Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/186/2013

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom JUDr. Františkom Zeleným v právnej veci žalobkyne 1) B. G., J. G., Ľ.. D. XXXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika 2) G. G., J. G., A.. XX. S. XXX/XX, štátne občianstvo Slovenská republika, obaja právne zastúpení advokátskou kanceláriou I.. W. Š., D. D. D.T., A.. D.. Y. XXX/XX, proti žalovanej G. D. D., S..D.., D. D. J., J. XX, W.: XX XXX XXX, v konaní o čiastočnú neplatnosť právneho úkonu s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy zo dňa 25.2.2009, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, J. Č.. X, L. W.. G., E. Č.. XX, E. J. K. A.. Ľ.. D., D.. Č.. XXXX, G. Č.. XXXX/XXX, B. Č.. XXXX, Správa katastra Poprad, M. G., T.. Ú.. G. a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

II. Žalovaný je povinný zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmluvy zo dňa 25.2.2009, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, byt č. XX, L. E.. G., E. Č.. XX, E. J. K. A.. XX. S., D.. Č.. XXX, G. Č.. XXXX, G.. Č.. XXXX, B. Č.. XXXX Správa katastra Poprad, M. G., T.. Ú.. G. a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 18.9.2013 domáhali, aby určil, že zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25.2.2009, ktorých predmetom sú nehnuteľnosti, v prvom prípade byt č. 2 na I. poschodí v bytovom dome na ul. B. D. E. G., zapísaného na LV č. 3979, k. ú. Poprad a v druhom prípade byt č. 19 na VI.. poschodí v bytovom dome na ul. 29. augusta E. G., zapísaného na LV č. XXXX T.. Ú.. G., sú v článku IV. ods. 1 v časti výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. neplatné. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 28.1.2008 a 9.3.2009 uzavreli so žalovaným úverové zmluvy. Na zabezpečenie úveru bolo zriadené záložné právo k dvom bytom, a to k bytu č. 19 a k bytu č. 2. Listami z 11.1.2011 a 28.2.2013 bol záložcom oznámený mimosúdny výkon záložného práva. Výkon záložného práva sa má vykonať bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Slovenský právny poriadok dovoľuje vykonať záložné právo bez schválenia súdu či iného nezávislého tribunálu. Takáto právna úprava odporuje princípom práva Európskej únie. V dražobnej praxi je udržateľná jedine taká interpretácia zákona o dobrovoľných dražbách, ktorá vychádza z dôsledného rešpektovania a ochrany ústavných práv a záujmov osôb zúčastnených na dražobnom procese a pri zachovaní ústavného princípu primeranosti. K tomuto výkladu upriamili pozornosť na nálezy Ústavného súdu Českej republiky II.ÚS 2164/10 a III.ÚS 384/08. Inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do ústavného práva vlastniť majetok s dosahom ústavného práva na obydlie, ako je tomu v predmetnej veci. Záložca je takto počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenia o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, plní na účely

výkonu záložného práva funkciu exekučného titulu. Je otázne, či táto konštrukcia neodporuje základným súkromno-právnym zásadám najmä zásade rovnosti účastníkov súkromno-právnych vzťahov. V ďalšom poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky značky Pl ÚS 47/04, ktorým súd zrušil ustanovenie § 36 ods. 2 Českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňoval nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, ako aj na odôvodnenie nálezu v časti postihovania majetku súkromnými osobami, podnikateľmi, sledujúcimi dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany, na možné prepojenie dražobníka s veriteľmi. Nemôže byť zmyslom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto kúpil rýchlo a lacno. Citoval tiež ďalší nález Ústavného súdu ČR II. 2164/10, podľa ktorého zmluvná autonómia a jej ochrana nemôže byť absolútna tam, kde existuje iné základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp, či iný ústavne chránený verejný záujem, ktoré sú spôsobilé zmluvnú autonómiu proporcionálne obmedziť. Je potrebné využiť iný eurokonformný spôsob výkonu záložného práva podľa tretej časti O.s.p. a následnej exekúcie, v ktorej platí princíp ochrany povinného na rozdiel od bezmocnosti, ak výkon záložného práva vykonávajú podnikatelia. Existujú pochybnosti o súlade vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európskej únie. Navrhol preto predložiť vec súdnemu dvoru Európskej únie s preduciálnou otázkou týkajúcou sa súladnosti ust. § 151j ods. 1 v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej so smernicou rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernicou Európskeho parlamentu a rady 2005/29/ES z 11.5.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľov na vnútornom trhu. Táto preduciálna otázka sa týka práva Európskej únie. Na pojednávaní žalobcovia požiadali súd o pripustenie zmeny žaloby spočívajúcej v jeho rozšírení, podľa ktorého súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmlúv zo dňa 25.2.2009, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti a to byt č. 2 a byt č. 19. Rozšírenie návrhu odôvodnil tým, že síce bolo vydané rozhodnutie súdneho dvora č. C 34/2013, ktoré konštatuje, že všeobecný výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou nie je v rozpore s európskym právom, avšak za tej podmienky, kedy je nie neprimerane sťažená obrana spotrebiteľa. Strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitnej citovej situácie. Ak hrozí reálne neprimeraný zásah do práva na obydlie a do práva na súkromný život spotrebiteľa a jeho rodiny, je týmto konaním porušený článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na pojednávaní ďalej uviedli, že žalovaný odstúpil od oboch zmlúv o úvere a vzhľadom k tomu, že sa jedná o zmluvy spotrebiteľské, je potrebné na vec aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorých odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší od počiatku. Zrušením hlavnej zmluvy sa rušia aj zmluvy akcesorickej povahy, teda zmluvy záložné. Nie je preto dôvod na vykonanie dobrovoľnej dražby. Poukázali tiež na odôvodnenie uznesenia Pléna Ústavného súdu č. Pl ÚS 23/2014, ktorý rozhodoval o súladnosti zákona o dobrovoľných dražbách. Aj keď ústavný súd odmietol návrh na vyhlásenie nesúladnosti zákona o dobrovoľných dražbách s ústavou, a to skôr z procesných dôvodov, konštatoval, že podľa platnej právnej úpravy je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby, a preto následná obrana záložcu je podstatne sťažená. Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci.

2.Žalobkyňa v 1./rade vo svojej výpovedi pred súdom ďalej uviedla, že v roku 2006 si od svojich rodičov odkúpila 3-izbový byt. Aj keď sa rodičia plánovali odsťahovať, v byte spolu s ňou bývajú doposiaľ. V roku 2009 so žalovaným uzavrela zmluvu o stavebnom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 61.100,- eur. Úver čerpala na rekonštrukciu bytu a časť poskytla svojej sestre T. T. na rekonštrukciu jej domu. Pomer finančných prostriedkov na tieto akcie špecifikovať nevedela. Zmluve aj keď si ju prečítala, opakovane nerozumela. V čase uzavretia zmluvy mala dostatočný príjem. Spolu s úverovou zmluvou uzavrela tiež zmluvu o zriadení záložného práva. Oboznámila sa aj s jej časťou súvisiacou s možnosťou predaja zálohu. Splátky poukazovala v roku 2009 riadne. V roku 2010 so splátkami už meškala a preto mala záujem so žalovaným sa dohodnúť na podmienkach ich splatnosti. Nakoniec bola upovedomená o zámere žalovaného od zmluvy odstúpiť, čo sa stalo v mesiaci október 2010. Žalovaný súhlasil s odkladom výkonu záložného práva pod podmienkou, že pristúpi k úhrade dlhu v mesačných splátkach po 2.000,- eur, s čím nesúhlasila. Nemá vedomosť, aby si voči nej žalovaný pohľadávku uplatnil súdnou cestou.

3.Žalobca v 2./rade uviedol, že manželstvo uzavrel v roku 1995. Od roku 2008 sa dlhodobo zdržiava v zahraničí z dôvodu výkonu práce. V roku 2008 so žalovaným uzavrel zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vo výške 873.000,- Sk. Úver použil na rekonštrukciu svojho 2-izbového bytu na

ulici 29. augusta v Poprade, časť poskytol svojej švagrinej a časť použil na vyplatenie svojho brata z rodičovského bytu. Vedel ,za akých okolností má úver splácať. Rovnako uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva. Keď prestala platiť svoj úver manželka, tak sporiteľňa odstúpila od zmluvy aj vo vzťahu k jeho úveru. Nemá vedomosť o nesplatenej časti úveru. Voči nemu si žalovaný súdnou cestou pohľadávku neuplatnil. Toho času má prenajatý byt v meste Bazilej, kde pracuje. Manželka je prihlásená k pobytu vo Švajčiarsku a preto tam musí za ňu platiť zdravotné poistenie. Rovnako musí uhrádzať platby za dva byty v Slovenskej republike, v ktorých bývajú ich rodičia. Určil osobu na doručovanie súdnych písomností vzhľadom k jeho dlhodobého pobytu v zahraničí.

4.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Konanie žalobcov pokladá za účelové s cieľom zmariť uspokojenie pohľadávky vzniknutej zo zmlúv o úvere. Predmetom záložných zmlúv bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej zo zmlúv o mimoriadnom medziúvere z 9.3.2009 a 28.1.2008. Podľa bodu 1 článku IV. bol žalovaný oprávnený začať výkon záložného práva buď spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve alebo na dobrovoľnej dražbe. Záložcovia zároveň súhlasili s tým, aby záložca mohol uspokojiť svoju pohľadávku aj vtedy, ak by bola jeho pohľadávka premlčaná. Z dôvodu porušenia povinností žalobcami listami zo dňa 3.11.2010 a 22.1.2013 odstúpil od úverových zmlúv a vyzval dlžníkov na okamžité vrátenie finančných prostriedkov. Pri výkone záložného práva postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a to spôsobom, ktorý zákon dovoľuje. Rovnako sa odvolal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci vedenej pod č. C 34/13, podľa ktorého ustanovenia smernice rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava ako aj úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Článok 1 ods. 2 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Žalobcom poskytol dostatočný čas na to, aby sa pokúsili úver prefinancovať, resp. nehnuteľnosť odpredať a tým sa vyhnúť dobrovoľnej dražbe. Žalobcovia túto možnosť nevyužili. Od odstúpenia od zmluvy dňa 1.12.2010 po prvé kolo dražby naplávané na 17.9.2013, uplynulo dlhšie obdobie na vyriešenie situácie a odvrátenie dobrovoľnej dražby. Pohľadávku si neuplatnil v súdnom konaní, pretože započal s výkonom záložného práva.

5.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, vypočutím žalobcov, oboznámením listinných dôkazov, a to zmlúv o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, zmlúv o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, oznámení o dobrovoľnej dražbe, oznámení o opakovanej dobrovoľnej dražbe, výpisov z účtu odstúpeného medziúveru, výpisov z katastra nehnuteľností, potvrdenia spoločnosti TopNova Bazilej, predpisu mesačných záloh navrhovateľa v 1./ rade, oboznámením sa s rozsudkom Súdneho dvora z 10.9.2014, uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. Pl ÚS 23/2014 zo dňa 24.9.2014, rozsudkom zo dňa 5.3. 2015 žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám nepriznal. V rozsudku vychádzal z ustáleného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 25.2.2009 uzavreli žalobcovia ako dlžníci so žalovaným zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere evidovanú pod č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 61.100,- eur (1.840.698,60 Sk) za dohodnutých zmluvných podmienok. Rovnakého dňa žalovaný so žalobkyňou v 1./rade uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého pod č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX (bod 1 článku 1 zmluvy). Podľa bodu 2 záložné právo sa zriaďuje aj na pohľadávku s príslušenstvom, ktorá vznikne záložnému veriteľovi v prípade odstúpenia od zmluvy uvedenej v bode 1 tohto článku alebo na pohľadávku s príslušenstvom na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého z dôvodu plnenia veriteľa z neplatného právneho úkonu, resp. plnenia z právneho úkonu, ktorý odpadol v súvislosti so zmluvou uvedenou v bode 1 tohto článku. V článku 4 sa strany dohodli, že v prípade, ak pohľadávka uvedená v bode 1 článku 1 nebude riadne a včas splácaná, záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva a uspokojiť svoju pohľadávku výťažkom z predajom predmetu záložného práva, a to buď spôsobom dohodnutým v bode 2 tohto článku, alebo na dobrovoľnej dražbe podľa zák. č. 527/2002 Z. z. v platnom znení, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných

zákonov. Za dohodnutý spôsob výkonu záložného práva strany považujú priamy predaj tretej osobe, vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže. Podľa bodu 8 zmluvy záložný veriteľ je oprávnený poveriť realizáciou predaja tretiu osobu oprávnenú na takúto činnosť v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách. Dňa 25.2.2009 uzavrel žalobca v 2./rade ako záložca so žalovaným zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnu zmluvu, predmetom ktorej je zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva, istiny úveru spolu s úrokmi, s úrokmi z omeškania, poplatkami podľa platného sadzobníka a i., vzniknutej z úveru poskytnutého na základe zmluvy o stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Zmluva ďalej obsahuje rovnaké zmluvné podmienky ako zmluva predchádzajúca zo dňa 25.2.2009 v citovaných ustanoveniach týkajúca sa žalobkyne v prvom rade. Dňa 6.8.2013 dražobník Platiť sa oplatí, s.r.o. Bratislava oznámil prvé kolo dobrovoľnej dražby navrhovateľa dražby Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., týkajúcej sa bytu č. 2 na ul. L. Svobodu v Poprade. Všeobecná cena odhadu nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku predstavovala 39 424,64,- Eur a výška najnižšieho podania 42 000,- eur . Dňa 23.9.2013 dražobná spoločnosť oznámila opakovanie dobrovoľnej dražby danej nehnuteľnosti Všeobecná cena odhadu nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku predstavovala 39 424,64,- Eur a výška najnižšieho podania 39 500,- eur .Dňa 8.8.2013 rovnaká dražobná spoločnosť oznámila prvé kolo dobrovoľnej dražby navrhovateľa dražby Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., k bytu č. 19 na ul. 29. augusta v Poprade. Všeobecná cena odhadu nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku predstavovala 28 805,63,- Eur a výška najnižšieho podania 39 000,- eur .Dňa 23.9.2013 dražobná spoločnosť oznámila opakovanie dobrovoľnej dražby danej nehnuteľnosti . Všeobecná cena odhadu nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku predstavovala 28 805,63,- Eur a výška najnižšieho podania 28 900,- eur . Listom zo dňa 3.11.2010 odporca oznámil navrhovateľke v 1./rade odstúpenie od zmluvy o úvere z dôvodu neuhrádzania zročných splátok úveru ani v dodatočnej lehote s vyčíslením dlžnej sumy k danému dňu vo výške 61.924,40 eur. Listom zo dňa 3.11.2010 odporca oznámil navrhovateľovi v2./ rade odstúpenie od zmluvy z dôvodu neuhrádzania zročných splátok úveru ani v dodatočnej lehote s vyčíslením dlžnej sumy k danému dňu vo výške 61.924,40 eur. Listom zo dňa 11.1.2011 odporca navrhovateľovi v 2./rade oznámil vykonanie dobrovoľnej dražby ako realizácie výkonu záložného práva. Rovnaké oznámenie bolo zaslané tiež navrhovateľke v 1./rade. Podľa výpisu z účtu odstúpeného medziúveru vedeného pod č. XXXXXXXXXX pred odstúpením od zmluvy 1.12.2010 odporca evidoval ku dňu 3.11.2010 dlžnú sumu 61.924,40 eur a ku dňu 18.9.2013 dlžnú istinu 61.880,57 eur a nezaplatené úroky 19.542,48 eur. Podľa výpisu z účtu odstúpeného medziúveru vedeného pod č. XXXXXXXXXX pred odstúpením od zmluvy 1.2.2013 odporca evidoval ku dňu 22.1.2013 dlžnú sumu 30.216,22 eur a ku dňu 18.9.2013 dlžnú istinu 30.273,29 eur a nezaplatené úroky 2.144,39 eur. Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX T.. Ú.. G. navrhovateľka v 1./rade je evidovaná ako vlastníčka bytu č. X L. S. B. D. Č.. XX, G..Podľa čiastočného výpisu z LV č. XXXX T.. Ú.. G. navrhovateľ v 2./rade je evidovaný ako vlastník bytu č. XX L. S. A.. XX. S., G.. Podľa potvrdenia spoločnosti TopNova GmbH Bazilej zo dňa 12.7.2011 navrhovateľ v 2./rade je vedený ako nájomca na adrese C. XX J.. Podľa potvrdenia spoločnosti R.-J. navrhovateľovi v 2./rade bola dňom 1.6.2014 predpísaná zálohová platba súvisiaca s užívaním bytu vo výške 118,36 eur. Dňa 17.1.2008 uzavreli žalobcovia ako dlžníci so žalovaným zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere evidovanú pod č. XXXXXXXXXX, podľa ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 873 000,- sk (27 982.47,- eur) za dohodnutých zmluvných podmienok. Rovnakého dňa žalovaný so žalobcom v 2./rade uzavrel zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru poskytnutého pod č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX (bod 1 článku 1 zmluvy).

6.Na základe takto ustáleného skutkového stavu mal preukázané, že predmetom konania podľa rozšírenej žaloby je vyslovenie neplatnosti časti zmlúv o zriadení záložného práva výkonom záložného práva na dobrovoľnej dražbe a uloženie povinnosti odporcovi zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmlúv o zriadení záložného práva s poukazom na rozpor vnútroštátnej úpravy záložného práva s právom európskej únie a s poukazom na zánik samotných zmlúv o úveroch v dôsledku odstúpenia odporcu od týchto zmlúv , v dôsledku čoho tým došlo aj k zániku zmlúv akcesorickej povahy, teda zmlúv záložných. Z obsahu zmlúv o úvere je nepochybné, že ide typizované spotrebiteľské zmluvy. Základnou črtou takejto zmluvy je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na formulári a prílohou sú zvyčajne všeobecné obchodné podmienky. Tieto dokumenty žalobcovia nemohli ovplyvniť. Z toho dôvodu je v prvom rade na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa

výhodnejšie. Zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť od úpravy upravenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. V neprospech spotrebiteľa teda nie je možné dohodnúť podmienky vyplývajúce z ustanovení Obchodného zákonníka, ak ustanovenia Občianskeho zákonníka sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Úverový vzťah je preto potrebné posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS. Nejedná sa pritom o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s prihliadnutím k ust. § 1 uvedeného zákona. To však nič nemení na tom, že pre posúdenie daného vzťahu je potrebné prihliadnuť k ust.§ 54 ods 1 OZ. Jedná sa o ustanovenie lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy vrátane úverov. V danom prípade žalovaný odstúpil od úverových zmlúv, dôsledkom čoho aplikujúc ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a akceptujúc názor odvolacieho súdu v obdobných prípadoch, napr. v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č. j. Co 2/2013 daný právny vzťah sa zmenil na vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorý sa riadi ust. § 456 a nasl. O.z. Odvolací súd v minulosti opakovane použil na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku (rozsudky vo veciach sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co 224/2012). Niektoré z týchto rozsudkov boli podrobené kontrole ústavnosti, pričom ústavný súd tieto rozhodnutia neoznačil za ústavne nekonforné. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku, ktorý následky rieši ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení, prípadne tiež ustanoveniami o omeškaní dlžníka. Tým je zabezpečená vyššia ochrana spotrebiteľa pri štandardných typových zmluvách. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov o zániku záložnej zmluvy v dôsledku zrušenia úverových zmlúv odstúpením veriteľa listami zo dňa 3.11.2010 a 22.1.2013. Záložné právo zaniká predovšetkým v dôsledku zániku pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom. Nezáleží pritom, akým spôsobom došlo k zániku pohľadávky. Je však možné, že môže dôjsť k neplatnosti právneho úkonu, z ktorého pohľadávka vznikla. Je teda zrejmé, že pohľadávka by mohla zaniknúť aj v dôsledku toho, že je neplatná. Z neplatnej pohľadávky by však pre veriteľa zostalo zachované právo na plnenie z neplatnej zmluvy. To však nebráni tomu, aby si zmluvné strany v zmluve o zabezpečení pohľadávky dojednali také ustanovenie, podľa ktorého záložné právo trvá aj v prípade, ak sa pohľadávka v dôsledku následnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého vznikla a ktorým si veriteľ zároveň zabezpečí aj plnenie stala neplatnou, a teda pohľadávku voči dlžníkovi vyplývajúcu z neplatného právneho úkonu. Jednalo by sa o zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti. V bode jedna a dva úverových zmlúv sa zmluvné strany dohodli, že záložné právo sa zriaďuje aj na pohľadávku s príslušenstvom, ktorá vznikne záložnému veriteľovi odstúpením od zmluvy alebo na pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odporca sa teda môže na základe zmlúv o zriadení záložného práva domáhať výkonu záložného práva na uspokojenie pohľadávky, ktorá vznikla odstúpením od úverových zmlúv, teda pohľadávky z bezdôvodného obohatenia s prísl. Nie je daný dôvod vychádzajúc zo zabezpečovacích zmlúv a ust. § 151j O.z. žalovaného obmedziť vo výkone práva uložením povinnosti zdržať sa jeho výkonu na dobrovoľnej dražbe. Súd nevyhovel návrhu žalobcov na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože v priebehu konania Súdny dvor v obdobnom prípade rozhodol svojim rozhodnutím pod číslom C - 34/13 zo dňa 10.9.2014. Podľa daného rozhodnutia 1. Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky, pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. 2. Článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súd. V tomto smere súd poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu č. PL ÚS 23/2014, ktorým ústavný súd odmietol podanie na vyhlásenie nesúladnosti ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách s ústavou. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí súd nezistil, aby uplatnenie záložného práva dobrovoľnou dražbou bolo v rozpore so zákonom, prípadne neprijateľnou zmluvnou podmienkou pri preskúmaní zmluvy s ohľadom na práva spotrebiteľa. Platné ust. § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. v platnom znení zabezpečuje navrhovateľom dostatočnú ochranu na súdne preskúmanie súladnosti procesu dobrovoľnej dražby. Akcentácia žalobcov na možné porušenie ich ústavných práv na obydlie a práv umožňujúcich adekvátnu súdnu ochranu pri výkone práva dobrovoľnou dražbou nie je rovnako dôvodná. Ako vyplýva z výpovede samotných žalobcov, žalobca v druhom rade sa dlhodobo zdržiava v zahraničí, kde má platne uzavretý nájomný vzťah na bývanie a žalobkyňa v prvom rade, aj keď býva v SR, je na adrese v zahraničí

prihlásená k pobytu. Nezanedbateľnou skutočnosťou je tiež to, že obaja ako vlastníci nehnuteľností čerpali úver od žalovaného v nie malej sume, účelovo určený na financovanie zaobstarania si prípadne rekonštrukciu bývania, pričom nešpecifikovanú časť úveru použili v rozpore s úverovými podmienkami prospech tretích osôb. Obaja pred súdom prehlásili, že s podmienkami záložných zmlúv sa riadne oboznámili.

7.Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia s tým, že zmluvné podmienky úverových zmlúv v bode 1 a 2 naplňajú znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odstúpením od úverových zmlúv sa tieto zrušili od počiatku, čo analogicky platí pre všetky zmluvy akcesorickej povahy k hlavnej zmluve, teda aj pre zmluvy záložné. Uzavretá záložná zmluva nemôže zabezpečovať záväzok, ktorý neexistuje. Preto nemôže byť platná ani záložná zmluva. Záložné právo je naviac premlčané. Žalobca v druhom rade sa zdržiava v zahraničí len z dôvodu nutnosti z pracovných dôvodov. Obydlie má v SR, rovnako ako jeho manželka. Jeden z bytov v SR je ich obydlím a druhý obydlím ich rodičov. V ďalšom podaní špecifikovali osoby bývajúce na adrese G., B. D.A. XXXX/XX v počte 4 a na adrese G., XX S. XXX/XX v počte tri, predložili LV č. XXXX XXXXako aj rozsudok OS PP č. XXC/XX/XXXX.

8.Žalovaný poukázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie a nestotožnil sa s premlčaním, a to s odôvodnením, že podľa § 151 ods. 2 sa veriteľ môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy , ak je pohľadávka premlčaná.

9.Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Prešove uznesením č. 6Co/111/2015 zo dňa 31.8.2017 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zrušujúce rozhodnutie odôvodnil tým, že právo účastníkov konania na spravodlivý proces bolo porušené. Právo na spravodlivý proces okrem iného zahŕňa aj právo účastníka konania na presvedčivé odôvodnenie rozsudku ale aj právo, aby o obdobných otázkach súdy rozhodovali rovnako prípadne sa vyrovnali s odklonom od názoru iného súdu na rovnakú právnu otázku (porov. rozsudok ESĽP vo veci Beian v.Rumunsko). Vo veci stavebnej sporiteľne už súdy v minulosti právoplatne rozhodli, že : Dohodnuté úroky ako cena úverovej služby sú opodstatnené len počas trvania úverovej služby a po splatnosti vzniká nárok na úroky z omeškania a že klauzula o ich 6Co/111/2015 3 platení v rozpore s týmto pravidlom je absolútne neplatná (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/172/2015 zo dňa 13.1.2016, Krajského súdu v Prešove z 16.2.2017 č.k. 19Co4/2017-67, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/400/2014 zo dňa 29.07.2015, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/407/2016-129 zo dňa 22.02.2017, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1006/2015 zo dňa 23.02.2017, príspevok na <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/spotrebiteľske-zmluvy/ priznanie-urokov-z-uveru-len> -do -zosplatnenia-istiny.html. a ii. Rovnako sa právoplatne rozhodlo zo strany všeobecných súdov s podporou ústavného súdu vo veciach dobrovoľných dražieb aj o nevyhnutnosti posúdenia právnej otázky proporcionality dobrovoľnej dražby ako spôsobu ultima ratio za stavu, že sa vec týka obydlia a chránených osôb, ak záložné právo možno vykonať aj v súdnom konaní. Súdy v minulosti teda už nepriznali plnenie zo zmluvnej podmienky ukladajúcej povinnosť platiť úroky popri úrokoch z omeškania (úroky po splatnosti). Predmetná úverová zmluva obsahuje takúto klauzulu a stavebnej sporiteľni vznikla právna povinnosť túto klauzulu ďalej nepoužívať (§53a . Obsah spisu nijako nenasvedčuje tomu, že by stavebná sporiteľňa vytvorila právny stav, ktorý by dával istotu, že plnenie zo zakázanej klauzuly nevymôže voči žalobcom a to práve z predaja založených bytov bez súdnej kontroly. Typickým prostriedkom právnej ochrany proti neprijateľnej zmluvnej podmienke je žaloba o zdržanie sa neprijateľnej zmluvnej podmienky prípadne žaloba o neplatnosť neprijateľnej podmienky. Postráda akúkoľvek logiku argumentácia o postačujúcej ex post súdnej ochrane po vykonaní dražby, kedy prostriedky ochrany sú neporovnateľne slabšie. Výkon záložného práva možno vo všeobecnosti podľa § 151j ods.1 uskutočniť :

a. Súdnou cestou podľa osobitného zákona (žalobou na plnenie s následnou exekúciou s výhodou záložného veriteľa) b. Mimosúdnou cestou, dobrovoľnou dražbou podľa zákona č.527/2002 zákona o dobrovoľných dražbách Spôsobom určeným v zmluve (treba poznamenať, že zákon v spotrebiteľskej veci zakazuje iný spôsob, ako pod a,b; § 53ods.10 . Kým pri spôsobe výkonu záložného práva podľa a/ ide o súdne konanie, v ktorom je povinná ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok, tak pri spôsobe pod b/ takejto

kontroly niet a ide o proces bez obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok. Otázka, či pohľadávka existuje a v akej výške je spravidla na posúdení podnikateľov. Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej dražby (ex ante) je preto akýmsi fakultatívnym filtrom vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa písmena a/ (v konaní podľa druhej časti CSP, predtým podľa tretej časti O.s.p.). Za osobitne dôležité pritom treba uviesť a čo sa v aplikačnej praxi nie ojedinelé podceňuje, že unijné právo predpokladá ochranu už pri hrozbe vzniku ujmy; teda nie až keď ujma vznikne(6Co/111/2015 4). Zo žiadneho ustanovenia zákona čl.527/2002 Z.z. nevyplýva taká povinnosť záložnému veriteľovi, aby jej splnením mohlo byť garantované, že nevymôže (tzv. mimosúdne) aj plnenie z neprijateľnej podmienky. Napríklad niet povinnosti veriteľa špecifikovať pohľadávku, a tak dostatočne transparentne garantovať, že sa dražba „nedotkne“ plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je ale tomu tak, potom je opodstatnená predchádzajúca súdna ochrana (ex ante; porov.Pl ÚS 23/14) a ako odvolací súd už vyššie uviedol, postačí hrozba vzniku ujmy. Odsunutie spotrebiteľov len na ex post súdnu ochranu t.j. podávanie žalôb o neplatnosť dražieb by pri naplňovaní čl.6 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odporovalo unijnému princípu efektivity. Nadmerné sťaženie procesnej pozície súvisí najmú so zmenou údajov v katastri a povinnosťou draženú nehnuteľnosť po dražbe vypratať. Pritom mohlo ísť o dražbu na plnenie z nečestnej podmienky. Ďalšou právnou otázkou je otázka intenzity porušenia práv spotrebiteľa na preventívne (ex ante) opatrenie súdu pred vykonaním dobrovoľnej dražby. Inými slovami povedané, kedy a pri ako rozsahu neprijateľných zmluvných podmienok je ospravedlnené opatrenie súdu, ktorým sa uloží zdržanie sa výkonu dobrovoľnej dražby. V tomto smere názory a aplikačná prax značne balansujú od názorov, že na vydraženie akejkoľvek nehnuteľnosti postačuje dlh v akejkoľvek výške a bez ohľadu na povahu draženej veci (teoreticky aj pri pohľadávke 1 euro predať dom) až po názory, ktoré korešpondujú sumáru názorov v uznesení Ústavného súdu SR sp.zn. Pl. ÚS 23/13. Odvolací súd považuje závery v uznesení ústavného súdu v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EU C-34/13 za natoľko zásadné, že možno hovoriť aj o akte zosumarizovania princípov, na ktorých základe treba posudzovať existenciu podmienok na vykonanie mimosúdnej dražby. S termínom „dobrovoľná“, pritom odvolací súd polemizuje (porov. „verejná“ v Českej republike) a tento termín odvolací súd používa len ako sovo zákona. Môže a javiť, že niet dôvod odopierať dobrovoľnú dražbu pre existenciu hrozby vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky s odôvodnením, že klauzula o možnosti vykonania dobrovoľnej dražby je nezávislá od neprijateľnej zmluvnej podmienky ukladajúcej nejaké neprijateľné plnenie (napríklad nedovolených úrokov či poplatkov). Opak je ale pravdou, že pri vykonávaní súdnej kontroly zmluvných podmienok, a teda aj podmienky o možnosti vykonať dobrovoľnú dražbu sa majú zohľadniť okrem iného aj ďalšie zmluvné podmienky (čl.4 ods.1 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „cit.“ Článok 4 l. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 8, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluva alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí“. Ak teda niet právnej istoty a riziko vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky nebolo odstránené, potom klauzula o dobrovoľnej dražbe je práve tým nebezpečným mechanizmom, ktorý takéto plnenie umožní vykonať a urobia to podnikatelia bez súdneho procesu. Niet povinnosti špecifikovať pohľadávku v zmluve s dražobnou spoločnosťou a tá nie je oprávnená ani preskúmavať zložky pohľadávky alebo jej opodstatnenie a tak niet ani žiadneho obligatórneho mechanizmu na zabránenie vymoženia plnenia z nečestnej klauzuly. Dražobník napríklad nemá žiadnu povinnosť vyžadovať špecifikáciu pohľadávky, ktorej vymoženie sleduje uskutočnením dobrovoľnej dražby. Tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo netransparentného výkonu záložného práva. Ochranným mechanizmom pred vymožením nečestného plnenia je ex ante žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva a toto trvá až kým podnikateľ nevytvorí sta istoty, že nevymôže plnenie z nečestnej zmluvnej podmienky napr. vzdaním sa práva z nečestnej klauzuly. Preto je úplne legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom plnení, ale aj podmienkou, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní vymôcť. A touto podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu záložného práva hoci in abstracto tento inštitút môže v právnom poriadku obstáť (rozsudok SD-34/12). Preto, ak veriteľ neodstránil stav neistoty, ktorý vyplýva zo zmluvnej podmienky umožňujúcej dosiahnutie nečestného plnenia, potom je vo svetle čl.4 smernice neprijateľnou aj samotná zmluvná podmienka priamo umožňujúca dosiahnutie takéhoto v demokratickej spoločnosti neželateľného výsledku. Ak by sa malo naplniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, byty by boli predané aj na uspokojenie zakázaného plnenia

(§53a . Takýto výsledok nesledoval ani súdny dvor vo veci Kušionová C- 34/12 ani ústavný súd vo veci Pl ÚS 23/2014).

10.Odvolací súd sa nestotožňuje so súdom prvej inštancie, že by minimálne byt, v ktorom býva dieťa žalobcov, nespĺňal prvky obydlia žalobcov. Vycestovanie za zárobkom do cudziny nie je zo sociálnych dôvodov ničím výnimočným. Logická je aj doba a snaha čo najdlhšie si udržať zárobok v cudzine. Súd sa preto mal vyrovnať s predajom bytu ako s obydlím žalobcov a s ďalšou právne významnou otázkou, že v bytoch majú obydlie nielen maloleté dieťa ale aj osoby v staršom veku a teda chránené osoby (C-34/12) a s otázkou nevykonania iného primeranejšieho spôsobu výkonu záložného práva (PL ÚS 23/2014). Pre porovnanie záložné právo bolo možné vykonať aj súdnou cestou (rozsudok, exekúcia) pri zachovaní záložného práva, pri narastaní úrokov z omeškania, no pri možností splátok tak v základnom ako aj exekučnom konaní. Súd prvej inštancie k odklonu sa od vyššie uvedených rozhodnutí o obdobnej otázke ani nič neuviedol a s otázkou obydlia ,chránených osôb a možnosti iného výkonu záložného práva vo svetle uznesenia ÚS SR PL ÚS 23/2014 sa nijako nevyrovnal, čim zaťažil rozsudok vadou nepreskúmateľnosti. Výsledok konania pred súdom prvej inštancie sa rovná porušeniu práva na spravodlivý proces (porov. NS SR vo veci 6Cdo 89/2017). To opodstatňuje kasačné rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 389 ods.1 písm. b/C.s.p.

11.Súdu prvej inštancie uložil vyrovnať sa rozhodnutiami iných súdov s odlišným názorom na existenciu časti pohľadávky týkajúcej sa úrokov po splatnosti, otázkou proporcionality, otázkou chránených osôb a ochranou obydlia vo svetle rozhodnutí C-34/12 a PL ÚS 23/2014. Až tak bude preskúmateľné rozhodnutie na posúdenie, či naozaj nastal stav ultima ratio na predaj byty žalobcov bez súdneho procesu, teda bez povolenia splátok v základnom konaní, ktorým sa žalobcovia nebránili alebo povolenia splácania dlhu exekučnom konaní a vôbec bez ochrany povinného a že nehrozí dobrovoľná dražba na plnenie zakázaných plnení. Ak tento stav podľa sudcu už naozaj nastal, súd to odôvodní. Argumentácia, že žalobcovia majú dlh a preto je dôvodne bez ďalšieho predať byť v dobrovoľnej dražbe je zjednodušená a neudržateľná.

12.Po zrušení prvostupňového rozhodnutia žalovaný písomným podaním zo dňa 31.10.2017 konštatoval, že sa nestotožňuje s tvrdeniami Krajského súdu v Prešov. Výkon záložného práva formou dobrovoľných dražieb je riadne zákonom upraveným postupom na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov. Práve žalobcovia porušili svoje povinnosti a úver prestali riadne a včas splácať. Žalovaný pri uplatnení práva dobrovoľnou dražbou postupoval zákonne. Nie je dôvod na to, aby veriteľ bol povinný podávať najskôr žalobu o zaplatenie a následne návrh na vykonanie exekúcie. Takýto postup by predĺžil celé konanie a bol by nevýhodný tiež pre dlžníkov, pretože pohľadávka by sa navyšovala o súdny poplatok, trovy exekúcie. Žalobcovia do dňa podania správy neuskutočnili žiadny vklad na splatenie úveru. Využili peňažné prostriedky od žalovaného a snažia sa dosiahnuť stav, aby tieto vrátiť nemuseli. Takéto konanie žalobcov b y nemala požívať právnu ochranu. Žalobcovia neuskutočnili vklad na jeden úver od roku 2011 a na druhý úver od roku 2013.

13.Právny zástupca žalobcov na pojednávaní uviedol, že realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby by hrozil neprimeraný zásah do práva na obydlie ako aj práva na súkromný a rodinný život žalobcov a ich rodinných príslušníkov. Takýmto konaním by došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj vzhľadom na to, že dobrovoľnú dražbu nesprevádza preventívna súdna kontrola neprijateľných zmluvných podmienok. Realizáciou výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby by žalovaný mohol získať aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobcovia sa zdržujú v zahraničí prechodne z dôvodu pracovného uplatnenia. V mieste trvalého bydliska iné obydlie mimo založených nehnuteľností nemajú.

14.RozsA. D.. X.. XXC XX/XXXX X. K. X.X.XXXX D. E. E. Ž. Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. proti žalovaným G. G. S. B. G. o zaplatenie 30.273,29 eur s príslušenstvom žalobu zamietol. Predmetom žaloby bola istina 30.216,22 eur predstavujúca neuhradenú istinu 28.901,94 eur a nezaplatené úroky za úver a neuhradené poplatky vo výške 1.314,28 eur zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere XXXXXXXXXX. Súd žalobu zamietol z dôvodu uplatnenej námietky premlčania.

Podľa § 3 ods. 1 O.z., výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

(7) Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. (8) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523565'&ucin-k-dni='31.12.2009'> najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu.

Podľa § 100 ods.1, 2 O.z. (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b

(1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. (2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. (3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. (4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

Podľa § 151c

(1) Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. (2) Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

(3) Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.

Podľa § 151j

(1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)

(2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná. (3) Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak. (4) Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie pohľadávky, inak zo všetkých zálohov. (5) Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku, iba ak záložné právo vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo k jeho časti.

Podľa § 151mb

(1) Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo. (2) Záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv. (3) Ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi. (4) Ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. (5) Ak peňažné plnenie poddlžníka prijaté záložným veriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu peňažné plnenie prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. (6) Ak poddlžník nesplní svoj záväzok, môže sa záložný veriteľ uspokojiť aj s výkonom záložného práva podľa § 151j až 151ma <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523151j-151ma'&ucin-k- dni='30.12.9999'>. (7) Ak osoba poddlžníka je totožná s osobou záložného veriteľa, ustanovenie § 584 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523584'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa nepoužije.

Podľa § 151md

(1) Záložné právo zaniká a) zánikom zabezpečenej pohľadávky, b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje, c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva, d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené, e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci, f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje, že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,

h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného predpisu, i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa. (2) Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva. (3) Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523151g'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva vystavenou záložným veriteľom. (4) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľa zmluvy o zriadení záložného práva odovzdaný záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva záloh vrátiť záložcovi.

Podľa § 451 O.z.

(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. (1) O zmarení dražby vyrozumie dražobník bez zbytočného odkladu osoby uvedené v § 17 ods. 5. Oznámenie o zmarení dražby uverejní dražobník bez zbytočného odkladu obdobným spôsobom ako oznámenie o dražbe. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v registri dražieb a v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník tam bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o zmarení dražby. (2) V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). (3) Osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania. (4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. (5) Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. (6) Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby. (7) O neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu vyrozumie osoby uvedené v § 17 ods. 5. Oznámenie o neplatnosti dražby dražobník uverejní bez zbytočného odkladu na dobu najmenej 30 dní spôsobom v mieste obvyklým. Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, dražobník tam uverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

15.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a viazanosť súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu (§391 ods.2, § 396 ods.3 mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná. Z obsahu zmlúv o úvere je nepochybné, že ide typizované spotrebiteľské zmluvy. Základnou črtou takejto zmluvy je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na formulári a prílohou sú zvyčajne všeobecné obchodné podmienky. Tieto dokumenty žalobcovia nemohli ovplyvniť. Z toho dôvodu je v prvom rade na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľskej zmluve sa nemôžu odchýliť od úpravy upravenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. V neprospech spotrebiteľa teda nie je možné dohodnúť podmienky vyplývajúce z ustanovení Obchodného zákonníka, ak ustanovenia Občianskeho zákonníka sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Úverový vzťah je preto potrebné posúdiť vo svetle cieľov smernice Rady 93/13 EHS. Nejedná sa pritom o spotrebiteľský úver podľa zákona čl.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s prihliadnutím k ust. § 1 uvedeného zákona. To však nič nemení na tom, že pre posúdenie daného vzťahu je potrebné prihliadnuť k ust. § 54 ods. 1 OZ. Jedná sa o ustanovenie lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy vrátane úverov. V danom prípade žalovaný odstúpil od úverových zmlúv, dôsledkom čoho aplikujúc ust. § 52 a nasl. občianskeho zákonníka a akceptujúc názor odvolacieho súdu v obdobných prípadoch, napr. v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č. j. Co 2/2013 daný právny vzťah sa zmenil na vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorý sa riadi ust. § 456 a nasl. O.z. Odvolací súd v minulosti opakovane použil na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku (rozsudky vo veciach sp.zn. 6Co 81/2012, 6Co 224/2012). Niektoré z týchto rozsudkov boli podrobené kontrole ústavnosti, pričom ústavný súd tieto rozhodnutia neoznačil za ústavne nekonformné. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku, ktorý následky rieši ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení, prípadne tiež ustanoveniami o omeškaní dlžníka. Tým je zabezpečená vyššia ochrana spotrebiteľa pri štandardných typových zmluvách. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcov o zániku záložnej zmluvy v dôsledku zrušenia úverových zmlúv odstúpením veriteľa listami zo dňa 3.11.2010 a 22.1.2013. Záložné právo zaniká predovšetkým v dôsledku zániku pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom. Nezáleží pritom, akým spôsobom došlo k zániku pohľadávky. Je však možné, že môže dôjsť k neplatnosti právneho úkonu, z ktorého pohľadávka vznikla. Je teda zrejmé, že pohľadávka by mohla zaniknúť aj v dôsledku toho, že je neplatná. Z neplatnej pohľadávky by však pre veriteľa zostalo zachované právo na plnenie z neplatnej zmluvy. To však nebráni tomu, aby si zmluvné strany v zmluve o zabezpečení pohľadávky dojednali také ustanovenie, podľa ktorého záložné právo trvá aj v prípade, ak sa pohľadávka v dôsledku následnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého vznikla a ktorým si veriteľ zároveň zabezpečí aj plnenie stala neplatnou, a teda pohľadávku voči dlžníkovi vyplývajúcu z neplatného právneho úkonu. Jednalo by sa o zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti. V bode jedna a dva úverových zmlúv sa zmluvné strany dohodli, že záložné právo sa zriaďuje aj na pohľadávku s príslušenstvom, ktorá vznikne záložnému veriteľovi odstúpením od zmluvy alebo na pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa teda môže na základe zmlúv o zriadení záložného práva domáhať výkonu záložného práva na uspokojenie pohľadávky, ktorá vznikla odstúpením od úverových zmlúv, teda pohľadávky z bezdôvodného obohatenia s prísl. Pretože stále existuje záväzok žalobcov vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie zo zrušenej zmluvy, v zmysle zmluvného dojednania existuje aj akcesorický záväzok zabezpečujúci pohľadávku vyplývajúci zo zmluvy

o zriadení záložného práva. Nie je preto dôvodné tvrdenie žalobcov o zániku záložného práva z dôvodu odstúpenia žalovaného od úverových zmlúv, resp. premlčanie samotného záložného práva, ktoré tvrdenie žalobcovia neodôvodnili. Tu súd poukazuje na ust. § 100 ods. 2 O.z. Tieto tvrdenia vzniesli žalobcovia už v podanom odvolaní, pričom súd druhej inštancie sa nimi nezaoberal a prvostupňové rozhodnutie zrušil z iných dôvodov. Je možné preto konštatovať, že tieto argumenty žalobcov neuznal dôvodnými.

16.Žalobcovia sa domáhajú vyslovenia neplatnosti časti právneho úkonu- zmluvy o zriadení záložného práva, a to v možnosti výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe, pre rozpor so zákonom a právom Európskej únie. Typickým prostriedkom právnej ochrany proti neprijateľnej zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve je žaloba o zdržanie sa neprijateľnej zmluvnej podmienky prípadne žaloba o neplatnosť neprijateľnej podmienky. Pri vykonávaní súdnej kontroly zmluvných podmienok, a teda aj podmienky o možnosti vykonať dobrovoľnú dražbu, sa majú zohľadniť okrem iného aj ďalšie zmluvné podmienky (čl.4ods.1 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ,,cit.,, Článok 4 1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí“. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. nevyplýva taká povinnosť záložnému veriteľovi, aby jej splnením mohlo byť garantované, že nevymôže (tvz. mimosúdne) aj plnenie z neprijateľnej podmienky. Napríklad niet povinnosti veriteľa špecifikovať pohľadávku, a tak dostatočne transparentne garantovať, že sa dražba „nedotkne“ plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vo veci stavebnej sporiteľne už súdny v minulosti právoplatne rozhodli, že : Dohodnuté úroky ako cena úverovej služby sú opodstatnené len počas trvania úverovej služby a po splatnosti vzniká nárok na úroky z omeškania a že klauzula o ich 6Co/111/2015 3 platení v rozpore s týmto pravidlom je absolútne neplatná (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co 1 ´72/2015 zo dňa 13.1.2016, KS v Prešove z 16.2.2017 č.k. 19Co4/2017-67, uznesenie NS SR sp.zn. 4 Obo 143/98, rozsudok KS v Trnave sp. zn. 25Co 400/2014 zo dňa 29.7.2015, uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012, rozsudok KS v Trenčíe č.k. 5Co 407/2016-129 zo dňa 22.2.2017, rozsudok KS v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co 1006/2015 zo dňa 23.2.2017, príspevok na http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-pravo/spotrebitelske-zmluvy/priznanie-urokov-z-uveru- len-do-zosplatnenia-istiny.html> a ii. Ak niet právnej istoty a riziko vymoženia plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky nebolo odstránené, potom klauzula o dobrovoľnej dražbe je práve tým nebezpečným mechanizmom, ktorý takéto plnenie umožní vykonať a urobia to podnikatelia bez súdneho procesu. Niet povinnosti špecifikovať pohľadávku v zmluve s dražobnou spoločnosťou a tá nie je oprávnená ani preskúmavať zložky pohľadávky alebo jej opodstatnenie a tak niet ani žiadneho obligatórneho mechanizmu na zabránenie vymoženia plnenia z nečestnej klauzuly. Dražobník napríklad nemá žiadnu povinnosť vyžadovať špecifikáciu pohľadávky, ktorej vymoženie sleduje uskutočnením dobrovoľnej dražby. Tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo netransparentného výkonu záložného práva. Výpisy z účtov odstúpených medziúverov vyčísľujúce dlžnú sumu aj po odstúpení od zmluvy pri započítaní tak dohodnutých úrokov, ako aj úrokov z omeškania /čl.111-115 spisu/ nijako nenasvedčuje tomu, že by stavebná sporiteľňa vytvorila právny stav, ktorý by dával istotu, že plnenie zo zakázanej klauzuly nevymôže voči žalobcom a to práve z predaja založených bytov bez súdnej kontroly. Ochranným mechanizmom pred vymožením nečestného plnenia je žaloba o zdržanie sa výkonu záložného práva a toto trvá, až kým podnikateľ nevytvorí stav istoty, že nevymôže plnenie z nečestnej zmluvnej podmienky napr. vzdaním sa práva z nečestnej klauzuly. Preto je úplne legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom plnení, ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní vymôcť. A tou podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu záložného práva hoci in abstracto tento inštitút môže v právnom poriadku obstáť (rozsudok SD-34/12). Preto, ak veriteľ neodstránil stav neistoty, ktorý vyplýva zo zmluvnej podmienky umožňujúcej dosiahnutie nečestného plnenia, potom je vo svetle čl. 4 smernice neprijateľnou aj samotná zmluvná podmienka priamo umožňujúca dosiahnutie takéhoto v demokratickej spoločnosti neželateľného výsledku. Za daného stavu by byty na dobrovoľnej dražbe boli predané aj na uspokojenie zakázaného plnenia (§53a . Takýto výsledok nesledoval ani súdny dvor vo veci Kušionová C- 34/12 ani ústavný súd vo veci Pl ÚS 23/2014. Kým pri spôsobe výkonu záložného práva podľa a/ ide o súdne konanie, v ktorom je povinná ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok, tak pri spôsobe pod b/ takejto kontroly niet a ide o proces bez obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok. Otázka, či pohľadávka existuje

a v akej výške je spravidla na posúdení podnikateľov. Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej dražby (ex ante) je preto akýmsi fakultatívnym filtrom vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa písmena a/ (v konaní podľa druhej časti CSP, predtým podľa tretej časti O.s.p.). Za osobitne dôležité pritom treba uviesť a čo sa v aplikačnej praxi nie ojedinelé podceňuje, že unijné právo predpokladá ochranu už pri hrozbe vzniku ujmy; teda nie až keď ujma vznikne (6Co/111/2015 4). ). Preto súd možnosť výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe v zmluvách o zriadení záložného práva posúdil ako neprijateľné zmluvné podmienky a v tejto časti zmluvy o zriadení záložného práva určil za neplatné.

17.Závery v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 23/13 v spojení s rozsudkom Súdneho dvora EU C-34/13 zosumarizovali princípy, na ktorých základe treba posudzovať existenciu podmienok na vykonanie mimosúdnej dražby a to princíp proporcionality, primeranosti a.i. V danom prípade nenastal stav ultima ratio na predaj byty žalobcov bez súdneho procesu, teda bez povolenia splátok v základnom konaní, ktorým sa žalobcovia nebránili alebo povolenia splácania dlhu exekučnom konaní a vôbec bez ochrany povinného. Veriteľ sa mohol domáhať vykonania iného primeranejšieho spôsobu výkonu záložného práva (PL ÚS 23/2014) Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcov, že na S. B.. D. XXXX/XX bývajú osoby Š. J. S. S. J.,rodičia žalobkyne v prvom rade , ktorí sú starobní dôchodcovia a na adrese 29. Augusta 166/39 má trvalý pobyt Anna Pavličková, matka žalobcu v druhom rade dôchodkyňa a S. G., osoba maloletá. Byt, v ktorom býva dieťa žalobcov, spĺňa prvky obydlia žalobcov. Ich vycestovanie za zárobkom do cudziny nie je zo sociálnych dôvodov ničím výnimočným. Logická je aj doba a snaha čo najdlhšie si udržať zárobok v cudzine. Predajom bytu ako obydlia žalobcov, v ktorom býva maloleté dieťa a bytu osôb v staršom veku a teda chránených osôb (C-34/12), by došlo k závažnému a nenapraviteľnému porušeniu ich ústavných práv na obydlie. Pre porovnanie záložné právo bolo možné vykonať aj súdnou cestou (rozsudok, exekúcia) pri zachovaní záložného práva, pri narastaní úrokov z omeškania, no pri možností splátok tak v základnom ako aj exekučnom konaní . Výkon práva veriteľa ultima racio dobrovoľnou dražbou nie je preto jediným a krajným riešením zabezpečujúcim veriteľovi domoženia sa svojej pohľadávky.

18.Vzhľadom k výške poskytnutých úverov 61 000,- eur a 873 000,- sk /28 978,- eur/ zabezpečených záložnými právami, výške poskytnutého plnenia zo zmluvy XXXXXXXXXX iba v rozsahu cca 4529,- eur po vypovedanie zmlúvy a všeobecnej hodnote nehnuteľností znalecky ocenených v procese dobrovoľných dražieb , trojizbový byt - 39 424,- eur , dvojizbový byt 28 805,63,- eur ,možno vysloviť záver, že v procese dražby by nedošlo k porušeniu zásady primeranosti, spočívajúcej vo vymoženie pohľadávky , ktorá by bola v hrubom nepomere k hodnote zálohu, v dôsledku čoho by mohol byť výkon práva posudzovaný ako výkon v rozpore s dobrými mravmi. Toto konštatovanie vzhľadom k vyššie uvedenému však nemá za následok možnosť iného rozhodnutia v prejednávanom prípade.

19.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. Žalobcom ako úspešnej strane v konaní priznal náhradu trov, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 225 (1) Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. (2) Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. (3) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku. 20. Súd v pôvodnom rozsudku vyhlásenom dňa 7.3.2018 nerozhodol o časti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa zmlúv zo dňa 25.2.2009, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti a to byt č. X S. J. Č.. XX. Preto súd doplnil rozsudok o časť predmetu konania aj bez návrhu strany. 21.Vzhľadom k vysloveniu čiastočnej neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva v častiach možnosti výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je odôvodnená aj časť žaloby na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou z neprijateľnej zmluvnej podmienky, predmetom ktorej budú nehnuteľnosti a to J. Č.. X S. J. Č.. XX, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.