Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/81/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom AK Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: A. M., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom R. XXX/X, XXX XX J., o zaplatenie 125,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 4C/68/2016-44 zo dňa 09.09.2016, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (prvá výroková veta) a druhou výrokovou vetou žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“) ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd zistil, že zmluva neobsahuje základnú zákonom č. 129/2010 Z.z. predpísanú náležitosť, a to hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov vypočítanú na základe údajov v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená hodnota RPMN vo výške 96,50 % a mala byť podľa vyjadrenia žalobcu určená z istiny poskytnutého úveru 800,-Eur a zo sumy odplaty za jeho poskytnutie vo výške 458,80 Eur, avšak bez zohľadnenia povinnosti žalovaného zaplatiť aj úroky z úveru vo výške 313,20 Eur. Veriteľ si nemôže sám vyberať, ktoré čiastkové nároky na úroky a poplatky do celkového súčtu pre výpočet RPMN zahrnie, a ktoré nie a tak ovplyvňovať celkovú výšku RPMN. Hodnota RPMN musí byť určená zo všetkých samostatných nárokov veriteľa na zaplatenie úrokov a poplatkov, ktoré musí žalovaný ako spotrebiteľ podľa uzatvorenej úverovej zmluvy za poskytnutie úveru zaplatiť. Hodnota RPMN uvedená v zmluve nezodpovedá povinnostiam žalovaného zo zmluvy, nezodpovedá tomu, že žalovaný za poskytnutie úveru má žalobcovi zaplatiť okrem odplaty 458,80 Eur aj úrok 313,20 Eur, t.j. spolu 772,- Eur. Správna hodnota RPMN poskytnutého úveru je síce uvedená v samostatne uzatvorenej dohode o plnení v splátkach, avšak zákonnou povinnosťou žalobcu je uvádzať správnu hodnotu RPMN poskytnutého úveru priamo v zmluve. Táto povinnosť žalobcu splnená nie je, uvádzanie dvoch dlh rozporných údajov o hodnote RPMN v dvoch rôznych zmluvných dokumentoch nemožno považovať za

splnenie zákonnej povinnosti žalobcu. Z uvedeného dôvodu okresný súd uzavrel, že zmluva nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorých je ustanovením § 11 ods.1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionovaná tým, že žalovanému poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalobcovi iba istinu čerpaného úveru. Uvedená sankcia sa vzťahuje aj na povinnosť žalovaného zaplatiť poplatok za upomienku (dohodnutý vo výške 10,- Eur), ako aj na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur.

1.2 Okrem uvedeného okresný súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný sa v zmluve za poskytnutie úveru vo výške 800,-Eur zaviazal zaplatiť žalobcovi ako odplatu sumu 772,- Eur. Pri splatnosti úveru v 12-tich splátkach po 131,- Eur mesačne potom celková odplata žalovaného za poskytnutie úveru predstavuje v prepočte 302,67 % ročne. Pri novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2013 bola výška RPMN pri spotrebiteľských úveroch do 1.500,- Eur pri splatnosti od 6 do 12 mesiacov 49,13 %, dvojnásobok predstavuje 98,26 %. Celková odplata žalovaného za poskytnutie úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere však predstavuje 302,67 % ročne, čo prevyšuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že takto vysoká odplata odporuje dobrým mravom ako aj zásadám poctivého obchodného styku, a teda základným morálnym a etickým zásadám. Konštatoval, že z uvedeného dôvodu je uzatvorená zmluva absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z takéhoto právneho úkonu žalobcovi voči žalovanému nevznikli žiadne práva a žalovanému voči žalobcovi nevznikli žiadne povinnosti, a teda žalobca má voči žalovanému len právo na vrátenie istiny poskytnutého úveru.

1.3 Predmetom sporu ale na základe žaloby boli okrem nároku na zaplatenie poplatku 82,95 Eur už len nároky na zaplatenie poplatku za upomienky vo výške 10,- Eur a zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, teda iba také nároky, o ktorých z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že žalobca voči žalovanému nemá právo na ich zaplatenie. Nakoľko žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 836,- Eur a žalobca mal právo iba na vrátenie istiny poskytnutého úveru (800,-Eur), okresný súd uzavrel, že žaloba nie je podaná dôvodne, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

1.4 O trovách konania okresný súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech vzniklo aj právo na plnú náhradu trov konania. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, okresný súd mu náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm.d), f), h) C.s.p. Tvrdil, že okresný súd rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Zdôraznil, že pokiaľ ide o výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je jasne uvedená na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemožno tak hovoriť o absencii výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 1.572,-Eur, s termínom splatnosti dňa 22.09.2014. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára - dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol s takouto dohodou oboznámený, na znak čoho ju podpísal, a preto mal vedomosť aj o existencii náležitostí, ktoré v nej následne boli uvedené. Ročná percentuálna miera nákladov je stanovená v zmluve o spotrebiteľskom úvere č.615602939 vo výške 96,50 %. Táto RPMN je uvedená správne a vypočítaná v zmysle platných právnych predpisov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 49,19 %. Výpočet RPMN uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako aj výpočet uvedený v dohode o splátkach, zodpovedá skutočnosti. Spotrebiteľ dohodou o splátkach zobral na vedomie, že výška RPMN sa vypočíta v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a je vo výške 302,67 %. Dohoda o splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach, na základe ktorých logicky vzrastá aj RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 96,50 % stanovená v zmluve o úvere je hodnota vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Naproti tomu RPMN vo výške 302,67 % dohodnutá v dohode o splátkach, predstavuje RPMN vypočítanú v

prípade spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu v predmetnom prípade. Na základe uvedeného žalovaný zdôraznil, že úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o výšku odplaty, zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere ju ako maximálne možnú nestanovil. Pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi iba ustanovením § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka. Odplata nesmela podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru pritom stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Pokiaľ ide o úrok, tento bol uplatnený vo výške 39,15 % ročne, bol dohodnutý v zmluve o spotrebiteľskom úvere v bode 2. Vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie, považoval žalobca dohodnutý úrok za primeraný a v súlade s dobrými mravmi. Poplatok vo výške 458,80 Eur pritom predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Slovenská právna úprava v oblasti úverov účtovanie poplatku výslovne nebráni. Poukázal pritom na bod 7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

7. V prejednávanej veci nebol spotrebiteľský charakter záväzkovoprávneho vzťahu strán sporu založeného zmluvou č. 615602939 zo dňa 13. septembra 2013 sporným. Povinnosť podrobiť ex offo súdnemu prieskumu zmluvné podmienky vyplýva z ustanovení komunitárneho práva, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ročnú percentuálnu mieru nákladov na účely zákona č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere 13.09.2013 definuje jeho § 2 písm. i) ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona definuje jeho § 2 písm. g) ako všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Dôležité je aj ustanovenie § 19 ods. 2 tejto právnej úpravy, podľa ktorého sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou tam uvedenou. Odvolateľ nespochybnil záver okresného súdu o tom, že v zmluve uvedená hodnota RPMN 96,50 % vychádza z istiny poskytnutého úveru 800,-Eur a z odplaty 458,80,70 Eur bez zohľadnenia povinnosti žalovaného zaplatiť úroky vo výške 313,20 Eur. Uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere preto skutočne nevychádza zo všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, a teda neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Okresný súd správne aplikoval zákonnú fikciu o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ.

7.1 Skutočnosť, že v deň uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa zmluvné strany dohodli o aj plnení v splátkach je vo vzťahu k uvedeným právnym záverom bez právneho významu. Touto dohodou mohlo dôjsť len k zmene jednotlivých riadne dojednaných ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 13.9.2013. Ročná percentuálna miera nákladov musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie v čase jej ďalšej modifikácie. Uzavretie osobitnej dohody o splátkach úveru považuje odvolací súd za obchádzanie zákona č.129/2010 Z.z. s cieľom vyhnúť sa kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaný síce v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol výšku RPMN 96,50%, ale v dohode o plnení v splátkach z toho istého dňa je už výška RPMN určená na 302,67 %. Na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov má vplyv počet a výška splátok, údaj o RPMN je dôležitým údajom pre spotrebiteľa, nakoľko na základe tohto údaja sa orientuje v ponuke spotrebiteľských úverov a zvažuje ich výhodnosť alebo nevýhodnosť. Takéto konanie žalovaného, ponúkajúceho spotrebiteľom v deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj dohodu o splnení v splátkach bolo vyhodnotené Národnou bankou Slovenska ako nekalá obchodná praktika (rozhodnutie o predbežnom opatrení zo dňa 7.6.2016, sp.zn. GÚV-709/2016) a žalobcovi bola uložená povinnosť zdržať sa používania tejto nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne, alebo v bezprostrednej časovej následnosti po uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj dohoda o splátkach úveru.

7.2 Nakoľko je záver okresného súdu o tom, že predmetný úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi uplatnený poplatok vo výške 82,95 Eur nepatrí. Navyše nie je preukázaná výška týchto nákladov vo vzťahu ku konkrétnemu spotrebiteľovi, najmä ak ide o formulárovú zmluvu, ktorej uzatvoreniu predchádzalo vyplnenie tlačiva. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu odvolací súd uvádza, že závery súdu prvej inštancie je potrebné analogicky aplikovať aj na tento zabezpečovací inštitút. Odvolateľ pritom sám uviedol, že zmluvné strany sa na uhradení zmluvnej pokuty dohodli v bode 7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, preto nemožno hovoriť o individuálnom dojednaní zmluvnej pokuty ani o jej dojednaní písomnou formou.

8. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. vo veci samej ako vecne správne potvrdil.

9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnil.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).