Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/169/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica sudcom JUDr. Danielom Ivankom, PhD., v spore žalobcu: E. E. B..T..Y.., B. B. W. M. XXXX/XX, N. V., XXX XX W. X, Č. T., J.: XXX XX XXX, zastúpeného: H. W., B.. T.. Y.. B. B. X. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX, proti žalovanej: Q. V., N.. XX. XX. XXXX, C. W. R. XXXX/X, XXX XX A. A. - W., C..Č.. A. V. XXX, XXX XX A., N., o zaplatenie 1 146,97 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania od žalobcu v plnej výške.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 nariadenia ES č. 861/2007 doručeným súdu dňa 23. 06. 2016 domáhal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1 146,97 eura spolu s úrokom 6% ročne zo zmenkovej sumy 1 146,97 eura od 13. 05. 2013 do zaplatenia, so zmenkovým úrokom vo výške 0,06% denne zo sumy 1 146,97 eura od 07. 05. 2013 do zaplatenia, spolu so zmenkovou odmenou vo výške 1/3 % zmenkovej sumy (t.j. 3,82 eura) vrátane náhrady trov konania. Návrh žalobca podal na tlačive A, ktoré je prílohou I nariadenia ES č. 861/2007. 2. Výzvou zo dňa 09. 08. 2016 vyzval súd žalobcu na doplnenie tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky určenými doplňujúcimi informáciami a predloženými listinnými dôkazmi podľa článku 4 ods. 4 nariadenia ES č. 861/2007, a teda aby: 1) uviedol, aký bol právny vzťah medzi žalovanou a pôvodným majiteľom zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava <https:// maps.google.com/?q=Pribinova+25,+811+09+Bratislava&entry=gmail&source=g>, v prípade, ak išlo o zmluvu o úvere uviesť, z akých konkrétnych nárokov pozostáva zmenková suma (či ide o istinu, úrok, inú odplatu, úrok z omeškania, prípadne iné nároky vyplývajúce zo zmluvy), 2) predložil listinné dôkazy preukazujúce existenciu vzťahu medzi žalovanou a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. (t.j. zmluvu o úvere, ako aj všetky ďalšie listiny súvisiace s touto zmluvou (vrátane predloženia výpisu z účtu za účelom preukázania poskytnutia finančných prostriedkov žalovanej a splácanie úveru žalovanou - tzv. platobná disciplína)). 3. Žalobca dňa 24. 08. 2016 doručil súdu odpoveď, v ktorej poukázal na skutočnosť, že zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinný od 01. 07. 2016, v prípade žalôb uplatňujúcich nárok zo zmenky neukladá obligatórne povinnosť žalobcovi predložiť zmluvu medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovanou, najmä zmluvu, ktorou žalobca ani nedisponuje. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovanou a nemá k dispozícií iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nemožno ju podmieňovať inými okolnosťami, ktoré nie sú na zmenke uvedené. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22. 08. 2002 aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013. 4. Uznesením č.k. 12C/169/2016-27 zo dňa 26. 09. 2016 súd návrh žalobcu na uplatnenie pohľadávky zamietol z dôvodu, že žalobca v určenej lehote svoje podanie riadne nedoplnil, keď informácie, ktoré

žalobca na výzvu súdu poskytol, neboli dostatočne jasné a neposkytovali dostatočný podklad pre konanie súdu a splnenie povinnosti ex offo prihliadnuť na skutočnosti odôvodňujúce kauzálne námietky podľa § 17 zákona zmenkového a šekového. Súd zároveň žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalobca voči predmetnému uzneseniu podal odvolanie, doručené súdu dňa 10. 10. 2016. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 43Cob/63/2017-70 zo dňa 20. 04. 2017 uznesenie okresného súdu č.k. 12C/169/2016-27 zo dňa 26. 09. 2016 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Na odôvodnenie uviedol, že súd prvej inštancie je povinný doručiť návrh žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie sa postupom, ktorý upravuje nariadenie žalovanej so stanovením lehoty, v ktorej je povinná sa vyjadriť, spolu s poučením o možnosti podať námietky zakladajúce sa na jej vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom zmenky. Zároveň súd žalovanú vyzve na predloženie úverovej zmluvy, ako aj listinných dôkazov potrebných pre posúdenie charakteru vzťahu vzniknutého medzi pôvodným majiteľom zmenky a zároveň veriteľom z úverovej zmluvy a žalovanou, ktorá je vystaviteľom zmenky a zároveň dlžníkom z úverového vzťahu. Tiež dodal, že súd má možnosť zabezpečiť si predmetnú zmluvu o úvere uzatvorenú medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovanou aj sám z exekučného konania. 6. Výzvou zo dňa 17. 07. 2017 súd žalovanú vyzval na vyjadrenie sa k návrhu žalobcu, zaslanie úverovej zmluvy, ako aj na predloženie ďalších listinných dôkazov potrebných pre posúdenie charakteru vzťahu vzniknutého medzi pôvodným majiteľom zmenky (t.j. veriteľom z úverovej zmluvy) a žalovanou (t.j. vystaviteľom zmenky a dlžníkom z úverovej zmluvy). Súd žalovanú zároveň poučil o možnosti podať námietky zakladajúce sa na vlastných vzťahoch žalovanej k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom zmenky, ako aj o možnosti namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch účasti a neúčasti na konaní. Výzva spolu s návrhom žalobcu na uplatnenie pohľadávky s prílohami bola doručená žalovanej dňa 04. 08. 2017. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala. 7. Súd skúmal, či sa v predmetnej vec jedná o konanie, ktoré spĺňa predpoklady konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa článku 2 nariadenia, právomoc slovenských súdov na rozhodnutie o predmetnej veci, vecnú a miestnu príslušnosť a vzhľadom k cezhraničnému sporu tiež rozhodné právo. Po preskúmaní uvedeného súd dospel k záveru, že konanie spĺňa všetky nariadením požadované kritériá (t.j. jedná sa o cezhraničný spor, výška uplatňovanej pohľadávky bez úrokov, výdavkov a nákladov nepresahuje sumu 2 000,00 eur a žalobca podal žalobu na vzorovom tlačive A). Nakoľko sa jedná o spor s cudzím prvkom, na konanie (začaté po 10. 01. 2015) sa uplatní Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012, podľa ktorého súd posudzoval právomoc slovenských súdov, pričom zistil, že právomoc slovenského súdu je pre spotrebiteľské zmluvy daná podľa čl. 18 ods. 2 bydliskom spotrebiteľa (ktoré v čase začatia konania bolo v Slovenskej republike). Vecne príslušným je v zmysle čl. 25 ods. 1 nariadenia súd oznámený Slovenskou republikou Komisii - okresný súd. Aplikujúc článok 19 nariadenia v spojení s § 13 je miestne príslušným súdom Okresný súd Banská Bystrica. Súd sa zaoberal tiež určením rozhodného práva, ktoré na daný spor bude aplikovať. Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, že by si zmluvné strany zvolili rozhodné právo, súd ho určil podľa článku 19 nariadenia a § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom tak, že na danú vec bude aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky, nakoľko to zodpovedá rozumnému usporiadaniu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. 8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom žalobcu na uplatnenie pohľadávky, vyjadrením žalobcu zo dňa 24. 08. 2016, zmenkou identifikovanou číslom úverovej zmluvy, obsahom pripojeného spisu sp.zn. 1Er/3440/2014, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav: právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 19. 10. 2011 zmluvu o úvere vo forme predtlačeného formulára, ktorou sa právny predchodca zaviazal žalovanej poskytnúť uver vo výške 800,00 eur a žalovaná sa mu zaviazala zaplatiť sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 772,00 eur, a teda celkovo sumu 1 572,00 eur v 12 mesačných splátkach po 131,00 eur počnúc dňom 16. 11. 2011. Zo zmluvy vyplýva prehlásenie žalovanej, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon zamestnania a že žalovaná dňa 19. 10. 2011 prevzala peňažnú hotovosť, ktorej prevzatie potvrdila vlastnoručným podpisom. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VZP“), ktoré sú predtlačené na zadnej strane zmluvy. Pod bodom č. 13 VZP je upravená Dohoda o vyplnení zmenky, z ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžník ako vystaviteľ zmenky, vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil dve zmenky, v ktorých nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 VZP stane celý dlh splatný okamžite, t. j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenka, ktorá bola priložená k žalobe bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý

má povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne bola zmenka vystavená spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá ju následne indosovala na žalobcu ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovanou má teda spotrebiteľskú povahu. Súd zistil, že zmenka bola vystavená dňa 19. 10. 2011 v Banskej Bystrici na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ s lehotou splatnosti „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do zmenky bola vpísaná suma 1 146,97 eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 30. 01. 2013 do zaplatenia. Pôvodný majiteľ zmenky indosoval zmenku na terajšieho žalobcu. Zo spisu sp.zn. 1Er/3440/2014 bolo zistené , že súd uznesením č.k. 1Er/3440/2014-14 zo dňa 05. 12. 2014 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že dojednanie dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej vo VZP, na základe ktorej veriteľ získal oprávnenie vyplniť zmenku so zmenkovým úrokom 0,25% denne, je neprimeranou podmienkou, ktorá viedla k tomu, že oprávnenému boli priznané plnenia, ktoré sú v rozpore s jeho zákonnými nárokmi vyplývajúcimi z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Exekučný titul, ktorý bol podkladom na vykonanie exekúcie bol v rozpore s ust. Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a preto nespĺňal formálne a materiálne náležitosti vykonateľného exekučného titulu. Predmetné uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 1CoE/109/2016-46 zo dňa 29. 6. 2015. 9. Podľa čl. 25 ods. 1 písm. a) nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veci s nízkou hodnotou (ďalej len „nariadenie“) do 1. januára 2008 členské štáty oznámia Komisii, ktoré súdy alebo tribunály sú príslušné vydať rozsudok v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. 10. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta iure imperii"). 11. Podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh sa zamietne. 12. Podľa bodu 13 nariadenia pojmy "zjavne neopodstatnené" v kontexte zamietnutia pohľadávky a "neprípustné" v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom. 13. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. 14. Podľa čl. 5 ods. 3 nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. 15. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. 16. Podľa čl. 19 nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. 17. Podľa čl. 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13/EHS“) na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3. 18. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. 19. Podľa čl. 5 smernice 93/13/EHS v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2. 20. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 21. Podľa bodu 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS zmluva o úvere by mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej vyplývajú. 22. Podľa čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/EHS, 98/27/ES a 2002/65/ ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) obchodná praktika sa považuje za agresívnu, ak v skutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty a okolnosti, obťažovaním, nátlakom vrátane použitia fyzickej sily alebo neprimeraným vplyvom podstatne zhoršuje alebo je spôsobilá významne zhoršiť slobodu výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. 23. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 24. Podľa § 53 ods. 1 a 2 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 25. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 26. Podľa § 54 ods. 1 a 2 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 27. Podľa § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinnom do 10. 06. 2010 v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. 28. Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 29. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. 31. Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie. 32. Podľa § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zmenku možno vystaviť na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň. Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné. 33. Podľa § 48 zákona č. 191/1950 Zb. zmekového a šekového majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. 34. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 36. Pojednávanie v predmetnej veci nebolo potrebné nariadiť s poukazom na čl. 19 nariadenia v spojení s čl. 5 nariadenia, nakoľko súd to z dôvodu dostatočného množstva dôkazov, nepovažoval za potrebné, ako aj vzhľadom k tomu, že o nariadenie pojednávania nepožiadala žiadna zo strán. 37. V predmetnej veci zmenka slúžila ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 (Česká sporiteľňa a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Ak teda vo vyššie uvedenej veci ESD C- 419/11 skúmal súdny dvor EÚ, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom, o to viac je odôvodnený záver o skúmaní postavenia spotrebiteľa pokiaľ ide o samotného dlžníka a v tej súvislosti posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľských zmlúv. Odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože práve v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že posledná platná právna úprava v § 17 ods. 3 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch dokonca zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. 38. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 19. 10. 2011 zmluvu o úvere. Z činnosti súdu, ako aj z údajov zverejnených v Obchodnom registri je zrejmé, že pôvodný majiteľ zmenky spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie spotrebiteľských úverov. Žalovaná je fyzická osoba nepodnikateľ. Zmluva o úvere zo dňa 19. 10. 2011 uzatvorená medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď zo zmluvy vyplýva, že nebola uzatvorená so žalovanou v rámci jej podnikateľskej činnosti, pretože v zmluve sa neuvádza obchodné meno či IČO, ale sú v nej uvedené údaje žalovanej ako fyzickej osoby. Žalovaná v zmluve síce zaškrtla pole „dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania“, avšak súd má za to, že výkladom ust. § 52 ods. 4 možno dospieť k záveru, že nespotrebiteľ je len osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru, či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V zmysle predmetného ustanovenia ochrana patriaca spotrebiteľom nie je odňatá fyzickým osobám, ktoré sú držiteľmi oprávnenia na podnikanie. Súd zároveň poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10CoE/70/2010 uvedené v uznesení Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/3440/2014-14 zo dňa 05. 12. 2014, v zmysle ktorého „ v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ) a že existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti- bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon povolania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má“, na základe čoho predmetnú skutočnosť možno posúdiť ako formálny pokus o vyňatie vzťahu spod ochrany spotrebiteľského práva. V spotrebiteľskej zmluve spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela.

Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, t.j. spoločnosť koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že žalovaná mala vo vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie Zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. 39. Vzhľadom na uvedené, právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľským vzťahom, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia spotrebiteľského práva, a teda aj zákon č. 258/2001 Z.z.. Súd z úradnej povinnosti poskytujúc ex offo ochranu slabšej strane v zmysle zásady ochrany spotrebiteľa skúmal platnosť pôvodnej zmluvy, nakoľko platnosť bola nevyhnutným predpokladom pre posudzovanie zabezpečovacej zmenky, ktorá zabezpečovala pôvodný právny vzťah a plnenie z ktorej je predmetom tohto konania. 40. Preskúmaním úverovej zmluvy zo dňa 19. 10. 2011 súd zistil, že zmluva obsahuje dojednania, ktoré neúmerne a hrubo narušujú rovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vyhodnotením zmluvy súd dospel k záveru, že takto jednostranne koncipovaná zmluva, je zneužitím nedostatku skúsenosti, právnych vedomostí, ako aj nedostatku a potreby finančných prostriedkov zo strany spotrebiteľa. Spotrebiteľ pristúpil na podmienky predložené právnym predchodcom žalobcu, ktorý ich nastavil za účelom maximalizácie svojho zisku, nerešpektujúc základné spoločenské princípy dobrých mravov. So zásadou dobrých mravov je v rozpore väčšina ustanovení preskúmavanej zmluvy. Zmluvou bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 800,00 eur za poplatok vo výške 772,00 eur. Špecifikáciu, čo obsahuje uvedený poplatok stanovuje článok 11 VZP, z ktorého vyplýva, že poplatok je tvorený z jednej tretiny z dohodnutého úroku a z dvoch tretín z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou s tým spojenou, bez bližšieho uvedenia obsahu a konkrétnej výšky týchto nákladov. Administratívny poplatok za spracovanie zmluvy tak v zmysle uvedeného predstavuje celkovo sumu 514,60 eur. V súvislosti s takto stanoveným poplatkom, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 zo dňa 21.11.2012, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyplýva, že zákon o spotrebiteľských úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku, ale je nevyhnutné, aby sa ním platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi v jeho záujme. Inak vymedzený poplatok, resp. neurčitý poplatok však možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorej zodpovedá poplatok za plnenie, ktoré si spotrebiteľ neobjednal a ktoré slúži výlučne v prospech dodávateľa. Neprijateľnosť poplatkov konštatuje aj Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom uvedený súd konštatuje, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné. Rovnako súd poukazuje na to, že aj v prípade, ak by súd dospel k záveru o platnosti uvedenej zmluvy, predmetná zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy o úvere, a to údaj ročnej percentuálnej miere nákladov, v zmysle § 9 ods. 2 písm. j zákona o spotrebiteľských úveroch, čím sa stáva spotrebiteľský úver bezpoplatkový a bezúročný. Aj z uvedeného dôvodu, by preto právnemu predchodcovi žalobcu nevzniklo oprávnenie voči žalovanej požadovať zaplatenie sumy 772,00 eur, ani vyplniť na uvedenú sumu žalovanou vystavenú zmenku. 41. Hrubým porušením rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je tiež dojednanie zmluvných pokút. Žalovaná bola v zmysle článku 4 VZP povinná uhradiť za každé omeškanie so splátkou úveru, ktorá bola vo výške 131,00 eur, zmluvnú pokutu vo výške 15,00 eur, čo by predstavovalo v prípade omeškania s každou splátkou ročne zmluvnú pokutu vo výške 180,00 eur. Žalovaná sa tiež zaviazala uhradiť v prípade s omeškaním štyroch splátok, zmluvnú pokutu vo výške 30,00 eur a v zmysle článku 6 VZP sa zaviazala z dôvodu porušenia zmluvných povinností, bez bližšieho určenia akých, na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 312,00 eur. Zmluvnými pokutami dohodnutými vyššie uvedeným spôsobom je neprimerane zhoršené postavenie jednej zmluvnej strany, a to spotrebiteľa. Vzhľadom ku koncipovaniu zmluvných pokút, vymedzenie ich výšky bez adekvátneho zohľadnenie napríklad čiastočného plnenia dlhu, súd považuje aj tieto dojednania za dojednania vykazujúce rozpor s dobrými mravmi, ako aj za zmluvné podmienky, vykazujúce znaky neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka. Neprijateľné individuálne nedojednané zmluvné podmienky a opäť hrubé narušenie rovnováhy možno vidieť aj v ďalších častiach zmluvy, či už v článku 11 v ktorom je zakomponované, že dlžník uznáva dlžnú sumu v celej výške, vrátane poplatku, či v článku 13, ktorého súčasťou je Dohoda o vyplnení zmenky. 42. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je konanie o návrhu na priznanie plnenia zo zmenky, súd sa zameral na preskúmanie dojednania článku 13 VZP, ktorým bolo medzi stranami dohodnuté

zabezpečenie záväzkového vzťahu zmenkou. Súd aj pri tomto dojednaní zistil, že sa jedná o zmluvnú podmienku, ktorá nebola medzi stranami individuálne dojednaná, ale bola súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vopred pripravených právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná nemala možnosť ju žiadnym spôsobom ovplyvniť. Bežný spotrebiteľ nemá predstavu o fungovaní a dôsledkoch zmenkových záväzkov, nie je schopný posúdiť právne dôsledky uzavretej dohody o zabezpečení záväzkového vzťahu zmenkou, ako aj dohody o vyplnení bianco zmenky, posilnenie práva a jeho vymožiteľnosti na strane dodávateľa na jeho úkor. Bežný spotrebiteľ bez akéhokoľvek právnického vzdelania nevie vyhodnotiť aké riziko pre neho znamená podpísanie zmenky a ako tým „uľahčí“ vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa. Dohodou o vyplnení bianco zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplnení veriteľ, a ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení bianco zmenky predstavuje pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, a teda dôvody jej neplatnosti v zmysle neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľ nemôže vedieť, vzhľadom k mnohosti možností dojednaných zmluvných pokút, či a v akej výške budú uplatnené veriteľom, a v akej miere sa premietnu do zmenkovej sumy. Takáto dohoda o zabezpečení všetkých pohľadávok vrátane pokút zmenkou je nielen z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti neprijateľnou zmluvnou podmienkou, neprimerane zhoršujúcou postavenie spotrebiteľa, ale je aj v priamom rozpore so zákonom. Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch výslovne limituje možnosť zabezpečenia spotrebiteľského úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou, a to do výšky nesplatnej istiny a príslušenstva maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné ustanovenie možno považovať či už za neprijateľnú zmluvnú podmienku alebo za obchádzanie zákona, ktoré majú rovnaký právny dôsledok, a to neplatnosť takéhoto dojednania. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka výslovne zakazuje, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, s tým, že takéto podmienky sú sankcionované neplatnosťou. Neobyčajne hrubým spôsobom je v uvedenom prípade narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch, kde je nielen hypertrofia zabezpečovacích prostriedkov (viacnásobné zmluvné pokuty, dohoda o zrážkach zo mzdy, dohoda o vyplnení zmenky, súhlas k získaniu informácií od Sociálnej poisťovne), ale ich koncipovanie je výlučne na prospech veriteľa, bez toho, aby sa mohol dlžník aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. 43. Vzhľadom k tomu, že posudzovaná zmluva ako celok obsahuje značnú nerovnosť a nevyváženosť vzájomných práv a povinností na úkor spotrebiteľa, neprimeraným spôsobom viacnásobne sankcionuje spotrebiteľa pri porušení zmluvne dojednaných povinností, neposkytuje naproti tomu spotrebiteľovi žiadnu kompenzáciu, samotná zmluva je koncipovaná pre spotrebiteľa neprehľadne, pričom všeobecné zmluvné podmienky, ktoré tvoria podstatnú a neoddeliteľnú časť zmluvy, a ktoré obsahujú vyššie uvedené neprimerané povinnosti a spôsobujú značnú nerovnosť medzi zmluvnými stranami, sú vyhotovené drobným a ťažko čitateľným písmom na opačnej strane predtlačenej formulárovej zmluvy, súd považuje takto uzavretú zmluvu, za zmluvu v rozpore s dobrými mravmi. Zmluva uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi je pre uvedený rozpor v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ide o neplatnosť absolútnu, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. 44. Žalobca si podanou žalobou uplatnil práva zo zmenky, ktorá zabezpečovala vyššie uvedenú zmluvu. Vzhľadom k tomu, že súd zistil, absolútnu neplatnosť uzatvorenej zmluvy súčasťou, ktorej bola aj dohoda o zabezpečení pohľadávky zmenkou a dohoda o vyplnení bianco zmenky, ktorá je rovnako absolútne neplatná, nemožno žalobcovi priznať plnenie ani zo zmenky. Na absolútne neplatný právny úkon sa prihliada akoby neexistoval, súd naň prihliada z úradnej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere ako celku, právny predchodca žalobcu nemohol vzhľadom k neplatnej zmluve, na základe jej neplatných dojednaní vyplniť bianco zmenku, ani ju ďalej indosovať žalobcovi. Predložená zmenka, aj keď obsahuje všetky náležitosti zmenky, nezabezpečuje konkrétny záväzkový vzťah, a to vzťah z poskytnutého úveru medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Absolútna neplatnosť zmluvy o úvere, ako aj jej článku 13 Dohody o zabezpečení zmenkou a vyplnení bianco zmenky, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere sama o sebe nie je dôvodom neplatnosti zmenky. Neplatnosť uvedenej dohody však znamená neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi konkrétnou pohľadávkou a zmenkou, ktorá ju mala zabezpečovať t.j. v uvedenom prípade nedošlo k platnému vzniku zmenkového záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že treba rozlišovať medzi neplatnosťou zmenky, a to z dôvodu nesplnenia podstatných náležitostí resp. vyplnenie v rozpore so zákonom č. 191/1950 Zb. a neplatnosťou zmluvy, dojednania o vyplnení zmenky za účelom

zabezpečenia konkrétnej pohľadávky, či už pre rozpor s dobrými mravmi, neprijateľnými podmienkami, či nerešpektovaním zákonného obmedzenia maximálnej výšky zmenkovej sumy (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo V 43/2006). Vzhľadom k tomu, že súd mal preukázanú absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, súčasťou ktorej bola v bode 13. Dohoda o vyplnení zmenky za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, na základe takto neplatnej dohody nevzniklo právnemu predchodcovi právo bianco zmenku vyplniť, ako ani právo na základe zmenky požadovať plnenie vzťahujúce sa k uvedenému úverovému právnemu vzťahu. Vzhľadom k tomu, že toto právo nevzniklo právnemu predchodcovi žalobcu, nemohlo indosovaním ani prejsť na žalobcu. Na základe všetkých uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol (I. výrok rozsudku). 45. O trovách konania rozhodol súd nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že v spore úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník (II. výrok rozsudku).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.