Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-74-2020.pdf
PDF · 143.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-44C/74/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou v spore žalobcu: E. S., X.. X.X.XXXX, L. K. XX, XXX XX K., zastúpeného JUDr. Vladimírom Novákom, advokátom so sídlom Štúrova 8, 040 01 Košice, proti žalovanému: C&F ALL FOR FINANCIAL s.r.o., so sídlom Klimkovičova 3106/29, 040 23 Košice, IČO: 48 318 965, zastúpeného splnomocneným zástupcom E.. P. G., X.. X.XX.XXXX, L. L. XX, XXX XX F., o zaplatenie 16.186,16 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie 594,49 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 549,49 € od 1.8.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 15.591,67 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 15.591,67 € od 1.8.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 92,66 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 16.186,16 € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania titulom nevrátenia poskytnutej pôžičky.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril do žalovaným dňa 21.8.2016 zmluvu o investičnej spolupráci, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému finančné prostriedky vo výške 20.000,- €, ktoré mal žalovaný využiť ako investíciu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Po zhodnotení investície mal žalovaný vyplatiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky a zisk. V zmluve sa dohodli na vrátení peňažných prostriedkov v lehote do konca júla 2017. Žalovaný vrátil žalobcovi len sumu vo výške 3.813,84 € a zvyšok vo výške 16.186,16 € ostal dlžný. Na výzvy žalobcu nereagoval. Predmetná zmluva je zmluvou o pôžičke podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka. Aj keď je zmluva inak pomenovaná, z jej obsahu vyplýva, že sa jedná o zmluvu o pôžičke. Nakoľko žalovaný finančné prostriedky nevrátil v dohodnutej dobe, žalobca sa domáha ich vrátenia.
3. Proti vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Up/1275/2020 zo dňa 15.7.2020 podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že zmluvu zo dňa 23.6.2016 uzatvorenú medzi E. S. a žalovanou spoločnosťou na sumu 5.000,- € uznáva v plnom rozsahu. Z dlžnej sumy bolo splatených 4.300,- €, zostatok teda činí 700,- €, ktorý bude splatený v krátkej dobe. Zmluvu zo dňa 21.6.2016 uzatvorenú medzi E. S. a žalovanou spoločnosťou neuznal v plnom rozsahu. Zmluva bola vyhotovená podstatne neskôr ako je uvedený dátum, bez vedomia spoločnosti a spoločnosť ju neeviduje
vo svojom účtovníctve. Jedná sa o podvodné konanie bývalého konateľa za účelom získania finančných prostriedkov, ktoré mu nepatria.
4. K podanému odporu sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky na základe dvoch zmlúv- zo dňa 23.6.2016 (5.000,- €) a zo dňa 21.8.2016 (20.000,- €). Žalovaný vrátil žalobcovi pôžičku vo výške 5.000,- € a z druhej pôžičky mu vrátil 3.813,84 €. Vrátenie pôžičky realizoval konateľ žalobcu vkladaním hotovosti od 112,50 € do 964,18 € na účet žalobcu v období od roku 2016 do roku 2020 a celkovo vrátil takto žalobcovi sumu 8.813,84 €. Nemôže byť teda pravda, že o druhej pôžičke nemal žalobca vedomosť, keď ju splácal. To, že žalobca neeviduje zmluvy o pôžičke v účtovníctve, nemá vplyv na nárok žalobcu. Zároveň podal návrh na pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde.
5. Podaním doručeným súdu dňa 6.11.2020 vzal žalobca žalobu späť v časti zaplatenia sumy 594,49 € s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5% ročne od 1.8.2017 do zaplatenia a žiadal súd v tejto časti konanie zastaviť. Zároveň predložil súdu dôkazy o platbách žalovaného na účet žalobcu. Žalovaný zaplatil celkovo sumu 9.408,33 €. V návrhu na vydanie platobného rozkazu bola v návrhu uvedená nesprávna suma 8.813,84 €, nakoľko žalobca nezarátal platby pôžičky od iných osôb, prostredníctvom ktorých platil pôžičky (druhého konateľa spoločnosti a U. Y.). Vo zvyšku trval na podanej žalobe, čo do zaplatenia sumy 15.591,67 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1.8.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania.
6. V doručenej duplike žalovaný opravil svoje tvrdenie v časti označenia tzv. vrátenej sumy vo výške 4.700,- €, ktorú uviedol v podanom odpore. K charakteru zmluvy zo dňa 23.6.2016 uviedol, že sa nejedná o zmluvu o pôžičke, ale dohodu o spoločnej investícii, ktorá nezakladá úverový vzťah medzi sporovými stranami. Žalobca a žalovaný sa rozhodli pre pomoc určitej investícii, a išlo o spoločnú investíciu žalobcu a žalovaného, ktorá prináša so sebou aj riziká. Investícia sa nerealizovala z dôvodu nevyhlásenia príslušnej výzvy na čerpanie EÚ dotácií, pod ktorú mala investícia podliehať. Predmetnú sumu v plnej výške poukázal na účet spoločnosti, ktorá zabezpečovala ďalšie služby v prospech plánovaného projektu. Žalovaný teda disponuje aj dôkazom, že peniaze použil v zmysle spoločnej dohody o investičnej spolupráci. Sumu, ktorú poukazoval žalovaný na účet žalobcu nebola vrátením nijakej pôžičky, nakoľko medzi nimi nevznikol úverový vzťah a nevzniklo právo na vrátenie akejkoľvek sumy. Išlo o plnenie bez právneho titulu, teda zo strany žalobcu o bezdôvodné obohatenie. Túto sumu je možné subsumovať aj pod skutočnosť, že sa jednalo o pôžičku, ktorú na základe spoločnej dohody uzatvoril žalovaný a žalobca. Ako veriteľ tu vystupuje žalovaný, ktorý sa dohodol so žalobcom, v tomto prípade s dlžníkom, že mu pomôže splatiť úver, ktorý si na účel spoločnej investície žalobca zobral v banke. Žalovaný mu formou nepravidelných mesačných splátok naďalej poskytoval úver, ktorý súhrnne narástol na žalobcom uvedenú sumu 9.408,33 €. Po poskytnutí tejto sumy žalovaný ako veriteľ odmietol naďalej úverovať žalobcu a žiadal peniaze vrátiť. Tým podmieňoval poskytnutie ďalšej pôžičky. Poskytnutie pôžičky zo strany žalovaného a samotné vrátenie sumy 9.408,33 € je len sekundárnym dôvodom na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktoré je dôvodom primárnym. K zmluve o investičnej spolupráci zo dňa 21.8.2016 uviedol, že na účet žalovaného nebola zo strany žalobcu nikdy poukázaná žalovaná suma 20.000,- €, čo je preukázateľné výpismi z účtu žalovaného. Dôkaz o poskytnutí žalovanej sumy vo výške 20.000,- € neexistuje. Predmetnú sumu neprijal ani v hotovosti, ani taký dôkaz žalobca nepredložil. Zmluva bola podpísaná podvodne, nakoľko bývalého konateľa E. S. (brata žalobcu) nikto nepoveril podpísať zmluvu. Kým prvý zmluvu podpisoval druhý konateľ a majiteľ žalovaného v jednej osobe K. O., zmluvu zo dňa 21.8.2016 podpisoval za žalovaného iný konateľ, brat žalobcu. Peniaze boli poukázané bratovi žalobcu, nie však žalovanému, pričom boli poukázané na účet brata žalobcu pred spísaním zmluvy, čo dosvedčuje, že ide o podvod. Žalobca v tomto smere musí uniesť dôkazné bremeno. A ak by ho aj uniesol v danom prípade nešlo o záväzkový vzťah, ale o investíciu. Navrhol preto žalobu zamietnuť a priznať žalovanému trovy konania vo výške 100%.
7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávania dňa 28.6.2021, 16.9.2021 a dňa 21.4.2022. Na pojednávaniach sa zúčastnili sporové strany, ktorú boli súdom vypočuté, súd vypočul aj svedka E. S.. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe ako aj na obsahu vyjadrení. Medzi žalobcom a žalovaným boli uzatvorené 2 zmluvy o pôžičke, ktoré z právneho hľadiska sa považujú za zmluvy o pôžičke, aj keď sú inak pomenované. Žalobca požičal žalovanému sumu, ktorú mal vrátiť a samozrejme aj zisk, ktorý mal vzniknúť. Celkovo tak požičal na základe týchto dvoch zmlúv žalobca žalovanému sumu 25.000,- €. Jedna zmluva bola 23.6.2016 a druhá z 21.8.2016 a z tejto sumy žalovaný
uhradil žalobcovi sumu 9.408,33 €. Žalovaný splácal tieto pôžičky nepravidelnými mesačnými vkladmi v sumách od 112,50 € do 964,18 €. Nejaký titul preto tu musel byť daný, keď žalovaný vkladal tieto sumy na účet. Išlo o obdobie rokov 2016 až 2020. Z uvedeného vyplýva, že išlo o zmluvu o pôžičke, resp. plnil na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21.8.2016. Navrhol žalobe vyhovieť, zaviazať žalovaného na náhradu trov konania a zastaviť v späťvzatej časti toto konanie.
8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluva, kde bolo tvrdené, že boli poskytnuté finančné prostriedky firme, nie je pravdivá, nakoľko neboli poskytnuté tieto finančné prostriedky firme. Každá jedna zmluva, ktorá sa predtým uzatvárala, zmluva o investičnej spolupráci bola uzatváraná na projekty. Predtým boli uzatvorené 2 zmluvy. V jednej zmluve bolo predmetom 6.000 €. Tieto peniaze sa vyplatili do projektu, ktorý nakoniec, ale nebol schválený kvôli prešľapom na ministerstve v oblasti cestovného ruchu, preto vyplatil peniaze z iného projektu, nakoľko chcel mať dobré vzťahy. Ďalšia zmluva bola uzatvorená na sumu 5.000 €, ktoré splácal. Riešil to na polícii, kde vypovedal brat žalobcu, chcel, aby mu vykonali detektor lží, lebo povedal iné veci. Uviedol, že sa podpísala zmluva a že vedel o nej, ale nebola to pravda, pretože sa o tejto zmluve dozvedel až začiatkom októbra, keď prišiel brat žalobcu za ním do kancelárie, bolo to na jeseň v r. 2019. Ide o zmluvu, predmetom ktorej bolo 20.000 €. Avšak brat do firmy tieto peniaze nedal, resp. E. S. tvrdil, že uzatvoril zmluvu o investičnej spolupráci, ktoré mal investovať do projektu v oblasti cestovného ruchu, ale tento projekt sa nerealizoval, preto sa ustúpilo od tohto projektu. Dozvedeli sa, že výzva bude stiahnutá. E. S. na polícii tvrdil, že mu odovzdal peniaze do ruky, avšak nedostal ich. Bolo by dobré, ak by E. S. preukázal výpisy, kedy dostal tie peniaze na súkromný účet a kedy na firemný účet, aby sa to dalo porovnať.
9. Na otázku súdu, v akom štádiu je trestné stíhanie, resp. trestné konanie, uviedol žalovaný, že trestné stíhanie bolo stopnuté, nakoľko prokurátor uviedol, že keď prebieha civilné konanie, majú si to riešiť na civilnom konaní, nakoľko sa nedá preukázať, čie peniaze boli dodané. Preto navrhol, aby bolo preukázané výpismi od E. S., kedy a koľko vložil na účet spoločnosti, nakoľko v auguste 2016 E. S. najprv vložil do spoločnosti dňa 5.8.2016 - 2.000 €, dňa 15.8.2016 - 5.000 € a následne 19.8.2016 - 4.200 €, teda spolu 11.200 €, z toho bolo vrátených 10.000 €. Táto skutočnosť je preukázateľná svedkom PhDr. E. C. D. D., poslanec Národnej rady za stranu OĽANO. Ostatné peniaze neboli vkladané na účet. Brat mu vrátil 5.000 €, avšak je potrebné uviesť aj z čoho mu vrátil.
10. Žalovaný uviedol, že v roku 2016 bol štatutárnym orgánom spoločnosti C&F ALL FOR FINANCIAL. Každý z konateľov konal samostatne. K platbám na účet spoločnosti žalovaný uviedol, že sa bral úver, predtým na 5.000,- € v spoločnosti Tatra banka s tým, že firma bude tento úver splácať, avšak potom sa prefinancoval úver do Wüstenrot stavebná sporiteľňa, nakoľko úver bol tam lacnejší z dôvodu úrokovej sadzby, preto platil 225 €. Z celkovo zaplatenej sumy 9.408,57 € žalovaný uviedol, že okrem tých 5.000 € tam budú aj úroky z úveru. Ďalej uviedol, že K. L. dal E. S. na účet 500 € a že dokopy zaplatil sumu 10.899,64 €. So zmluvou na sumu 20.000 € by nikdy nesúhlasil. K vyplateniu 500 € uviedol žalovaný, že E. S. mal vrátiť tieto peniaze E. S.. Takže na základe zmluvy zo dňa 23.6.2016, predmetom ktorej bolo poskytnutie investície vo výške 5.000 € bola uzatvorená úverová zmluva v Tatra banke, ktorú splácal žalovaný takisto spolu s úrokmi a následne sa prefinancovala do spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa a vlastne sa splácala týmto spôsobom.
11. K tvrdeniam žalovaného právny zástupca žalobcu uviedol, že tvrdenia, že od r. 2016 do r. 2020 bol vyplácaný splátkami úver v Tatra banke, tento úver bol vyplatený vo Wüstenrot stavebná sporiteľňa, to znamená, že tento úver už zanikol, čiže nemohol byť splácaný úver v Tatra banke. Jediný úver, ktorý bol braný, bol na sumu 25.000 €, ktorej spoločnosti vracal žalovaný splátky len za tento úver v spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa. Ďalej uviedol, že dajú sa porovnať aj tie mesačné splátky, ktoré tam boli s tými, ktoré boli platené.
12. Žalobca v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že bývalý konateľ E. S. je jeho brat, je s ním v kontakte a navštevujú sa. Na otázku, na aký účet vyplatil sumu 20.000 € uviedol, že mal stavebné sporenie, bolo to písané na brata, že jemu pôjdu peniaze na účet. Na otázku súdu, prečo uzatváral zmluvu o investičnej spolupráci odpovedal, že chcel pomôcť spoločnosti, ale aj sebe. Boli tam podmienky čo sa týka investovania, boli lákavé. Bol tam sľubovaný výnos 50 až 60 %. Očakával zisk. Na otázku súdu, kde bol dohodnutý predmetný výnos uviedol, že to bolo dohodnuté v zmluve, prvá zmluva bola uzavretá na sumu 6.000 €, kde dostal výnos 11.400 €, ďalšia zmluva bola na sumu 5.000 €, kde následne bral aj úver vo výške 25.000 €, ktorý v hotovosti zaplatil žalovanému. Od p. E. S. má vedomosť, že tú
sumu poskytol spoločnosti. Nepamätal si spôsob platby, oni mali dohodu, že na účet. Žalobca dal 1x 6.000 € v hotovosti K. O., takisto to bolo aj pri tejto zmluve. Čo vedel, bolo to dávané v hotovosti. Na otázku aká suma bola vrátená uviedol, že bolo to okolo 11.000 €. Najskôr splátky platil E. S. a potom K. O.. Keď ho požiadal telefonicky, že neposlal peniaze hneď poslal, niekedy aj o týždeň alebo o 2, niekedy sa aj vyhováral, že mu neprišli peniaze z Bratislavy. Boli to nepravidelné splátky, ako mu vyšlo. Platil ich tým, že mu poskytol peniaze. Na otázku zástupcu žalovaného, či žiadal o vrátenie investície aj s výnosom uviedol, že najprv K. O. platil, ale prestal, že brat má nejakú sumu a on má nejakú sumu a oni nakoľko im nevyšla nejaká investícia, brat bol konateľ, mal podpisové právo.
13. Na otázku na základe akého dôvodu uhradil peniaze na súkromný účet p. E. S. uviedol, že nevyplácal nič, táto suma prišla priamo z poisťovne a brat dal č. účtu svoje. Nevedel uviesť aký to bol účet brata, či súkromný alebo firemný, boli vo firme 3 konatelia. Peniaze sa mali investovať. Na otázku, či si je istý, že v zmluve bol uvedený aj výnos, ktorý mal byť vyplatený, alebo úroky uviedol, že si nie je istý, ale určite tam bol výnos. Dôveroval tejto spoločnosti, nakoľko predtým pri zmluve na sumu 6.000 € mal zisk 5.000 € v čistom. Na otázku zástupcu, peniaze, ktoré p. K. O. platil, na základe čoho vie, že to bolo zo sumy 20.000 €, uviedol, bol tam splátkový kalendár, platila sa mesačná splátka a úroky, ktoré platil do banky.
14. Konateľ žalovaného K. O. v rámci výsluchu na pojednávaní uviedol, že nevedel o zmluve zo dňa 21.8.2016. Na otázku súdu, prečo vyplatil sumu 9.408,33 € na účet žalobcu žalovaný uviedol, že to bolo podľa dohody, platila sa táto suma v splátkach za tú sumu prvotnú, ktorá bola uzatvorená spolu s úrokmi za úver, ktorý vzal E. S. v Tatra banke. Vyčísliť predmetné úroky, ani uviesť aká bola úroková sadzba nevedel. K tejto sume mala byť prirátaná ešte suma 500 €, ktoré boli vrátené cez E. S. od K. L., ktoré mal odovzdať bratovi. Na otázku súdu, kto je K. L. žalovaný uviedol, že je to človek, s ktorým sa podpisovala zmluva o spolupráci na vypracovanie projektu. Na základe čoho vracal p. K. L. 500 €, uviedol žalovaný, že sa dohodli, že pokiaľ sa projekt nedopracuje do tej fázy, peniaze sa vrátia. K osobe K. L., žalovaný uviedol, že E. S. mu vrátil, aby vrátil aspoň čiastku, ktorá bola zaplatená, naliehal na neho pred Vianocami, rok si presne nepamätal, uviedol, že v poriadku nech pošle tieto peniaze, bude mať o tom doklad a tieto peniaze mali ísť bratovi E. S., teda E. S.. Na otázku súdu, či predmetný projekt sa týkal zmluvy zo dňa 21.8.2016, žalovaný uviedol nie, projekt sa týkal zmluvy, ktorej predmetom bola investícia 5.000 €.
15. Na otázku svojho zástupcu, aby upresnil ešte raz, z čoho pozostávala suma 9.400 €, ktorú platil na účet uviedol žalovaný, bolo to za 1. zmluvu o investičnej spolupráci, ktorá bola platená mesačne, niekedy bolo naraz viac uhradených finančných prostriedkov, niekedy menej. Bolo vlastne splácané to, začo E. S. dostal úver spolu s úrokmi. Predmetná suma sa týkala 1. zmluvy, ktorá bola na sumu 5.000 €. Na otázku, či mal vedomosť o tom, že spoločnosť Wüstenrot posielala konateľovi spoločnosti sumu 20.000 € uviedol, že si nepamätá, na čí účet, či na jeho účet bola vyplatená táto suma. Na otázku, či boli zo sumy 20.000 € použité nejaké prostriedky vo firme uviedol, že nevie, či to bolo z tejto sumy. Zmluva o investičnej spolupráci zo dňa 21.8.2016 bola podpísaná a p. E. S. vkladal peniaze 3 vkladmi a to dňa 5.8. na firemný účet, dňa 15.8. a dňa 19.8. spolu dokopy suma 11.200 €. Tieto sumy boli zaplatené ešte pred podpísaním zmluvy. Do zmlúv sa nikdy nedával percentuálne žiaden výnos. Na otázku zástupcu, za akým účelom boli vykonané tieto 3 vklady uviedol, že tieto vklady boli určené na projekt eurofondový súkromný projekt, teda na vypracovanie tohto projektu. O Zmluve o investičnej spolupráci zo dňa 21.8.2016 sa dozvedel až neskôr, keď E. S.K. prišiel za ním, že uzatvoril s bratom túto zmluvu, avšak zmluvu mu nechcel dať ani do ruky. Nevie presne kedy to bolo, bolo to určite na jeseň a rok asi 2018. Nebolo to ako tvrdili aj na polícii, že o zmluve vedel hneď. Na účte spoločnosti neregistroval finančné prostriedky, ani žiadne peniaze nedostal.
16. Svedok E. S., brat žalobcu a bývalý konateľ žalovanej spoločnosti na pojednávaní uviedol, že v r. 2013 vstúpil do spoločnosti k K. O., kde ho on sám pozval, zapísaný bol 1.1.2016. Uviedol, že má kontakty vo vyšších sférach, ako sú strany Smer, SNS, kde vie o zákazkách, či mu s tým pomôže. V spoločnosti bol už p. Č.. Vedel, že má dobré kontakty na starostov obcí, kde by mohol získať kontakty na eurofondy, ktoré sa mali následne riešiť. Spolupracovali s firmou OVB, kde K. O. sa doobeda venoval tejto firme a poobede mal riešiť kontakty, avšak vyčítal mu, že sa tomu nevenuje, väčšinou sa buď niekde zašil alebo sa venoval priateľke. Neskôr sa venoval aj p. L. v Bratislave v rámci ich spolupráce. Eurofondy však boli podmienené vkladmi, teda boli potrebné peniaze, preto oslovil svojich klientov, medzi nimi bol aj jeho brat. V tom čase ako konatelia mali podpisovacie samostatné právo, K. O. sľúbil bratovi 100 % - ný výnos. Najprv investoval brat sumu 6.000 €, tieto peniaze sa dlho nevracali, až po 1. ukončení prác,
keď sa z eurofondov vyplatili peniaze, sa mu tieto peniaze vrátili. Mal prístup aj na firemný účet, neskôr bol z neho vyškrtnutý, aj keď v spoločnosti stále figuroval, následne dňa 5.12.2017 mu zrušil registráciu v spoločnosti. Zakázal mu chodiť po obciach, kde boli tieto eurofondy, nakoľko vraj sa na neho ľudia sťažovali a on tvrdil, že všetko vybaví. Bratovi sa následne vrátila suma 10.400 €, zbytok bolo vyplatené na daň. Tieto finančné prostriedky neboli evidované. Potom bola na sumu 5.000 € spísaná zmluva. Brata to lákalo. Tieto peniaze nepotreboval, nakoľko bol zamestnaný. Následne K. O. navrhol, aby vzal jeho brat úver zo spoločnosti Wüstenrot bez zriadenia záložného práva. Komunikoval s bratom, K. O. navrhol aj jeho účet, aby sa to priamo tam vyplatilo, aby s tým neboli nejaké naťahovačky. Následne do mesiaca po stavebnom úvere sa v spoločnosti Wüstenrot zobral úver, ktorým sa vyplatil spotrebný úver vo výške 5.000 € a suma 15.000 € bola vyplatená na jeho účet vo výške 80 % s tým, že zvyšných 20 % sa malo vyplatiť až po preukázaní účelu použitia týchto finančných prostriedkov. To riešil K. O. s p. Č. cez faktúry. Následne sa stretli v ČSOB v Galérii, kde vybral peniaze, časť mu dal v hotovosti, niečo aj na naftu aj pre neho a niečo bolo na účet. Peniaze následne vyčerpali, zdokladovali, vyplatilo sa aj tých 5.000 €, avšak bratovi niečo sľúbili, že sa mu tie peniaze vrátia, avšak K. O. nemal na to čas, preto uzatvoril sám zmluvu s bratom, kde bolo tých 5.000 + 20.000, teda 25.000 €. Dokiaľ nebudú peniaze, sa dohodli, že bude platiť K. O., resp. budú sa platiť splátky vo výške 225 € až do sumy 25.000 € + poistenie, nakoľko brat sa poistil, tak mu platili aj poistku. Svedok splácal sumu 1.462 €, viac mu K. O. nedal, zbytok sa vyplatil na účet do firmy alebo na ruku. Jedna desatina z vyplatených finančných prostriedkov šla iba na firemný účet. Všetko zabezpečoval K. O.. Na brata nikdy nebol čas. Dobre sa to splácalo do januára 2020, následne má aj SMS-ky, kde uviedol K. O., že bude jednať len s bratom. Nikdy ho však nenavštívil. K. O. poslal len 7.000 €, 5.000 € sa hneď totiž splatilo. K fungovaniu spoločnosti uviedol, že ak mu dali ľudia nejaké finančné prostriedky, 2 mu dali, jednému vrátil a nakoľko viac ľudí investovalo do spoločnosti, K. O. robil s peniazmi čo chcel, nepripustil ho k ničomu. Ale niektoré peniaze boli vyplácané na účet, no asi 90 % ani nešlo na účet. Dával aj peniaze, ktoré preposielal p. L. do Bratislavy.
17. V rámci výsluchu zo strany právneho zástupcu žalobcu svedok potvrdil, že dňa 5.8.2016 na súkromný účet obdŕžal sumu 15.065,47 € z úveru zo spoločnosti Wüstenrot a dňa 18.8. sumu 5.000 €. Na otázku, odkiaľ boli finančné prostriedky, ktoré vkladal dňa 5.8. sumu 2.000 €, dňa 15.8. sumu 5.000 €, dňa 19.8. sumu 4.200 €, uviedol, že peniaze boli z jeho účtu, boli to vklady jedine z tohto úveru. Neboli to jeho peniaze, nakoľko nemal v tom čase toľko peňazí. Na otázku, či vkladal na firemný účet nejaké peniaze uviedol, že nevkladal, K. O. dal peniaze a tie sa vložili. Na otázku, či by vedel povedať, keď v r. 2017 skončil ako konateľ, ako sa vyvíjalo splácanie peňazí žalobcovi zo strany žalovaného uviedol svedok, že sa stretli na H., kde mali kanceláriu, všimol si totiž až neskôr, že je už vyškrtnutý ako konateľ a uviedol K. O., že treba platiť tieto splátky, urgoval ho. K. O. sa však vyhýbal, uvádzal, že keď pošle L. tieto peniaze, zháňali všade peniaze a vybavoval peniaze aj u švagra, ktorý z 5.000 dostal 9.000 €. Osobne išiel mu on odniesť tieto peniaze, nevedel uviesť odkiaľ mal tieto peniaze. Nevedeli sa však s K. O. ani dohodnúť, či stretnúť, následne ako ho vyhodil z kancelárie, si písali len sms správy. Tvrdil, že bude to riešiť aj s bratom, vždy sa len vyhováral.
18. V rámci výsluchu zo strany zástupcu žalovaného, z akého dôvodu ste uviedli svoj súkromný účet, kde boli vyplatené finančné prostriedky 15.000 a následne 5.000 € uviedol, že spolupracoval s Proximou z Nitry, ktorej dávali obchody a K. O. vymyslel, že on to vybaví cez Wüstenrot. Povedal mu, že nech dá svoj účet, aby sa to riešilo priamo cez neho, nie ešte cez brata a že následne tie peniaze vyberú alebo uviedol, že to môže byť aj iný účet. Na otázku prečo netrval na tom, aby to bol firemný účet uviedol, že keď povedal, že môže byť aj jeho účet, tak zavolal bratovi, ten s tým súhlasil a potom následne požiadal o úver. K. O. nemal prístup k tomuto účtu, nakoľko to bol jeho súkromný účet. Neexistuje žiaden doklad o odovzdaní peňazí, nebol tam žiaden svedok, boli v banke, vybrali peniaze a následne vložili. Existuje dôkaz o tom, že vyberal zo súkromného účtu tieto peniaze uviedol áno, doklady sú, tam je výpis z ČSOB banky.
19. K vykonanému dokazovaniu sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že žalovaný obdŕžal peniaze, ktoré si nárokuje žalobca v tomto konaní, nakoľko žalovaný tieto peniaze splácal. Úver, ktorý uvádza, že splácal vo výške 5.000 €, bol po mesiaci vyplatený novým úverom. Výška splátok sa zhoduje s touto novou zmluvou vo výške 225 €, preto nemohol splácať žiaden iný úver, len úver, ktorý bol poskytnutý zo spoločnosti Wüstenrot, žiaden iný úver tu totiž nebol. Táto procesná obrana žalovaného neobstojí. Svedok tiež potvrdil, že vybral tieto peniaze a dal K. O.. Taktiež to potvrdzuje skutočnosť, ktorú potvrdil aj svedok v rámci výsluchu, že vložená suma 11.200 € bola z tohto úveru a zvyšok do sumy 20.000 € nie je možné dokázať, nakoľko bolo tam fyzické odovzdanie peňazí. Suma, ktorá bola riadne
poskytnutá a takisto aj žalovaným splácaná, pričom nevrátil celú sumu, preto žalobca podal predmetnú žalobu. Nedomáhal by sa zaplatenia alebo vrátenia nejakej fiktívnej sumy. Finančné prostriedky boli poskytnuté konateľovi žalovaného, preto argumenty žalobcu sú logické, svedok potvrdil poskytnutie úveru uzatvorením zmluvy o úvere a takisto aj spôsob splácania tohto úveru. Preto navrhol súdu, aby podanej žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
20. Zástupca žalovaného k vykonanému dokazovaniu uviedol, že žalobca tvrdí, že poskytol sumu, ktorá je predmetom tohto sporu prostredníctvom spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa. Na základe tvrdení žalobcu, peniaze boli poslané na súkromný účet p. E. S., vtedajšieho konateľa spoločnosti, čo je neštandardný postup. Nie je možné preukázať, že peniaze zo súkromného účtu boli použité na firemné účely. Na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aby financie, ktoré sú predmetom sporu, boli poukázané žalovanému a ten peniaze použil na iné účely. Je preukázané, že predmetná suma bola poukázaná na súkromný účet E. S., konateľa spoločnosti, ktorý nemôže vydokladovať to, že peniaze následne poskytol žalovanému. Na základe tohto nedostatočného dôkazu o možnom nekalom použití peňazí navrhol, aby súd žalobu zamietol v plnom rozsahu.
21. Žalovaný k výpovedi svedka uviedol, že na polícii vypovedal inak, nakoľko uviedol na polícii, že 2 zmluvy uzatvoril pred tým, ako boli vyplatené investície. Svedok ako aj žalobca na polícii uviedli, že bola vrátená čiastka 5.000 €, žalovaný uvádzal, že zo sumy 11.200 €, ktoré boli investované, vrátil 10.000 €, tak z tejto sumy boli tie peniaze vrátené, on ich mal ďalej posunúť. Čo sa týka spoločnosti Wüstenrot, nebol to jeho výmysel, nakoľko E. S. prišiel za ním, že keď rieši cez Wüstenrot, tak by vedeli vyplatiť úver v Tatra banke. Jeho brat tvrdil, že si chcel kúpiť auto a keď mu ostane nejaká investícia, tak zainvestuje do spoločnosti. Čo sa týka tvrdenia, že mal uvádzať svedkovi, že na jeho účet nech to je vyplatené, teda na účet E. S., uvádza, že nemal o tom vedomosť, aby išlo na jeho účet, tak ako aj uviedol. K sume, ktorá sa mala splácať, tam bola dohoda so žalobcom, že keď sa vyplatí v spoločnosti Wüstenrot tá suma 5.000 €, že do tej sumy bude splácať ten úver. Neznamená to, že mal splatiť celý úver aj s výnosom. Ďalej uviedol k zmluve, že nebola to zmluva o pôžičke, na základe takýchto zmlúv o spolupráci investičnej, buď vrátil peniaze s výnosom alebo splácal s týmto výnosom peniaze, ktoré boli investované do spoločnosti.
22. V záverečnej reči strany nechceli nič viac uviesť.
23. Na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, najmä so Zmluvou o investičnej spolupráci zo dňa 21.8.2016, s výpismi z účtu spoločnosti C&F ALL FOR FINANCIAL, s.r.o., s výpismi z účtu žalobcu súd zistil nasledovný skutkový stav: 24. Medzi žalobcom a žalovaným, zastúpený konateľom K. O. bola dňa 23.6.2016 uzatvorená Zmluva o investičnej spolupráci, predmetom ktorej bola investícia vo výške 5.000,- € do projektu penzión Č., ktorý mal byť z časti riešený z Eurofondov na cestovný ruch a z časti z vlastných zdrojov, ktorý sa bude realizovať v obci Čaňa. Obidve zmluvné strany sa dohodli na vrátení poskytnutej investovanej sumy 5.000,- € so ziskom z projektu cestovný ruch penzión do konca júna 2017. Žalobca investoval predmetnú sumu, na základe bezúčelového úveru v spoločnosti Tatra banka, a.s. vo výške 4.950,- €, ktorú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby podpísal žalobca dňa 23.6.2016. Žalobca sa zaviazal predmetný úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 96,94 € a poistné pre poistenie vo výške 1,84 € až do celkovej sumy úveru 7.078,68 €. Ku dňu 11.8.2016, kedy došlo k jeho vyplateniu, bol zostatok úveru vo výške 4.934,53 €. Žalobca so žalovaným, zastúpený konateľom E. S. uzatvorili dňa 21.8.2016 Zmluvu o investičnej spolupráci, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že E. S., X.. X.X.XXXX, L. K. XX, XXX XX K. investuje čiastku 20.000,- € do projektu penzión Svätá Mária, ktorý bude z časti riešený z Eurofondov na cestovný ruch a z časti z vlastných zdrojov, tento projekt sa bude realizovať v obci Svätá Mária. Predmetnou zmluvou sa obidve zmluvné strany dohodli na vrátení poskytnutej investovanej sumy 20.000,- € so ziskom z projektu cestovný ruch penzión Svätá Mária do konca júla 2017. Žalobca uzatvoril dňa 26.7.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere v spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s. vo výške 25.000,- € s fixnou úrokovou sadzbou 5,49 % p.a. Na základe poskytnutého medziúveru sa zmluvné strany dohodli, že prvá výplata finančných prostriedkov sa uskutoční v prospech Tatra banky, a.s. na vyplatenie úveru a zvyšok sa vyplatí na účet E. S.. Medziúver bol povinný žalobca splácať mesačným splátkami vo výške 225,- € (suma rovnajúca sa súčtu splátky medziúveru a vkladu na sporenie). Účel poskytnutia medziúveru vyplýva z článku I bod 3 zmluvy: Stavebné úpravy, modernizácia a obnova B, RD, BD a udržiavacie práce. Vyplatenie úveru sa viazalo na splnenie viacerých podmienok uvedených v článku II bod 1 zmluvy, okrem iného predložiť doklady preukazujúce účelové použitie prostriedkov v zmysle VOPF, ktorých neoddeliteľnou súčasťou
sú Spôsoby preukazovania účelového použitia prostriedkov stavebného sporenia. Dňa 5.8.2016 bola na účet E. S. vyplatená suma 15.065,47 € a dňa 18.8.2016 suma 5.000,- €. E. S. vložil finančné prostriedky do žalovanej spoločnosti tromi vkladmi a síce dňa 5.8.2016 sumu 2.000,- €, dňa 15.8.2016 suma 5.000,- € a dňa 19.8.2016 suma 4.200,- €, t.j. celkovo vo výške 11.200,- €. Žalovaný za obdobie od roku 2016 do roku 2020 zaplatil žalobcovi nepravidelnými mesačnými vkladmi sumu 9.408,33 € prostredníctvom konateľov spoločnosti K. O. a E. S. a zo strany tretej osoby U. Y..
25. Medzi stranami je sporný charakter právneho vzťahu, ktorý medzi nimi vznikol a za akým účelom platil žalobca finančné prostriedky vo výške 9.408,33 € (okrem sumy 5.000,- €, ktorá je medzi stranami nesporná).
26. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy vo výške 594,49 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 1.8.2017 do zaplatenia, súd v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil v tejto časti konanie. Súhlas žalovaného nebol potrebný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním vo veci.
27. Žalobca v konaní žiada zaplatenie sumy 15.591,67 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 1.8.2017 do zaplatenia.
28. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej aj „Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
29. Podľa § 489 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
30. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
31. Podľa § 491 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
32. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
33. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
34. Podľa § 673 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o tichom spoločenstve sa zaväzuje tichý spoločník poskytnúť podnikateľovi určitý vklad a podieľať sa ním na jeho podnikaní a podnikateľ sa zaväzuje na platenie časti zisku vyplývajúcej z podielu tichého spoločníka na výsledku podnikania.
35. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Medzi sporovými stranami bola uzatvorená tzv. nepomenovaná zmluva označená ako Zmluva o investičnej spolupráci, ktorá v sebe nesie prvky Zmluvy o pôžičke a prvky Zmluvy o tichom spoločenstve. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako vzťah občianskoprávny, nakoľko zmluva bola uzatvorená medzi fyzickou osobou, ktorá nevykonáva podnikanie a právnickou osobou, ktorá podnikanie vykonáva, pričom strany si dobrovoľne nezvolili obchodnoprávny režim. Uvedená zmluva nie je typickou Zmluvou o tichom spoločenstve, nakoľko v zmluve nie je uvedený podiel na zisku, čo je základnou náležitosťou tejto zmluvy, kedy by sa na tento tzv. absolútny obchod Obchodný zákonník vzťahoval (§ 261 ods. 3 Obchodného zákonníka). Súd preto posúdil zmluvu podľa ustanovení Zmluvy o pôžičke a Zmluvy o tichom spoločenstve, ktoré sú povahou najbližšie právnemu vzťahu, ktorý medzi zmluvnými stranami vznikol.
36. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 23.6.2016 bola uzatvorená Zmluva o investičnej spolupráci, predmetom ktorej bolo poskytnutie investície vo výške 5000,- € so ziskom z projektu cestovného ruchu penzión Čaňa, ktorá bola v plnom rozsahu vrátená. Za tým účelom si žalobca vzal úver v Tatra banka, a.s., kedy sa žalovaná spoločnosť, v zastúpení konateľom K. O., ktorý podpisoval zmluvu za spoločnosť so žalobcom dohodla, že bude za žalobcu platiť mesačné splátky úveru. Dňa 21.8.2016 bola však podpísaná druhá zmluva o investičnej spolupráci, predmetom ktorej bolo poskytnutie investície vo výške 20.000,- €, ktorá sa mala vrátiť spolu so ziskom do konca júla 2017, t.j. do 31.7.2017. Zmluvu za spoločnosť podpísal konateľ E. S. (brat žalobcu). V čase podpisu zmluvy mali všetci konatelia spoločnosti samostatné podpisové právo. Uzatvorenie tejto zmluvy je medzi stranami sporné, ako aj poskytnutie investície v sume 20.000,- €. Žalobca na poskytnutie investície prefinancoval svoj úver v Tatra banke, a.s. v spoločnosti Wüstenrot, a.s., kde si vzal medziúver vo výške 25.000,- €, kde následne platil žalovaný žalobcovi splátku vo výške 225,- €. Žalovaný zasielal žalobcovi splátky v rôznych sumách od 112,50 € do 964,18 €, celkovo tak zaplatil sumu 9.408,33 €, ktorá nie je medzi stranami sporná.
37. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané uzatvorenie Zmluvy o investičnej spolupráci dňa 21.8.2016, nakoľko E. S. mal podpisové právo na uzatvorenie zmluvy, čo potvrdil aj terajší konateľ spoločnosti K. O., nemusel byť na to osobitné poverený. Medzi stranami bol síce konflikt záujmov, nakoľko zmluvné strany sú osoby blízke, sú bratia, avšak nič to nemení na výsledku, že žalobca investoval do spoločnosti sumu 20.000,- €. Žalobca na preukázanie splácania predmetnej sumy zo strany žalovaného predložil súdu výpis z účtu žalobcu, z ktorého mal súd preukázané, že žalovaný prostredníctvom konateľov K. O. alebo E. S. a tretej osoby U. Y. vyplatil žalobcovi na účet sumu 9.408,33 €. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že splácal pôvodných 5.000,- € z prvej zmluvy zo dňa 23.6.2016, že sumu prevyšujúcu 5.000,- € tvorili úroky z úveru. Sám však nevedel uviesť úrokovú sadzbu, ani vyčísliť úroky. Súd konštatuje, že zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru v Tatra banka, a.s. mal preukázanú celkovú sumu úveru, čo bola suma 7.078,68 €. Uvedené tvrdenie žalovaného preto nesedí, keďže platil viac ako sumu 7.078,68 €. Navyše predmetný úver zanikol, keď bol ku dňu 11.8.2016 vyplatený novým úverom. Žalobca prefinancoval svoj úver Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.7.2016 a okrem vyplatenia úveru v Tatra banke, a.s. mu bola poskytnutá suma 20.000,- €, ktorú investoval rovnako do spoločnosti prostredníctvom svojho brata E. S., ktorému financie boli pripísané na účet. Žalovaný preto splácal žalobcovi úver aj po jeho prefinancovaní vo Wüstenrot. Z uvedeného je zrejmá vôľa žalovaného vrátiť poskytnutú investíciu žalobcovi. Žalovaný sa bránil tým, že neexistuje dôkaz o poskytnutí finančných prostriedkov, nakoľko tieto mali byť vyplatené na súkromný účet E. S., nie na účet spoločnosti, avšak z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že časť finančných prostriedkov bola vložená na účet spoločnosti suma celkovo 11.200,- € tromi vkladmi, vykonanými dňa 5.8.2016, 15.8.2016 a dňa 19.8.2016. Tvrdenie vrátenia sumy 10.000,- € nebola žalovaným preukázaná. Predmetná suma bola totiž vrátená za poskytnutie inej investície vo výške 6.000,- €, ktorá zmluva bola podpísaná pred týmito dvomi zmluvami (t.j. zo dňa 23.6.2016 a 21.8.2016), kedy sa žalobcovi vrátilo spolu 11.000,- €, resp. 10.400,- € ako tvrdil svedok a zvyšok bol vyplatený na daň. Žalovaný si teda mýli účel vrátenia týchto peňažných prostriedkov. Zvyšok investície mal odovzdať E. S. K. O. v hotovosti v banke, kde následne sa tieto finančné prostriedky mali vložiť na účet spoločnosti. Samotný žalovaný sa však správal tak, že platil poskytnuté investície žalobcovi v nepravidelných mesačných splátkach, resp. v splátkach podľa zmluvy vo výške 225,- €. Nepreukázal však, že neplatil investíciu z druhej zmluvy zo dňa 21.8.2016, výpis z účtu žalobcu svedčí o opaku. Spoločnosť fungovala na princípe poskytnutia investícií zo strany tretích osôb, ktoré mala následne investovať do rôznych projektov v oblasti cestovného ruchu, napr. v tomto prípade penzión Čaňa, alebo penzión Svätá Mária, nakoľko na to, aby sa spoločnosť zapojila do projektu financovaného z eurofondov, potrebovala aj vlastné prostriedky. Zároveň sa zaviazala vrátiť poskytnuté investície spolu so ziskom, ktorý však účelovo neuviedla v uzatvorených zmluvách. Z dôvodu, že výzvy na projekt boli stiahnuté, sa následne spoločnosť dostávala do finančných ťažkostí, keďže nedokázala vrátiť poskytnuté investície, preto ich vracala postupným splácaním tak, ako v tomto prípade.
38. Žalovaný vo svojich vyjadreniach v podanom odpore a v duplike uvádzal pôvodne, že samotné splácanie sumy bolo jeho pomocou pre žalobcu, nakoľko mu pomáhal splácať úver a práve žalobca sa bezdôvodne obohacoval na úkor žalovaného. Sám si však odporuje, nakoľko z jeho vyjadrení na pojednávaniach vyplynulo, že splácal investíciu zo zmluvy zo dňa 23.6.2016, ktorá bola poskytnutá spoločnosti, čiže k bezdôvodnému obohacovaniu sa žalobcu nemohlo dôjsť. Splácanie sumy vyššej ako 5.000,- € nepresvedčivo odôvodnil platením úrokov z úveru. Žalovaný sa totiž v zmluvách zaviazal
vrátiť poskytnutú investíciu, čo predstavuje prvok Zmluvy o pôžičke. Pokiaľ sa žalovaný zaviazal vrátiť poskytnutú investíciu, navyše so ziskom, do konca júla 2017, je to povinnosť riadne dohodnutá zmluvnými stranami tak, ako v zmluve zo dňa 23.6.2016, preto je žalovaný povinný vrátiť minimálne investíciu. Táto obrana je podľa názoru súdu účelová.
39. Z konania žalovaného vyplynulo, že sám splácal poskytnutú sumu, čím uznal existenciu investície. Z výpisu z účtu žalovaného vyplývajú minimálne tri vklady vo výške 11.200,- €, zvyšok bol poskytnutý v hotovosti, čo mal súd preukázané z výpovede žalobcu a svedka. Žalovaný iné dôkazy súdu nepredložil. Súd konštatuje, že samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere v spoločnosti Wüstenrot bola poskytnutá na stavebné účely s tým, že sa tento účel musel vydokladovať, aby sa vyplatila celá suma medziúveru, kde faktúrami mal tento účel preukázať konateľ spoločnosti K. O., pričom túto skutočnosť žalovaný nepoprel, preto má súd za to, že aj to svedčí o poskytnutí investície vo výške 20.000,- € do spoločnosti.
40. Žalovaný namietal, že investície do spoločnosti boli vyplatené pred podpisom zmluvy dňa 21.8.2016, čo je síce pravdou, ale medziúver bol vyplatený už dňa 11.8.2016, kedy nastala konečná splatnosť úveru, čo mal súd preukázané z Dodatku k Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby v Tatra banka, a.s. Následne vkladal E. S. peniaze (5.8.2016, 15.8.2016 a 19.8.2016) a dňa 21.8.2016 bola podpísaná zmluva. Svedok v konaní tvrdil, že ponechával riešenie tejto záležitosti na K. O., ale nakoľko sa nečinil, sám podpísal predmetnú zmluvu. Aj napriek tomu, že ide o tvrdenie proti tvrdeniu, zmluva bola podpísaná, nakoľko už bol vyplatený úver a časť finančných prostriedkov už bola aj na účte žalobcu. Preto podpísanie zmluvy logicky časovo nasledovalo. Samotný projekt, do ktorého žalobca investoval sa nakoniec nerealizoval, preto má nárok na vrátenie poskytnutej sumy tak, ako sa v zmluve zmluvné strany dohodli.
41. Žalovaný v konaní tvrdil, že podpísanie zmluvy sa uskutočnilo podvodom, pre ktorú skutočnosť podal trestné oznámenie, avšak trestné stíhanie v tejto veci bolo zastavené a žalovaný bol odkázaný na civilný proces.
42. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd posúdil uplatnený nárok žalobcu za dôvodný v plnom rozsahu. Žalovaný vrátil žalobcovi investíciu len v sume 4.408,33 €, preto súd vo výroku II žalovaného zaviazal na zaplatenie zvyšnej sumy 15.591,67 € (20.000,-4.408,33).
43. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
44. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Žalovaný sa s plnením svojho dlhu dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to 5 % ročne z priznanej sumy 15.591,67 € od 1.8.2017 (vrátenie sumy bolo dohodnuté do konca júla 2017) do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku II tohto rozhodnutia.
46. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu teda k 1.8.2017 bola 0,00 % a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší.
47. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 50. Podľa § 263 ods. 1 CSP, Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výroku III. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 16.186,16 € (100%), súd mu priznal sumu 15.591,67 € (96,33 %), v časti späťvzatej žaloby zavinil žalobca zastavenie konania 594,49 € (3,67%), keď čiastočne vzal späť žalobu z dôvodu nesprávneho výpočtu žalovanej sumy, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,66 % ( 96,33 - 3,67) proti žalovanému. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).