Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Csp/177/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, o zaplatenie 3 868,13 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd konanie o zaplatenie sumy 250,-eur spolu s príslušným úrokom z omeškania z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.007,73 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.257,73 eura od 17.12.2016 do 23.11.2017, vo výške 5 % ročne zo sumy 3.207,73 eura od 24.11.2017 do 20.12.2017, vo výške 5 % ročne zo sumy 3.157,73 eura od 21.12.2017 do 19.01.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 3.107,73 eura od 20.01.2018 do 21.02.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 3.057,73 eura od 22.02.2018 do 20.03.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 3.007,73 eura od 21.03.2018 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 68,44 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.11.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3 868,13 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3 257,73 eura od 17.12.2016 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. 2. V žalobe tvrdil, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 04.03.2009 úver vo výške 5 360 eur. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné splátky neplnil riadne a včas, preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Napriek výzve žalovaný omeškané splátky nezaplatil, čo malo za následok vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 22.11.2016. Pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2017. 3. Žalobca ako dôkazy označil: produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2017 spolu so špecifikáciou odovzdanej pohľadávky, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31.03.2017 spolu s podacím hárkom, zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 04.03.2009, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2016 spolu s doručenkou, výzvu zo dňa 26.10.2016, výzvu zo dňa 20.12.2016.

4. Žalovaný žiadne prostriedky procesnej obrany nevyužil a k žalobe sa písomne nevyjadril napriek tomu, že žaloba spolu s prílohami, poučením o procesných právach a povinnostiach a výzvou na vyjadrenie mu boli doručené do vlastných rúk dňa 12.01.2018. 5. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia pohľadávky vo výške 3 868,13 eura, ktorá pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 3 257,73 eura a z nesplatených riadnych úrokov vo výške 560,40 eura a poplatkov 50 eur. Úroky predstavujú riadne úroky za obdobie od 04.03.2009 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 22.11.2016, ktoré boli vyčíslené z konečného zostatku úveru. Nesplatené poplatky za správu úveru vo výške 50 eur predstavujú poplatky za upomienky. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný počas trvania úverového vzťahu uhradil celkovo 4 043,03 eura. Vzhľadom k čiastočným úhradám zo strany žalovaného vzal žalobca žalobu o zaplatenie 250 eur s príslušným úrokom späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 3 618,13 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3.257,73 eura od 17.12.2016 do 23.11.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3.207,73 eur od 24.11.2017 do 20.12.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3.157,73 eura od 21.12.2017 do 19.01.2018, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3.107,73 eura od 20.01.2018 do 21.02.2018, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3.057,73 eura od 22.02.2018 do 20.03.2018, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 3.007,73 eura od 21.03.2018 do zaplatenia. Žalobca zároveň predložil výpis obratov na úverovej zmluve, rozpis platieb, vyčíslenie riadnych úrokov, vyčíslenie poplatkov. 6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť i neúčasť žalobcu, pričom súhlasil, aby sa pojednávalo v ich neprítomnosti. Neúčasť žalovaného ospravedlnila jeho manželka z dôvodu hospitalizácie žalovaného, o odročenie pojednávania nežiadala. Z tohto dôvodu súd pojednával v zmysle § 180 v neprítomnosti strán sporu. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, produktovými obchodnými podmienkami pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2017 spolu so špecifikáciou odovzdanej pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 04.03.2009, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.11.2016 spolu s doručenkou, výzvou zo dňa 26.10.2016 a 20.12.2016, podaním žalobcu zo dňa 27.03.2018 spolu s výpismi z účtu ako aj ostatným spisovým materiálom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci: 7. Dňa 04.03.2009 uzatvoril právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver 5 360 eur s výškou úrokovej sadzby 12,60 % ročne, spracovateľským poplatkom 122,78 eura, poplatkom za správu úveru 1,99 eura mesačne, výškou splátky 80,96 eura mesačne so splatnosťou k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosťou prvej splátky 20.03.2009, počtom splátok 120, konečnou splatnosťou úveru 20.02.2019, ročnou percentuálnou mierou nákladov 14,95 %, priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov 17,91 %, celkovými nákladmi spojenými s úverom 4 476,33 eura. 8. Listom zo dňa 26.10.2016, ktorý bol žalovanému odoslaný 02.11.2016, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok vo výške 1 323,04 eura najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy a zároveň žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. 9. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23.11.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery, pričom banka vyhlásila ku dňu 22.11.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo doručené žalovanému dňa 01.12.2016. 10. Listom zo dňa 20.12.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že z dôvodu omeškania so splácaním pohľadávky došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky, čím sa stala splatnou celá pohľadávka. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu pohľadávky vo výške 3 960,24 eura a upozornený na možnosť banky postúpiť pohľadávku tretej osobe. 11. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2017 uzatvorenou medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu postúpená na žalobcu, čím je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu. 12. V zmysle bodu 5.5. zmluvy o postúpení pohľadávok, celková výška pohľadávok podľa bodu 5.1 tejto zmluvy (predmet zmluvy) zodpovedá výške pohľadávok k 22.03.2017. 13. Oznámením zo dňa 31.03.2017, ktoré bolo žalovanému zasielané dňa 04.04.2017, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere č. 504931220 na žalobcu.

14. Z rozpisu platieb vyplýva, že žalovaný uhradil na úverový účet č. XXXXXXXXX sumu 4 043,03 eura. Podľa vyčíslenia riadnych úrokov ku dňu 22.03.2017 (deň ku ktorému bola vyčíslená pohľadávka žalobcu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok) boli vyčíslené celkovo úroky na 2 584,30 eura, pričom suma uhradená na úroky bola 2 023,90 eura a neuhradené úroky predstavujú ku 22.03.2017 sumu 560,40 eura (položky č. 985-1032). Podľa vyčíslenia poplatkov právny predchodca vyčíslil poplatky ku dňu 22.03.2017 celkovo na 509,80 eura, pričom boli uhradené poplatky 459,80 eura, neuhradené poplatky 50 eur. 15. Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný po podaní žaloby uhradil dňa 23.11.2017 sumu 50 eur, dňa 20.12.2017 sumu 50 eur, dňa 19.01.2018 sumu 50 eur, dňa 21.02.2018 sumu 50 eur a dňa 20.03.2018 sumu 50 eur. 16. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1, 2, 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 17. V danom prípade bola žaloba vzatá čiastočne späť skôr než sa začalo pojednávanie, preto súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím nebol potrebný. Vzhľadom k tomu, že žalobca je oprávnený disponovať predmetom sporu a medzi jeho dispozičné oprávnenia patrí aj čiastočné späťvzatie žaloby, súd konanie o zaplatenie sumy 250 eur s príslušným úrokom z omeškania zastavil. 18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 503 ods.1, 2, 3 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. 19. Podľa § 52 ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonník, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 20. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru bola v čase uzatvorenia úverovej zmluvy obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“). 21. Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. 22. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 04.03.2009 uzatvorená úverová zmluva č. XXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 5 360 eur. Žalovaný z uvedenej úverovej zmluvy uhradil sumu 4 043,03 eura. Po tom ako žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas právny predchodca žalobcu ho vyzval na zaplatenie omeškaných splátok a zároveň ho upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neobnovil platobnú disciplínu, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23.11.2016 oznámil žalovanému, že úver sa stal ku dňu 22.11.2016 mimoriadne splatným. Následne bola pohľadávka po tom, ako právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy a upozornil žalovaného na možnosť postúpenia pohľadávky, postúpená za žalobcu. 23. Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX je nutné vzhľadom na charakter zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Právny predchodca žalobcu je bankovým subjektom, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov. Žalovaný pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou (konkrétne ide o spotrebiteľský úver), pre ktorú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"). Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode. 24. V danom prípade súd ma za to, že zmluva bola uzatvorená platne a obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. V konaní bolo preukázané poskytnutie úveru žalovanému vo výške 5 360 eur, pričom z výpisu úverového účtu vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 4 043,03 eura. Žalobca špecifikoval svoj nárok tak, že sa domáha zaplatenia neuhradenej istiny vo výške 3 257,73 eura, neuhradených riadnych úrokov 560,40 eura a poplatkov 50 eur. Súd považoval za dôvodnú žalobu v časti o zaplatenie 3 007,73 eura, ktorá predstavuje neuhradenú istinu po zohľadnení platieb žalovaného v dňoch 23.11.2017, 20.12.2017, 19.01.2018, 21.02.2018 a 20.03.2018, spolu vo výške 250 eur. Súd tak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 007,73 eura. 25. Žalobca si žalobou uplatnil tiež nárok na zaplatenie nesplatených riadnych úrokov vo výške 560,40 eura, ktoré špecifikoval tak, že sa jedná o zmluvný úrok vo výške 12,60 % ročne za obdobie od 04.03.2009 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do dňa 22.11.2016 a ktoré boli vypočítané z konečného zostatku úveru. Žalobcom tvrdené skutočnosti sú však v rozpore s obsahom spisu, konkrétne v rozpore s listinou - vyčíslenie riadnych úrokov, z ktorého vyplýva, že právny predchodca žalobcu žalovaným uhradené sumy vo výške 2 023,90 eura započítal na úroky (ide o položky č. 282-913 vyčíslenia). Z vyčíslenia riadnych úrokov (položky č. 985-1032) vyplýva, že tieto úroky boli vyčíslené ku dňu 22.03.2017, teda práve ku dňu, ktorý bol v zmysle bodu 5.5. zmluvy o postúpení pohľadávok rozhodným dňom, ku ktorému bola pohľadávka žalobcu vyčíslená a na neho postúpená. Podľa názoru súdu tak žalobca nepreukázal, že ním požadované riadne úroky vo výške 560,40 eura predstavujú úroky do zosplatnenia úveru, t.j. do 22.11.2016. Vyčíslenie riadnych úrokov preukazuje, že ide o úroky vypočítané až do momentu postúpenia pohľadávky. Súd má za to, že po zosplatnení úveru, ktoré nastalo dňa 22.11.2016 patria veriteľovi iba úroky z omeškania. 26. Procesný súd pritom vychádza z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012, ktorým ústavný súd odobril názor súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ má

právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom uznesení konštatuje, že tento výklad považuje za ústavne akceptovateľný. 27. Súd zároveň poukazuje na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30.06.2015, podľa ktorého, cit: „Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.“ 28. K uvedenému súd dodáva, že pri posudzovaní pozície dlžníka, ktorý by porušením povinnosti získal výhodnejšie postavenie oproti dlžníkom, ktorí svoje záväzky plnia riadne, nakoľko sa zbavil povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie (úroky) je potrebné brať do úvahy aj následok tohto porušenia, ktorým je predčasná (mimoriadna) splatnosť celej pohľadávky. Dlžník v prípade mimoriadnej splatnosti úveru síce nemá povinnosť platiť (zmluvné) úroky, na druhej strane stráca výhodu splátok a je povinný zaplatiť celý (zvyčajne nie malý) dlh naraz a skôr, ako bolo pôvodne zjednané. Z pozície veriteľa to znamená, že síce stráca nárok na úroky, ale na druhej strane má nárok na zaplatenie celého dlhu naraz bez (zvyčajne niekoľkoročného) čakania na jeho úhradu, ako je to v prípade postupného splácania. Preto argumentácia o „zvýhodňovaní“ dlžníka neplniaceho si svoje zmluvné povinnosti nemôže obstáť. 29. Súd rovnako nepovažoval žalobu za dôvodnú v časti nesplatených poplatkov vo výške 50 eur, nakoľko žalobca nepreukázal, že v zmluve o úvere boli poplatky za upomienky akýmkoľvek spôsobom dohodnuté. Z týchto dôvodov súd žalobu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú zamietol. 30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 31.Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 32. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne (hoci pôvodne žalobca žiadal úroky vo výške 8 % ročne, avšak v podaní zo dňa 27.03.2018 - čiastočné späťvzatie žaloby, požadoval úroky z omeškania vo výške 5 % ročne) z nesplatenej istiny 3 007,73 eura. Zohľadnil pritom to, že žalobca uhradil dňa 23.11.2017 sumu 50 eur, dňa 20.12.2017 sumu 50 eur, dňa 19.01.2018 sumu 50 eur, dňa 21.02.2018 sumu 50 eur a dňa 20.03.2018 sumu 50 eur, spolu 250 eur. Celkovo tak priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.257,73 eura od 17.12.2016 do 23.11.2017, vo výške 5 % ročne zo sumy 3.207,73 eura od 24.11.2017 do 20.12.2017, vo výške 5 % ročne zo sumy 3.157,73 eura od 21.12.2017 do 19.01.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 3.107,73 eura od 20.01.2018 do 21.02.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 3.057,73 eura od 22.02.2018 do 20.03.2018, vo výške 5 % ročne zo sumy 3.007,73 eura od 21.03.2018 do zaplatenia. 34. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 35. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom v danom prípade mal v konaní v prevažnej miere úspech žalobca nakoľko sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 3 868,13 eura, pričom bol úspešný v rozsahu 3 257,73 eura (v zastavenej časti o zaplatenie 250 eur bol žalobca rovnako úspešný, nakoľko žalovaný plnil po podaní žaloby). Úspech žalobcu tak predstavuje 84,22 % v porovnaní s úspechom žalovaného 15,78 %. Súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,44 % (84,22-15,78). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).