Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-65-2017.pdf
PDF · 84.82 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/65/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovaným: 1/ Y. L., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/ XX, J., 2/ P. L., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, J., o zaplatenie 148,78 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 148,78 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 148,78 eur od 11.7.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobca m á proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.3.2017 domáhal zaplatenia žalovanej sumy 148,78 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca ako správca majetku štátu budovy na Ul. Bratislavská č. 62, súp. č. XXX na parc. č. XXXX, v tejto budove prenajal žalovaným byt č. X zmluvou o nájme bytu zo dňa 21.7.2006 a to na dobu neurčitú. Žalobca vypovedal žalovaným nájom bytu č. 5 dňa 20.7.2012, pričom dôvodom výpovede bolo porušovanie povinnosti vyplývajúcej z nájmu bytu a to, že nezaplatili nájomné za obdobie dlhšie ako tri mesiace. Žalovaní výpoveď prevzali dňa 25.7.2012. Výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.8.2012 a uplynula dňa 1.11.2012. Uplynutím výpovednej lehoty užívali žalovaní byt č. 5 bez právneho dôvodu.
2. Žalobca vykonal 16.5.2016 za rok 2015 vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu a doručil ho žalovaným. Výsledkom vyúčtovania bol nedoplatok 148,78 eur, pričom vyúčtovanie splatné do 10 dní žalovaní v odbernej lehote neprevzali a vyúčtovanie sa stalo splatné 10.7.2016. Žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania výzvou zo 17.1.2017. Keďže žalovaní nedoplatok nezaplatili uplatnil tento nárok spolu aj s úrokom z omeškania.
3. Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.
4. Podľa § 297 veta druhá písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnotu sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli dňa 14.3.2018.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami produkovanými žalobcom a nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
8. Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 21.7.2006 (č.l. 4) súd vzal za zistené, že žalovaní ako nájomcovia mali uzavretú nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol byt č. 5 na Ul. Bratislavská č. domu 62, a to na dobu neurčitú. Mesačné nájomné bolo stanovené vo výške uvedenej v evidenčnom liste a nájomca sa zaviazal platiť prenajímateľovi nájomné a preddavky za služby najneskoršie do 15. dňa bežného mesiaca.
9. Z listiny adresovanej žalovaným dňa 11.7.2012 „Výpoveď z nájmu bytu“ súd zistil, že dôvodom pre výpoveď z nájmu bytu nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX na prac. XXXX, zapísaný na LV č. XXX, bolo porušenie povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, kedy celkový nedoplatok ku dňu 30.6.2012 predstavoval sumu vo výške 1.451,89 eur. Výpoveď bola doručená obom žalovaným dňa 25.7.2012 (č.l. 6 - 8).
10. Z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2015 zo dňa 16.5.2016 súd zistil, že nedoplatok z vyúčtovania služieb spojených s užívaním predmetného bytu za rok 2015 predstavuje sumu 148,78 eur.
11. Listom zo dňa 17.1.2017 žalobca vyzval o úhradu nedoplatku za užívanie bytu v sume 148,78 eur.
12. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
13. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
14. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
15. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
16. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
17. V konaní bolo nesporné preukázané, že medzi stranami sporu v rozhodnom čase, kedy bol vyúčtovaný nedoplatok z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za rok 2015 k predmetnému bytu neexistoval zmluvný vzťah, keďže nájomná zmluva, ktorá bola medzi stranami uzavretá, zanikla uplynutím výpovednej doby a taktiež súd vzal za nesporné, že k vyprataniu predmetného bytu došlo dňa 8.2.2017. Teda žalovaný v rozhodnom období od 1.1. do 31.12.2005 užívali bez právneho dôvodu byt v bytovom dome kat. úz. Žilina, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a zo strany žalovaných došlo k užívaniu predmetného bytu v žalovanom období, kedy nedoplatok predstavoval sumu 148, 78 eur. V danom prípade ide o plnenie bez právneho dôvodu založenom na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získava (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva,
ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia, jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.
18. Súd nárok žalobcu považoval za skutkovo a právne dôvodný, a preto uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 148,78 eur, a to titulom bezdôvodného obohatenia. Súd vychádzal zo sumy, ktorá bola vyúčtovaná vyúčtovacím obdobím za užívanie bytu tak, ako výška tohto nedoplatku zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia a nezaoberal sa dôvodnosťou výšky žalobcom vypočítaných súm, nakoľko táto uvedená výška nebola namietaná a súd nemal dôvod pochybovať o správnosti výpočtu úhrad.
19. Je potrebné poznamenať, že účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je predovšetkým zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného, a ak už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava zabezpečuje povinnosť jej vydania. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. s účinnosťou od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Žalobca popri istine požadoval zaplatiť i úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 148,78 eur od 11.7.2016 do zaplatenia. Úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Z pojmového vymedzenia tohto sankčného mechanizmu vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v prípade, ak dlžník poruší svoju povinnosť plniť riadne a včas a dostane sa do omeškania s plnením peňažného záväzku. Omeškanie dlžníka je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zmenu v obsahu záväzkového vzťahu a ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie veriteľa v občianskoprávnych vzťahoch požadovať popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom právnu relevanciu má, v ktorých momentoch sa dostáva dlžník do omeškania. Čas, kedy má dlžník plniť, môže byť presne stanovený dohodou účastníkov zmluvného vzťahu ustanovený právnym predpisom pre konkrétny právny vzťah, prípadne určený v rozhodnutí súdu alebo iného orgánu. Súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 148,78 eur od 11.7.2016 do zaplatenia vzhľadom na to, že nastalo omeškanie žalovaného s plnením záväzku splatnosťou vyúčtovania 10.7.2016 a na výsledok vyúčtovania žalovaní nereagovali.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na plný úspech žalobcu vo veci tak, že žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
25. O samotnej výške tejto náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).