Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-11C/375/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

N. súd Q. II, sudcom J.. Y. Q. v spore žalobcu: S.. O. V., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, Q., proti žalovanému: S.. J. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, Q., Q., o zaplatenie XXX eur, takto

rozhodol:

O. je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu XXX eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Q. v časti o zaplatenie sumy XXX eur z a s t a v u j e .

O. je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu XX,XX %.

odôvodnenie:

X. Žalobkyňa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX žiadala, aby konajúci súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu XXX eur a nahradil trovy konania. V dôvodoch uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičala žalovanému sumu XXX eur. Y. tejto zmluvy jej mal tieto peniaze vrátiť do XX.XX.XXXX. Q. jej túto sumu žalovaný nevrátil pristúpila k podaniu žaloby. N. tejto pôžičky si žalovaný postupne požičal aj ďalšie peniaze ale tieto jej iba čiastočne splatil tým, že bol u neho ubytovaný jej bývalý manžel J. K., preto tieto ďalšie pôžičky zatiaľ nevymáha. Q. sa jednalo o priateľskú výpomoc, nie všetky zmluvy majú písomnú formu Y. vzhľadom k tomu, že šlo o priateľskú výpomoc, ta sa nespísala ani zmluva o nájme, keď bývalý manžel žalobkyne býval u žalovaného, pričom sa obe strany sporu dohodli, že takto bude splácať žalovaný svoje dlhy voči žalobkyni.

X. Súd dňa XX.XX.XXXX vydal platobný rozkaz č.k.: XXC/XXX/XXXX-X, ktorý následne zrušil uznesením č.k.: XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a to z dôvodu, že žalovaný proti predmetnému odporu podal v zákonnej lehote odpor.

X. V podanom odpore žalovaný uviedol, že v celom rozsahu žiada zamietnuť platobný rozkaz a neuznáva ani cent. R. uviedol, že žalobkyňa mu neuhradila všetky škody, ktoré napáchala pri liečbe vlastného manžela a preto žiada od nej náhradu škody čo spôsobila chorobou bývalého manžela. E. žiada doplniť financovanie dennej stravy o X-X eur, za XX dní, t.j. XXX eur. O. uviedol, že sa o bývalého manžela žalobkyne staral, pričom uviedol, že mu vylúčil všetky lieky a dával mu osemkrát denne jesť v malých dávkach. V. sa jeho stav zlepšil. O. nechcela viacej prispievať na osobné náklady bývalého manžela, a preto zrušili dohodu o starostlivosti bez konečného vyúčtovania. K neuhradeným nákladom uviedol, dezinfekciu celého domu, kde sa zdržiaval bývalý manžel, neuhradenie XXmX Y. výmena podlahy, neuhradených XXmX dlažbu bielu, neuhradených XXmX dlažba červená a neuhradených XXmX dlažby sivej. V. hygienik nedovolil prijať podnájomníkov do podnájmu, lebo zistil, že tu býval taký človek s

takou chorobou ako mal bývalý manžel žalobkyne od XXXX-XX nemohol žalovaný mať nájomníkov X nájomníkov mesačne po XXX eur na mesiac za XX mesiacov, t.j. XXXXXX eur. V. vyhovieť aj hygienickej stanici, lebo rekonštrukcia uvedenej časti domu nemá, čo určila hygienická stanica čo činí, podľa predbežnej ponuky XXXXX eur. O. žalobkyňa mu neuhradila nájom za uskladnenie jej materiálov z matkinho bytu na C. ulici č. X a neuhradila mu ani financie za skladovanie stavebného materiálu a iných vecí na dvore tehly a podobne. Q. vyčíslenie rekonštrukciu v číslach predkladá spolu s odporom avšak súdu nič nepredložil (pozn. súdu).

X. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému odporu uviedla, že so žalovaným vychádzali veľmi dobre , nakoľko sú bývalí kolegovia a neraz si pomáhali často bez nároku na odmenu. V poslednom období sa žalovaný veľmi zmenil, pričom žalobkyňa udáva, že odpor, ktorý jej bol doručený žalovaný v niektorých bodoch píše veľmi nezrozumiteľne. ďalej tvrdí, že keď má zlú náladu žalovaný upodozrieva žalobkyňu, že sa s niekým dohodla a že dala vykradnúť jeho kanceláriu a že ho odpočúva cez telefón. B. ju viackrát obvinil (aj v spomínanom odpore), že týrala svojho bývalého manžela a že spáchala trestný čin tichej vraždy. V. je to pravda a tieto obvinenia zásadne odmieta. J. bývalému manželovi zistili psychickú chorobu v roku XXXX, za ktorú nemôže nikto z jeho blízkeho okolia rodiny a príbuzných, pričom ani lekári nevedia z čoho pramení. Od roku XXXX jej manžel nemohol byť sám celé dni doma a preto žalobkyňa hľadala riešenia a radila sa aj so žalovaným, ktorý v tom čase hľadal nájomníkov. Z. si od nej požičiaval peniaze, a preto sa dohodli, že jej ich vráti tým spôsobom, že ubytuje jej bývalého manžela. O. má za to, že žalovaný svoje tvrdenia o požadovaných náhradách žiadnym spôsobom nepreukázal a považuje ich za účelové. V závere uviedla, že sa o svojho bývalého manžela starala a to, že ho toho času umiestnila do ústavu vo L. Q. považuje za dobré riešenie, nakoľko sa jej bývalý manžel má v tomto ústave lepšie, čo môže dosvedčiť aj personál. V. sa oňho starať osobne, nakoľko sa v tom čase starala ešte aj o svoju mamu. Y. pobytu u žalovaného prispievala na stravu kúpila aj E. tuner, aj anténu, aby mali TV ale tieto zariadenia sa stratili. Q. tiež mobil, a žalovanému požičiavala aj ďalšie sumy peňazí, ktoré však v tomto konaní požaduje vrátiť. O. si od žalobkyne požičiavala peniaze aj potom keď už uňho nebýval jej bývalý manžel. O. vie o tom, že si požičal peniaze aj od ich spoločnej známej pani A., ale jej peniaze vrátil. Y. ide o uskladnený materiál, jedná sa len o par krabíc a tehly, ktoré môže kľudne žalovaný vyhodiť, pričom zdôraznila, že v čase keď ich tam ukladala tieto veci žalovanému nevadili a ani za ne nepožadoval finančné plnenie. R. priložila súdu dôkazy preukazujúce množstvo pôžičiek, ktoré mal od nej čerpať žalovaný a to s prihliadnutím na premlčanie, teda len to množstvo peňazí, ktoré mu požičala od februára XXXX. V. navrhla prerušiť konanie aspoň na pár mesiacov a to z dôvodu, že sa pokúsia tento spor so žalovaným vyriešiť mimosúdne a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sú kamaráti. O. v časti XXX eur zobrala svoju žalobu späť a to ako prejav dobrej vôle, že sa chce so žalovaným dohodnúť.

X. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s prerušením konania a opakovane uviedol, že sa žalobkyňu hanbí, že sa nestarala ani o svoju mamu ani o svojho manžela, a že ich dala na geriatriu, kde ich po troch mesiacoch vyniesli rovno an cintorín, pričom mohla žiť ešte desať rokov. O. uvažoval, že dá na ňu trestné oznámenie za pokus o vraždu. O. súdu oznámil, že všetky jeho súdne pojednávania boli presunuté na okresný súd P. I dňa XX.XX.XXXX, pričom to bolo oznámené všetkým inštitúciám a právnym orgánom vrátane prezidenta SR, a preto žiadal presunúť toto konanie na tento súd. Na záver uviedol, že posiela na potvrdenie pravdivosti svojich tvrdení aj oznámenie o presune súdnych žalôb na N. súd P. I, a naďalej trvá na svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu na žalobkyňu.

X. V písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný uviedol, že sudcovia z N. súdu Q. I a Q. II sú vylúčení z konania rovnako tak aj sudcovia Q. súdu v Q. a preto sa má pojednávať na N. súde P. I. R. uviedol, že sa hanbí, že bol XX rokov kamarátom so žalobkyňou. O. v bode X tohto vyjadrenia uviedol, že si od hanby požičal od žalobkyne XXX eur, aby jej manžela vedel vyliečiť, čo sa po pár týždňoch prejavilo na jeho fyzickom ako aj psychickom zdraví. O. tvrdí, že žalobkyňa mu je dlžná XXXXX eur a keď mu ona vráti túto dlžobu rád jej vráti XXX eur. Z tohto dôvodu žiada N. súd P. I o vydanie platobného rozkazu na XXXXX eur, kde už rok nebol vydaný.

X. Na nariadenom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný nezúčastnil, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal konajúci súd o odročenie pojednávania. Y. žalovanému bolo doručené v súlade s ustanovením § 111 ods. X A. dňa XX.XX.XXXX. Na základe týchto skutočností súd pojednával v neprítomnosti žalovaného. (§ 180 A.)

X. Žalobkyňa na tomto pojednávaní v rámci úvodného prednesu požiadala súd o poskytnutie času na uzavretie dohody so žalovaným a to aj s poukazom na jej písomné vyjadrenie doručené súdu v priebehu prípravy veci na pojednávanie. z týchto dôvodov požiadala súd o odročenie pojednávania, ktorému súd vyhovel.

X. Na nariadenom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX sa žalovaný opätovne nezúčastnil, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil a ani nepožiadal konajúci súd o odročenie pojednávania. Y. žalovanému bolo doručené v súlade s ustanovením § 111 ods. X A. dňa XX.XX.XXXX. Na základe týchto skutočností súd pojednával v neprítomnosti žalovaného. (§ 180 A.)

XX. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa žalobou, doručenou súdu dňa XX.X.XXXX, O. o pôžičke so zriadením záložného práva zo dňa X.X.XXXX, notársky overenou fotokópiou O. o pôžičke zo dňa X.X.XXXX, platobným rozkazom č.k. XXC/XXX/XXXX - X zo dňa XX.XX.XXXX, odporom žalovaného, doručeným súdu dňa XX.X.XXXX, vyjadrením k odporu, doručeným súdu XX.X.XXXX spolu s prílohami

- prehľad platieb a pôžičiek za rok XXXX - XXXX a prílohami na č.l. XX - XX, vyjadrením žalovaného zo dňa X.X.XXXX spolu s prílohou - oznámenie o presune súdnych žalôb z N. súdu Q. II a Q. súdu v Q. na N. súd P. I zo dňa X.X.XXXX, vyjadrením žalovaného zo dňa X.X.XXXX, opätovne s prílohou o presune súdnych žalôb, úradným záznamom na č.l. XX.a ostatným spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

XX. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že dňom podpisu tejto zmluvy požičala žalobkyňa čiastku XXX eur žalovanému (článok I)

XX. Z článku II predmetnej zmluvy o pôžičke vyplýva, že žalovaný svojim podpisom potvrdzuje prevzatie čiastky XXX eur a zaväzuje sa túto čiastku vrátiť žalobkyni do XX.XX.XXXX. B. pôžičkou pokryje výdavky na rozbehnutie svojho podaného patentu evidovaného na patentovom úrade pod č. PP XXXXX-XXXX na G. priemyselného vlastníctva v P. P..

XX. V článku S. predmetnej zmluvy sa uvádza, že úroky za požičanie peňazí si účastníci zmluvy o pôžičke neúčtujú, nakoľko ide o vzájomnú výpomoc pri rodinných problémoch.

XX. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v časti o zaplatenie sumy XXX eur berie svoju žalobu späť, a to ako prejav dobrej vôle a snahy dohodnúť sa so žalovaným.

XX. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že tento výslovne uviedol, že prevzal od žalobkyne sumu XXX eur, pričom jej ju vráti po tom ako N. súd P. I vydá platobný rozkaz na sumu XXXXX eur, ktorú je dlžná ona jemu.

XX. Z fotokópii záznamov v kalendári a čestných prehlásení vedených v spise na čl. XX-XX vyplýva, že žalovaný si postupne požičiaval od žalobkyne väčšie množstvo peňazí, ktoré si však žalobkyňa v tomto konaní neuplatňuje.

XX. Žalovaný do dňa podania žaloby zvyšnú časť poskytnutej pôžičky neuhradil ani čiastočne.

XX. Súd tento skutkový stav právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

XX. Podľa ust. § 657 zákona č. XX/XXXX Zb. N. zákonník platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

XX. Podľa ust. § 658 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Y. nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

XX. Podľa článku X ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. A. sporový poriadok (ďalej len „A."), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

XX. Podľa článku X A., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

XX. Podľa článku XX ods. X A., súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

XX. Podľa článku XX A., dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. O. dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

XX. Podľa ustanovenia § 150 ods. X,X A., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

XX. Podľa ustanovenia § 151 ods. X,X A. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

XX. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1, X A., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. L. každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

XX. Podľa ustanovenia § 144 A., žalobca môže vziať žalobu späť.

XX. Podľa ustanovenia § 145 ods. X A., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

XX. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa si uplatňovala voči žalovanému nároky vzniknuté z uzavretej zmluvy o pôžičke zo XX.XX.XXXX.

XX. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobkyne vyjadrený v jej písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy XXX eur späť, súd konanie v tejto časti s poukazom na ust. § 145 ods. X A. zastavil.

XX. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou sa jedna strana veriteľ prenecháva druhej strane dlžníkovi veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Y. zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných ) veci na voľné nakladanie, prípadne na spotrebovanie, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého druhu. O. o pôžičke má reálnu (nielen konsenzuálnu) povahu a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, pričom pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí alebo k bezhotovostnému prevodu dojednanej sumy na účet dlžníka, nevznikne medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky. Z ustanovenia § 657 možno teda vymedziť pojmové znaky zmluvy o pôžičke, ktorými sú jednak určenie zmluvných strán, prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy (v prejednávanom prípade peniaze) dočasnosť zmluvného vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. P. tvrdenia znáša v prípade sporu o vrátenie pôžičky veriteľ, na ktorom je, aby preukázal, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník predmet pôžičky riadne a včas nevrátil. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie V. súdu ČR zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn.:XX A v ktorom sa okrem iného uvádza, že ak zmluva o pôžičke obsahuje vyhlásenie dlžníka, že prevzatie pôžičky od veriteľa potvrdzuje svojim podpisom na zmluve a o pravosti podpisov zmluvných strán na zmluve pritom nie je namieste pochybovať, lebo boli úradne overené) odporuje pravidlám logického myslenia uveriť bez ďalšieho obrane dlžníka, že predmet pôžičky od veriteľa neprevzal, resp. vyvodzovať, že zmluva o pôžičke opatrená overenými podpismi účastníkov nie je dostatočným dôkazom na preukázanie opaku.“

XX. Na základe uvedených skutočností a po vykonanom dokazovaní súd prijal záver, že žalobca v konaní preukázal jednak platné uzavretie zmluvy o pôžičke ako aj reálne odovzdanie peňazí žalovanému (žalovaný túto skutočnosť potvrdil vlastnoručným podpisom v rámci článku II predmetnej zmluvy a v priebehu konania aj výslovne priznal vo svojom písomnom vyjadrení) teda dlžníkovi, čím naplnil aj reálny charakter zmluvy o pôžičke. Zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že strany sporu uzavreli zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažnej pôžičky v sume XXX eur v prospech žalovaného. B. sa zaviazal poskytnutú sumu vrátiť a to najneskôr do XX.XX.XXXX. Do podania žaloby žalovaný neuhradil žalobkyni žiadnu sumu. L. k tomu, že žalovaný v stanovenej lehote peňažnú čiastku, ktorá bola predmetom poskytnutej pôžičky žalobkyni ako veriteľovi nevrátil riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. T. ma za to, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdala a že dlžník predmet pôžičky riadne a včas nevrátil, a preto nárok žalobkyne uplatňovaný v žalobe považoval v celom rozsahu za dôvodný a priznal žalobkyni nárok na zaplatenie sumy XXX (XXX-XXX) eur.

XX. K námietkam, ktoré žalovaný opakovane uvádzal vo svojich tvrdeniach súd uvádza, že tieto ostali v priebehu celého konania len v rovine skutkových tvrdení. O. žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal ich pravdivosť a ani nenavrhol súdu vykonanie takých dôkazov, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť týchto tvrdení. Z tohto dôvodu súd tieto tvrdenia vyhodnotil ako účelové, s tým, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno.

XX. Súd v tejto súvislosti poukazuje na základnú povinnosť sporových strán , ktorá predstavuje ich povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku, či už sa jedná o procesný útok alebo procesnú obranu. V. tejto povinnosti vedie následne k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom procese. T. má za to, že žalovaný bol v konaní nečinný a na svoju obranu nepredložil a ani neoznačil žiadne právne relevantné dôkazy, ktoré by mohli priviesť zvrat v následnom hodnotení predložených dôkazov. V. tejto nečinnosti strane žalovaného ako strany sporu bolo, že súd v rámci rozhodovacieho procesu vychádzal z dôkazov a skutočností tvrdených žalobcom ako stranou sporu. Y. ich hodnotení postupoval v zmysle ustanovenia § X91 ods. 1 A., pričom v tejto súvislosti súd prvého stupňa poukazuje aj na konštatovanie V. súdu Slovenskej republiky k problematike hodnotenia dôkazov cit.: „X. dôkazov totiž môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. O. voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. R. skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Y. zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. O. predpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. O. hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. S. o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené. L. určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva.“ (rozsudok V. súdu T. republiky vo veci XMCdo X/XXXX). V sporovom občianskom súdnom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. T. má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. V. spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu,

ktorá tieto povinnosti nesplnila. R. povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Y. strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. E. bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. N. rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. B. norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.

XX. K tvrdeniam týkajúcim sa presunu tohto konania na N. súd P. I respektíve ku skutočnosti, že z konania sú vylúčení všetci sudcovia N. súdu Q. I, Q. II a Q. súdu v Q., súd prijal rovnakého stanovisko o absencii akéhokoľvek listinného resp. iného dôkazu preukazujúceho opodstatnenosť tohto tvrdenia. T. v rámci vlastného šetrenia nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postúpenie spisu na N. súd P. I a ani nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vylúčenie akéhokoľvek sudcu tunajšieho súdu z prejednávania tejto veci.

XX. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe žalobkyne vyhovel a zaviazal žalovaného, aby jej zaplatil sumu XXX eur. T. zároveň konanie v časti o zaplatenie sumy XXX eur zastavil vzhľadom na späťvzatie žalobkyne.

XX. Podľa ustanovenia § 2X2 ods. 3 A., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. T. môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. O lehote na plnenie súd rozhodol v súlade s ust.§ 2X2 ods. 3 A..

XX. Podľa ustanovenia § 255 ods. X A., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa ustanovenia § X62 ods. X A. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

XX. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 A. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. Súd poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia vo výroku tohto rozsudku rozhodol len o rozsahu nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania. O. bol úspešný v rozsahu XX,XX % ( úspech XX,XX % neúspech XX,XX -spaťvzatie) a preto jej súd priznal náhradu trov konania v tomto rozsahu. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník tunajšieho súdu.

XX. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363, § 364 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.(§ 358 Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.