Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Nt-17-2017.pdf
PDF · 64.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3Nt/17/2017
Uznesenie
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Jánom Šulganom na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. apríla 2018 v trestnej veci odsúdeného X.O. Z., nar. XX. XX. XXXX O. Z. Z., trvale bytom XXX XX O. Y., t. č. na neznámom mieste, o návrhu na povolenie obnovy konania, takto
rozhodol:
Podľa § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania vo veci právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 8T/19/2013-53 zo dňa 22. 02. 2013 z dôvodu nesplnenia podmienok obnovy konania podľa § 394 Tr. por. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Veľký Krtíš trestným rozkazom zo dňa 22. 02. 2013 č. k. 8T/19/2013-53 uznal odsúdeného X. Z. vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 2 a pol roka nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Dňa 10. 11. 2017 doručil obhajca, splnomocnený otcom odsúdeného tunajšiemu súdu návrh na povolenie obnovy konania. Uviedol, že odsúdený koncom roku 2012 požiadal svojho otca, aby doručil G. Z. dlžné výživné, lebo on pracoval v zahraničí. Otec dlžné výživné doručil ešte pred vydaním trestného rozkazu. Pokiaľ trestný čin zanedbania povinnej výživy nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ dodatočne splnil svoju povinnosť skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu, tak pri účinnej ľútosti môže trestnosť činu zaniknúť podľa § 86 Tr. zák.
Súd vypočul navrhnutých svedkov W. Z. a G. Z.. Otec odsúdeného W. Z. uviedol, že sa dozvedel o synových problémoch so zameškaným výživným. Syn mu dal peniaze a on odovzdal dňa 21. 02. 2013 synovej družke, u nej doma v W., sumu 2 200,- Eur. O synovom odsúdení nevedel, aj on žije v zahraničí, Vedel, že syn mal v minulosti trestné stíhanie na Slovensku v inej veci, bol na Slovensko prevezený z Anglicka, ale bol oslobodený. Až neskôr sa dozvedel o odsúdení a vydaní zatykaču, preto podal návrh na obnovu až teraz. G. Z., bývala družka odsúdeného a matka maloletej Š.I. Z. (dcéra odsúdeného) uviedla, že dlžné výživné uhradené nebolo. Starý otec W. Z. nepravidelne navštevoval vnúčatá, nosil im sladkosti a jej dal menšiu sumu 50 - 100 Eur. Chodil tak raz za pol roka až rok. Javil o deti väčší záujem ako ich otec. Odsúdeného od uznania otcovstva na súde nevidela. Nevedela, že je odsúdený. Pokiaľ by jej peniaze dal, nemusela by žiadať náhradné výživné.
Podľa § 394 ods.1 a 5 Tr. por., obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin.
Súd dospel k záveru, že neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por.. Neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe v pôvodnom konaní. Tvrdenia svedkov sú v rozpore. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že obaja svedkovia boli svedkovia obhajoby. Svedok W. Z. nepreukázal, že peniaze skutočne odovzdal, nemá o odovzdaní žiaden doklad. Presne si po piatich rokoch pamätá deň, kedy peniaze svedkyni odovzdal. Táto skutočnosť spolu s tým, že malo ísť o deň pred vydaním rozhodnutia pôsobí na súd nedôveryhodne. G. Z. však uviedla, že žiadne dlžné výživné od W. Z. neprevzala. Túto skutočnosť, ktorú obhajoba nevyvrátila, v spojitosti s neexistenciou dokladu o platbe považoval súd za zásadnú a rozhodujúcu pre rozhodnutie. Súd tak konštatuje, že nebolo preukázané odovzdanie sumy 2 200 Eur z titulu dlžného výživného k rukám svedkyne G. Z..
Súd tak konštatuje, že neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že v súlade s ustanovením § 399 ods. 2 Tr. por. návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní od oznámenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu.