Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/53/2018

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou v právnej veci navrhovateľa: S. S., A. XX.XX.XXXX, W. O. XXX/X, P. a povinného z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia: I/ Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a II/ Platiť sa oplatí s.r.o. so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 45 684 618, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ podal dňa 5.3.2018 na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby sa povinní z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdržali výkonu záložného práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. Modra zapísanej na LV č. 6168 vedenom Okresným úradom Pezinok ako byt č. 37 nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. 847 postavenom na parcele č. 1403/2 (ďalej len „byt“). Ako navrhovateľ uviedol, sleduje tým a domáha sa dočasnej úpravy vzájomných práv a zamedzenie možnej ujmy do lehoty ustanovenej súdom na podanie žaloby vo veci samej na určenie neexistencie (neúčinnosť, neplatnosť) záložného práva, resp. žaloby podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“).

2. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0189993236 zo dňa 24.10.2008 (ďalej len „hypotekárna zmluva“) poskytol povinný z návrhu I/ navrhovateľovi úver vo výške 82.984,80 eur, ktorý bol zabezpečený zriadením záložného práva k bytu. Z dôvodu nesplácania dlhu zo strany navrhovateľa povinný z návrhu I/ prikročil k vykonaniu dobrovoľnej dražby povinným z návrhu II/ , navrhovateľ však nevie, kedy sa koná prvé kolo dražby, pretože oznámenie o dražbe, dražobnú vyhlášku, oznámenie o začatí výkonu záložného práva zatiaľ neobdržal, takisto mu povinný z návrhu I/ neoznámil, koľko bolo na poskytnutý úver už zaplatené. Navrhovateľ podotkol, že so žiadnou dobrovoľnou dražbou nikdy nesúhlasil, takisto uviedol, že so spolumajiteľkou bytu je v súčasnosti vedené konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

3. Podľa názoru navrhovateľa existuje obava, že by ho výkon záložného práva či prípadnej dražby ohrozilo a spôsobilo mu vážnu ujmu, nehľadiac na vysťahovanie z bytu, keď ani nemá zaistené náhradné ubytovanie. Navrhovateľ ďalej dôvodil, že podpísal len úverovú zmluvu a aj keby bol podpísal Všeobecné obchodné podmienky, to ešte nesvedčí o tom, že bol s týmito (ďalej len „VOP“) oboznámený a prijal ich spôsobom, z ktorého by bol zrejmý jeho súhlas s obsahom zmlúv a VOP. Neodkladným opatrením sleduje to, aby boli dočasne upravené pomery strán, pretože je tu obava, že by výkon uznesení o príklepe a jej prevedenie bolo len od prvopočiatku na základe neprimeraných požiadaviek odporcu čo do výšky plnenia. Hodnota bytu je podľa neho vyššia než daná povinným z návrhu I/, navrhovateľ nevie či bol vypracovaný znalecký posudok. Okrem toho podľa navrhovateľa by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že navrhovateľ spochybňuje vlastnícke právo povinného z návrhu I/ z dôvodu využitia jeho tiesne a následného psychického útlaku. Domnieva sa, že pri uzatváraní zmlúv bola z tohto titulu obmedzená

autonómia jeho vôle, súdu pritom zdôrazňuje, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia.

4. Súd vec rozhodol podľa nasledovných právnych predpisov:

Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 5. Ako je zrejmé z citovaných ustanovení, súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Spoločným znakom neodkladných opatrení vydaných pred začatím konania vo veci samej a rovnako aj v priebehu takéhoto konania je ich predbežný - dočasný charakter, t.j. že sa nimi upravujú právne (nielen faktické) pomery strán sporu alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia len do doby, než súd vydá konečné rozhodnutie vo veci samej, neodkladné opatrenie preto musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania o žalobe. Z procesného hľadiska je pritom zásadným determinantom práve obsah samotného návrhu, ktorý smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti nariadenia neodkladného opatrenia

6. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ sa v návrhu domáhal, aby sa povinní z návrhu zdržali realizácie výkonu záložného práva na byt s poukazom na neplatnosť/neexistenciu záložnej zmluvy (neplatnosť dražby v zmysle § 21 zákona o dobrovoľných dražbách) či na hrozbu straty jeho obydlia, čo vníma ako jeden z najzávažnejších zásahov do jeho práv. Navrhovateľ poukazuje na to, že zmluvy ktoré uzatvoril s povinným z návrhu I/ boli predtlačené, nemohol ovplyvniť ich obsah a taktiež bol do uzatvorenia týchto zmlúv donútený. Súd podotýka, že argumentácia navrhovateľa je všeobecná a žiadnym spôsobom z nej nemožno vyvodiť, z akého dôvodu by mal byť pomer medzi stranami dočasne upravený formou neodkladného opatrenia. Sám navrhovateľ uviedol, že podpísal s povinným z návrhu I/ hypotekárnu zmluvu, súd po jej preskúmaní zistil, že táto bola uzavretá dňa 24.10.2008 pričom povinný z návrhu I/ poskytol navrhovateľovi úver na kúpu bytu (t.j. toho istého bytu v ktorom navrhovateľ podľa jeho slov momentálne býva a ktorý má byť predmetom dobrovoľnej dražby). V čl. V ods. 1 zmluvy je jednoznačne ustanovené, že poskytnutý úver bude zabezpečený záložným právom k bytu na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi povinným z návrhu 1/ a F.. G. T. Y. F.. Y. T.. S poukazom na predmet hypotekárnej zmluvy je zrejmé, že rodina Dubanová bola predchádzajúcim vlastníkom bytu a pri prevode bytu na navrhovateľa v roku 2008 títo ako vlastníci bytu (predávajúci) uzavreli s povinným z návrhu I/ záložnú zmluvu na byt s cieľom zabezpečiť úver navrhovateľa (keďže tento ešte nemohol uzavrieť záložnú zmluvu, pretože ešte nebol vlastníkom bytu ktorý si kupoval prostredníctvom hypotekárneho úveru). Jednoducho povedané, tento model je bežným postupom pri nadobúdaní nehnuteľnosti financovaným hypotekárnym úverom. Zriadenie záložného práva v prospech

povinného z návrhu 1/ ako financujúcej banky je riadne zapísané na D. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Pezinok pre k.ú. Modra. 7. Z uvedených dôvodov argumentácia navrhovateľa vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia nemá žiaden právny ani skutkový základ. Nie je jasné, akým spôsobom mal povinný z návrhu I/ ako financujúca banka „prinútiť“ navrhovateľa aby mu bol poskytnutý úver na byt, ktorý už 10 rokov vďaka tomuto úveru vlastní. Takisto námietka navrhovateľa, že s dobrovoľnou dražbou on sám nesúhlasil, nemá žiadne opodstatnenie, pretože v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách v prípade splnenia podmienok je osobou oprávnenou navrhnúť dražbu aj záložný veriteľ, čo povinný z návrhu I/ nepochybne je, ako potvrdil aj sám navrhovateľ, ktorý výslovne v návrhu uviedol, že poskytnutý úver (zabezpečený zriadením záložného práva na byt) neplnil riadne a včas. Súd z uvedených dôvodov vyhodnotil návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako účelový, s cieľom vyhnúť sa dražbe, ktorá evidentne prebieha zákonným spôsobom. Navrhovateľ v návrhu okrem toho neuviedol ani jediný dôvod, prečo by mala byť dražba nezákonná, svoje všeobecné tvrdenia ani žiadnym spôsobom neosvedčil, súd ani pri najvyššej možnej miere opatrnosti nemohol z návrhu vyvodiť ani len jeden dôvod, prečo by mal pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia (okrem toho navrhovateľ v návrhu uviedol, že mu neboli doručené oznámenia o dražbe, pričom jedno z týchto oznámení zo dňa 8.12.2017 predložil súdu). Práve obsah samotného návrhu je pritom zásadným determinantom na osvedčenie tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľ však svoj návrh de facto žiadnym spôsobom podrobnejšie neodôvodnil, a preto ho súd ako nedôvodný zamietol. S osvedčením skutočností relevantných na nariadenie neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nesúvisí ani prebiehajúce konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k bytu, toto sa týka výlučne vzťahu medzi navrhovateľom a druhým podielovým spoluvlastníkom. Takisto námietka navrhovateľa, podľa ktorej je aktuálna hodnota vymáhanej pohľadávky nižšia ako je cena bytu nemá žiadne opodstatnenie, pretože zákon o dobrovoľných jednoznačne počíta aj s takouto variantou a osobitne i vo vzťahu k vlastníkovi predmetu dražby upravuje spôsob odovzdania výťažku z dražby (§ 32 zákona o dobrovoľných dražbých).

8. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiada zdržať sa výkonu záložného práva v prospech povinného z návrhu I/ na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadnym spôsobom však neozrejmil z akého dôvodu by mala byť realizácia tejto dražby nezákonná či neprípustná. Je potrebné zdôrazniť, že výkon záložného práva nie je prejavom ľubovôle záložného veriteľa alebo dražobníka (t.j. povinní z návrhu), toto vykonávajú na základe právneho titulu, ktorým je zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola bezpochyby uzatvorená s predchádzajúcimi vlastníkmi bytu ako podmienka pre poskytnutie hypotekárneho úveru navrhovateľovi.

9. V danom prípade teda navrhovateľ neuviedol a neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce záver o všeobecnej a neurčitej (nešpecifikovanej) povinnosti povinných z návrhu úplne sa zdržať (na nešpecifikovanú dobu) výkonu záložného práva. Záložné právo má k záväzkovému právnemu vzťahu (zmluva o hypotekárnom úvere, záložná zmluva) akcesorickú povahu, a teda bezpodmienečne súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou. Žiaden zákon záložnému veriteľovi či vykonávateľovi dražby nestanovuje povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva za predpokladu, že ho bude vykonávať v súlade so zákonom. Na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby v zmysle zákona č. 527/2005 Z.z. o dobrovoľných dražbách.

10. Navrhovateľ v návrhu ani neuviedol žiadne dôvody, ktorými by hodnoverne osvedčil dôvodnosť svojho nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, nakoľko neuviedol žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že dražba je nariadená nedôvodne, t.j. že k zriadeniu záložného práva došlo nezákonným spôsobom, resp. že je táto vykonávaná nezákonným spôsobom. Uvedené skutočnosti súd sám nemôže zisťovať, pretože v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je smerodajný práve obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vyhodnocuje len tvrdenia navrhovateľa a dôkazy ním predložené osvedčujúce dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Ako už súd uviedol vyššie, slovenský právny poriadok navyše poskytuje záložcovi prostriedok na ochranu svojich práv, ktorým je podanie žaloby o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 572/2002 Z. z. <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/572/> o dobrovoľných dražbách.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia, a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Okrem toho, že tvrdenia navrhovateľa samé o sebe ani neodôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľ tieto ani žiadnym spôsobom neosvedčil a preto ich súd s poukazom na absenciu relevantných dôkazov vyhodnotil ako ničím nepodložené. 12. Súd o trovách konania v rozpore v § 262 ods. 1 rozhodol v tomto uznesení, pretože toto konanie nie je viazané na meritórne konanie, navrhovateľ bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia neúspešný a z tohto dôvodu nemá nárok na náhradu trov konania, povinnej osobe žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.