Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4SaZ/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci žalobcu: Q. G., nar. XX.XX.XXXX v J. H., Donecká oblasť, Ukrajina, bez štátnej príslušnosti, bez dokladov totožnosti, posledný trvalý pobyt v zahraničí I. S. Č.. X, J. H., D. K., I., posledné miesto pobytu v Slovenskej republike Pobytový tábor Rohovce, zastúpený: Liga za ľudské práva, občianske združenie, Štúrova 3, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-114-17/2017-Ž zo dňa 27.11.2017 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-114-17/2017-Ž zo dňa 27.11.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“) rozhodol tak, že neudelil žalobcovi azyl a zároveň podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle neposkytol žalobcovi doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky udelenia azylu, nakoľko Kyjevská, Charkovská a Ľvovská oblasť, kde sa žalobca zdržiaval, nie sú súčasťou konfliktnej zóny a sú podľa viacerých všeobecne dostupných zdrojov vo všeobecnosti pokojné. Bezpečnostná situácia je tam primerane stabilná a na civilné obyvateľstvo má nepriamy dopad. Tieto oblasti sa stávajú cieľom vnútorne presídlených osôb odchádzajúcich z východných častí Ukrajiny. V konaní bolo preukázané, že žalobca po návrate na Ukrajinu, vyhľadal uplatnenie v oblasti, kde neprebieha vnútroštátny ozbrojený konflikt - Charkov, Kyjev a Ľvov. Miera ochrany práv obyvateľov v zmienených oblastiach poskytovaná štátom, je primeraná a žalobca je schopný ju využívať. V prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu nehrozí ani táto forma vážneho bezprávia, teda ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Aby mohla byť osoba považovaná za utečenca, musí preukázať, že sa opodstatnene obáva perzekúcie z rasových, náboženských, národnostných dôvodov, z dôvodov príslušnosti k istej sociálnej skupine alebo z politických dôvodov, či z dôvodov uplatňovania politických práv a slobôd, k čomu v prípade žalobcu nedošlo. Dôvody opustenia krajiny pôvodu, sú osobného, resp. ekonomického charakteru.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu zo dňa 09.01.2018 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 220 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Namietal, že žalovaný nedostatočne posúdil skutkový stav veci potrebný na posúdenie veci, najmä s poukazom na humanitné dôvody. Mal za to, že mu mal byť poskytnutý azyl, prípadne aspoň doplnková ochrana.

3. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.02.2018 napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť (správnu žalobu zamietnuť). Zotrval na vlastnej argumentácii a zdôraznil, že dôvody, ktoré žalobca počas pohovoru uviedol, nie sú dôvodmi pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Z výpovede žalobcu je zrejmé, že nemal základné vedomosti o vybavovaní štátneho občianstva, a odvolával sa len na to, že štátne orgány mu nevystavili občianstvo, keď uviedol, že pochádzal z Donecka. Proces získavania občianstva je písomný, žiadateľ musí predložiť stanovené dokumenty, ktorými je žiadosť, tri fotografie, vyhlásenia o nevlastnení cudzieho štátneho občianstva alebo písomný záväzok ukončiť toto občianstvo v budúcnosti, kópia dokladu potvrdzujúceho bydlisko v minulosti, manželské osvedčenie, listinné dôkazy o finančnej situácii za posledných 6 mesiacov a iné dokumenty. Žalobca v krajine pôvodu nebol nikdy prenasledovaný z dôvodov uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle. Jeho tvrdenia o obavách z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských z dôvodu jeho zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani to, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť na Ukrajinu, nepreukázalo sa, že by bol na Ukrajine prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Poukázal na to, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov, nie je právny nárok a v priebehu azylového konania neboli zistené skutočnosti, ktoré by mohli udelenie azylu na základe humanitných dôvodov žalobcovi opodstatňovať.

4. Krajský súd v Bratislave ako správny súd (ďalej len „súd“) vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd podľa § 13 ods. 3 SSP, v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného. Po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu podanej žaloby za použitia § 190 SSP, súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

5. Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil, podrobne sa však oboznámil s obsahom spisu žalovaného ČAS: MU-PO-114/2017-Ž.

6. Z obsahu administratívneho spisu č. p. : ČAS:MU-PO-114/2017-Ž súd zistil, že žalobca počas nepovoleného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal dňa 01.09.2017 pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru, Humenné o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko bol prenasledovaný bezpečnostnými silami Ukrajiny, pretože pochádza z Donecka, považujú ho za separatistu. Kvôli tomuto bol zadržiavaný a vypočúvaný tri dni na Ukrajine a vyhrážali sa mu smrťou. Chce žiť v akejkoľvek krajine Európskej únie, kde by mohol požiadať o občianstvo, a kde by mohol ostať žiť a pracovať.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 8 zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v intenciách podanej správnej žaloby nasledovne:

7. K žalobnému bodu podľa ktorého žalovaný nedostatočne posúdil skutkový stav veci vo vzťahu obavy žalobcu z prenasledovania bezpečnostnými zložkami Ukrajiny, a z dôvodu, že pochádza z Donecka,

a teda je považovaný za separatistu, ako aj vo vzťahu neudelenia azylu z humanitných dôvodov a neposkytnutia doplnkovej ochrany:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vyhľadal a do spisu založil relevantné informácie, obsahovo sa viažuce na dôvody žiadosti o azyl, uvádzané žalobcom. Z ich obsahu získal dostatok informácií, potrebných ku posúdeniu žalobcovej žiadosti o azyl. Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej skupine a ani to, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť na Ukrajinu, resp. nebolo preukázané, že by bol na Ukrajine prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, je potrebné uviesť, že nebolo preukázané, že na Ukrajine bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, jeho situácia nie je z hľadiska použitia inštitútu azylu adekvátna. Uvádzaný jeden prípad zbitia príslušníkmi polície za prespávanie na železničnej stanici, nemožno považovať za akt prenasledovania. Žalobca tvrdil, že je bez štátnej príslušnosti, avšak do konania nepredložil žiadne doklady, ktoré by potvrdzovali jeho totožnosť a štátnu príslušnosť, a táto sa nepreukázala, tak žalovaný považoval žalobcu za osobu bez štátnej príslušnosti. Žalobcu nie je možné považovať za utečenca napriek údajnej skutočnosti, že je osobou bez štátnej príslušnosti. Zo zákona o občianstve Ukrajiny vyplýva, že žalobca má zákonnú, Ústavou garantovanú možnosť pre získanie občianstva Ukrajiny, nakoľko sa narodil v meste Jasinuvata v Doneckej oblasti 29.3.1975 a trvalý pobyt mal na ulici Leningradská 8, mesto Jasinuvata, Donecká oblasť, Ukrajina, kde žil až do roku 1992. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný zaobstaral do spisu informácie, ktoré sa týkajú udeľovania štátneho občianstva Ukrajiny, pričom zistil, že na žalobcu sa vzťahujú zákonné a ústavné garancie udelenia občianstva. Zákon o štátnom občianstve Ukrajiny zo dňa 13.11.1991 stanovuje, že ukrajinským občanom je každá osoba bez ohľadu na rasu, farbu pleti, politické, náboženské a iné presvedčenie, pohlavie, etnickú príslušnosť a sociálny pôvod, majetkový status, ktorá v čase nadobudnutia zákona mala trvalý pobyt na Ukrajine. To je prípad žalobcu, ktorý sa narodil v meste Jasinuvata v Doneckej oblasti 25.3.1975 a trvalý pobyt mal v rodnom meste na I. S. X, kde žalobca žil do roku 1992. Z výpovede žalobcu vyplýva, že v krajine pôvodu nevyvíjal žiadnu činnosť, pre ktorú by mu hrozila perzekúcia zo strany štátnych orgánov. Čo sa týka možnosti udelenia azylu z humanitných dôvodov, je potrebné poukázať na to, že podľa § 9 zákona o azyle nie je právny nárok na udelenie azylu z humanitných dôvodov, a ani v priebehu azylového konania neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mohli opodstatňovať udelenie azylu na základe humanitných dôvodov žalobcovi. V spise žalovaného sú založené informácie o krajine pôvodu žalobcu, ktoré sú postačujúce pre rozhodnutie v merite veci. Súd dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré žalobca opustil krajinu pôvodu, sú osobného, resp. ekonomického charakteru. Žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu ustanovené v § 8 alebo 10 zákona o azyle, a nesplnil ani podmienky podľa § 13a alebo 13b zákona o azyle.

8. Pretože súd nevyhodnotil vznesenú námietku ako dôvodnú, podanú žalobu zamietol.

9. O trovách žalobcu súd rozhodol za použitia ust. § 167 ods. 1 SSP s poukazom na výsledok konania.

10. Záverom súd poznamenáva, že i keď bol žalobca v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

11. Súd poznamenáva, že predmetná vec bola podľa platného Rozvrhu práce na rok 2018 zapísaná do súdneho registra 4SaZ, v ktorom je zákonným sudcom JUDr. Ľubomír Šramko. Nakoľko zákonný sudca je práceneschopný od 26.03.2018, vec prejednala a rozhodla podľa Rozvrhu práce na rok 2018 zastupujúca sudkyňa JUDr. Beáta Jurgošová.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP) Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).