Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Co-189-2017.pdf
PDF · 102.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/189/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o,. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom AK Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: H. Q., nar. XX. G. XXXX, trvale bytom T. XXX, R., zastúpený JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, so sídlom AK Hlavná 61, Prešov, v konaní o zaplatenie 2.203,36 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 4C/89/2014-123 zo dňa 26. januára 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (prvá výroková veta) a druhou výrokovou vetou určil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.
1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento pôvodne rozsudkom č.k. 4C/89/2014-73 zo dňa 20. apríla 2015 zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.203,36 Eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 3,275% ročne vo výške 152,03 Eur, s vyčíslenou zmluvnou pokutou vo výške 1.101,47 Eur, s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne vo výške 103,43 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.203,36 Eur od 23.12.2014 do zaplatenia, ako aj povinnosťou nahradiť trovy konania spočívajúce v zaplatenom poplatku za žalobu vo výške 198,-Eur a v trovách právneho zastúpenia žalobcu. V dôsledku podaného odvolania žalovaným krajský súd uznesením č.k. 17Co/558/2015-101 zo dňa 31. mája 2016 prv vydaný rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný na základe žiadosti o poskytnutie úveru č.8200031470, podpísanej 27. júla 2010 v Brezne a žalobcom dňa 30. júla 2010 v Bratislave, požiadal o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur, ktorý chcel splácať v 42 mesačných splátkach splatných k 27. dňu v mesiaci vo výške 80,37 Eur. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný uhradiť, mala byť vo výške 3.375,54 Eur, predpokladaná RPMN 70,01% a ročná úroková sadzba 70,01%. Zároveň žiadal o poskytnutie revolvingu, kde poskytnutá suma mala byť vo výške 790,84 Eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú mal žalovaný zaplatiť, vo výške 1.928,88 Eur pri predpokladanej RPMN 63,32% a ročnej úrokovej sadzbe 76,21%. Súčasťou žiadosti bol aj bod 7 - údaje o schválenom revolvingovom úvere, kde je však uvedené „nevypĺňajte“. Iným typom písma sú tam doplnené údaje o poskytnutej čiastke úveru 1.500,-Eur, splatnosti úveru v 42 splátkach splatných v 27. deň v mesiaci, výške mesačnej splátky vrátane úrokov 80,37 Eur,
celkovej čiastke, ktorú mal žalovaný uhradiť 3.375,54 Eur, RPMN 64,94%, ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01%, priemernej RPMN 51,49%, poskytnutej čiastke revolvingu 1.928,88 Eur, predpokladanej RPMN po poskytnutí revolvingu 60,49% a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu vo výške 76,31%. Okresný súd tiež poukázal na oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 30.07.2010 a kartu klienta, z ktorej vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi celkovo sumu 1.110,18 Eur, pričom posledná evidovaná splátka zo strany žalovaného bola uhradená dňa 26.04.2012 vo výške 65,37 Eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že na základe uzavretej zmluvy žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške 1.500,-Eur, z čoho bola žalovanému reálne vyplatená suma 1.284,25 Eur (1.500 - 215,75 v zmysle článku 8 ods.1, 4 žiadosti). Z listín obsiahnutých v súdnom spise pritom vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi do 26.04.2012 sumu 1.110,18 Eur.
1.2 Okresný súd posúdil zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200031470 zo dňa 30.07.2010 aj podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, nakoľko táto zmluva napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21. apríla 2015 a zdôraznil, že pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“) kogentne požaduje písomnú formu s následkom neplatnosti právneho úkonu pri jej nedodržaní. Nedostatok písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť takéhoto úveru podľa § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., v súlade s ustanovením § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka má nedodržanie písomnej formy zmluvy o úvere za následok jej neplatnosť. Možno konštatovať, že žalobca, ako aj žalovaný, prejavili vôľu, aby sa zmluva o úvere uzavrela v písomnej forme. Pri písomnej forme právneho úkonu sa vyžaduje ako písomný prejav, tak aj podpis konajúcej osoby, z čoho zároveň plynie, že všetky náležitosti zmluvy musia mať písomnú formu. Nie je nevyhnutné, aby boli na jednej istine. Zo zmluvných dojednaní, resp. žiadosti o uzavretie revolvingového úveru vyplýva, že riadnym vyplnením a následným podpisom žiadosti (zmluvy) všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Žalobcovi následne v zmysle článku 2 ods.2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere vznikla povinnosť zaslať oznámenie veriteľa o schválení revolvingového úveru, čo by v prípade jeho totožnosti s ofertou mohlo predstavovať písomné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Prijatie návrhu tak, ako to vyplýva z oznámenia žalobcu, nezodpovedá oferte uvedenej v bode 5 zmluvy o revolvingovom úvere a tejto nezodpovedá ani vyplnenie údajov v bode 6 predmetnej zmluvy, keď žalovanému bol poskytnutý úver pri PRMN vo výške 64,94% oproti RPMN uvedenému v návrhu vo výške 70,01%. V danom prípade sa teda v skutočnosti jedná v zmysle § 44 ods.2 Občianskeho zákonníka o nový návrh alebo protinávrh, ku ktorého akceptácii zo strany žalovaného v priebehu konania nedošlo. Žalobca v priebehu sporu nijako nepreukázal, že došlo k akceptácii jeho protinávrhu zo strany žalovaného v písomnej forme. Okresný súd tak konštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8200031470 zo dňa 30. júla 2010 je v zmysle § 39 a § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 272 ods.2 Obchodného zákonníka neplatná pre rozpor s ustanovením § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., teda pre nedostatok zákonom predpísanej formy. Z uvedeného dôvodu právny vzťah medzi stranami sporu okresný súd neposudzoval následne podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, ale podľa predpisov o bezdôvodnom obohatení. Konštatoval, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému tak predstavuje sumu 174,07 Eur, a to rozdiel medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 1.284,25 Eur a uhradenými peňažnými prostriedkami vo výške 1.110,18 Eur.
1.3 Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka. Môže sa premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods.1 Občianskeho zákonníka), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods.2 Občianskeho zákonníka).Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. S poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.250/2007 Z.z.“) súd prvej inštancie prihliadal na prípadné premlčanie uplatneného nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ani keď nedošlo k vzneseniu námietky premlčania zo strany žalovaného - spotrebiteľa. Zo žaloby, ako aj z karty klienta vyplýva, že žalobca si musel byť vedomý existencie bezdôvodného obohatenia najneskôr dňom poskytnutia plnenia žalovanému vo výške 1.284,25 Eur, t.j. dňa 02.08.2010. Keďže si žalobca svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil na súde až 12. februára 2014, po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, súd prvej inštancie
konštatoval, že uplatnený nárok žalobcu v predmetnom konaní je premlčaný a žalobu v celom rozsahu zamietol.
1.4 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia § 255 ods.1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalovanému, v konaní v plnom rozsahu úspešnému, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie s poukazom na ustanovenie § 365 ods.1, písm. b), d), h) C.s.p.. Tvrdil, že súd prvej inštancie zamietol žalobu na základe dvoch na seba nadväzujúcich záverov, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu písomnej dohody, v nadväznosti na čo by mala žalovaná suma predstavovať bezdôvodné obohatenie a na záver súdu o premlčaní žalovaného nároku. Podľa tvrdenia žalobcu žiadny z týchto záverov súdu prvej inštancie nie je v súlade so zákonom. Záver o nedodržaní písomnej formy zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú vyžaduje § 9 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z., okresný súd odvodil na základe toho, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o RPMN, avšak rozsudok nedáva odpoveď na to, či hodnota RPMN sa dá dohodnúť a ako k tomu okresný súd dospel. Ak sa nejaký údaj v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. dohodnúť nedá, je nemysliteľné, aby išlo o dôvod neuzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie sa tak nevysporiadal s tým, ako údaj o RPMN vzniká, či je navrhnuteľným a či žalobca ako dlžník pri uzatváraní takýto údaj navrhoval. Pri určení RPMN ako náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa podľa zákona vychádza okrem iného z údajov o dátume vyplatenia úveru, dátume splatnosti jednotlivých splátok a podobne. V čase podania žiadosti o úver, vyplnenia bodu 5, žiadny dátum vyplatenia úveru známy nie je, z čoho vyplýva, že logicky sa údaj o RPMN vypočítať nedá. Vo vzťahu k RPMN žalovaný v skutočnosti žiadny návrh RPMN nespravil. Ak má byť dodržaný zákon č. 129/2010 Z.z. ohľadne spôsobu výpočtu RPMN, musí sa vychádzať z reálnych údajov. Predpokladaná RPMN je informatívnej povahy a konečná RPMN nikdy nemôže byť vyššia ako je RPMN predpokladaná. Žalobca zdôraznil, že z rozsudku nevyplývajú žiadne dôvody, podľa ktorých mal okresný súd za preukázané, že ide o dohodnutý údaj, pričom až na základe takéhoto konštatovania by mohol pristúpiť k aplikácii § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Únijné právo pritom jednoznačne určuje okamih, kedy a ako sa má určiť hodnota RPMN, tento údaj má byť vypočítaný v čase uzavretia zmluvy. Žalobca tak tvrdil, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že nedošlo k uzavretiu platnej zmluvy o revolvingovom úvere.
3. Žalovaný v stručnom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na obsah napadnutého rozhodnutia a stotožnil sa s odôvodnením súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a uplatnil nárok na trovy odvolacieho konania.
4. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.
5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).
8. Okresný súd správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah strán konania, ktorý mal byť založený na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200031470, žalovaným podpísanú 27.7.2010 a žalobcom 30.7.2010 je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, správne poukázal tiež na to, že tento
právny vzťah podlieha aj právnej úprave uvedenej v zákone č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Tento záver okresného súdu podaným odvolaním spochybnený nebol. Vzhľadom na to, že údaje o schválenom úvere sú uvedené až v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8200031470, ktoré je podpísané len žalobcom a nie sú súčasťou samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, podpísanou žalobcom a žalovaným, zmluva neobsahuje náležitosti, predpokladané § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. Pokiaľ Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je podpísané žalovaným, ale len žalobcom, v tomto rozsahu toto oznámenie nie je možné považovať za zmluvu, podpísanú obidvomi účastníkmi konania, a preto uvedená zmluva nespĺňa písomnú formu tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 1 citovaného zákona. Niet pochýb o tom, že pre platnosť zmluvy o revolvingovom úvere (z tohto hľadiska nie je podstatné, či ide o revolvingový alebo jednoduchý úver) z hľadiska jej formy sa v danom prípade vyžaduje písomná forma. Takto si to vymienil aj žalovaný ako veriteľ v bode 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., pričom, ako je tu uvedené, uzatvára sa na formulári Veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, aj zmluvou o revolvingovom úvere. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi. Vzhľadom na to, že žalovaný Žiadosť/Zmluvu (č. 8200031470) podpísal dňa 27.07.2010 a žalobca ako veriteľ dňa 30.07.2010, resp. až vtedy do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6.), takúto zmluvu o revolvingovom úvere nemožno považovať za riadne a platne uzavretú. Údaje o schválenom úvere v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisoval žalovaný, totiž vôbec neboli obsahom zmluvy, a preto ich žalovaný písomne akceptovať nemohol. Revolvingový úver vrátane revolvingu pri podpise zmluvy žalovaným nebol teda ani dostatočne individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiska zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 4). Nové údaje smerom ku žalovanému predstavujú nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo preukázané, že by žalovaný takýto nový návrh akceptoval. Súhlas žalobcu s revolvingovým úverom je len jednostranný úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru a ani o výške úroku. Nedostatok písomného prejavu vôle žalovaného byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto prípade zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. V danom prípade strany sporu zmluvu o revolvingovom úvere platne neuzavreli z dôvodov vyššie uvedených; ani tzv. zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. nie sú účastníkmi zmluvy podpísané a označené dátumom.
8.1 Zavádzajúci je už samotný názor zmluvy ako Zmluvy o „revolvingovom“ úvere, hoci zmluva obsahuje údaje týkajúce sa dvoch úverov (úveru aj revolvingového úveru). Zmluva sa uzatvára na formulári veriteľa, ktorý je zároveň žiadosťou o poskytnutie úveru aj zmluvou o úvere. Túto skutočnosť však nemožno zneužívať k záverom, že došlo k vzniku zmluvy, k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, kedy nie je vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom (napr. dodatočné dopisovanie údajov do formulára po podpise dlžníkom), kedy dlžník podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru. Pre vznik a platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje dvojstranný prejav vôle (§ 34 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi, pričom nesmie byť akýchkoľvek pochybností o tom, pod aký text účastníci zmluvy pripojili svoj podpis (čo z hľadiska obsahu listiny podpisujú).
8.2 Okresný súd potom správne ustálil, že právny vzťah medzi stranami sporu je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, pritom dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 174,07 Eur ako rozdiel medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 1.284,25 Eur a uhradenými peňažnými prostriedkami vo výške 1.110,18 Eur. Tento záver súdu prvej inštancie podaným odvolaním spochybnený nebol. Nebolo spochybnené v akej výške boli finančné prostriedky žalovanému poskytnuté a v akej výške došlo k úhrade finančných prostriedkov zo strany žalovaného, nakoľko odvolacie dôvody sa týkali výlučne záveru okresného súdu, že medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy. Okresný súd po zistení, že pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 174,07 Eur, v zmysle platnej právnej úpravy skúmal otázku premlčania a po zistení, že žalobca si svoje právo na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil na súde až po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania. Otázka premlčania nebola v podanom odvolaní namietaná, resp. odvolateľ síce tento záver súdu namietol, avšak bez akejkoľvek relevantnej argumentácie. Samotný nesúhlas odvolateľa so záverom súdu prvej inštancie bez vecnej argumentácie nemôže mať za následok konštatovanie odvolacieho súdu o nesprávnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia. Okresný súd svoj záver o premlčaní riadne odôvodnil s poukazom na zistený skutkový stav, uviedol, ktorým dňom došlo k bezdôvodnému obohateniu, poukázal na deň,
kedy žalobca svoje právo uplatnil pred súdom. Vo vzťahu k premlčaniu aplikoval ustanovenie platného a účinného právneho predpisu. Jeho záverom v tomto smere nemožno nič vytýkať.
9. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré vykonal na návrh strán; závery súdu prvej inštancie zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a jeho právne posúdenie je správne. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu (§ 387 ods. 1, 2 C. s. p.).
10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. Nárok na náhradu trov konania priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, nakoľko odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).