Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25P-134-2017.pdf
PDF · 81.8 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/134/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: S., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - L. a otec - S. o návrhu otca na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť matky na maloletého S. zo sumy XX,-€ na sumu XXX,-€ mesačne, ktoré výživné je matka povinná platiť k rukám otca maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 1.6.2017.
Zročné výživné za obdobie od 1.6.2017 do 31.3.2018 vo výške X.XXX,-€ je matka p o v i n n á zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám otca maloletého.
Súd vo zvyšku návrh otca z a m i e t a .
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 24C/207/2006-227 zo dňa 13.8.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.8.2009 a to v časti výšky vyživovacej povinnosti matky na maloletého S..
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 6.6.2017 žiadal otec o zvýšenie vyživovacej povinnosti matky zo sumy XX,-€ na sumu XXX,-€ mesačne odo dňa podania návrhu. Návrh odôvodnil tým, že maloletý bol v roku 2009 zverený do jeho osobnej starostlivosti a matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého sumou XX,-€ mesačne. Od tohto určenia výživného sa pomery na strane maloletého zmenili, dnes má S. 14 rokov a navštevuje 8.ročník základnej školy. Okrem toho sa syn venuje futbalu, s čím má zvýšené výdavky a tiež má výdavky so synom na obedy, školské pomôcky, exkurzie, školské výlety, ako aj ďalšie náklady spojené s rozvojom osobnosti maloletého.
2. Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila a na pojednávaní uviedla, že s návrhom nesúhlasí, pretože od septembra 2017 nemá žiaden príjem a akútne rieši svoj zdravotný stav. Na výživu maloletého by bola schopná platiť maximálne XXX,-€ mesačne.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s príjmami oboch rodičov, s výdavkami maloletého, so spisom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 24C/207/2006, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému S. rozhodnuté pri rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 24C/207/2006-227 zo dňa 13.8.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.8.2009 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý S. zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Matka sa zaviazala prispievať na výživu maloletého sumou XX,-€ mesačne a rodičia sa tiež dohodli na úprave styku matky s maloletým. V čase tohto rozhodnutia bol maloletý vo veku 6 rokov, matka dosahovala priemerný príjem vo výške XXX,-€ mesačne netto a otec XXX,-€ mesačne netto. Matka mala jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému O..
5. Otec vo výpovediach uviedol, že naposledy bolo o výživnom pre maloletého rozhodnuté v auguste 2009, čiže pred viac ako 8 rokmi. V tom čase syn asi ešte chodil do materskej školy a v súčasnosti už končí základnú školu, keďže je v 9.triede. Väčšie výdavky s ním bude mať od budúceho školského roka, keďže už bude stredoškolák. V súčasnosti má s ním výdavky bežné, ako sú strava a oblečenie, ale má aj mimoriadne výdavky a to na výlety v rámci školy, lyžiarsky výcvik, školu v prírode a podobne. Maloletý dlhodobo navštevuje krúžok futbalu, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Ďalej uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s partnerkou, ktorá je riadne zamestnaná a žije s nimi aj ich spoločná dcéra C., ako aj ďalšie dve maloleté deti jeho partnerky, ktorých otec zomrel. K výpovedi dodal, že doteraz určené výživné matka neplatí riadne, okrem bežného výživného iným spôsobom na maloletého neprispieva a už 10 rokov mu nič nekúpila ani na narodeniny. Tiež dodal, že matka chodieva na rôzne zahraničné dovolenky, na welnes pobyty a podotkol, že aj počas obdobia, kedy mala byť práceneschopná.
6. Matka vo výpovediach uviedla, že od 28.2.2016 do 28.2.2017 bola práceneschopná a predtým bola riadne 4 roky zamestnaná. Po ukončení práceneschopnosti sa dňa 1.3.2017 zaevidovala na úrade práce, ale nárok na podporu v nezamestnanosti nemá. Po ukončení jej práceneschopnosti zakladal jej partner spoločnosť s ručením obmedzeným, s čím mu pomáhala, keďže on bol po operácii srdca. Ona je v partnerovej spoločnosti konateľkou, ale žiaden príjem z toho nemá, spoločnosť je funkčná, ale zatiaľ zisk nemala. Ďalej uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ale netuší, aký on má príjem a býva s nimi aj ich spoločná dcéra X. a jej plnoletý syn O.. K otcovým tvrdeniam ohľadom jej dovoleniek uviedla, že má otec skreslené informácie. Tiež dodala, že v súčasnosti si prácu nehľadá a s partnerom sa dohodli, že ukončí svoju evidenciu na úrade práce a ostane ako samoplatiteľka, keďže je pre ňu ťažké nájsť si prácu zo zdravotných dôvodov, nakoľko nemôže dlho sedieť ani dvíhať nič ťažké.
7. Kolízny opatrovník sa k návrhu otca na zvýšenie výživného pripojil, nakoľko o výživnom bolo naposledy rozhodnuté takmer pred 9 rokmi. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahu súdu s tým, aby boli zohľadnené príjmy rodičov, ako aj výdavky maloletého.
8. Z listinných dôkazov vyplýva, že otec je riadne zamestnaný, jeho príjem v roku 2016 (august až december) bol X.XXX,XX € priemerne mesačne netto. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej C..
9. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že matka je od 1.3.2017 evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava ako nezamestnaná, bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Aktuálne je teda bez príjmu a uviedla, že ju živí partner. Má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej X..
10. Maloletý S. v školskom roku 2017/2018 navštevuje 9.triedu základnej školy, venuje sa športovej činnosti.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
14. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
15. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre maloletého rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 24C/207/2006-227 zo dňa 13.8.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.8.2009 tak, že súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala prispievať na jeho výživu sumou XX,-€ mesačne, čiže posledná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému bola pred takmer 9 rokmi. Preto je nepochybné, že od tejto úpravy výkonu rodičovských práv a povinností došlo na strane maloletého k viacerým a podstatným zmenám majúcim vplyv na výšku vyživovacej povinnosti matky. V čase posledného rozhodnutia o výživnom maloletý ešte nenavštevoval základnú školu a v súčasnosti je už v 9.triede. Je nesporné, že prechod maloletého S. na vyšší stupeň vzdelávania je kvalifikovanou zmenou pomerov na jeho strane. Zmena pomerov je teda daná jednak podstatne vyšším vekom dieťaťa, prechodom na vyššie stupne vzdelávania, ako aj tou skutočnosťou, že sa maloletý venuje športovej záujmovej činnosti. Súd však nevyhovel návrhu otca v celom rozsahu, nakoľko maloletý nemá žiadne mimoriadne výdavky, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu. Súd má za to, že zvýšené výživné na sumu XXX,-€ mesačne je primerané veku a potrebám maloletého. Súd vyživovaciu povinnosť matky zvýšil aj napriek tomu, že aktuálne matka nemá žiaden príjem, vychádzal však zo skutočnosti, že každý rodič je povinný na výživu svojho dieťaťa prispievať v primeranej výške tak, aby maloleté dieťa uživil, pričom nie je možné v celosti preniesť vyživovaciu povinnosť len na jedného z rodičov. Matka nepreukázala dôvody, pre ktoré nie je už viac ako rok zamestnaná a ani zdravotné dôvody, na ktoré sa odvolávala, nemohol súd zohľadniť, nakoľko z lekárskej správy nevyplýva, že matka má také pracovné obmedzenia, ktoré jej úplne bránia pracovať. Je jej povinnosťou prispievať na výživu maloletého aspoň určeným výživným, keďže inak sa na starostlivosti o maloletého nepodieľa a ani iným spôsobom neprispieva na jeho výživu.
16. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti matky súd ustálil dňom 1.6.2017, t.j. od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bol podaný návrh, nakoľko bol podaný dôvodne. Vzhľadom k tomu, že bol počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti matky ustálený dňom 1.6.2017 a matka v období od 1.6.2017 do 31.3.2018 neprispievala dostatočne, vznikol jej za toto obdobie dlh vo výške X.XXX,-€, ktorý je povinná zaplatiť do 3 dní od právoplatnosť rozsudku k rukám otca maloletého, v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p. Do zročného výživného súd matke započítal zaplatené výživné vo výške XXX,-€ v júni 2017, vo výške XXX,-€ v septembri 2017, vo výške XX,-€ v novembri 2017 a vo výške XXX,-€ v januári 2018, čo je spolu XXX,-€. Zročné výživné je rozdiel medzi určeným výživným a skutočne plateným výživným.
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku, na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).