Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-1-2014.pdf
PDF · 147.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7Cb/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobkyne: I. D., L.. XX.X.XXXX, J. G. E. Č.. XXX, občianka SR, podnikajúca pod obchodným menom Jarmila Straková, s miestom podnikania 908 44 Petrova Ves 296, IČO: 43 983 511, zast. JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou, AK so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč proti žalovanému: ZAMA-Kudláč-Lánik, s.r.o., 908 44 Petrova Ves 87, IČO: 36 272 892, zast. JUDr. Dagmar Farkašovou, Štúrova 11, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 569,01 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd zastavuje konanie v sume 853,54 eur.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 853,54 eur od 21. 3. 2014 do 6.11. 2017, a to do 15. dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
IV. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania 48 %.
V. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 23.4.2014 domáhala zaplatenia sumy 2.229,78 eur s úrokom z omeškania 0,1 % denne zo sumy 2.229,78 eur od 21.3.2014 do zaplatenia z titulu nevyplatenej provízie za február 2014 vyúčtovanej faktúrou č. 2014002 dňa 17.3.2014 (splatná 20.3.2014) a trovy konania. Návrh odôvodnila tým, že s žalovaným uzatvorila zmluvu o vzájomnej spolupráci, vyvíjala pre neho činnosť, mali dohodnutý nárok na províziu a úrok z omeškania 0,1 % za každý deň omeškania. Nárok pozostával z dvoch častí: 1. provízia 3% z objednaného tovaru v sume 672,69 eur (807,23 eur vrátane DPH) ; 2. provízia 5% z tovaru osobitne pre firmu Metall - und Glasskonstruktionen GmbH vo výške 1.185,46 eur.
2. OS Skalica rozsudkom č.k. 7Cb/1/2014-478 z 1.12.2015 vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom KS v Trnave rozsudkom č.k. 21 Cob/29/2016-545 z 26.9.2017 rozsudok prvej inštancie potvrdil v časti zaplatiť žalobkyni sumu 807,23 eur s 0,1 % úrokom z omeškania denne od 21.03.2014 do zaplatenia a vo zvyšku rozsudok zrušil a vrátil. Rozsudok OS Skalica č.k. 7Cb/1/2014-478 z 1.12.2015 v spojení s rozsudkom KS v Trnave 21 Cob/29/2016-545 z 26.9.2017 v potvrdzujúcej časti nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2017.
3. Súd následne postupoval v intenciách KS v Trnave a ustálil si za predmet konania zaplatenie 5% z tovaru osobitne pre firmu Metall - und Glasskonstruktionen GmbH (z súčtu súm 10.907,60 eur a 12.801,68 eur), t.j. zaplatenie sumy 1.185,46 eur + 20 % DPH ako províziu.
4. Žalobkyňa súdu dňa 22.1.2018 oznámila, že žalobca jej uhradil dňa 6.11.2017 sumu 807,23 eur a úrok z omeškania 0,1 % denne zo sumy 807,23 eur za obdobie od 21.3.2014 do zaplatenia, taktiež uhradil dňa 6.11.2017 sumu 853,54 eur, ktorú žalobkyňa považuje za časť zo sumy 1422,55 eur (provízia).
5. Vzhľadom na tieto skutočnosti upravila petit a žiadala uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu 569,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1422,55 Eur od 21. 3. 2014 do 6.11. 2017 a z sumy 569,01 Eur od 7. 11. 2017 do zaplatenia titulom doplatenia zvyšku 5% provízie a vo zvyšku zobrala žalobu späť.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, vychádzal z predchádzajúcich svedeckých výpovedí ( T. D., I. B., C.. S. J., I. D.), písomnými vyjadreniami strán sporu, zmluvou o vzájomnej spolupráci zo dňa 1.1.2010, faktúrou č. 2014002 na sumu 2.229,78 eur, výpočtom predpokladanej provízie z objednávok zo dňa 24.1.2014, predžalobnou výzvou navrhovateľky z 9.4.2014, odstúpením od zmluvy z 19.2.2014, výpismi z účtu SLSP, a.s. odporcu, mailovou komunikáciou, faktúrami za vyexpedovaný tovar v mesiaci február 2014 číslo: 140004 , 140005, 14010, 14006, 14011, 14009, 14012, 14013; písomným prehlásením majiteľa spoločnosti Mettal und Glasskonstructionen GMBH (ďalej len „spoločnosti Mettal“) zo dňa 29.11.2014, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:
7. Strany sporu uzatvorili dňa 1.1.2010 písomnú zmluvu o vzájomnej spolupráci v zmysle § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka. Z obsahu zmluvy o vzájomnej spolupráci z 1.1.2010 má súd preukázané, že zmluvné strany si ako predmet zmluvy dohodli, že navrhovateľka sa zaväzuje pre odporcu vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu medzi odporcom a tretími osobami mimo územia SR a medzi odporcom a spoločnosťou GARBEAU France s.r.o. na území SR. Predmetom zmlúv mal byť tovar tvoriaci výrobný sortiment žalovaného. Žalobkyňa sa v zmluve zaviazala, že okrem vyššie uvedenej činnosti bude pre žalovaného vykonávať činnosti súvisiace s predmetom tejto zmluvy: sekretárske práce v oblasti zahraničného obchodu, komunikácia so zákazníkmi, pomáhať pri riešení reklamácie, spracovanie prijatých objednávok od tretích osôb a sledovanie aktuálneho stavu vybavovanie objednávok, fakturačné práce a iné vzájomne dohodnuté administratívne služby. Žalovaný sa zaviazal (článok I. bod 3 zmluvy) zaplatiť žalobkyni províziu v zmysle článku II. zmluvy 3 % z celkovej hodnoty sprostredkovaného obchodu (článok II. bod 1 zmluvy). Ako hodnotu sprostredkovaného obchodu si vymedzili kúpnu cenu za dodávku tovaru. Ďalej si dohodli, že nárok na províziu žalobkyni vzniká doručením objednávky žalovanému, ku ktorej prišlo v dôsledku činnosti žalobkyne, alebo ňou splnomocnených obchodných zástupcov, alebo obchodného zastúpenia. Ďalej sa dohodli, že žalobkyňa bude fakturovať províziu k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca z hodnoty sprostredkovaného obchodu z predchádzajúceho kalendárneho mesiaca a splatnosť faktúry 14 kalendárnych dní odo dňa jej vystavenia. Taktiež si dohodli oprávnenie žalobkyne fakturovať žalovanému úrok z omeškania 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, ak tento neuhradí faktúru v termíne splatnosti (článok II. bod 6 zmluvy). V zmysle článku III. bod 1 zmluvy bolo stanovené oprávnenie žalobkyne pri plnení zmluvy rokovať s tretími osobami o uzatvorení obchodu a informovať ich o skutočnostiach súvisiacich s obchodom vrátane dodacích podmienok. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Výpovedná lehota bola dohodnutá dvojmesačná so začiatkom plynutia v prvý deň nasledujúceho mesiaca po doručení písomnej výpovede, so zánikom zmluvy uplynutím výpovednej lehoty. V článku III. bod 2) zmluvy si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek zmeny tejto zmluvy možno vykonať len formou očíslovaných písomných dodatkov podpísaných zástupcami oboch zmluvných strán na jednej listine. Z výpisu z Obchodného registra žalovaného má súd preukázané, že konateľmi sú S. T. S. I. B., pritom každý z nich koná v mene spoločnosti navonok samostatne.
8. Z obsahu faktúry č. 2014002 z 17.3.2014 (splatná 20.3.2014) na sumu 2.229,78 eur mal súd preukázané, že išlo o fakturáciu provízie za sprostredkovateľskú činnosť v rámci obchodu za mesiac február 2014. Žalovaný faktúru č. 2014002 nezaplatil, preto ho vyzvala predžalobnou výzvou na jej úhradu najneskôr do 17.4.2014. Žalobkyňa vychádzala pri výpočte provízie z podkladov predložených konateľom žalovaného (S..T.), z súm uvádzaných v objednávkach a za február 2014 fakturovala províziu len z toho, čo predpokladala, že bolo dodané a dopytom na pána P. zistila, že účtovala za dodaný tovar. Vychádzala z netto hodnoty tovaru a nerátala dopravu.
9. Z obsahu výpočtu predpokladanej provízie za február 2014 u firmy Metall - und Glasskonstruktionen GmbH (ďalej len „Art Metall“) a objednávok mal súd preukázané, že sú označené kódom druhy objednaných zábradlí a ich dĺžka, počet kusov, cenu jednotlivých zábradlí a príplatky na zábradlia, pričom celkovo išlo o objednávku za 12.801,68 eur. Okrem toho provízia bola vypočítaná aj z objednávky na 134 kusov rámov Trennwand Typ jednotka za 81,40 eur, t.j. spolu za 10.907,60 eur. Čiže žalobkyňa si vypočítala 5 % províziu z dodávky tovaru za február 2014 vo výške 1.185,46 eur (5% z súčtu súm 10.907,60 eur a 12.801,68 eur) a k tomu si uplatnila 20% PDH.
10. Žalobkyňa k veci uviedla, že podľa zmluvy bolo jej hlavnou úlohou sprostredkovať obchody pre žalovaného. Hľadala a zabezpečovala klientelu, hľadala obchodných zástupcov, ktorí získavali zákazníkov v iných krajinách, robili objednávky. Poprela, že by niekedy pre žalovaného pracovala ako tlmočníčka. V rámci pojednávania do prvého rozhodnutia súdu uvádzala, že pojem „medziprovízia“ v zmluve uvádzaný nie je, lebo to podľa nej bolo jasné. K svojej práci u žalovaného uviedla, že od klientov objednávky chodili k nej, skontrolovala ich, odsúhlasila a ako komplet objednávku posielala žalovanému. Faktúry na svoju províziu vystavovala žalovanému až po tom, čo bol tovar vyexpedovaný. Objednávky s objednávateľmi konzultovala a bola sprostredkovateľom medzi objednávateľmi a žalovaným. Dodala, že pri firme Mettal und Glasskonstructionen GMBH (ďalej len „Art Metall“) tovar ponúkala priamo, bez obchodného zástupcu, bez tlmočníka a to osobne, mailom alebo telefonicky s pánom P. K svojej práci s firmou Mettal uviedla, že odsúhlasovala vyhotovenie neštandardných výrobkov, materiál pre výrobu, prijímala a potvrdzovala objednávky, odsúhlasovala konečnú povrchovú úpravu výrobkov, termíny dodávok, komunikovala s prepravcom a zákazníkmi ohľadom prepravy a doručenia tovaru, vystavovala dodacie listy a faktúry. Od začiatku spolupráce do 14.2.2014 u žalovaného vystavovala faktúry na základe objednávok, potvrdenia objednávok, dodacie listy, zabezpečovala všetko ohľadom transportu výrobkov, fakturáciu. Po 14.2.2014 faktúry už nerobila, preto vychádzala už len z objednávok poslaných pánom P. dňa 24.1.2014. Od 18.2.2014 nevyvíjala pre žalovaného už žiadne činnosti, ale na súde sa samostatnou žalobou domáha neplatnosti výpovede ( OS Skalica, sp. zn. 5Cb/12/2014). Podľa jej tvrdenia mala u žalovaného medziprovíziu 3 % a pri firme Mettal províziu 5 %(3%+2%). Na ďalšie 2 % provízie nemala žalobkyňa písomný dodatok k zmluve, čo odôvodnila tým, že s konateľom odporcu (S. T.) boli kamaráti, dôverovala mu. Podpísanie písomnej zmluvy zo strany žalovaných trvalo dva mesiace, mnohí nemali s žalovaným uzavretú písomnú zmluvu a „ona sa s ním mala handrkovať kvôli 2%“.
11. K účtovanej provízii 5 % sa žalobkyňa vyjadrila osobitne. Uviedla ( v rámci konania do prvého rozhodnutia súdu, ktoré zrušil KS v časti), že začiatkom novembra 2013 hľadala možnosti pre žalovaného, kontaktovala a presvedčila pána P. z firmy Metall - und Glasskonstruktionen GmbH o odbornosti a spoľahlivosti žalovaného. Na základe jej osobného rokovania s pánom P. žalovaný získal objednávku pre svoju výrobu. Podľa tvrdenia žalobkyne sa pred jej komunikáciou s pánom P. dohodli s konateľom žalovaného v januári 2013, že pre tento obchod s firmou Metall - und Glasskonstruktionen GmbH bude jej provízia 5 %, čiže jej medzi provízia 3 % sa zvýši o dve percentá, lebo ona osobne získala objednávku pre žalovaného. Odsúhlasenú 5 % províziu zakalkulovala žalovanému do všetkých kalkulácií pri spoločnosti Metall - und Glasskonstruktionen GmbH, pravidelne ju fakturovala od marca 2013 vždy zo sprostredkovaného obchodu. Dala súdu do pozornosti, že jej nikdy nebola vrátená faktúra s fakturovanou províziou 5%. Pri každej fakturácii priložila okrem iného tabuľku s výpočtom provízie. Navrhovateľka z týchto dôvodov popiera, že žalovaný prišiel až po podaní jej žaloby na súd , že si uplatňuje 5 % províziu Na pojednávaní dňa 23.9.2015 navrhovateľka tvrdila, že sa dohodla s konateľom T. asi 4-5 mesiacov po začatí spolupráce s firmou Metall na provízii 5% pri tejto firme o všetkých ďalších sprostredkovaných obchodov, províziu si zarátavala a nikdy nebola spochybnená, poslednú 5% províziu jej žalovaný uhradil dňa 22.4.2014.
12. Podľa vyjadrenia žalobkyne ( podávaného až po v časti zrušujúcom rozhodnutí KS v Trnave) pri firme Art Metall došlo medzi ňou a žalovaným k uzatvoreniu osobitnej zmluvy o sprostredkovaní a ústnej dohode o náležitostiach zmluvy. Pri sprostredkovateľskej zmluve nešlo o sprostredkovanie kúpnej zmluvy, ale o sprostredkovanie výrobkov ktoré boli zhotovované na základe požiadavky spoločnosti Art Metall. Podľa vyjadrenia žalobkyne na komunikáciu s pánom P. z firmy Art Metall jej žalovaný pokyn nedával, lebo to bola jej práca. Robila mnohé veci z vlastnej hlavy a žalovaný o tom ani nevedel.
Uviedla, že pán P. chcel aby mu vyrábal jej brat a nemal záujem robiť s žalovaným, ale ona ho lámala. Žalobkyňa hovorila s konateľom žalovaného, aby bratovi niečo dali a tak mu dali altánok. Pán P. prišiel prvýkrát k žalovanému dňa 14.7.2012. Prelome rokov 2012 a 2013 povedala konateľovi žalovaného , že za províziu 3 % to robiť nebude a podľa jej slov jej mal konateľ povedať, že má 5% . Neuzatvorenie písomnej zmluvy či dodatku odôvodnila žalobkyňa tým, že išlo o zmluvu o sprostredkovaní a dôverovali si, ňou vystavované faktúry žalovaný uhrádzal. Až na pojednávaní dňa 13.3.2018 žalobkyňa uvádzala, že od G. T. dostala pokyn začať spolupracovať s pánom P. a spoločnosťou Art Metall. Manažovala celý obchod, robila sprostredkovanie obchodu Art Metallu pre žalovaného. Aj na provízii sa dohodla vo výške 5 % s pánom T. od žalovaného. Faktúry odovzdávala žalovanému osobne a vždy povedala o čo sa jedná.
13. Právna zástupkyňa žalobkyne trvala na tom, že medzi účastníkmi konania prišlo k dohode o provízii 5 % u obchodov pre spoločnosť ART Metall. V zmysle zmluvy bolo úlohou žalobkyne vyvíjať činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti uzatvoriť kúpne zmluvy, predmetom ktorých bude tovar tvoriaci sortiment žalovaného. Podľa S. T. je obvyklá u neho provízia obchodného zástupcu väčšinou 15-20 %. Pre prípad, že podľa súdu neprišlo k dohode o zmene výšky provízie, odvolala sa na § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka a obvyklú províziu potvrdenú odporcom 15-20 %. Doloženou emailovú komunikáciu medzi žalobkyňou a Q. P. (konateľom spoločnosti Metall - und Glasskonstruktionen GmbH) preukazovala jej priamu činnosť pre koncového zákazníka, že navrhovala nové objednávky. Je nepravdepodobné, že by žalovaný viac ako jeden rok vyplácal 5 % províziu, pritom ju za celé obdobie roku 2013 a až do 12.8.2014 nespochybnil, síce celú dobu disponoval podkladmi z ktorých bol schopný províziu si vyrátať. Dala do pozornosti vyjadrenie T. B. , že v období január až február roku 2014 došiel na to, že si žalobkyňa neoprávnene vyfakturovala 5 % províziu, pritom jej faktúru s 5 % províziou za január 2014 uhradil dňa 22.4.2014.
14. Konateľ žalovaného ( S. T.) k veci uviedol, že už na začiatku ich spolupráce im žalobkyňa povedala, že nebude tlmočiť ale že chce ísť na zmluvu, dohodli sa aj na konkrétnej provízii 3%. O inej provízii sa nebavili, lebo všetku prácu v zahraničí robili obchodný zástupcovia, ktorým platil obvyklú províziu 15-20%. Ich spolupráca s žalobkyňou vznikla na základe zmluvy o vzájomnej spolupráci, ktorú priniesla ona. Podľa jeho vyjadrenia nič v zmluve nemenili a až v roku 2014 od nej odstúpili. Vo firme sú dvaja konatelia a podľa S. T. M. všetkom rozhodujú spolu. Podľa jeho tvrdenia náplňou práce žalobkyne bolo prekladanie, spracovanie objednávky do tabuľky, oboznámenie zákazníka s termínom dodania tovaru. K spolupráci s firmou Metall - und Glasskonstruktionen GmbH uviedol, že táto spoločnosť zasielala objednávku priamo žalobkyni. Len pri firme Metall komunikovali bez obchodných zástupcov, bavil sa priamo s konateľom tejto spoločnosti (Q. P.), ktorý mal podľa jeho slov svojho tlmočníka. Pri tejto firme sa robila výroba nie obchod. Podľa vyjadrenia žalovaného s firmou Art Metall začal spolupracovať brat žalobkyne, ktorý ho aj oslovil, pričom dohodli sa s ním na jednorázovej odmene. Pre Art Metall robili zábradlia, lisovacie práce, zváračské práce. Žalobkyňa prekladala a spracovávala dokumenty, komunikovala s firmou Art Metall, lebo žalovaný po nemecky nevie. Žalovaný pripravoval podklady, ktoré následne žalobkyňa predkladala pánovi P. X. firmy Art Metall. Poprel, že by bratovi žalobkyne navrhol províziu 7 % z obratu. Popiera, že by medzi stranami sporu bola uzavretá pri Art Metall osobitná zmluva, lebo mali uzavretú písomná zmluva o spolupráci. Až následne, asi 4 mesiace po spolupráci s firmou Art Mettal, prišla žalobkyňa s návrhom na 5% províziu pri tejto firme , ktorý zamietli. Podľa vyjadrenia S. T. ( na pojednávaní dňa 04.11.2014) na vyplácanie provízie 5% žalobkyni prišli až v súvislosti s týmto konaním, keď siahli do účtovníctva. Podľa jeho vyjadrenia majú vlastnú účtovníčku, sú mesačnými platcami DPH. Účtovníčka dôjdenú faktúru zaprotokoluje, ale keďže nemá poňatie o výške vyplácaných provízií, tak jeden z konateľov dáva príkazy na úhradu faktúr. V minulosti kontrolovali provízie na faktúrach od žalobkyne, sedelo to a následne jej už dôverovali.
15. Podľa konateľa žalovaného, I. B., on zmluvu s žalobkyňou podpísal pod nátlakom, lebo dva mesiace sa vadil s druhým konateľom a s žalobkyňou a tá sa vyhrážala, že ruší obchod. I. B. nebol osobne prítomný pritom, keď sa dohadovala s konateľom T. o provízii. Bol informovaný o návrhu na zvýšení provízie o 2%, ale nesúhlasil. Podľa jeho vyjadrenia jeden či dva týždne pred tým než dali žalobkyne výpoveď zo zmluvy zistil fakturovanie navyše o 2 %, lebo obchodnú a ekonomickú stránku obchodu mal na starosti pán T.Č.. Žalobkyňa k faktúram vždy dala tabuľku na vysvetlenie, z čoho suma pozostáva, ale tabuľky nekontrolovali, verili jej.
16. Advokátka žalovaného má za preukázané, že Q. P. priviedol k žalovanému brat žalobkyne (I. B.) a žiadny dodatok k zmluve nebol. Žalobkyňa nikdy nepriviedla zákazníka, vždy dostala podnet od žalovaného.
17. Svedkyňa T. D., dcéra žalobkyne, pozná Q. P. z firmy Metall - und Glasskonstruktionen GmbH od r. 2012, kedy jej ho predstavil jej ujo B. B., ktorý bol pôvodne zamestnaný u pána P. a chcel si urobiť prevádzku na výrobu kovových vecí. Pán P. hľadal haly, kde chcel spraviť aj prevádzku. Podľa svedkyne mama tvrdila, že by nebolo vhodné pre žalovaného a navrhla spoluprácu, že by žalovaný vyrábal výrobky pre G. P.. Svedkyňa zoznámila pána P. s pánom T., za prítomnosti svojho strýka. P. poslal skúšobnú objednávku a potom žalobkyňa dohadovala ostatné obchody priamo s pánom P.. Raz v roku 2014 počula, ako sa matka bavila s G.Á. T. o provízii, upozorňovala na fakturáciu a koľko je to percent.
18. Svedok I. B., J. žalobkyne, bol zamestnaný vo firme pána P. . Podľa jeho oslov bol „více méne, reálne áno, ale oficiálne nie“ sprostredkovateľom medzi žalovaným S. Q.. P.. G. P. chcel nejakú výrobu na Slovensku, chcel si od neho halu prenajať alebo odkúpiť a vyrábať výrobky. Zo začiatku sa svedkovi páčilo, že bude mať využitú svoju halu. P. C. dal za úlohu zohnať ľudí. Podľa tvrdenia svedka prišla za ním sestra s tým, že by žalovanému zobral výrobné kapacity a navrhla, aby jej sprostredkoval pána P. X. účelom, že by on nezačal s výrobou G. P. , ale výrobu by začal žalovaný, sľúbila mu províziu od žalovaného. Súhlasil s návrhom a on zoznámil pána P. S. G. T. .
19. Svedkyňa C.. S. J., dcéra žalobkyne potvrdila, že matka od pána P. dostávala veľa e-mailov, chodila za ním na rokovania. Svedkyňa bola u matky v pracovnom pomere, robila administratívne práce - spracovávanie objednávky, vystavovanie faktúr , dopravu. Svedkyňa potvrdila, že k nim raz do týždňa chodil pán T., s mamou dohadoval obchody, mama mu dávala faktúry ohľadom jej provízie a povedala za čo to je. Bola svedkom pri komunikácii začiatkom februára 2014, kedy sa pán B. D. matky, či si to nerozmyslela s 5 % - mi A. P.. Nemala vedomosť, že jej matka si pri firme pána P. účtovala províziu 5%.
20. V záverečnom vyjadrení advokátka žalobkyne poukázala na to, že od začiatku spolupráce v roku 2007 spočívala činnosť žalobkyne v sprostredkovateľskej činnosti, ktorú spočiatku vykonávala na základe ústnej zmluvy. Dňa 1.1.2010 žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o spolupráci, na základe ktorej vykonávala spoluprácu s obchodnými zástupcami v Nemecku. V druhej polovici roku 2012 žalobkyňa nadviazala kontakt s Art Metallom, koncom roka 2012 a začiatkom 2013 začala vykonávať pre žalovaného sprostredkovateľskú činnosť vo vzťahu k Art Metallu ako obchodný zástupca. So žalovaným sa dohodla na provízii 5 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu na základe ústnej zmluvy. Po celý rok 2013 žalobkyňa vystavovala faktúry, kde uviedla sprostredkovateľskú činnosť a v prílohe uviedla konkrétne aké dodávky a v akej hodnote sprostredkovala. Žalovaný nikdy nespochybnil žiadnu z faktúr ani výšku provízie . Je nepravdepodobné, aby konateľ žalovaného konajúc s odbornou starostlivosťou vyplácal 5% províziu bez existencie relevantnej dohody, ktorá zobrazovala vôľu strán sporu. Výška provízie 5% bola ústne dohodnutá medzi stranami.
21. V rámci záverečného vyjadrenia advokátka žalovaného odvolávajúc sa na právne záväzný názor odvolacieho súdu ( bod 25. odôvodnenia rozsudku) žiadala žalobu zamietnuť. Podľa nej bola uzavretá písomná zmluva o spolupráci. Nebola uzavretá ústna zmluva o sprostredkovaní, lebo na to nebol právny dôvod. Podľa jej názoru je nelogické, aby na jednej strane medzi stranami bola uzavretá písomná zmluva a malo prísť aj k uzavretiu ústnej zmluvy. Poukázala na vnútornú rozpornosť tvrdení žalobkyne , lebo na jednej strane tvrdila, že prišlo k zmene vo výške provízie z 3% na 5% a až následne tvrdila, že prišlo k uzatvoreniu novej ústnej zmluvy o sprostredkovaní. Podľa nej to tvrdila z dôvodu, že zmluva o vzájomnej spolupráci bola uzavretá písomne a bolo možné ju meniť len písomne. Teda keď sa žalobkyni nepodarilo preukázať, že prišlo k zmene tejto zmluvy, tak následne prišla s tvrdením, že bola uzavretá iná zmluva o sprostredkovaní. Má za preukázané neoprávnené fakturovanie provízie žalobkyňou vo výške 5 %, zneužijúc dôveru a priateľské vzťahy .
22. Podľa § 135 ods. 1 Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
23. Podľa § 135a ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
24. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 264 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.
26. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
27. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
28. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
29. Podľa § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.
30. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
31. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
32. Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
33. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
34. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne, ktorým zobrala žalobu na začatie konania späť v rozsahu 853,54 eur a žalovaný s tým súhlasil, súd konanie podľa § 145 ods. 2 C.s.p. v tejto časti konanie zastavil. Matematickým výpočtom súd zistil, že predmetná suma predstavuje 3 % z sumy 23.709,28 eur ( 10.907,60 eur + 12.801,68 eur) vrátane DPH. 35. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 22.1.2018 zobrala žalobu späť aj v časti 807,23 eur s úrokom z omeškania 0,1 % denne zo sumy 807,23 eur za obdobie od 21.3.2014 do zaplatenia, ale učinila tak až po tom, čo rozsudok OS Skalica č.k. 7Cb/1/2014-478 z 1.12.2015 v spojení s rozsudkom KS v Trnave rozsudkom č. k. 21 Cob/29/2016-545 z 26.9.2017 (ktorý v tejto časti potvrdil rozsudok) nadobudol právoplatnosť (dňa 19.10.2017). keďže v tejto časti bol rozsudok právoplatný, súd v tejto časti už konanie zastaviť nemohol. 36. Predmetom konania (po čiastočnom späťvzatí) je zaplatenie 569,01 eur vrátane DPH z titulu zvyšku nevyplatenej provízie vo výške 2% z súčtu súm 10.907,60 eur a 12.801,68 eur (5% z 23.709,28 = 1422,55 eur vrátane DPH mínus 853,54 eur).
37. Vzhľadom na charakter sporu súd skúmal skutkový stav nie len predloženými listinnými dôkazmi, ale hlavne výpoveďami strán sporu, svedeckými výpoveďami, vzájomne ich porovnával. Jednotlivé dôkazy
súd hodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach prihliadajúc na všetky širšie skutkové okolnosti opisované v odôvodnení rozsudku. Súd postupoval v prvom rade ale v intenciách rozsudku OS v Trnave (č. k. 21 Cob/29/2016-545 z 26.9.2017) súc viazaný jeho právnym názorov v otázke ďalšieho postupu hlavne s odkazom na odsek 25 z odôvodnenia predmetného rozsudku).
38. Strany sporu uzatvorili dňa 1.1.2010 písomnú zmluvu o vzájomnej spolupráci. V tejto zmluve je pozícia žalobkyne definovaná ako „manažér zahraničného obchodu“ , jej záväzok okrem iného vyvíjať pre žalovaného činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti uzatvoriť kúpnu zmluvu medzi žalovaným a tretími osobami mimo územia SR. Predmetom zmlúv mal byť tovar tvoriaci výrobný sortiment žalovaného. Zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami, z toho si súd ustálil, že žalovaný s takýmto postavením žalobkyne, výškou provízie ako aj náplňou jej činnosti súhlasil. Účastníci konania uzatvorili zmluvu o vzájomnej spolupráci, ktorú súd kvalifikoval ako zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej obligatórnou náležitosťou nie je písomná forma. Síce na začiatku zmluvy je odkaz na § 269 ods. 2 Obch. z., súd zaradil zmluvu pod § 642 Obch. z. vychádzajúc z obsahu samotnej zmluvy, kde je uvedený záväzok žalobkyne okrem iného „vyvíjať pre žalovaného činnosť smerujúcu k obstaraniu príležitosti uzatvoriť“. Osobitne sa žalobkyňa v zmluve zaviazala robiť pre žalovaného aj sekretárske práce v oblasti zahraničného obchodu, komunikáciu so zákazníkmi, pomáhať pri riešení reklamácie, spracovanie prijatých objednávok od tretích osôb a sledovanie aktuálneho stavu vybavovanie objednávok, fakturačné práce a iné vzájomne dohodnuté administratívne služby. V texte nie sú spomínané žiadne tlmočnícke služby.
39. Zmluvné strany si v písomnej zmluve dohodli províziu pre žalobkyňu vo výške 3 % z celkovej hodnoty sprostredkovaného obchodu, pričom túto hodnotu si vymedzili ako kúpnu cenu za dodávku tovaru. Nárok žalobkyne na vznik provízie naviazali zmluvné strany na doručenie objednávky žalovanému. Z toho si súd ustálil, že nárok jej vzniká automatiky po doručení objednávky, pritom konkrétna výška sa určuje ako 3 % z kúpnej ceny za dodávku tovaru. Dohodli si písomne, za aké obdobie sa budú faktúry vystavovať, taktiež splatnosť faktúry a úrok z omeškania. Žalobkyňa bola v zmysle zmluvy oprávnená rokovať s tretími osobami o uzatvorení obchodu. V závere písomnej zmluvy si zmluvné strany preukázateľne dohodli, že akékoľvek zmeny tejto zmluvy možno vykonať len formou očíslovaných písomných dodatkov podpísaných zástupcami oboch zmluvných strán na jednej listine. Súd vyhodnotil zmluvu o vzájomnej spolupráci ako zmluvu o sprostredkovaní, ktorá síce nemusí mať písomnú formu, ale nakoľko si ju strany uzatvorili písomne, súd je toho názoru že aj dodatky k zmluve musia mať písomnú formu . Podporne pri tom odkazuje aj na dohodu zmluvných strán v samotnej zmluve o forme očíslovaných písomných dodatkoch.
40. Žalobkyňa si uplatnila províziu za február 2014 vychádzajúc z objednávok a faktúr za dodaný tovar vystavených najneskôr do 16.2.2014. Províziu si uplatnila z fakturovaných súm pri objednávkach uvádzaných aj v tabuľke ako príloha k návrhu (čl. 18 spisu), ktoré ani žalovaný nenamietal, a to vo výške 3 % a pri firme Metall - und Glasskonstruktionen GmbH vo výške 5 %. K provízii pripočítala ako platca DPH 20% - nú DPH.
41. Súd mal vykonaním dokazovaním preukázané, že žalovaný písomne odstúpil od zmluvy o vzájomnej spolupráci s okamžitou účinnosťou, odstúpenie žalobkyňa prevzala dňa 25.2.2014. Čiže zmluvný vzťah medzi stranami sporu by zanikol k 25.2.2014, pokiaľ by sa žalovaná nedomáhala neplatnosti tohto odstúpenia samostatnou žalobou (sp. zn.5Cb/12/2014). Pre toto konanie je predmetom sporu ale provízia za obdobie od 1.2.2014 do 25.2.2014, po čiastočnom späťvzatí a úhrade sumy potvrdenej odvolacím súdom len vo výške 2% provízie z sumy 23.709,28 eur. Do 25.2.2014 vychádzal súd len z nárokov, ktoré si žalobkyňa uplatnila. To bol aj dôvod, pre ktorý súd nepripustil návrh právnej zástupkyne žalobkyne na doplnenie dokazovania žiadaním od žalovaného sumárneho výkazu k DPH za celý rok 2014 a k tomu vystavené faktúry za toto obdobie, tiež kontrolné výkazy DPH. Právna zástupkyňa žalobkyne vykonanie navrhnutého dôkazu odôvodnila tým, že by v tomto konaní mohla dopočítať aj ďalšiu províziu. Súd je toho názoru, že otázka výšky a dôvodnosti provízie po 25.2.2014 bude na mieste až po rozhodnutí o návrhu žalobkyne vedenom pod sp. zn. 5Cb/12/2014 na tunajšom súde. Ale pre toto konanie a predmet sporu ( 2% provízia za február 2014) by bolo vykonanie takéhoto dôkazu za predčasné a nehospodárne.
42. Súd vychádzal z právnej argumentácie žalobkyne odôvodňujúcej jej uplatnený nárok , ktorá od začiatku konania až do prejaveného názoru KS v Trnave (v čiastočne zrušenom rozsudku) tvrdila, že
mala s žalovaným dohodnutú v zmluve 3% -nú províziu ako „medziprovíziu“. Tvrdila, že v zmluve nebol uvedený pojem „medziprovízia“, lebo to bolo jasné. Žalobkyňa nepreukázala, že by mala s žalovaným v písomnej forme uzavretý dodatok na 2 %(5-3) províziu u firmy Art Metall a odôvodnila to tým, že s konateľom žalovaného (S. T.) boli kamaráti, dôverovala mu. Poukázala na to, že podpísanie písomnej zmluvy o vzájomnej spolupráci zo strany žalovaného trvalo dva mesiace, mnohí nemali s žalovaným ani uzavretú písomnú zmluvu a „ona sa s ním mala handrkovať kvôli 2%“. Žalobkyňa nepresvedčila súd v tom, že by mala v písomnej zmluve uzavretú len „medziprovíziu“, lebo ak by tak bolo, určite by tak bola aj v zmluve označená. Z toho si súd ustálil, že preukázateľná výška provízie medzi zmluvnými stranami bola 3 %. Nakoľko žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v tom, že by mala osobitne formou písomného dodatku dohodnutú 2 % províziu pri firme Art Metall, súd dospel k záveru žiadna písomná dohoda na 2 % neexistuje. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne bol dôvodný len v časti 3 % provízie vo výške 853,54 eur vrátane DPH ( 3% z sumy 23.09,28 eur), ktorú sumu ale žalovaný v priebehu konania aj uhradil. Vo zvyšku súd považuje žalobu žalobkyne za nedôvodnú.
43. Keďže bola medzi účastníkmi sporná výška provízie pri firme Metall - und Glasskonstruktionen GmbH ako aj samotné aktivity žalobkyne vo vzťahu k tejto firme, súd sa s tým taktiež vyporiadal. Súd mal preukázané, že v skutočnosti nebola medzi stranami sporu uzatvorená písomná dohoda o navýšení provízie na 5 % pri spoločnosti Mettal - und Glasskonstruktionen GmbH. Ako predbežnú otázku si súd musel vyriešiť, či 1/ žalovaný začal spolupracovať s firmou Q. P. na podnet žalobkyne, keďže odmietal, že by žalobkyňa sprostredkovala obchody s firmou konateľa P. a 2/ či medzi stranami sporu došlo alebo nedošlo k ústnej dohode o výške provízii 5 % pri tejto firme, resp. bola uzavretá iná osobitná zmluva o spolupráci ako začala v rámci argumentácie tvrdiť žalobkyňa po oboznámení sa s názorom odvolacieho súdu.
44. Po čiastočnom zrušení rozsudku prvostupňového a prejavenom právnom názore odvolacieho súdu žalobkyňa zmenila svoju argumentáciu tvrdiac, že ona uzatvorila pri firme At Metall s žalovaným osobitnú
- inú - ústnu zmluvu o sprostredkovaní a ústne si dohodli zmluvné podmienky vrátane výšky provízie 5 % odvolávajúc sa na svedecké výpovede svojich príbuzných ako aj viac ako rok realizované platby žalovaným provízie 5% pri obchodoch s Art Metall. Najprv tvrdila, že sa dohodla s žalovaným na provízii 5% pre Art Metall pred jej komunikáciou s pánom P. a následne tvrdila, že to bolo 4-5 mesiacov po začatí spolupráce s firmou Art Metall ( ods.11 odôvodnenia ). Z týchto dôvodu sa súd musel vyporiadať s tým, či bola alebo nebola medzi stranami uzatvorená iná ústna zmluva o sprostredkovaní a pokiaľ bola, či sa zmluvné strany dohodli na jej základných obsahových náležitostiach. Súd si pritom pomohol samotnými vyjadreniami žalobkyne a svedeckými vyjadreniami, vyjadreniami žalovaného a porovnával ich v širších súvislostiach. Žalobkyňa v začiatkoch konania tvrdila, že mala u žalovaného medzi províziu 3 % a pri firme Art Mettal províziu 5 % (3%+2%), pričom tieto tvrdenia uvádzala pri písomnej uzatvorenej zmluve vysvetľujúc, že bolo jasné že 3 % sú len medzi províziou. Žalobkyňa tvrdila, že sa dohodla s konateľom žalovaného pre obchod s firmou Art Metall na provízii 5 %, „čiže jej medziprovízia 3 % sa zvýši o dve percentá“ - z toho si súd podporne tiež ustálil, že aj províziu pri Art Metall viazala na existujúcu písomnú zmluvu. Ďalej ako dôvod neuzavretia písomného dodatku na navyše 2 % províziu uvádzala, že iní s žalovaným písomnú zmluvu nemali a ona sa „mala s nimi handrkovať“. Z toho si súd ustálil, že keďže sa s nimi handrkovať nechcela, tak zo strany žalovaného nemala súhlas na účtovanie provízie 5 % u Art Metall. Svedeckými výpoveďami svojich príbuzných žalobkyňa preukázala ohľadom výšky provízie jedine to, že sa žalobkyňa s konateľmi žalovaných o 5 % bavila ale žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný reálne a jednoznačne prejavil vôľu súhlasiť s províziou 5 % na miesto 3% u Art Metall. Súd vychádzajúc aj z záverov odvolacieho súdu nevyhodnotil platenie provízie žalobkyni viac ako rok 5 % za dôvodné, lebo na prvom mieste je to že nebola medzi stranami uzavretá žiadny ďalšia zmluva o sprostredkovaní a ani písomný dodatok na províziu 5 % nebol uzavretý k pôvodnej písomnej zmluve z roku 2010. Súd podporne pritom vychádzal z toho, že vo vyúčtovaniach žalobkyne sú uvádzané len konkrétne čísla bez špecifikácie výšky provízie pri jednotlivých firmách.
45. Súd mal preukázané, že žalovaný vyplácal pri Art Metall 5 % na základe faktúr žalobkyne a nikdy faktúry nespochybnil až do času podania žaloby na súd. Z obsahu faktúr a tabuliek súd zistil, že v nich nie je zakaždým konkrétne uvádzané “5%“, ale vždy len určitá konkrétna suma. Žalovaný sa bránil tým, že žalobkyne veril, faktúry nekontroloval aj keď k nim prikladala tabuľku na vysvetlenie výpočtu provízie, síce mal vlastnú účtovníčku, nemohol kontrolovať každú faktúru. Z jeho vyjadrenia mal tiež súd preukázané, že vždy niektorý z konateľov dával príkazy na úhradu faktúr, lebo účtovníčka nevedela aké sú výšky provízií.
46. Súd posudzoval vyjadrenia strán sporu, svedkov a dospel k záveru, že síce s prvotnou myšlienkou začiatku spolupráce medzi žalovaným a firmou konateľa Q. P. prišla žalobkyňa po tom, čo pán P. prejavil záujem začať spolupracovať s jej bratom. Žalobkyňa však nepreukázala, že túto prvotnú myšlienku predostrela aj žalovanému. Treba prihliadať ale na to, že nebyť súhlasu jej brata zoznámiť pána P. s konateľmi žalovaného, je otázka či by zmluvný vzťah medzi žalovaným a firmou P. začal. Súd si ustálil, že žalobkyňa dala síce prvotný impulz na začiatok spolupráce smerom k jej bratovi, ale pokiaľ by jej brat B. chcel vyrábať sám pre pána P. (ako to chcel pán P.), tak by žalovaný s firmou P. obchodovať nezačal. Z týchto myšlienkových pochodov súdu vyšlo, že skôr než konanie žalobkyne tak práve konanie jej brata bolo základom pre vznik zmluvného vzťahu medzi žalovaným a Art Metall. Z vyjadrení oboch strán sporu ako aj e mailovej komunikácie žalobkyne mal súd preukázané, že žalobkyňa komunikovala s firmou Mettal und Glasskonstructionen GMBH (ďalej len „Art Metall“) priamo bez tretej osoby v nemeckom jazyku. Túto skutočnosť nepoprel ani samotný žalovaný odôvodniac to tým, že on nevie po nemecky a s klientom sa komunikovalo v nemčine. 47. Žalobkyňa v rámci argumentácie po zrušujúcom rozsudku KS v Trnave novú zmluvu o sprostredkovaní ohľadom Art Metall odôvodnila tým, že ona na pokyn žalovaného mu sprostredkovala kontakt s konateľom Art Metall. Pôvodne tvrdila, že konateľ z tejto firmy chcel spolupracovať pri výrobe výrobkov s jej bratom a ona presvedčila brata, že by to nebolo dobré a bratovi sľúbila províziu. Súd v záujme zistenia, kto vlastne doviedol a zoznámil konateľa z Art Metall s žalovaným vyhodnotil výsluch svedkov, hlavne brata žalobkyne a jej dcéry T. D.. Z oboch ich vyjadrení jednoznačne vyplýva, že práve brat žalobkyne priviedol pána P. k žalovanému a prostredníctvom Kataríny Strakovej ovládajúcej nemecký jazyk prebiehala medzi nimi komunikácia. Žalobkyňa osobne pri komunikácii nebola. Samotný brat žalobkyne poznajúci pána P. sa sám označil za reálneho sprostredkovateľa medzi žalovaným a pánom P.. Žalobkyňa nepreukázala, že by jej prvotná komunikácia bola z podnetu žalovaných a preto súd dospel k záveru, že i v prípade ďalších komunikácií s konateľom Art Metall išlo o činnosti v rámci predmetu jej činnosti dohodnutej v písomnej zmluve z roku 2010. Z toho vyplýva, že medzi stranami sporu nebola ústne uzavretá osobitná zmluva o spolupráci a preto sa súd nezaoberal ani otázkou možnej obvyklej provízie v zmysle § 647 ods. 1 Obch. z., čo alternatívne žiadala žalobkyňa.
48. Podporne súd prihliadal na vyjadrenie žalobkyne, že v mnohom pri komunikácii s pánom P. komunikovala z vlastnej hlavy, z čoho súhlas vyplýva že tak nekonala z podnetu žalovaného. Čiže pokiaľ aj žalobkyňa vyvíjala nejaké aktivity vo vzťahu k pánovi P. a jeho firme, nepreukázala súdu že by na to mala osobitný mandát iný než vyplývajúcu z písomnej zmluvy z roku 2010. Podporne súdu tieto myšlienkové pochody vyplývajú aj z toho, že žalobkyňa v konaní uvádzala, že žalovaný sľúbil a odovzdal jej bratovi za dovodeného klienta P. odmenu. Teda súdu z toho vyplýva, prečo by žalobkyňa súhlasila s odmenou pre brata ak by ona ziniciovala u Art Metall kontrakt pre žalovaného.
49. Pozornosti súdu neušlo, že žalovaný až na poslednom pojednávaní uviedol, že s pánom P. začali spolupracovať jeden a pol až dva mesiace pred tým, než ho priviedla dcéra navrhovateľky (T.), lebo brat navrhovateľky ( B.) prišiel s kolegom, ktorý vedel trochu po nemecky, vedel po slovensky. Toto vyjadrenie konateľa si súd vyhodnotil ako nepreukázané a účelové, lebo po celé obdobie od začatia konania tieto skutočnosti súdu neuviedol, ale spomenul si na to až na poslednom pojednávaní pred vyhlásením dokazovania za skončené. Taktiež pri výsluchu svedka B. tieto skutočnosti neuviedol, nepýtal sa na meno jeho kolegu, s ktorým ho mal navštíviť. Ani samotný svedok B. žiadny prvotný kontakt za účasti svojho kolegu neuvádzal pri výpovedi. Konateľ I. B. v konaní tvrdil, že v období jedného či dvoch týždňov pred daním žalobkyne výpoveď zo zmluvy nahliadol do účtovníctva a zistil navýšenú províziu o ďalšie 2%-tá. Pritom súd mal preukázané, že žalobkyňa prevzala výpoveď 25.2.2014. Konateľ S. T. zase tvrdil, že na 5% účtovanie prišiel až po tom, čo si žalobkyňa podala túto žalobou. Z ich rozporných tvrdení a faktu, že ešte v apríli zaplatil žalobkyne faktúry s 5 % províziou si súd ustálil, že žalovaný najskôr vo februári začal riešiť 5%-nú províziu.
50. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne (po čiastočnom späťvzatí pre úhradu v časti späťvzatia žalovaným) nie je dôvodný. Súd sa pri vyhodnocovaní dôkazov nezaoberal ako dôkazom písomným vyjadrením Q. P. (čl. 419,420 spisu), konateľa spoločnosti ART-METALL zo dňa 29.11.2014, ktoré bolo jeho odozvou na jeho predvolanie súdom ako svedka. Súd tento dôkaz nebral do úvahy z dôvodu, že súd nemal preukázané, kto v skutočnosti listinu napísal a preto listinu vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Pokiaľ by D. Q. P. dostavil ako svedok na pojednávanie (za tým účelom bol ustanovený aj tlmočník), bol by súdom poučený o
trestnoprávnych následkoch krivej výpovede a práve listinou ním podpísanou sa takémuto poučeniu súdom vyhol. 51. Súd neprihliadal pri vykonávaní dokazovania ani na nahrávku telefonického rozhovoru medzi žalobkyňou S. S. T., ktorý nahrala žalobkyňa bez jeho súhlasu. Súd si nahrávku vo všeobecnosti vyhodnotil tak, že bola vytvorená účelovo len z dôvodu, aby ju žalobkyňa mohla použiť ako dôkaz v tomto konaní , pritom takéto jej konanie súd hodnotí za rozpor s dobrými mravmi. V konečnom dôsledku aj bez prihliadania na tento dôkaz mal súd dostatočne zistený skutkový stav na to, aby v merite veci rozhodol.
52. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
55. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 48 %. Súd v konaní posudzoval celý uplatnený nárok žalobkyne, ktorý bol najprv vo výške 2.229,78 eur s príslušenstvom a KS v Trnave potvrdil prvostupňový rozsudok v časti 807,23 eur s príslušenstvom. Čiže v tejto časti bola žalobkyňa v konaní úspešnou. V priebehu konania žalovaný uhradil ďalšiu časť žalovanej sumy vo výške 853,54 eur, čiže aj v tejto časti bola žalobkyňa v konaní úspešnou. Súd vyhodnotiac zvyšnú časť uplatnenej istiny 569,01 eur (2%provízia ) za nedôvodnú dospel k záveru, že žalobkyňa bola v konaní úspešnou celkovo vo výške 1660,77 eur ( s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 853,54 eur od 21. 3. 2014 do 6.11. 2017). Následne súd vypočítal čistý úspech žalobkyne nasledovne: Žalobkyňa si uplatnila celkovo sumu 2.229.78 eur ( lebo späťvzatia boli len reakciou platieb žalovaných), bola úspešná v časti 1660,77 eur, t. j. úspech žalobkyne je v percentuálnom vyobrazení 74 % (1660,77 x 100/2.229.78=74,7, zaokrúhlene 74%), úspech žalovaného 26 % a čistý úspech žalobkyne je potom 48 % ( 74-26).
56. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).