Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/162/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: Z.. R. U., bytom Y. XX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO , ČRZ: 141907/2018 zo dňa 11.10.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 14.11.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KaPO , ČRZ: 141907/2018 zo dňa 11.10.2018, ktorým žalovaný nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 12.07.2018.

2. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia odcitoval ustanovenia , , , a o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“), ktoré upravujú podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný konštatoval, že žalobca dňa 17.08.2018 prevzal uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 12.07.2018 vo veci o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. I/225/1766- 35526/2009/991048-r zo dňa 17.03.2009, ktorým súd sťažnosť žiadateľa, ako žalobcu v prvom rade, zamietol. Predmetom konania sp. zn. bolo preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, ktorým bol pôvodnej žalobkyni vyrubený sankčný úrok vo výške 35,84 eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty určenej správcom dane za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2003. Tieto skutočnosti vyplývajú z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , zo dňa 28.01.2016. Sám žiadateľ v žiadosti v sekcii B.3 uviedol, že hodnota sporu predstavuje 35,85 eur. Hodnota sporu, s ktorým sa žiadateľ na centrum obrátil, je vo výške 35,85 eur, ako sankčný úrok vo výške 35,84 eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty určenej správcom dane za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2003. Hodnota sporu tak neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú Nariadením vlády SR č. 278/2017, t.j. sumu 480,- eur a preto má žalovaný za to, že podmienka hodnoty sporu podľa citovaného zákonného ustanovenia nie je splnená.

3. Ďalej uviedol, že v minulosti v obdobných právnych veciach priznával nárok na poskytnutie právnej pomoci, ale pristúpil k zmene svojej rozhodovacej praxe po oboznámení sa s rozsudkom Najvyššieho

súdu SR č. k. zo dňa 29.11.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -25 zo dňa 27.10.2015. Týmto rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Hlohovec, ktorá v obdobnej právnej veci, a to vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 eur, nepriznala žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu.

4. Žalovaný uzavrel, že žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, a to podmienku uvedenú v ustanovení . Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o návrhu na poskytnutie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa žalovaný, s ohľadom na vyššie uvedené, splnením ďalších podmienok nezaoberal.

5. Včas podanou žalobou zo dňa 14.11.2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného. Žiadal ho zrušiť z dôvodov uvedených v , , , , . Tvrdil, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci. Uviedol, že hodnotu sporu, vzhľadom na skutočnosť, že ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné určiť v peniazoch a preto splnil aj podmienku uvedenú v pre poskytnutie právnej pomoci.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe, urobené podaním zo dňa 13.05.2019, navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval pritom na svojom právnom názore, podľa ktorého hodnotu predmetného sporu možno vyčísliť v peniazoch. Pretože hodnota sporu neprevýšila hodnotu minimálnej mzdy, bol žalovaný toho názoru, že podmienka hodnoty sporu nie je splnená. Dodal, že aj napriek skutočnosti, že žalobcovi bol v minulosti priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v obdobných prípadoch, po oboznámení sa s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.11.2016 žalovaný pristúpil k zmene svojej rozhodovacej praxe, na čo poukázal aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný, ako správny orgán, je povinný rešpektovať právny názor Najvyššieho súdu SR. Preto prehodnotil svoj postoj k poskytovaniu právnej pomoci vo veciach, v ktorých síce ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o rozhodnutia, ktorých predmetom je zaplatenie presne určenej sumy, nie dávky opakujúcej sa do budúcna s neurčitou dĺžkou trvania. V prípade žalobcom napadnutého rozhodnutia je hodnota sporu daná pevnou sumou, a to výškou sankčného úroku vo výške 35,84 eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty určenej správcom dane za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2003, čiže hodnotu sporu je možné vyčísliť v peniazoch.

7. Napokon poznamenal, že hodnota právnej služby, ktorú by v danom prípade uhradil štát ustanovenému advokátovi po priznaní právnej pomoci, je v danom prípade niekoľkokrát vyššia než suma, ktorá mala byť žalobcovi „nezákonne vyrubená“. Efektívnosť štátom vynaložených peňažných prostriedkov je teda minimálna, pričom žalovaný dal do pozornosti súdu, že žalobca sa obracia na žalovaného s obdobnými prípadmi opakovane, viackrát ročne už niekoľko rokov po sebe, pričom úspešnosť jeho sporov je minimálna.

8. Žalobca vo svojej replike zo dňa 20.06.2019 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v podanej žalobe.

9. Na pojednávaní, ktoré sa pred súdom uskutočnilo dňa 21.04.2022, sa nezúčastnil žalobca a ani zástupca žalovaného. Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní písomným podaním zo dňa 19.04.2022 (doručeným súdu dňa 21.04.2022) z dôvodu starostlivosti o rodinného príslušníka (syna) a jeho sprevádzanie na ošetrenie. O tejto skutočnosti doložil súdu Potvrdenie o účasti na lekárskom ošetrení (vyšetrení) vystavené spoločnosťou X. Y..N..K.. s podpisom MUDr. G. J. s tým, že dané potvrdenie sa malo týkať syna R., Q.. XXXX a v časti sprevádzaní rodinného príslušníka dňa 21.4.2022. Dané potvrdenie je vystavené bez dátumu. Nemožno z daného potvrdenia zistiť, či už bolo absolvované vyšetrenie, resp. malo by byť absolvované, keďže z neho vyplýva už potvrdenie o sprevádzaní. Zároveň žalobca žiadal odročiť pojednávanie.

10. Podľa , ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

11. Podľa pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodov uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú.

12. Uvedená právna úprava odročenia pojednávania si kladie za cieľ zabrániť procesným obštrukciám využívaným účastníkmi konania na často aj opakované odročovanie pojednávaní, ktoré sa v mnohých prípadoch ukáže ako nedôvodné. Zákonodarca zdôraznil, že vo väzbe na okolnosti konkrétneho prípadu je ponechané na úvahu správneho súdu, či procesnú možnosť odročenia pojednávania vo vzťahu k účastníkovi konania využije alebo nie, pričom je však povinný vždy skúmať, či na strane účastníka konania existujú dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k porušeniu základných procesných práv účastníka správneho konania. V prípade, ak súd zistí, že sa na pojednávanie nedostavil účastník konania, ktorý nie je na celé konanie alebo pojednávanie zastúpený a účastník má včas doručené predvolanie na pojednávanie, pričom správny súd ním uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité alebo preukázané, správny súd uznesením o vedení konania, ktoré vyhlási a poznamená v zápisnici o vedení konania, rozhodne, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti tohto účastníka konania.

13. Správny súd konštatuje, že predvolanie na pojednávanie v tejto veci bolo žalobcovi doručené včas, dňa 08.04.2022 a teda žalobca mal dostatok času na prípravu na pojednávanie vo veci ( ). Z obsahu žalobcovho ospravedlnenia neprítomnosti na pojednávaní a jeho žiadosti o odročenie pojednávania vyplýva, že dôvodom jeho neprítomnosti je sprevádzanie syna na vyšetrenie, t.j. starostlivosť o rodinného príslušníka, ako sprevádzanie na lekárske ošetrenie, ktoré skutočnosti mal preukázať lekárskym potvrdením. Uvedené dôvody neprítomnosti sú však vymedzené veľmi nejasne a neurčito, pretože nie je z nich zrejmé, akým ochorením trpí jeho syn R. a akým spôsobom je odkázaný na starostlivosť žalobcu, t.j. či ochorenie syna je takého charakteru, že bráni žalobcovi sa zúčastniť pojednávania. V prípade, ak tvrdenie o sprevádzaní na lekárske ošetrenie sa vzťahuje na syna R., žalobca neuviedol aká starostlivosť sa od neho požaduje (najmä vo vzťahu k veku syna a konkrétnej chorobe). Uvedené, podľa názoru súdu, by malo vyplývať preukázateľne aj z lekárskeho potvrdenia, o ktorého hodnovernosti má súd pochybnosti, keďže je bez dátumu a týka sa už potvrdenia absolvovania sprevádzania.

14. Z uvedených dôvodov (za situácie, že žalovaný v písomnom podaní zo dňa 07.04.2022 nežiadal odročiť pojednávanie a súhlasil s rozhodnutím aj v jeho neprítomnosti) správny súd nevyužil procesnú možnosť odročenia pojednávania na žiadosť žalobcu, pretože mal za to, že ním uvedené dôvody žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal. Vzhľadom na neprítomnosť žalobcu a neprítomnosť zástupcu žalovaného na nariadenom pojednávaní súd v súlade s ustanovením konal v neprítomnosti účastníkov konania, resp. ich zástupcov, vo veci vykonal potrebné dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom. Správny súd len dopĺňa, že v ostatnej dobe žalobca opätovne vo viacerých právny veciach vedených na tunajšom súde, v ktorých vystupuje ako žalobca, ospravedlňuje svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní uvádzaním obdobných, resp. iných dôvodov, ktorými sa snaží docieliť odročenie už nariadených pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný.

15. Súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom jeho administratívneho spisu dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

16. Žiadosťou zo dňa 28.09.2018 žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 12.07.2018. Týmto rozhodnutím súd sťažnosť žiadateľa, ako žalobcu v prvom rade, zamietol. Predmetom konania sp. zn. bolo preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. I/225/1766- 35526/2009/991048-r zo dňa 17.03.2009, ktorým bol pôvodnej žalobkyni (žalobca bol právnym nástupcom pôvodnej žalobkyne a v konaní voči Finančnému riaditeľstvu vystupoval ako žalobca v 1. rade) vyrubený sankčný úrok vo výške 35,84 eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty určenej správcom dane za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2003.

17. Podľa fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a/ jej príjem nepresiahne 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b/ nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c/ hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

18. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

19. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

20. Žalovaný v správnom konaní považoval spor, v ktorom žalovaný v rámci správneho súdnictva sa dožadoval zrušenia už špecifikovaného rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR za spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch. Žalovaný pri posudzovaní opodstatnenosti nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci dospel k názoru, že ide o spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch. Tento právny názor zdôvodňoval rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 29.11.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -25 zo dňa 29.10.2015. Krajský súd v Bratislave uvedeným rozsudkom potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, Kancelária Hlohovec zo dňa 15.07.2014, ktorým navrhovateľovi v tomto konaní nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody Leopoldov o povinnosti navrhovateľa uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 eur. Odvolací súd hodnotil tento záver v tomto konaní o tom, že hodnota sporu, s ktorým sa naň žiadateľ spolu so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci obrátil, neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ako správny.

21. Podstatou v preskúmavanom prípade bolo posúdenie otázky, či správny orgán správne aplikoval vzhľadom na žalobcov prípad.

22. Pri posúdení hodnoty sporu v predmetnom prípade vychádzal žalovaný z označenia právnej veci, v ktorej bolo vydané uznesenie, ktoré žalobca chcel napadnúť ústavnou sťažnosťou a ktorú súd viedol ako vec správneho súdnictva voči Finančnému riaditeľstvu SR o preskúmanie jeho rozhodnutia, ktorým bol právnej predchodkyni žalobcu vyrubený sankčný úrok vo výške 35,84 eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty určenej správcom dane za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2003. Z uvedeného dôvodu žalovaný právne posúdil danú vec tak, že hodnota sporu, s ktorým sa žalobca na žalovaného obrátil so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, predstavovala sumu 35,84 eur a teda hodnota sporu v danom prípade neprevyšovala hodnotu minimálnej mzdy ustanovenej Nariadením vlády Slovenskej republiky č. , t.j. sumu 480 eur.

23. Podľa právneho názoru správneho súdu preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu možno subsumovať pod pojem „spor“ a preto je potrebné zaoberať sa v každom jednotlivom prípade otázkou, či je možné vyčísliť hodnotu tohto sporu. Aj napriek tomu, že primárnym predmetom tohto typu „sporu“ je posúdenie zákonnosti ako určitej peniazmi neoceniteľnej kategórie, v konečnom dôsledku

nemožno opomenúť ani sekundárny aspekt tohto sporu, ktorým je vyčíslené peňažné plnenie, v danom prípade vyrubený sankčný úrok vo výške 35,84 eur za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty. Uvedené nemožno ignorovať alebo vnímať izolovane, práve naopak, treba prihliadať na oba tieto aspekty. Stále tak ide v konečnom dôsledku o to, či bude žalobca zaviazaný k peňažnému plneniu uvedenému vo výroku rozhodnutia alebo nie, takže predmetnú sumu vo výške 35,84 eur možno na účely aplikácie považovať za hodnotu sporu.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku č. k. zo dňa 26.06.2019 Najvyšší súd SR uviedol: „V zmysle vyššie uvedeného je povinnosťou žalovaného pri posudzovaní žiadosti žiadateľa o poskytovanie právnej pomoci skúmať splnenie podmienok podľa Jednou z týchto podmienok je podľa písm. c/ uvedeného zákonného ustanovenia aj hodnota sporu, v ktorom žiadateľ žiadal poskytnutie právnej pomoci a ktorá musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy stanovenej osobitným právnym predpisom v rozhodnom období. Táto podmienka sa netýka sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. v tejto súvislosti nevymedzuje pojem „spor“. Z vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto zákona podľa a tiež z vymedzenia pojmu „právna pomoc“ podľa je vo všeobecnosti pod pojem „spor“ možno rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania, ale aj mimosúdne (správne) konania a rovnako tak preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Pojem „spor“ preto nie je možné vykladať striktne gramaticky. To platí primerane vo vzťahu k výkladu pojmu „hodnota sporu“. V opačnom prípade by pod tieto pojmy nebolo možné podriadiť napr. konania v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. Na základe uvedeného je potom aj prípady v rámci správneho súdnictva (o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov), v ktorých sa žiada o poskytnutie právnej pomoci, potrebnej posudzovať tak, či spĺňajú podmienky stanovené v , a to aj vo vzťahu k podmienke pod písm. c/, t. j. hodnoty sporu. Samozrejme za predpokladu, že sa hodnotu sporu v rámci správneho súdnictva dá vyčísliť v peniazoch. Prípad žalobcu patrí práve do tejto skupiny sporov, keďže jeho predmetom je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými mu bola vyrubená daň z nehnuteľnosti v presne stanovenej výške. Iným prípadom v rámci správneho súdnictva, v ktorom by hodnotu sporu nebolo možné vyčísliť v peniazoch, sú napr. konania podľa 4. časti , t. j. konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konanie o žalobe proti inému zásahu orgánov verejnej správy a i.“

25. O hodnote sporu na účely posúdenia splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci tak možno hovoriť aj v prípade správneho súdnictva. Napriek tomu, že predmetom konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré nemožno vyčísliť v peniazoch, v prípade, ak výrok rozhodnutia správneho orgánu obsahuje jasne určenú fixnú výšku peňažného plnenia, túto možno pre účely aplikácie vnímať ako hodnotu sporu (pozri aj rozhodnutie NSS č. k. zo dňa 26.2.2020). Pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia je pre správny súd v tomto prípade rozhodujúci právny názor, ktorý ustálil už aj Najvyšší správny súd SR v rozsudku č. k. zo dňa 26.2.2020. Takýto výrok správneho orgánu nemožno hodnotiť ako arbitrárny, resp. neodôvodnený, pretože ide o rozhodovanie v súlade s konštantnou judikatúrou všeobecných súdov aj ústavného súdu a preto žalovaný správny orgán správne rozhodol, ak nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi v zmysle ustanovení z dôvodu nesplnenia podmienky hodnoty sporu podľa .

26. Záverom správny súd dodáva, že pojem spor nie je možné vykladať striktne gramaticky, ale vychádzajúc z vymedzenia rozsahu pôsobnosti a vymedzenia pojmu právna pomoc v tomto zákone je možné pod pojmom spor rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu sa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv. Nejde teda len o súdne sporové a nesporové konania, ale aj mimosúdne (správne) konania, ako aj preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve. Uvedené platí aj vo vzťahu k výkladu pojmu hodnota sporu, a teda aj prípady v rámci správneho súdnictva (preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov) je potrebné posudzovať v zmysle podmienky stanovenej v ustanovení , teda podmienky hodnoty sporu.

27. S poukázaním na citované rozsudky kasačného súdu je možno dospieť k záveru, že právny názor, podľa ktorého preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o uložení povinnosti peňažného plnenia je potrebné považovať za spor, ktorého hodnotu možno vyčísliť v peniazoch, je už ustáleným

právnym názorom a reprezentuje súčasnú rozhodovaciu prax kasačného súdu. Preto v súlade s ustanovením , prvá veta odkazuje súd na túto ustálenú rozhodovaciu prax. Správny súd nezistil dôvody pre odklon od ustálenej rozhodovacej praxe ohľadne právneho posúdenia konania v správnom súdnictve, ktorého predmetom je preskúmanie zákonnosti správneho orgánu ukladajúceho peňažné plnenie ( ).

28. Vzhľadom na vyššie uvedené preto správny súd považuje za vecne správny právny názor žalovaného, podľa ktorého žalobca nepreukázal splnenie zákonnej podmienky pre priznanie právnej pomoci v zmysle , pretože predmetom súdneho prieskumu, ktorého sa týkalo právne zastúpenie, bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy o uložení daňovej povinnosti v sume neprevyšujúcej hodnotu minimálnej mzdy. Pretože žalobca nepreukázal splnenie už uvedenej zákonnej podmienky, nebolo potrebné skúmať splnenie ďalších dvoch kumulatívnych zákonných podmienok pre priznanie právnej pomoci v zmysle , .

29. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného nielen z dôvodu uvedeného v ustanovení (nesprávne právne posúdenie veci), ale aj z dôvodov uvedených v ustanovení , , , . Tieto zákonné dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného však skutkovo, ani právne nezdôvodnil a preto sa nimi správny súd nemohol zaoberať. Správny súd však nad rámec uvádza, že ani z týchto dôvodov by nebolo možné dospieť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

30. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Postup žalovaného pri vydávaní preskúmavaného rozhodnutia bol v súlade so zákonom a aj samotné rozhodnutie žalovaného zodpovedá príslušným ustanoveniam zákona o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi. Preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

31. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a , v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

32. Rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.