005 zo dňa 29.07.2005 za trestný čin vydierania na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ktorý vykonal dňa 22.10.2005. V registri priestupkov nemá záznam.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené po zhodnotení všetkých dôkazov, podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, mal za preukázané, že obžalovaný A. N. spáchal skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zo spáchania žalovaného skutku je obžalovaný usvedčovaný tak výpoveďou svedkyne poškodenej, samotnou výpoveďou obžalovaného A. N., ktorý sa na výsluchu pred dožiadaným súdom k spáchaniu skutku priznal, vyššie uvedenými zadokumentovanými a súdom vykonanými listinnými dôkazmi (preukázaná existencia povinnosti obžalovaného uhrádzať výživné na maloletých synov D. K. N. N.), ako aj písomnými vyjadreniami obžalovaného a poškodenej, v ktorých bol dlh na výživnom potvrdený, teda si neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú súdom. V konaní pred súdom bolo preukázané, že obžalovaný bol počas skúmanej doby riadne zamestnaný, nebol vo výkone trestu odňatia slobody, nebol vedený v evidencii úradu práce.

Obrana obžalovaného spočívajúca v poukazovaní na jeho nepriaznivú finančnú situáciu a potrebu platiť výživné vo výške 500 Kč na ďalšie mal. dieťa, na platenie výživného na dve maloleté deti neobstojí, nakoľko uvádzané skutočnosti nezbavujú obžalovaného povinnosti platiť výživné na dve maloleté deti, navyše keď si obžalovaný riadne neplní vyživovaciu povinnosť už od augusta 2010 doposiaľ. Bolo nesporne preukázané, že poškodenej bola v rámci exekúcie vyplatená suma 2.075,08 eur, pričom celkový dlh na výživnom od 01.08.2010 má obžalovaný na deti vo výške 4.015,36 eur po odpočítaní sumy vymoženej v rámci exekúcie.

Súd tak mal za preukázané, že výživné nebolo v celom rozsahu ku dňu konania hlavného pojednávania, a teda aj v čase vyhlásenia rozsudku, t. j. dňa 04.04.2018, uhradené. Súd uvedené skutočnosti zohľadnil aj v skutkovej vete, ktorú modifikoval oproti podanej obžalobe, aby zodpovedala stavu v čase vyhlásenia rozsudku.

Je povinnosťou obžalovaného prednostne uhrádzať výživné, nakoľko maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky - poškodenej I. G., ktorá pozná ich potreby, keďže je s nimi v každodennom kontakte, pričom vzhľadom vek maloletých detí má zvýšené výdavky, hoci výživné jej bolo stanovené v minimálnej výške.

Súd na strane obžalovaného nezistil objektívne skutočnosti, ktoré by bránili obžalovanému zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov, keďže zdravotný stav obžalovaného to umožňuje, čo potvrdil sám obžalovaný, že pracuje 7 rokov, hoci mal úraz. Hoci obžalovaný uviedol, že aktuálne pracuje a jeho príjem nepostačuje na úhradu všetkých jeho dlhov a výživného v takej sume, ako mu bolo súdom uložené. Pri výsluchu v prípravnom konaní obžalovaný poukázal na to, že denne vypil aj 15 pív, pričom na alkohol peniaze mal, no výživné neplatil. Hoci je podľa jeho vyjadrenia aktuálne po absolvovaní liečby abstinujúci, potvrdil, že má iné výdavky (6.900 Kč ako nájomné a inkaso, telefón 1.199 Kč, wifi 781 Kč, životnú a úrazovú poistku 799 Kč), preto výživné neplatí riadne a včas. Súd poukazuje, že ak dôjde k zhoršeniu finančnej situácie, je obžalovaný povinný prispôsobiť svoj životný štandard týmto novovznik- nutým okolnostiam, svoj životný štandard primerane znížiť, a to až na úroveň pokrytia iba objektívnych základných životných potrieb a zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu takej adekvátnej práce, ktorej fi-

nančné ohodnotenie postačí na zabezpečenie potrieb všetkých na ňu odkázaných osôb. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti vecnú poznámku Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí č. k. 4 Tdo 1290/2011-16 zo dňa 22.11.2011 konštatuje a zdôrazňuje (voľne preložené do slovenčiny), že "splodenie dieťaťa nie je šport ani zábava, hoci sa to niektorým jedincom na začiatku môže javiť. V skutočnosti tým ale budúci rodič na seba berie povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, niekedy až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa choval tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností splniť". S uvedeným záverom sa súd v danej prejednávanej veci po vecnej stránke v plnej miere stotožňuje s poukazom na potrebu uvedomenia si dôležitosti plnenia vyživovacej povinnosti rodiča na svoje vlastné dieťa.

Súd preto uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného skutku, ktorý rovnako ako obžaloba právne posúdil ako zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona s tým, že za použitia § 122 ods. 13 Tr. zákona v čase vyhlásenia rozsudku dňa 04.04.2018 mal súd za preukázané, že obžalovaný dlhuje na výživnom sumu vo výške 4.015,36 eur na obe deti. Bolo nesporne preukázané, že poškodenej bola v rámci exekúcie vyplatená suma 2.075,08 eur, pričom celkový dlh na výživnom od 01.08.2010 má obžalovaný na deti vo výške 4.015,36 eur po odpočítaní sumy vymoženej v rámci exekúcie. Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Z objektívneho hľadiska je nepochybné, že obžalovaný si bol a je vedomý svojej zákonnej povinnos- ti, vyplývajúcej jednak z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a jednak súdneho rozhodnutia, prispievať na výživu poškodenej, napriek tomu výživné neplatil a spoliehal sa, že sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie zbaví jednoduchým poukázaním na nedostatok finančných prostriedkov. Naplnená bola i subjektívna stránka, t. j. zavinenie, keď obžalovaný konal vo forme minimálne nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b) Tr. zák., nakoľko z konania obžalovaného, ktorý napriek tomu, že o svojej povinnosti vyži- vovať svojich maloletých synov vedel, svoju vyživovaciu povinnosť nenahlásil žiadnemu úradu, výživné neplatil, do dnešného dňa zaplatil len časť dlžného výživného, ktorá mu bola zrazená v rámci exekúcie, teda pre celkovú zmenu tohto stavu nevykonal prakticky nič, a preto je súd toho názoru, že obžalovaný svojou nedostatočnou aktivitou porušil spoločenský záujem chránený Trestným zákonom, ktorý spočíva v ochrane nároku oprávnenej osoby na výživné. Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, spôsob spáchania trestnej činnosti, jeho následok, zavinenie a pohnútku páchateľa, na osobu obžalovaného, na jeho pomery a na možnosť jeho nápravy, dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu bude postačujúce obžalovanému uložiť výchovný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu.

Obžalovaný spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s trestnou sadzbou 1 (jeden) až 5 (päť) rokov. Súd pri určení trestu prihliadol na zistenie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a svoje konanie oľutoval). Po úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v dolnej časti takto určenej hranice trestnej sadzby v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Uložený trest súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe na skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. Súčasne súd vzhľadom na spáchaný trestný čin uložil obžalovanému primeranú povinnosť spočívajúcu v tom, aby počas uloženej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uhradil bývalej žene dlžné výživné vo výške 4.015,36 eur za obdobie od 01.08.2010 do dňa vyhlásenia rozsudku k rukám poškodenej I. G. a riadne a včas platiť bežné výživné k rukám poškodenej. Takto uložený trest podľa názoru súdu spĺňa všetky potrebné atribúty uvedené v § 34 ods. 1 Tr. zákona.

S predmetným trestným konaním adhézne konanie, t. j. konanie o náhradu škody spojené nebolo, keďže vzniknutý dlh obžalovaného na výživnom nemá z trestnoprávneho hľadiska povahu škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je

jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.