Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnom spore žalobcu: GymBeam, s.r.o., ul. Rastislavova 93, Košice, IČO: 46 440 224, zastúpený advokátom JUDr. Eugenom Kostovčíkom, so sídlom ul. Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102834506/2019 zo dňa 10. decembra 2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania. 1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice č. 101996171/2019 zo dňa 20.08.2019, ktorým bol žalobcovi podľa o správe daní vyrubený rozdiel dane v sume 29 922,41 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017.

2. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí popísal priebeh administratívneho konania od začatie kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2017 a to dňa 28.11.2017, cez vyhotovenie protokolu č. 102136335/2018 zo dňa 02.11.2018, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam tam uvedeným doručený žalobcovi dňa 09.11.2018, cez prerokovanie jeho vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole a spísanie zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 17.01.2019 číslo 100207722/2019, č. 101815256/2019 zo dňa 26.07.2019 a č. 101889545/2019 zo dňa 07.08.2019. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v sume 29 922,41 Eur a to:

- v sume 2 101,61 EUR z faktúry č. 20171707 zo dňa 27.07.2017 vystavenej spoločnosťou SCITEC NUTRITION s.r.o. U.. W. X, Š., IČO: 34119906 za dodanie tovaru - výživových doplnkov, základ dane v sume 10 508,05 EUR, DPH v sume 2 101,61 EUR;

- v sume 27 820,80 EUR z faktúry č. 12017002 zo dňa 17.07.2017 vystavenej spoločnosťou ZOOM Societas s.r.o., X. XX, S., IČO: 50050087 za dodanie kávy Jacobs Kronung 500g, základe dane 139 104,- EUR, DPH v sume 27 820,80 EUR. K faktúre žalobca predložil dodací list.

3. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia v prípade deklarovaného dodávateľa SCITEC NUTRITION s.r.o. boli závery správcu dane o porušení ustanovení v znení neskorších predpisov a v prípade deklarovaného dodávateľa ZOOM Societas s.r.o. bola v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a rozsudkov Najvyššieho súdu SR rozhodujúca

skutočnosť, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili v reťazci dodávateľov a odberateľov, o ktorom daňový subjekt GymBeam s.r.o. vedel alebo mohol vedieť, že je poznačený podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.

4. Pokiaľ ide o dodanie tovaru od spoločnosti SCITEC NUTRITION s.r.o. na základe faktúry č. 20171707 správca dane na základe skutočností zistených vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že k dodaniu tovaru od tejto spoločnosti pre žalobcu došlo dňa 01.08.2017, faktúra č. 20171707 od spoločnosti SCITEC NUTRITION s.r.o. bola nesprávne vystavená, spoločnosť SCITEC NUTRITION s.r.o. priznala daň z tejto faktúry v sume 2 101,61 EUR v zdaňovacom období august 2017. Správca dane skonštatoval, že daňový subjekt si daň z faktúry č. 201701707 v sume 2 101,61 EUR v zdaňovacom období júl 2017 odpočítal v rozpore s ustanovením v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať si daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, t. j. v tomto prípade dňa 01.08.2017.

5. Správca dane vo vzťahu k obchodovaniu s tovarom - kávou Jacobs Kronung, teda k faktúre od spoločnosti ZOOM Societas, s.r.o. uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obchodovanie s týmto tovarom prebiehalo v dodávateľsko-odberateľskom reťazci spoločnosti: Groot 2 POORT B.V. (Holandsko) ›UAB „ TRT-Trade „ (Litva) › TK Company s.r.o. (Česko) › ZOOM Societas, s.r.o. (Slovensko) ›GymBeam s.r.o. (Slovensko) ›Maltepo s.r.o. (Česko) › MUNET Commerce s.r.o. (Slovensko) ›Neo Market s.r.o. (Česko) a BAMOS Spol. s r.o. (Slovensko) následne BAMOS spol. s r.o. (Slovensko) › Neo Market s.r.o. (Česko) ›. V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku správca dane preveroval celý obchodný reťazec, pričom zistil, že ten istý tovar - káva (ktorého existenciu správca dane nespochybnil) bol v priebehu 10 dní prevezený z územia Slovenska do iného členského štátu Európskej únie do Česka, potom z Česka späť na Slovensko. Následne v tom istom mesiaci, t. j. v júni 2017 bol tovar opäť predaný do Česka. V reťazci došlo 2x k zníženiu ceny tovaru. Zo zistení správcu dane ďalej vyplynulo, že obchodné transakcie medzi spoločnosťami ZOOM - GymBeam, s.r.o. - Maltepo s.r.o. vrátane potvrdenia prepravy boli dohodnuté e-mailom len počas jednej hodiny a to dňa 14.07.2017. Rovnako tohto daň bol vystavený prepravný doklad k preprave tovaru od litovskej spoločnosti UAB TRT - Trade pre českého odberateľa TK Company, s.r.o. Tovar bol prevezený do skladov spoločnosti OPAL-FYTOS s.r.o. na Slovensku, ktoré mala prenajatá spoločnosť ZOOM Societas s.r.o. a na sklad bol prijatý dňa 28.08.2017. Ten istý deň bol tovar hneď vyskladnený na prepravu, a to na základe predaja od daňového subjektu GymBeam s.r.o. pre českého odberateľa - Maltepo s.r.o.. Dňa 17.07.2017 bol teda tovar prijatý na sklad, zároveň prebehla fakturácia tovaru medzi spoločnosťami TK Company s.r.o. - ZOOM Societas s.r.o. - GymBeam s.r.o. - Maltepo s.r.o. a začala aj preprava tovaru do Česka. Následne dňa 24.07.2018 česká spoločnosť Maltepo s.r.o. fakturovala predaj tohto tovaru spoločnosti MUNET Commerce s.r.o. a tovar bol pre túto spoločnosť vyložený podľa prepravného dokladu CMR (bez čísla) v sklade v Bratislave dňa 25.07.2017. V priebehu ďalšieho obdobia spoločnosť MUNET Commerce s.r.o. dodala tovar spoločnostiam Neo Market s.r.o. (Česko) a BAMOS spol. s r.o. (Slovensko) a spoločnosť BAMOS spol. s r.o., tovar predala spoločnosti NEO Market s.r.o.. Správca dane zistil, že spoločnosť NEO Market s.r.o. deklarovala v auguste a v septembri 2017 intrakomunitárne dodanie tovaru (nezistené konkrétne akého) spoločnosti MUNET Commerce s.r.o.. Konateľom spoločnosti ZOOM Societas s.r.o. ako aj MUNET Commerce s.r.o. bol JUDr. X. Š., ktorý zároveň poskytoval právne služby žalobcovi. Zo zistení správcu dane v rámci dokazovania vyplynulo, že práve tieto dve spoločnosti ZOOM Societas s.r.o. a MUNET Commerce s.r.o. vo vyššie uvedenom reťazci znížili cenu tovaru - spoločnosť ZOOM Societas s.r.o. nakúpila tovar za 3,34 EUR/ks a predala žalobcovi za 3,22 EUR/ks a spoločnosť MUNET Commerce s.r.o. tovar nakúpila za 3,30 EUR/ks a predala za 2,93 EUR/ks. Nemožno teda tvrdiť, že spoločnosti ZOOM Societas s.r.o. a MUNET Commerce s.r.o. išlo o riadnu podnikateľskú činnosť, ktorej cieľom bol zisk. Obe tieto spoločnosti zanikli s právnymi nástupcami, konateľmi nástupcov sú resp. boli rumunskí občania. Za spoločnosti ZOOM Societas s.r.o. a MUNET Commerce s.r.o. neboli správcovi dane predložené účtovné doklady, mali byť odovzdané právnym nástupcom, ktoré sú nekontaktní. Obe spoločnosti v daňových priznaniach vykazovali vysoké obraty a nízku daňovú povinnosť, daň neodviedli, umožnili odpočítanie dane iným subjektom, obe nepodali za rok 2017 daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby, t. j. nedeklarovali vykonávanie ekonomickej činnosti. Zo zistení správcu dane je zrejmé, že v reťazci spoločností bola spoločnosť ZOOM Societas s.r.o., ako aj spoločnosť MUNET Commerce s.r.o. v pozícii „zmiznutého obchodníka.“ Spoločnosť BAMOS spol. s.r.o. bola v obchodnom reťazci zapojená za účelom zneprehľadnenia obchodov ako „nárazník,“ čo správca dane vyvodil z toho, že spoločnosť MUNET Commerce s.r.o. mala tovar - kávu predať spoločnostiam Neo Market s.r.o. (Česko) a BAMOS

spol s.r.o. (Slovensko) a spoločnosť BAMOS spol. s r.o. tento tovar následne predala spoločnosti Neo Market s.r.o.. Spoločnosť obchodovala s obdobným sortimentom tovaru, vykazovala optimálnu daňovú povinnosť. Zanikla zlúčením so spoločnosťou Alytus s.r.o., rovnako ako aj spoločnosť ZOOM Societas s.r.o. a nepredložila žiadne daňové a účtovné doklady. Spoločnosti Neo Market s.r.o., TK Company s.r.o., Maltepo s.r.o. zapojené v obchodnom reťazci vykazujú znaky „ coundir company“ t. j. takého článku reťazca, ktorý je umiestnený v inom členskom štáte v tomto prípade v Česku, aby mohol byť tovar odoslaný s oslobodením od dane do ďalšieho členského štátu, v tomto prípade Slovensko. Všetky tieto české spoločnosti mali slovenských konateľov. Samotný žalobca GymBeam, s.r.o. v tomto reťazci vstupuje ako „brooker“ t. j. sprostredkovateľská spoločnosť, ktorá tovar nakúpila od slovenského „zmiznutého obchodníka,“ uplatnila si odpočítanie dane a následne tovar predala odberateľovi do iného členského štátu s oslobodením od dane. Tento odberateľ - Maltepo s.r.o. však tovar predal späť na Slovensko (pre MUNET Commerce s.r.o.), ktorej konateľom bol JUDr. X. Š., rovnako ako v spoločnosti ZOOM Society s.r.o. a následne späť do Česka. Žalovaný poukázal na to, že sprostredkovateľská činnosť môže byť zapojená do reťazca poznačeného podvodným konaním aj nevedome, keď nakupuje a predáva tovar v dobrej viere. Zisťovaním bolo preukázané, že daňový subjekt by pri náležitej miere obozretnosti vedel o zapojení do obchodného reťazca poznačeného podvodom. Žalovaný vyhodnotil zistenia správneho orgánu prvého stupňa rovnako ako tento správny orgán a konštatoval, že konanie daňového subjektu, ktorý vstúpil do obchodných vzťahov s dodávateľom aj odberateľom bez uzatvorenia zmluvy, obchody dohodol v priebehu jednej hodiny bez toho, aby sa bližšie zaujímal o tovar, len s cieľom zisku, nemožno považovať za dostatočne obozretný prístup. Vzhľadom k tomu žalovaný vyhodnotil námietky žalobcu v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu ohľadom opatrení, ktoré má daňový subjekt prijať proti účasti na reťazci poznačenom daňovým podvodom za neopodstatnené. Taktiež ako neopodstatnené vyhodnotil žalovaný námietky, ktoré sa týkajú uzavretia písomnej zmluvy pri realizácii obchodov, nakoľko správca dane nevyvodil svoje závery zo skutočnosti, že daňový subjekt so svojimi partnermi neuzavrel písomné zmluvy, ani z konštatovania o skladovacích a prepravných podmienkach ale poukázal na skutočnosť, že sa daňový subjekt zúčastnil na obchodoch v reťazci poznačenom podvodom, pričom o tejto skutočnosti mohol vedieť. Žalovaný súhlasil s názorom žalobcu o tom, že samotné uzavretie písomnej zmluvy nie je nevyhnutným úkonom na tom, aby sa daňový subjekt nestal súčasťou podvodného reťazca ale v spojení so skutočnosťou, že daňový subjekt v súvislosti s obchodom, ktorý bol medzi viacerými spoločnosťami uzavretý v priebehu jednej hodiny, nevykonal žiadne úkony, t. j. neuzavrel zmluvy s obchodnými partnermi, ani sa nezaujímal o tovar, jeho pôvod, hoci išlo o tovar, s ktorým bežne neobchoduje a vedel že v danom obchode vystupuje len ako sprostredkovateľ, sú opodstatnené závery správcu dane o nedostatočnej obozretnosti a starostlivosti zo strany daňového subjektu k danej obchodnej transakcii. Žalovaný poukázal na to, že správca dane nevyvodil svoje závery zo skutočností, ktoré nastali až ex post, ako to tvrdí odvolávajúci sa, ani neprenášal dôkazné bremeno na odvolávajúceho sa, ani neuprednostnil vybranie dane u toho daňového subjektu u ktorého je to z hľadiska vymožiteľnosti práva jednoduchšie, ale poukázal na skutočnosť, že pri obvyklej miere obozretnosti daňový subjekt mohol vedieť o podvodnom charaktere reťazového obchodu, ktorého bol účastníkom a teda mohol zabrániť svojej účasti na takom obchode. V tejto súvislosti podľa žalovaného neobstojí ani tvrdenie žalobcu o tom, že faktúru vystavenú dodávateľom dňa 17.07.2017 daňový subjekt uhradil dňa 25.07.2017, teda až po tom, ako bol tovar dodaný spoločnosti Maltepo s.r.o., s ktorou bol dohodnutý, že skontroluje množstvo a kvalitu tovaru. Žalobca toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal a zároveň takéto následne kontrolovanie kvality až po tom, ako subjekt predá svoj tovar odberateľovi nesvedčí o primeranej starostlivosti a obozretnosti podnikateľa. V tomto poukázal žalovaný na transakcie v bankových výpisov zo dňa 24.07.2019 medzi spoločnosťami Maltepo s.r.o., ZOOM Societas s.r.o. , žalobcom a spoločnosťou MUNET Comerce. Žalovaný k tejto námietke poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn.: ako aj na iné rozhodnutia, v zmysle ktorých podnikateľ má byť pri vstupe do právnych vzťahov s inými subjektmi obozretný. Zákon ponecháva na zvážení každého daňového subjektu, akým spôsobom preverí dôveryhodnosť svojich partnerov. Následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými subjektmi sa však prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, ktoré sa týkajú postupu správcu dane v nadväznosti na rozsudok NS SR sp. zn.: uvádza, že správca dane jednoznačne identifikoval stupne reťazca, na ktorých nebola odvedená daň a úlohu jednotlivých spoločností v reťazci, poukázal na skutočností, z ktorých jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt neprijal žiadne opatrenia, aby sa ubezpečil, že sa nezúčastňuje na obchodoch poznačených podvodným konaním v oblasti DPH. Pokiaľ žalobca namietal porušenie ustanovenia § 45 ods. 1 písmeno c) a f) Daňového poriadku zo strany správcu dane spočívajúcu v tom, že správca dane neoboznámil daňový subjekt so všetkými zistenými skutočnosťami, k tomuto žalovaný

uviedol, že zo spisového materiálu zistil, že správca dane oboznámil daňový subjekt zo zistenými skutočnosťami a to pri ústnych pojednávaniach podľa zápisníc č. 101742635/2018 zo dňa 06.09.2018 a č. 101964244/2018 zo dňa 04.10.2018. Z toho vyplýva, že daňový subjekt mal vedomosť o tom, že správca dane dospel k záverom o účasti daňového subjektu na obchodných transakciách poznačených podvodom a poukázal na nedostatočnú obozretnosť daňového subjektu pri vstupe do týchto obchodných vzťahov. Žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt sa k protokolu riadne vyjadril, uviedol svoje pripomienky, navrhol doplniť dokazovanie a následne po doplnení dokazovanie s ním správca dne jeho pripomienky riadne prerokoval. Žalovaný v tomto postupe správcu dane nezistil žiadne upretie práv daňového subjektu zo strany správcu dane. Pokiaľ ide o návrhy žalobcu na vypočutie svedkov v rámci odvolacieho konania, k tomuto žalovaný uviedol, že pri zistenom skutkovom stave, s ktorým sa žalovaný stotožnil a vyhodnotení dôkazov nie je možné predpokladať, že by daňový subjekt vypočutím svedkov uniesol dôkazné bremeno, a že prípadná ďalšia výpoveď svedkov by mohla zvrátiť závažnosť zistení správcu dane z vyrubovacieho konania a z daňovej kontroly, ktoré viedli správcu dane k opodstatnenému záveru o účasti daňového subjektu na obchodných transakciách poznačených podvodom, pričom o tejto skutočnosti daňový subjekt mohol vedieť, ak by k obchodom pristupoval obozretne a prijal by opatrenia, aby zamedzil svojej účasti na podvodom konaní iných subjektov. 6. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. V ňom namietal, že rozhodnutie správcu dane je v rozpore s ustanoveniami § 3 ods. 1 a 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 a 5 Daňového poriadku, vec nesprávne právne posúdil a skutkový stav nezistil dostatočne spoľahlivo a z takto zisteného skutkového stavu prijal nesprávne právne závery. Zároveň namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia, nakoľko je vo viacerých podstatných okolnostiach nezrozumiteľné a nemá podklad vo vykonanom dokazovaní.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že považuje námietky žalobcu za neopodstatnené. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu žalovaný dospel k záveru, že posúdenie skutkového stav veci a prijaté závery o tom, že zdaniteľný obchod deklarovaný dodávateľom ZOOM Societas s.r.o. bol v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu SR súčasťou podvodného reťazového obchodu a daňový subjekt o tom vedel a mohol vedieť, ako aj závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane v zmysle ustanovení z faktúry od spoločnosti SCITEC NUTRITION s.r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, Daňového poriadku a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu SR. Žalovaný skonštatoval, že postup správcu dane, keď vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017 v sume 29 922,41 EUR bol v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalovaný poukázal na to, že predmetom odvolania bolo len nepriznanie odpočítania dane z faktúry číslo 12017002 od dodávateľa ZOOM Societas s.r.o.. Vzhľadom k tomu, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, pravdivosti a úplnosti daňovým subjektom predložených dokladov týkajúcich sa zdaniteľného obchodu so spoločnosťou ZOOM Societas s.r.o., nevychádzal len z faktúr a dôkazov, ktoré k preverovaným faktúram predložil žalobca, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt prijal fakturovaný tovar od spoločnosti uvedenej na faktúre ako dodávateľ a či údaje uvedené na faktúre odrážajú skutočnosti tak, ako nastali. Správca dane v súlade s ustanovením Daňového poriadku informácie a súvisiace skutočnosti získaval aj inými úkonmi (vypočutím svedkov, žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií, miestnym zisťovaním, využitím informácií z evidencií správcu dane, dožiadaniami zaslanými príslušným správcom dane jednotlivých subjektov). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane vykonal šetrenia vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi a odberateľovi a všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane vykonal dokazovanie a získal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočné množstvo dôkazov, na základe ktorých dospel k oprávnenému záveru, že odvolávajúci sa odpočítal daň z faktúry od spoločnosti ZOOM Societas, s.r.o. neoprávnene keďže dodania deklarované preverovanou faktúrou boli súčasťou dodávateľsko-odberateľského reťazca poznačeného podvodom a daňový subjekt o tom mohol vedieť. II. Správna žaloba 8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia správcu dane. V žalobe namietal to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a to že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní

pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

9. K námietke nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti uviedol, že nie je možné súčasne tvrdiť to, čo tvrdí žalovaný ako aj správca dane a k čomu zhodne dospeli, že žalobca vedel, že sa zúčastňuje na daňových podvodoch a obchod s dodávateľom bol vopred dohodnutý a súčasne tvrdiť, že žalobca neprijal príslušné opatrenia obvyklej obchodnej opatrnosti, aby sa nestal súčasťou reťazca spojeného s daňovým únikom. Podľa žalobcu je otázne, aké opatrenia mal žalobca prijať, keď podľa žalovaného sa na podvodnom konaní iných subjektov priamo a vedome zúčastnil. Týmto dvom úplne odlišným klasifikáciám účasti žalobcu na podvodnom konaní, t. j. vedel, že sa zúčastňuje daňových podvodov a teda že konal s úmyslom alebo vedomým podieľať sa na týchto obchodoch a to, že mohol vedieť, že sa podieľa na obchodoch spojených s daňovým únikom, teda, že nekonal s úmyslom, no niečo zanedbal musia zodpovedať aj odlišné postupy a výsledky dokazovania podložené konkrétnymi dôkazmi. Podľa žalobcu mal správca dane už pri prvých úkonoch ustáliť, či má preukázať, že žalobca vedel, že sa zúčastňuje daňových podvodov alebo či má preukázať, že žalobca konal obozretne a ak by prijal potrebné opatrenia obvyklej obchodnej opatrnosti mohol vedieť, že bol súčasťou obchodného reťazca spojeného s daňovým únikom. Z tvrdenia žalovaného ako aj správcu dane, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojim plnením zúčastňuje na plnení, ktorého je súčasťou podvodu vyplýva, že ani správca dane ani žalovaný nevedia, či preukázali vedomú účasť žalobcu na podvodoch iných subjektov alebo preukázali, že sa ich zúčastnili nevedomky. Z tohto tvrdenia podľa žalobcu vyplýva, že správne orgány nepreukázali nič. Správne orgány neuniesli svoje dôkazné bremeno a nepreukázali, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa podieľal na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sa žalobca obchodu zúčastnil ako sprostredkovateľ, k tomu žalobca uviedol, že nevedel a ani vedieť nemohol, že existuje nejaký reťazec a že v tomto reťazci vystupuje ako „brooker“, t. j. sprostredkovateľská spoločnosť. Žalobcovi nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dospel k takémuto záveru, že ak by sa bol žalobca zaujímal o históriu obchodného partnera ZOOM Societas, s.r.o., ako aj o pôvod tovaru, bol by zistil, že dodávateľom pre spoločnosť ZOOM Societas s r.o. bola česká spoločnosť TK Company, s.r.o., ktorá bola v minulosti spoločníkom spoločnosti ZOOM Societas s.r.o.. Žalobca namieta, že nemohol vedieť v reťazci dodávateľov a odberateľov o pohybe tovaru mimo svojich dodávateľov a odberateľov, o personálnych prepojeniach JUDr. Š. s ďalšími subjektmi v reťazci dodávateľov a odberateľov, o tom, že zástupcovia odberateľa Maltepo s.r.o. a JUDr. Š. sa poznajú, o znížení ceny tovaru o kolobehu platieb a pod.. Žalobca uviedol, že je úplne bežné, že sa obchody dohadujú aj obratom a to, že od ponuky k uzavretiu obchodu uplynula cca hodina nie je nič výnimočné. Uviedol, že okolností, ktoré mu v čase nákupu a predaja kávy boli a mohli byť objektívne známe, nenasvedčovali tomu, že uvedené dodávky môžu byť spojené s daňovým únikom. Žalobca v rámci tejto žalobnej námietky namietal aj to, že žalovaný ponechal vo svojom rozhodnutí bez povšimnutia námietku uvedenú v odvolaní o tom, že nie je pravdou tvrdenie správcu dane o tom, že si žalobca nepreveroval povahu a pôvod tovaru. Zároveň namietal aj to, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaný len formálne reprodukoval opatrenia obvyklej obchodnej opatrnosti, ktoré mal žalobca prijať, no bez toho, aby uviedol svoju úvahu, na základe ktorej dospel k právnemu záveru, že tieto opatrenia sú takého charakteru, že ak by ich žalobca prijal, mohol by vedieť, že obchodný reťazec je spojený s daňovým únikom.

10. Pokiaľ ide o námietku porušenia ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, k tomuto žalobca uviedol, že má za to, že sa žalovaný riadne nezaoberal námietkami žalobcu, ktoré mali pre posúdenie veci podstatný význam, čím došlo k porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.07.2020 uviedol, že žalobné dôvody uvedené v žalobe nie sú opodstatnené. Postup správcu dane ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a neboli porušené práva žalobcu. Má za to, že je namieste žalobu zamietnuť.

12. K namietanému podľa žalobcu rozpornému súčasnému tvrdeniu že žalobca „vedel alebo mohol vedieť“ žalovaný poukázal na stranu 29 napadnutého rozhodnutia, kde upozornil na postavenie žalobcu v tomto obchodnom reťazci, ktorý sa obchodu v podstate zúčastnil ako sprostredkovateľ, keďže medzi ponukou od spoločnosti ZOOM Societas s.r.o. až po potvrdenie predaja odberateľovi Maltepo s.r.o. vrátane prepravy uplynula cca hodina, teda už v čase ponuky musel mať žalobca dohodnuté s odberateľom Maltepo s.r.o., že tovar nakúpi a spoločnosť Maltepo s.r.o. musela už mať zabezpečenú prepravu. Žalovaný poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj na to, že sprostredkovateľská

spoločnosť (broker ) môže byť do obchodu zapojená aj nevedome, ale pri zachovaní náležitej miery obozretnosti by mal žalobca možnosť vedieť o tom, že obchodný reťazec môže byť poznačený podvodným konaním. Konanie žalobcu, ktorý vedel, že sa obchodu zúčastní ako sprostredkovateľ, no napriek tomu sa nezaujímal o detaily obchodu, ale podľa vyjadrenia sa zameral na dosiahnutie zisku, nemožno považovať za opatrené konanie preukazujúce, že mal záujem konať tak, aby predišiel prípadnej účasti na obchode, ktorý by mohol byť poznačený podozrením z podvodného konania. Žalobca však svoju obozretnosť neprejavil, o tovar sa nezaujímal ani ho nevidel, nezaujímal sa o okolnosti prepravy, v súvislosti s obchodom neuzavrel žiadne písomné zmluvy, spoľahol sa len na to, že poznal osobu JUDr. Š.. Pokiaľ žalobca poukazuje v žalobe na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: žalovaný k tomu uviedol, že nepožadoval od žalobcu sledovanie obchodných procesov jeho dodávateľa, ale poukázal na skutočnosť, že daňový subjekt okrem očakávania zisku neprejavil žiaden záujem poznať bližšie okolnosti prípadu, nezaujímal sa o pôvod tovaru. Žalobca tovar ani nevidel, pretože v deň, keď bol tovar dovezený do skladu v V. bol aj odvezený do Česka a daňový subjekt pri nakládke a výkladke tovaru nebol prítomný, neuzavrel žiadnu zmluvu, spoľahol sa len na dobré mravy. Žalobca tak ani reálne nemohol vedieť, či tovar vôbec fyzicky existoval a ak áno, či existoval v deklarovanom množstve a kvalite. Pokiaľ žalobca tvrdí, že obchod s tovarom - kávou bol hlavným predmetom činnosti, táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, nakoľko do zápisnice o ústnom pojednávaní číslo 102457040/2017 zo dňa 24.11.2017 uviedol, že obchod s kávou berú ako doplnkovú obchodnú činnosť. Dôkazom nie je ani úhrada tovaru za dodanie od odberateľa, ktorý za dodanie tovaru žalobcovi zaplatil, pretože ak odberateľ Maltepo s.r.o. bol zainteresovaným účastníkom podvodného konania, bolo v jeho záujme zabezpečiť preukázateľnosť úhrad bez ohľadu na to, či vôbec a aký tovar, v akom množstve a kvalite bol dodaný. Žalovaný zároveň poukázal aj na stranu 31 žalobou napadnutého rozhodnutie, kde k úhrade tovaru dňa 25.07.2017 zaujal stanovisko na ktorom aj naďalej trvá. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o tom, že požadovanú mieru závažnosti dôkazu posudzuje v obdobných prípadoch rozdielne. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil to, že žalobca nepreukázal, že prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Judikatúra Európskej únie pritom predpokladá, že daňový subjekt vykoná opatrenia, aby zamedzil svojej účasti na prípadnom podvodnom konaní iných subjektov, vrátane preverenia obchodných partnerov. V prípade, ak tak neurobí, nemôže tvrdiť, že nemohol vedieť o ich konaní.

13. Žalobca v replike, ktorá bola súdu doručená dňa 02.11.2020 uviedol, že vyjadrenie žalovaného vykazuje rovnaké vady, ako aj rozhodnutie žalovaného. Má za to, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe rovnako ako v rozhodnutí sa v značnej miere obmedzil na reprodukciu právnych viet týkajúcich sa preukázania uskutočnenia zdaniteľného plnenia a vo všeobecnosti poukazuje, že žalobca neprijal príslušné opatrenia obvyklej obchodnej opatrnosti, o bez toho, aby predstavil jasne individualizovaný právny záver, ktorý by sa kvalifikovane vzťahoval ku konkrétnym námietkam žalobcu.

14. Žalovanému bola replika zaslaná na dupliku, žalovaný však na ňu žiadnym spôsobom nereagoval. IV. Relevantná právna úprava 15. Podľa , (odpočítanie dane platiteľom), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

16. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona.

17. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

18. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

19. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku).

20. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/, c/ Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní a skutočností, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku).

21. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

22. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

23. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

V. Právny názor správneho súdu 24. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

25. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Súd poukazuje na to, že žalovaný sa zároveň podrobne vyjadril vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.07.2020.

26. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 27. júna 2017).

v ustanovení upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa náležitosti stanovené zákonom je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

27. Žalobná námietka žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti a nedôvodnosti rozhodnutia v tomto konaní neobstojí, nakoľko je z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zrejmé, že toto zodpovedá zákonným požiadavkám v zmysle § 63 ods. 3 a 5 Daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené a odpovedá na argumenty odvolateľa, je z neho zrejmé, že žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli obsahom odvolania, je preskúmateľné , zrozumiteľné, závery sú dostatočne odôvodnené a rozhodnutie zodpovedá požiadavke správneho právneho posúdenia veci žalovaným, ktorý sa stotožnil s právnym posúdením správneho orgánu prvého stupňa podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení uvedených v rozsudku správneho súdu. Z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva, z akých skutočností vychádzal správca dane ako aj žalovaný a akými právnymi úvahami sa riadili pri rozhodovaní.

28. Pokiaľ žalobca v žalobe namieta, že odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné vyvodiť, či správca dane a súčasne aj žalovaný ustálili, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu, súd poukazuje na stranu 29 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, na posledný odsek na tejto strane, kde je jasne a zreteľne uvedené, že: „V tomto prípade však vykonaným zisťovaním správcu dane bolo preukázané, že daňový subjekt by pri zachovaní náležitej miery obozretnosti vedel o zapojení do obchodného reťazca poznačeného podvodom.“ Žalovaný zároveň ďalej poukázal na všetky zistenia správcu dane, z ktorých správne aj podľa súdu tak správca dane ako aj žalovaný vyvodili to, že žalobca vedel, že sa medzi spoločnosťami ZOOM Societas s.r.o. ako dodávateľom a spoločnosťou Maltepo s.r.o. ako jeho odberateľom zúčastňuje obchodu len ako sprostredkovateľ. Ak by však ako to vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: , na ktorý poukazuje aj žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 31 zachoval obozretnosť pri uzatváraní obchodov a preveroval si svojich obchodných partnerov a zvažoval aj možné riziká vyplývajúce z tohto obchodu, mohol by vedieť o podvodnom charaktere reťazového obchodu, ktorého bol účastníkom a teda mohol zabrániť účasti svojej na takomto obchode. Zo zistení správcu dane a následne aj z jeho správnej úvahy a taktiež aj zo správnej úvahy žalovaného teda možno jasne vyvodiť, že daňový subjekt - žalobca sa zúčastnil v popísanom obchodnom reťazci (tak ako je to uvedené v bode 5 odôvodnenia tohto rozsudku) ako sprostredkovateľ, avšak žalobca nepreukázal v daňovom konaní, že by prijal rozumné opatrenia a starostlivosť aká sa od neho vyžaduje pri výkone podnikateľskej činnosti, čím by bol zistil a teda vedel, že sa zúčastňuje obchodu v podvodnom reťazci.

29. Súd dáva do pozornosti právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. , v ktorom sa uvádza: „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď. ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení oprávnené.“ Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to

predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Súdny dvor vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Možno preto určiť opatrenia, ktoré možno, v tom ktorom prípade, požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom.

30. Správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávky odberateľovi tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí. Je na ňom, akým spôsobom preukáže komunikáciu s dodávateľom, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru, jeho súlad s požiadavkou uvedenou v objednávke a pod. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky, pohyb tovaru a finančných prostriedkov nie je odzrkadlený v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti jeho dodávok. Takýto spôsob vedenia dokazovania žalovaným vychádza v tomto štádiu daňového konania z toho, že na strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH). „...dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH i preukázal, (nielen formálnymi dokladmi) čo žalobca neurobil. „Najvyšší súd opätovne na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (viď. ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. ). Vzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania tovaru odberateľom deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, aby sa stal súčasťou fiktívneho zdaniteľného plnenia zneužívajúceho právo poskytované zásadou neutrality DPH.

Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či prevzatá dodávka skutočne pochádza od zmluvného dodávateľa, odovzdá finančné prostriedky v značnej sume v hotovosti osobe, u ktorej si nepreverí, že koná v mene deklarovaného dodávateľa (napr. formou splnomocnenia), a tým v podstate nemá doklad, komu cenu za dodávku zaplatil. V danom prípade žalobca nepreukázal pri kontrole ani existenciu dodaného tovaru, z dôvodu jeho spotrebovania. Výkon práva, v rámci obchodných vzťahov, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako už bolo vyššie uvedené, nepožíva právnu ochranu. Žalobca v konaní pred daňovými orgánmi nepreukázal, že by sa riadil uvedenými zásadami, že by v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonal všetky opatrenia zodpovedného podnikateľa na predchádzanie podvodnej činnosti, prípadne na odstránenie pochybností o tom, že sa na podvodných transakciách nepodieľal vedome. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. V danom prípade na základe uvedených dôvodov nebolo bez pochýb preukázané, že žalobca zaplatil DPH z prijatého tovaru platiteľovi, teda že bol uvedený základný princíp dodržaný.“

31. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011- 17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“

32. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy, vypočul svedkov navrhnutých daňovým subjektom. Správca dane nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval uskutočnenie zdaniteľných plnení nielen z formálnej stránky, ale preveroval tiež, či boli zdaniteľné obchody reálne uskutočnené. Na splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky základu dane nepostačuje deklarovanie prijatia dodávky tovaru alebo služby zo strany daňového subjektu predložením daňového dokladu - faktúry a potvrdenia o zaplatení, pretože formálne doklady nepreukazujú reálnu existenciu tovaru a skutočného dodávateľa.

33. Vychádzajúc z administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd tak opätovne ako to už vyššie uviedol konštatuje, že rozhodnutie netrpí vadou nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti a žalovaný dostatočným spôsobom v ňom uviedol svoju správnu úvahu, ktorou sa spravoval pri rozhodovaní a je z neho možné vyvodiť záver, na základe ktorého potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený podľa ust. o správe daní rozdiel na dani v sume 29 922,41 Eur za zdaňovacie obdobie júl 2017 z dôvodu porušenia ustanovení .

34. Taktiež bola v konaní nedôvodná námietka žalobcu podľa ust. písmeno g) , že boli porušené ustanovenia zákona v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré porušenie vidí žalobca v tom, že sa žalovaný nezaoberal riadne všetkými námietkami. Po oboznámení sa s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa ako aj s obsahom odvolania a po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno konštatovať, že by žalovaný porušil ustanovenia zákona o správe daní upravujúce postup odvolacieho orgánu ako ani ustanovenia zákona o správe daní upravujúce náležitosti rozhodnutia vydaného v rámci odvolacieho konania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že sa žalovaný riadne zaoberal námietkami žalobcu, ktoré mali význam pre posúdenie danej veci a s týmito námietkami sa dostatočne vysporiadal. Nie je zrejmé, že by bol žalovaný opomenul vysporiadať sa s niečím podstatným, čo bolo namietané v odvolaní a súd zároveň poukazuje

na to, že žalobca ani neuvádza konkrétne, ktorými námietkami sa žalovaný opomenul zaoberať, len konštatuje že sa námietkami zaoberal vágne.

35. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov sú v súlade s príslušnými ustanoveniami o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa , tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom, ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

37. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (, posledná veta v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).