Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_4P-42-2018.pdf
PDF · 83.68 KB
Case nature
Subarea
4P/42/2018
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v rodinnoprávnej veci starostlivosti súdu o mal. O. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, dieťa rodičov: matky S. S., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX a otca P. N., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky mal. dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka, matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 28.3.2018 domáhala, aby súd maloleté dieťa O. N., nar. X.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Ďalej navrhla, aby súd zaviazal otca mal. dieťaťa povinnosťou prispievať na výživu mal. O. N., nar. X.X.XXXX sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky, počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Navrhla tiež, aby otec mal. dieťaťa bol oprávnený predbežne sa stretávať s mal. O. N., nar. X.X.XXXX, každú párnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec je oprávnený v čase určenom si maloletého prevziať v mieste bydliska matky a v čase určenom maloletého matke odovzdať tiež v mieste bydliska a matka je povinná maloletého prevziať.
2. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že z družského vzťahu S. S. a P. N. pochádza jedno maloleté dieťa O. N., nar. X.X.XXXX. V spoločnej domácnosti žili ako rodina, všetci spoločne takmer 3 roky. Už v minulosti sa vyskytli problémy so správaním sa jej partnera voči navrhovateľke a synovi. Podala na neho podnet, to bolo riešené ako priestupok. Situácia jeho výbušnej povahy sa zopakovala, naposledy koncom januára 2018, kedy navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti k rodičom a to aj so synom a potom privolala políciu. Medzi tým opäť šla na políciu, lebo jej volal z práce, že keď príde domov, tak ju podpáli. V tom čase jej partner sľúbil, že si bude hľadať nové bývanie, čo však neurobil. Keď sa vrátil z turnusu (on pracuje v zahraničí - Holandsko, za slovenskú firmu) opäť sa navrhovateľke začal vyhrážať, nadávať jej. V súčasnosti žijú oddelene. Má zákaz vstupu do jej bytu, ktorý je obecný. V byte je teraz sama so synom. V kontakte s mal. O. navrhovateľka otcovi nebráni. Má však výhrady k tomu, ako sa on správa a to aj priamo pred dieťaťom. Syn reaguje neprimerane, hovorí jej, že sa bojí. Partner neberie ohľad na syna. Syn všetko negatívne opakuje, chcel navrhovateľku po vzore otca aj kopnúť, lebo ho videl ako ju kopal. Syn navštevuje Materskú školu H.. Partner navrhovateľke prispieval doposiaľ na domácnosť rôzne. Od minulého mesiaca jej ničím neprispel, navrhovateľka ho ani nepýtala. Žiadala ho ale prispieť na syna, tak jej dal 70 eur. Tento mesiac jej prispel 100 eur na bývanie. Všetky výdaje týkajúce sa maloletého teraz uhrádza navrhovateľka sama. Syn nemá výrazné zdravotné problémy. Lieky užíva len bežné, podľa potreby. Jeho ošetrujúcou detskou lekárkou je MUDr. Chabová, Stará Ľubovňa. Navštevuje imunoalergologickú ambulanciu a má mať aj ortopedické vyšetrenie. Navrhovateľka nie je v pracovnom pomere, poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Od apríla 2018 by mala začať pracovať ako čašníčka. S maloletým synom býva v 1-izbovom byte, ktorý je obecný. Za bývanie uhrádza spolu cca 165 eur mesačne. Je napísaný na
navrhovateľku. Otec maloletého dieťaťa pracuje v Holandsku. Jeho príjmové pomery navrhovateľka dobré pozná. Žili spolu 3 roky. Zarábal v čistom, keď boli spolu, 1500 - 2000 eur. Partner má aj jednu vyživovaciu povinnosť na syna, ktorý žije pri H., O.. Z predchádzajúcich vzťahov má spolu tri deti, dve sú už dospelé. Navrhovateľka si myslí, že správanie otca dieťaťa má naň negatívny dopad a narúša jeho riadny a zdravý vývoj. Má zároveň obavu, že otec dieťaťa sa neodkontroluje a môže synovi ublížiť. V zmysle terajšej situácie v rodine sa javí preto potreba dočasne upraviť pomery na strane maloletého dieťaťa a určiť aj výživné.
3. Súd z listinných dôkazov zistil, že dňa 23.2.2018 podala navrhovateľka trestné oznámenie na otca mal. dieťaťa. Okresné riaditeľstvo PZ v Starej Ľubovni, odbor poriadkovej polície, obvodné oddelenie Podolínec uznesením ČVS: ORP-69/PD-SL-2018 zo dňa 11.3.2018 podľa § 197 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku vec týkajúcu sa trestného oznámenia navrhovateľky zo dňa 23.2.2018 odovzdal Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Stará Ľubovňa na prejednanie priestupku, nakoľko nie je dôvod na začatie streného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z predmetného uznesenia súd taktiež zistil, že „dňa 27.02.2018 sa na OO PZ Podolínec dostavila S. S. a to za účelom podania dodatku k trestnému oznámeniu, kde okrem iného uviedla, že ona netvrdí, že ju jej priateľ P. N. nejako týral, ale je pravda, že ich vzťah bol často narušený hádkami. Už nechce ani konkretizovať, kto kedy koho vyprovokoval k hádke resp. nejakému fyzickému napadnutiu. Ona z neho strach nemá, myslí si, že by jej asi nebol schopný nejako vážne fyzický ublížiť, ale facku by jej vedel dať, tak ako sa to už stalo viac krát. Ona mu dala veľmi veľa nových šancí a už je z toho unavená, že stále, keď mu odpustí, tak on si nájde zase nový dôvod na hádku. Syna on nikdy nebil a k nemu sa naozaj dobre správal. To skôr jej vyčítal, že sa zle stará o syna a v tom hľadal aj dôvody na hádky. Dňa 05.03.2018 sa na 00 PZ Podolínec dostavila S. S. a to za účelom podania dodatku k trestnému oznámeniu, kde okrem iného uviedla, že momentálne je s bývalým priateľom v kontakte, ale len ohľadom ich syna. Aj teraz je syn u neho v byte, kde majú trvalý pobyt. Od podania oznámenia ju nijako nenapadol a aj preto mu dovolila sa stretávať so synom, kde dnes bude syn aj pri otcovi spať. Syn sa k otcovi pýta a preto mu ho nechce upierať.“
4. Podľa § 324 ods.1 Civilného sporového poriadku /CSP/ pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa ods. 3 cit. zák. ust. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa § 327 CSP a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <http://www.epi.sk/zz/2015-160/vsetky-znenia>. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) <http://www.epi.sk/zz/2015-160/vsetky-znenia> rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 cit. zák. ust., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa § 9 Civilného mimosporového poriadku /CMP/ ak to okolnosti vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom alebo procesným opatrovníkom, aj keď ide o vec, v ktorej by mohol konať samostatne.
5. Účelom neodkladného opatrenia v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou je neodkladná úprava pomerov účastníkov. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky okolnosti, ktoré sú potrebné pre vykonanie meritórneho rozhodnutia. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Ak by pred vydaním neodkladného opatrenia bolo potrebné preukázanie nároku v procese dokazovania, nebol by potom rozdiel medzi neodkladným opatrením a konečným rozhodnutím. Inštitút neodkladných opatrení v porovnaní s doterajšou úpravou opustil charakter predbežnosti poskytnutej ochrany a po nariadení neodkladného opatrenia nemusí vždy nasledovať konanie vo veci samej. To však nevylučuje ani to, že ochrana bude poskytnutá len na obmedzený čas a pred začatím konania vo veci samej. Jeho nariadenie je však možné v ktoromkoľvek štádiu konania. Súd môže nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah je totožný s výrokom vo veci samej. Z návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť zrejmé podmienky dôvodnosti nároku, opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Súd po preskúmaní podaného návrhu a listinných dôkazov dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod a ani potreba neodkladnej úpravy pomerov u mal. dieťaťa O. N.. Súd sa nestotožnil so skutkovými dôvodmi uvedenými v návrhu navrhovateľky - matky mal. dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd konštatuje, že nebola osvedčená naliehavosť a bezodkladnosť potreby nariadenia tohto neodkladného opatrenia.
7. Rodičia mal. dieťaťa v dôsledku vzájomne negatívneho vzťahu spôsobeného rozpadom ich partnerského vzťahu zjavne nezvládajú riešenie vzájomných sporov, do ktorých vtiahli aj maloleté dieťa, rozhodne za aktuálny vzájomný vzťah zodpovedajú obidvaja. Za takejto situácie vyvstáva nevyhnutnosť zlepšiť komunikačné schopnosti a uvedomenie si spoločnej rodičovskej zodpovednosti za harmonický vývoj maloletého dieťaťa, pretože ono pre svoj zdravý psychický a fyzický vývoj potrebuje prítomnosť obidvoch rodičov, nakoľko jednostranná výchova dieťaťa má spravidla nepriaznivé následky na psychiku dieťaťa a navyše dieťa má právo na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov.
8. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Či už rodičia žijú v manželstve, alebo nie, predpokladá sa, že dieťa vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletého dieťaťa. Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) preferuje predovšetkým dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1 a § 24 ods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Právna úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie podľa už vysloveného právneho názoru ústavného súdu (PL. ÚS 26/05) k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, práve prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii.
9. Tu je potrebné, aby sa rodičia odosobnili od predchádzajúcich negatívnych udalostí, pretože záujem maloletého dieťaťa je na prvom mieste a v konaniach starostlivosti o maloleté deti je záujem maloletého dieťaťa rozhodujúci. Rodičia sú povinní komunikovať aj keď spolu nežijú v záujme dieťaťa, ak tomu tak nie je, dieťa stráca emocionálne istoty, ktoré mu môžu brániť napredovať, hoci má na to predpoklady.
10. Najprirodzenejším spôsobom úpravy styku rodiča s dieťaťom je dohoda rodičov. Dohoda rodičov najlepšie vystihuje potreby dieťaťa, jeho vek, denný režim a všetko potrebné pre zabezpečenie pohody počas styku. Rodič, ktorý má svoje dieťa rád ponechá priestor na výchovné pôsobenie druhému rodičovi, rodičia sa nesmú znevažovať vo svojej rodičovskej úlohe a aj rozličné výchovné vplyvy môžu dieťa pozitívne obohacovať. Je však potrebné upozorniť, že ide o právo a nie povinnosť. Ak sa však rodičia nevedia dohodnúť, je potrebné aby rešpektovali autoritatívne rozhodnutie, ktoré sleduje záujem
dieťaťa. Obidvaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má právo na kontakt s obidvomi rodičmi a hľadať najvhodnejší spôsob, ako tento kontakt zabezpečiť vzhľadom na vek dieťaťa a vzdialenosť bydlísk rodičov.
11. V danom prípade dieťa nie je v ohrození života, nebola preukázaná skutočnosť, žeby matka bránila otcovi v kontakte so synom. Súd poukazuje na skutočnosť, že ak by navrhovateľka naozaj mala obavu, že otec dieťaťu ublíži, nenechala by predsa svoje dieťa samé s otcom, či dokonca pri otcovi spať. Súd takisto nemal preukázané, že je potrebné určiť neodkladným opatrením vyživovaciu povinnosť nakoľko už z návrhu vyplýva, že otec dieťaťa na syna prispieva. Skôr paradoxne vyznieva tvrdenie navrhovateľky „ja som ho ani nepýtala.“
12. Súd vzhľadom na vyššie uvedené, zamietol návrh navrhovateľky - matky mal. dieťaťa, keďže pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dňa odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).