Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_7C-21-2022.pdf
PDF · 98.66 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/21/2022
Uznesenie
Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu: E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. č. XXX, zast. AK Peter Čabák, s.r.o., so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice, IČO: 51 336 448, proti žalovaným: 1. A.. K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX R., 2. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. č. XXX, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 07.04.2022, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu zo dňa 07.04.2022 na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal voči žalovaným dňa XX.XX.XXXX na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým požadoval, aby súd žalovanému v 1. rade uložil:
- zákaz nakladať s jeho spoluvlastníckymi podielmi na nehnuteľnostiach evidovaných na: a) LV č. XXXX, okres: P., obec: E., kat. územie: E., a to pozemok parcela registra „U.“, par. č. XXXX/X, výmera XXXX m2, orná pôda, a to tak, že tieto svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach nemôže predať, darovať, zriadiť k týmto podielom záložné právo, vecné bremeno, nemôže ich zahrnúť do závetu a ani žiadnym iným spôsobom ich scudziť alebo zaťažiť, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
- zákaz nakladať a hospodáriť s nehnuteľnosťami evidovanými na: a) LV č. XXXX, okres: P., obec: E., kat. územie: E., a to pozemok parcela registra „U.“, par. č. XXXX/X, výmera XXXX m2, orná pôda, a to tak, že nemôže predmetné nehnuteľnosti zaťažiť žiadnymi nájomnými zmluvami, zriadiť k týmto nehnuteľnostiam záložné právo, vecné bremeno a ani ich žiadnym iným spôsobom zaťažiť, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Zároveň týmto neodkladným opatrením žiadal, aby súd žalobcovi uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní a žalovanému v 1. rade uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania súvisiace s vydaným neodkladným opatrením v rozsahu 100 %.
2. Podanie návrhu odôvodnil tým, že je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a bol spoluvlastníkom nehnuteľností skôr ako žalovaný v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom na základe kúpnej zmluvy č. Y. - XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX - XXX/XX a kúpnej zmluvy č. Y. -XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX - XXX/XX.
Poukázal, že Občiansky zákonník chráni pri predaji spoluvlastníckeho podielu ostatných spoluvlastníkov a dáva im možnosť nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel. Žalovaný v 1. rade nadobudol spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti od pôvodného vlastníka, ktorým bol žalovaný v 2. rade. Medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade nie je žiaden vzťah, na základe ktorého by bolo možné označiť tento prevod ako prevod blízkej osobe. Práve naopak, on je bratom pôvodného vlastníka (žalovaného v 2. rade) a práve on by mohol nadobudnúť spoluvlastnícke právo k prevádzaným podielom k nehnuteľnostiam priamo bez nutnosti splnenia si ponukovej povinnosti z titulu predkupného práva voči ostatným spoluvlastníkom. Nebola mu k prevádzaným podielom k nehnuteľnostiam doručená žiadna
písomná ponuka na uplatnenie si predkupného práva, čím došlo k porušeniu jeho predkupného práva v zmysle Občianskeho zákonníka, konkrétne k porušeniu ustanovenia § 140 a 605.
Uviedol, že zo zmyslu právnej úpravy neodkladných opatrení jednoznačne vyplýva, že je povinnosťou všeobecného súdu chrániť primárny nárok veriteľa a hroziacemu prevodu tohto majetku zabrániť nariadením neodkladného opatrenia, ktorého nariadením sa nezasiahne do vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade nad nevyhnutnú mieru. Žalovaný vydaním neodkladného opatrenia neprichádza o vlastnícke právo. Predmetným neodkladným opatrením nedôjde o ohrozeniu životného štandardu žalovaného v 1. rade a k neprimeranému obmedzeniu jeho vlastníckych práv. Ujma žalovaného v 1. rade by teda nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú by nariadením neodkladného opatrenia získal on.
V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie Krajského súdu V., sp. zn.: XCo/XX/XXXX, kde konajúci súd v bode 22 uviedol: „Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdŕžať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho pravá, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie neodkladného opatrenia môže bytˇ aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebne´ posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení´ nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú´ mieru a či uloženie obmedzení´ sleduje legitímny cielˇ.“ V bode 24 uviedol: „Cieľom neodkladných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky, pokiaľ ide o právne postavenie povinnej osoby, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. V bode 25 uviedol: „Z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle cit. § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP vyplýva, že má zabezpečovací aj preventívny charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len účastníkovi konania, ktorý je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému. Predpokladá to, zˇe žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o najme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, predaj, darovanie, zámenná zmluva, zriadenie vecného bremena, zabezpečovací prevod práva a pod.), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci), ba dokonca aj faktických činov (zničenie veci)“. V bode 26 uviedol: „žalobkyňa osvedčila možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), keď z predložených dôkazov vyplýva, že v zmysle ust. § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka by mohli byť splnené podmienky odporovateľnosti namietaného právneho úkonu.... Či je žalobkyňa skutočne nositeľom tvrdeného práva bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Na účely nariadenia neodkladného opatrenia však možno uzavrieť, že žalobkyňa pravdepodobnosť tohto práva osvedčila.“ V bode 27 a 28 uviedol: „Druhou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníka konania. Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení uzavrel, že žalobkyňa takúto nutnosť nepreukázala, pretože žiadnym dôkazom neosvedčila, že žalovaný robí kroky smerujúce k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami alebo k ich zaťaženiu. Samotné tvrdenie žalobkyne o možnosti žalovanej nehnuteľnosti previesť nebolo pre osvedčenie nutnosti dočasnej úpravy pomerov postačujúce. S týmto záverom súdu prvého stupňa, ktorý bol podstatou námietok žalobkyne uvedených v odvolaní, sa však odvolací súd taktiež nestotožnil. Ak súd uvádza, že žalovaný nevykonal žiadne úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami, resp. ktoré by odôvodňovali predpoklad, že s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať zamýšľa, odvolací súd uvádza, že ak by bolo potrebné čakať na takéto právne úkony žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné ani nariadiť, čím by takáto forma právnej ochrany účastníka konania (v tomto prípade žalobkyne) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu.“ V bode 33 uviedol: „Základnou podmienkou podľa § 324 CSP je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a táto v danej veci preukázaná bola pravé tým, že prípadným prevodom nehnuteľností na tretie osoby
by sa zhoršilo postavenie žalobkyne“. V bode 34 uviedol: „Pri rozhodovaní zobral odvolací súd do úvahy aj rovnováhu individuálnych záujmov, ktoré by mohli bytˇ nariadením neodkladného opatrenia dotknuté, zhodnotil a porovnal záujmy účastníka, v prospech ktorého sa má neodkladné opatrenie nariadiť a záujmy účastníka, ktorého môže nariadenie neodkladného opatrenia poškodiť, pretože pri aplikácii dočasnej úpravy právnych vzťahov je významným atribútom aj zasadá proporcionality. Pokiaľ žalovaný nemá záujem prevádzať, či inak nakladať s nehnuteľnosťami, vydanie neodkladného opatrenia ho v podstate nijakým spôsobom neobmedzí. Avšak pre hospodárnosť súdneho konania o neúčinnosť právneho úkonu je potrebné, aby bol zachovaný okruh účastníkov v konaní; prípadným reťazením zmlúv a zmenou okruhu účastníkov v konaní by sa súdne konanie predlžilo. Zákaz dispozície s nehnuteľnosťami má v tomto vyznáme aj preventívny účinok.“
Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v F. sp. zn. XCo/XXX/XXXX a Krajského súdu v J. sp. zn. XCo/XXX/XXXX.
Má za to, že ak by došlo k akémukoľvek nakladaniu s nehnuteľnosťami zo strany žalovaného v 1. rade, došlo by značnému zhoršeniu jeho postavenia. V tomto prípade existuje naliehavá a nevyhnutná potreba upraviť určité právne vzťahy - a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Podľa autorov komentára k CSP však potreba bezodkladnej úpravy pomerov neznamená, že v danom prípade musí ísť o akútny a jednorazový stav. Naopak, potreba bezodkladnosti môže pretrvávať aj po určité dlhšie obdobie. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. On preukázal, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky uvedené v dobe vyššie a súd by mal nariadiť neodkladné opatrenie.
Navrhol, aby súd vydal neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 CSP, druhá veta, t. j. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Uviedol, že v konaní samom sa bude domáhať určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu - Kúpnej zmluvy č. Y. - XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX - XXX/XX a Kúpnej zmluvy č. Y. - XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX - XXX/XX uzatvorených medzi žalovaným v 1. rade ako kupujúcim a žalovaným v 2. rade ako predávajúcim, a to v súlade s ustanovením § 40a Občiansky zákonník.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
4. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje právnu úpravu neodkladných opatrení zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej. Uvedeným sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
5. V zmysle citovaných zákonných ustanovení (CSP) sa na nariadenie neodkladného opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je jeho (dočasný) charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).
6. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, odôvodnenie úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať, z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, propocionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízií stojacich záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.
8. Súd zistil, že na LV č. XXXX, okres P., obec E., katastrálne územie E., je ako podielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaný žalobca a žalovaný v 1. rade. Ako titul nadobudnutia vlastníctva pri žalovanom v 1. rade je uvedené: kúpna zmluva č. Y. -XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX - XXX/XX a č. Y. XXX/XXXX
- zo dňa XX.XX.XXXX - XXX/XX.
9. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu. Aby mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.
Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.
Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je
vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Oboznámením sa skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedených žalobcom, k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť a preto ho zamietol.
Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah účastníkov vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania. Súd vychádzal z toho, že žalobca neosvedčil predbežne dôvodnosť svojho nároku, ako aj existenciu bezprostredne hroziacej ujmy. Súd má za to, že nie je dôvodné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu a tým sa predišlo hroziacej ujme v majetkovej sfére žalobcu.
V konaní nebol preukázaný základný predpoklad splnenie ktorého zákon vyžaduje pre využitie inštitútu neodkladného opatrenia vo vzťahu k navrhovanému opatreniu, a to existencia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie bezprostredného ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Žalovaný v 1. rade podľa predložených listinných dôkazov je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností od októbra 2020, pričom nebol preukázaný žiaden jeho úkon, ktorým by mal v úmysle tieto nehnuteľnosti previesť na inú osobu, resp. ich akýmkoľvek spôsobom zaťažiť.
Súd tiež nemal za preukázané, žeby na niektorom zo súdov bolo vedené iné súdne konanie, v ktorom by si žalobca uplatňoval akýkoľvek nárok na predmetné nehnuteľnosti a teba, žeby exitovala obava, že v prípade vyhovenia žalobe, by bol ohrozený nútený výkon takéhoto súdneho rozhodnutia.
11. Pokiaľ sa jedná o rozhodnutie Krajského súdu v V. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na ktoré poukazoval žalobca, tak po oboznámení sa s uvedeným rozhodnutím, súd konštatuje, že z citovaného rozhodnutia vyplývajú odlišné skutkové okolnosti veci. V citovanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala odporovateľnosti právnemu úkonu - Dohody o vyporiadaní zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva, ktorou sa jej účastníci dohodli na tom, že všetok nehnuteľný majetok v celkovej hodnote 50.000,- eur bude vlastniť iba manžel bez povinnosti vyplatenia finančnej náhrady manželke, ktorá však bola dlžníčkou žalobkyne, pričom žalobkyňa preukázala predložením právoplatného rozsudku existenciu exekučného titulu, a teda vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníčke. V uvedenej veci súd konštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého žalobkyňou môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie dočasnej ochrany práv, ktoré sú predmetom konania vo veci samej, ktorých pravdepodobnosť žalobkyňa osvedčila a zásah do ktorých je reálny. Závery citovanej veci sú preto rozdielne ako závery, ku ktorým dospel súd v tejto preskúmavanej vec.
Súd v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v V. sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
12. Pokiaľ sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný proti žalovanému v 2. rade, súd dospel k záveru, že na strane žalovaného v tomto konaní nie je daná pasívna vecná legitimácia. Žalovaný v 2. rade už nie je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností a skutočnosť, že v prípade podania žaloby vo veci samej - uplatnenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, stranami konania musia byť všetky zmluvné strany takéhoto právneho úkonu, neznamená, že by mal byť stranou sporu aj v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).
13. Na záver považuje súd za potrebné uviesť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).