Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/20/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: A. U., H.. XX.X.XXXX, C. S. XX, C., zastúpeného advokátkou JUDr. Editou Flaskárovou, Popradská 52, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 603 481, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že žalobca je vlastníkom parcely číslo XXXX/X - záhrady o výmere 60 m2, zapísanej na LV č. XXXX, X.: C. P., X.: C. - Z..Č.. S. C., E..Ú.. S. C..

II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté tunajším súdom samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd dňa 20.3.2017 žalobca žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom parcely číslo XXXX/X - záhrady o výmere 60 m2, zapísanej na F. Č.. XXXX, X.: C. P., X.: C. - Z..Č.. S. C., E..Ú.. S. C..

2. Žalobca uviedol, že nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 22.5.1998 od predávajúcej P. F. pozemok parc. č. XXXX o výmere 609 m2 a pozemok parc. č. XXXX o výmere 1.617 m2, zapísané na LV č. XXXX. Vklad bol povolený dňa 5.10.1998. Katastrálny úrad v prospech žalobcu zapísal parc. č. XXXX o výmere 549 m2, teda o 60 m2 menej, ako bolo napísané v kúpnej zmluve. A to z dôvodu, že predávajúca nadobudla kúpno-darovacou zmluvou len pozemok menší o 60 m2. Právna predchodkyňa žalobcu užívala celý pozemok, ktorý previedla na žalobcu, vrátane aj výmery 60 m2, ktorý mala vo faktickom užívaní. Mapovaním v roku 1980 v kat. úz. S. C. bol zameraný stav užívania pozemkov a následne bolo na liste vlastníctva č. XXXX uvedené „nesúlad právneho so stavom užívania“. Žalobca nechal vyhotoviť na kúpou nadobudnuté pozemky geometrický plán, ktorý riešil nesúlad právneho stavu a skutočného stavu, v dôsledku čoho bola vytvorená nová parc. č. XXXX/X s výmerou 60 m2. Právna predchodkyňa žalobcu pozemok, ktorý previedla na žalobcu užívala niekoľko desaťročí, vrátane 60 m2, ktoré sú predmetom vydržania, a v užívaní nepretržite pokračoval aj žalobca od 5.10.1998. Pozemok, ktorý je predmetom vydržania je súčasťou záhrady s oplotením. Skutočnosť, že v roku 1982 došlo k mapovaniu pozemkov v S. C. právna predchodkyňa žalobcu nemohla vedieť, a ani od nej nebolo možné spravodlivo žiadať, aby si výmeru pozemku kontrolovala v katastri, keď s pozemkom nemienila nakladať. O skutočnosti, že právny stav nesúhlasí so stavom užívania pozemku právna predchodkyňa žalobu nemohla vedieť. Sporný pozemok sa nachádza a niekoľko desaťročí sa nachádzal za oplotenou záhradou žalobcu resp. jeho právnej predchodkyne.

3. Ďalej žalobca uviedol, že právna predchodkyňa žalobcu nadobudla pozemok, ktorý bol ohraničený z uličnej strany pevným oplotením na betónovom základe, po bočnej strane hranica pozemku bola určená rodinným domom susedov a z druhej strany tvorilo oplotenie pletivo susediaceho pozemku jej

rodičov. Právna predchodkyňa žalobcu vlastnila pozemok v bezprostrednom susedstve svojich rodičov, v dôsledku čoho mohlo dôjsť pri obrábaní záhrady k miernemu posunutiu pletiva oddeľujúceho pozemky, následkom čoho mohol vzniknúť rozdiel vo výmere v rozsahu 60 m2. Jednotliví vlastníci v S. C. o vykonaní technickohospodárskeho mapovania neboli oboznámení, nemohli vedieť, že ich pozemky boli zmapované a prečíslované, ani nemohli vedieť, že mali možnosť vzniesť svoje námietky na bývalom MNV. Právna predchodkyňa žalobcu nadobudla vlastníctvo pozemku vydržaním dňom 1.4.1984.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že pozemok, ktorý je predmetom konania, je zapísaný na LV č. XXXX ako vlastníctvo žalovaného, nakoľko je identifikovaný ako časť neknihovanej parc. č. XXX kat. úz. E., ktorej vlastníkom sa stal žalovaný podľa § 14 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. ku dňu účinnosti tohto zákona, teda k 1.9.1995. U žalobcu nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 OZ, pretože nebola splnená podmienka 10-ročnej dobromyseľnej držby. Ani právna predchodkyňa žalobcu nemohla byť pri držbe pozemku tvoriaceho predmet konania dobromyseľná, preto si žalobca nemôže započítať jej držbu. V rokoch 1979 - 1980 prebiehalo zo zákona v kat. úz. S. C. mapovanie, kedy boli pozemky zamerané na základe vyznačených hraníc vlastníkmi v teréne pod novými parcelnými číslami. Na základe rozdielu výmery uvedenej v listine potvrdzujúcej vlastnícke právo, teda kúpnej a darovacej zmluvy Q. XXX/ XX a nesúladu právneho stavu so stavom užívania, bola zapísaná k nehnuteľnostiam pol. vz. XXXX/ XX poznámka „stav právny nesúhlasí so stavom užívania“. Po vykonanom mapovaní boli údaje jednotlivých nehnuteľností zverejnené na vtedajšom Miestnom národnom výbore, kde oprávnené osoby mohli v priebehu jedného mesiaca vzniesť námietky. Právny predchodca správneho orgánu nemal v tom čase povinnosť oznamovať následný zápis poznámky na základe výsledkov mapovania. Právna predchodkyňa žalobcu teda musela vedieť o technickohospodárskom mapovaní a musela teda aj vedieť o rozdiele výmery. Nemohla teda pozemok, ktorý je predmetom konania, nadobudnúť vydržaním, pretože v čase nadobudnutia vlastníckeho práva na základe kúpnej a darovacej zmluvy Q. XXX/ XX platná právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neumožňovala. Vydržanie bolo možné až po 1.4.1983, avšak právna predchodkyňa žalobcu po vykonaní technickohospodárskeho mapovania už nemohla byť dobromyseľná v tom, že je vlastníčkou predmetného pozemku, pretože jej vlastníctvo bolo spochybnené poznámkou zapísanou do katastra pol. vz. XXXX/XX.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 22.5.1998 uzatvorili P. F. ako predávajúci a žalobca ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli parc. č. XXXX o výmere 609 m2 - záhrada a parc č. XXXX o výmere 1617 m2 - záhrada, vedené na LV č. XXXX, kat. úz. S. C..

7. Podľa výpisu z LV č. XXXX žalobca je vlastníkom parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 549 m2 a parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 1955 m2 v kat. úz. S. C..

8. Podľa výpisu z LV č. XXXX žalovaný je vlastníkom parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 60 m2 v kat. úz. S. C..

9. Listom zo dňa 26.8.2008 oznámil žalovaný žalobcovi na jeho žiadosť, ktorá mu bola doručená dňa 16.4.2008, že nesúhlasí so vznikom vlastníckeho práva formou vydržania parc. č. XXXX/X o výmere 60 m2 v prospech žalobcu, nakoľko predmetný pozemok je zapísaný na LV č. XXXX ako vlastníctvo žalovaného.

10. Listom zo dňa 26.8.2008 a zo dňa 8.12.2011 oznámil žalovaný žalobcovi, že parc. č. XXXX/X leží na pozemkovoknižnej parcele č. XXX kat. úz. E., ktorá je neknihovaná a v zmysle § 14 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. sa žalovaný stal jej vlastníkom.

11. Listom zo dňa 23.10.2017 oznámil Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor žalovanému, že darovacou a kúpnou zmluvou pod Q. XXX/XX nadobudla P. U. (F.) pozemky parc. č. XXX/XX o výmere 756 m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 1398 m2, čo spolu činí 2154 m2, vytvorené geometrickým plánom č. XXX-XXXX-XXX/XX. V rokoch 1979 - 1980 prebiehalo zo zákona v kat. úz. S. C. technickohospodárske mapovanie, kedy boli predmetné pozemky zameraná na základe vyznačených hraníc vlastníkmi v teréne pod novými parcelnými číslami, t. j. pozemok parc. č. XXX/XX bol označený ako pozemok

parc. č. XXXX o výmere 609 m2 a pozemok parc. č. XXX/XX ako pozemok č. XXXX o výmere 1617 m2, čo spolu činí 2226 m2. Na základe rozdielu výmery uvedenej v listine potvrdzujúcej vlastnícke právo a nesúladu právneho stavu so stavom užívania, bola zapísaná k uvedeným nehnuteľnostiam pol. vz. XXXX/XX poznámka „stav právny nesúhlasí so stavom užívania“. Po vykonanom mapovaní boli údaje jednotlivých nehnuteľností zverejnené na vtedajšom Miestnom národnom výbore, kde oprávnené osoby mohli v priebehu jedného mesiaca vzniesť námietky. Údaje, ku ktorým neboli vznesené námietky, prípadne kde boli námietky neopodstatnené, sa stali platnými údajmi katastra nehnuteľností. Právny predchodca správneho orgánu nemal v tom čase povinnosť oznamovať následný zápis poznámky na základe výsledkov mapovania.

12. Listom zo dňa 21.12.2017 oznámil Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor žalobcovi, že v rokoch 1978 - 1982 sa uskutočnilo v kat. úz. S. C. v súlade so zákonom technickohospodárske mapovanie (THM), kedy došlo k novému zameraniu skutočného užívacieho stavu pozemkov a prečíslovaniu pozemkov, t. j. pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 756 m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 1398 m2 boli prečíslované na pozemok parc. č. XXXX o výmere 609 m2 a parc. č. XXXX o výmere 1617 m2. Na základe toho, že zameraná užívací stav pozemkov (spolu o výmere 2216 m2) nesúhlasil so stavom právnym (o výmere 2154 m2), bola v liste vlastníctva vyznačená poznámka „právny stav nesúhlasí so stavom užívania po THM“. Po vykonanom mapovaní boli údaje jednotlivých nehnuteľností zverejnené na vtedajšom Miestnom národnom výbore, kde oprávnené osoby mohli v priebehu jedného mesiaca vzniesť námietky. Údaje, ku ktorým neboli vznesené námietky, prípadne kde boli námietky neopodstatnené, sa stali platnými údajmi katastra nehnuteľností. Následne na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi P. F. ako predávajúcim a A. U. ako kupujúcim, povolenej pod N. - XXXX/XX dňa 5.10.1998 boli nehnuteľnosti parc. č. XXXX, XXXX i s poznámkou o nesúlade stavu právneho so stavom užívania vedené na LV č. XXXX prepísané v prospech A. U.. Geometrickým plánom č 47/2000 vyhotoveným P.. S. C. dňa 29.3.2000 bol od pozemku parc. č. XXXX oddelený pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 60 m2, ktorý ostal po zápise GP vedený ako majetkovoprávne nevysporiadaný bez zápisu na LV a zároveň bola zrušená poznámka na LV č. XXXX o nesúlade stavu právneho so stavom užívania pozemkov po THM. Na základe žiadosti Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy o zápis vlastníckeho práva do KN bol prevedený zápis pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 60 m2 na LV č. XXXX, kat. úz. S. C. v prospech Hlavného mesta SR Bratislava. Okresný úrad vykonal identifikáciu parciel, teda porovnanie technických podkladov a zákresu parc. č. XXX B. XXX/X a zistil, že v technickom podklade geometrickom pláne č. XX/XXXX, ako i v grafickej identifikácii parciel vyhotovenej P.. S. C., bol chybne prevedený zákres hranice pozemku registra G. posunutý na hranicu medzi pozemkami parc. č. XXXX/X B. XXXX/X, nakoľko priebeh tejto hranice podľa mapy určeného operátu je rovný bez uvedeného odskoku, teda pozemok registra G. parc. č. XXX nemá ani spoločnú hranicu s prac. č. XXXX/X, čo preukazuje, že nemohol byť právne vytvorený z pozemku registra G. parc. č. XXX.

13. Podľa § 132a ods. 1 úč. od 1.4.1983 kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci.

14. Podľa § 133 cit. zák. osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

15. Podľa § 135a ods. 1 cit. zák. vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/19830401.html>) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/19830401.html>).

16. Podľa § 507a ods. 1 cit. zák. pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté v čase od 1. apríla 1964 do 1. apríla 1983.

17. Podľa § 507a ods. 3 cit. zák. do času uvedeného v ustanovení § 135a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/19830401.html> sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/19830401.html>) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§

135a ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/19830401.html>) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

18. Podľa § 126 ods. 1 vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

19. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov aj s pozemkami, ktoré tvorili verejný majetok (neknihované pozemky) a ktoré sú vo vlastníctve štátu, okrem pozemkov, ktoré spravujú iné organizácie podľa osobitných predpisov.

20. Podľa § 14 ods. 2 cit. zák. ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na pozemky v zastavanom území obce. Tieto pozemky prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona do vlastníctva obce, na ktorej území sa nachádzajú. Do vlastníctva obce neprechádzajú pozemky, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona sú v správe miestneho orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu.

21. S poukazom na cit. zák. ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

22. Žalobca sa domáhal určenia vlastníctva k parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 60 m2, a to z titulu vydržania. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vlastníctvo k predmetnému pozemku nadobudla vydržaním už právna predchodkyňa žalobcu P. F., ktorá uzatvorila dňa 22.5.1998 so žalobcom kúpnu zmluvu.

23. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že darovacou a kúpnou zmluvou pod Q. XXX/XX nadobudla P. U. (F.) pozemky parc. č. XXX/XX o výmere 756 m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 1398 m2, teda spolu vo výmere 2154 m2. Ujala sa však držby o niečo väčšieho pozemku o celkovej výmere 2226 m2. Jednalo sa zrejme o ucelený oplotený pozemok, čo žalovaný v konaní nespochybňoval.

24. V období od 1.4.1964 do 31.1.1983 náš právny poriadok inštitút vydržania vôbec neupravoval. Až novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 1.4.1983 bol inštitút vydržania opätovne zvedený a to tak, že vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/19830401.html>) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Podľa § 507a ods. 3 úč. od 1.4.1983 do času uvedeného v ustanovení § 135a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/19830401.html> sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/19830401.html>) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/19830401.html>) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

25. Jedným z predpokladov vydržania podľa právnej úpravy úč. od 1.4.1983 tak, ako je tomu aj podľa súčasnej právnej úpravy, bola oprávnená (dobromyseľná) držba. Podľa § 132a ods. 1 úč. od 1.4.1983 kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. Žalovaný v konaní existenciu ostatných predpokladov vydržania u právnej predchodkyne žalobcu nesporoval. Žalovaný iba tvrdil, že po vykonanom technickohospodárskom mapovaní už nemohla byť dobromyseľná v tom, že je vlastníčkou predmetného pozemku, pretože jej vlastníctvo bolo spochybnené poznámkou zapísanou do katastra pol. vz. XXXX/XX.

26. Ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk na posúdenie ospravedlniteľnosti chyby držiteľa je aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. V danom prípade je zrejmé, že pomer plochy pozemku nadobudnutého P. F. darovacou a kúpnou zmluvou (2154 m2) a pozemku skutočne držaného (2226 m2) je zanedbateľný. Rozdiel predstavuje iba okolo 3 % z plochy, ktorú P. F. nadobudla na základe zmluvy. Súd mal teda za to, že táto ani pri náležitej opatrnosti nemohla zistiť, že skutočná výmera pozemkov, ktoré prevzala do užívania, je väčšia ako výmera kúpených resp. darovaných pozemkov. Toto v konaní nespochybňoval ani žalovaný.

27. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že v rokoch 1978 - 1982 sa uskutočnilo v kat. úz. S. C. technickohospodárske mapovanie (THM), kedy došlo k novému zameraniu skutočného užívacieho stavu pozemkov a prečíslovaniu pozemkov, t. j. pozemok parc. č. XXX/XX o výmere 756 m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 1398 m2 boli prečíslované na pozemok parc. č. XXXX o výmere 609 m2 a parc. č. XXXX o výmere 1617 m2. Podľa oznámenia katastrálneho úradu na základe toho, že zameraný užívací stav pozemkov (spolu o výmere 2226 m2) nesúhlasil so stavom právnym (o výmere 2154 m2), bola v liste vlastníctva vyznačená poznámka „právny stav nesúhlasí so stavom užívania po THM“. Po vykonanom mapovaní boli údaje jednotlivých nehnuteľností zverejnené na vtedajšom Miestnom národnom výbore, kde oprávnené osoby mohli v priebehu jedného mesiaca vzniesť námietky. Údaje, ku ktorým neboli vznesené námietky, prípadne kde boli námietky neopodstatnené, sa stali platnými údajmi katastra nehnuteľností. Právny predchodca správneho orgánu nemal v tom čase povinnosť oznamovať následný zápis poznámky na základe výsledkov mapovania.

28. Podľa názoru žalovaného po vykonanom technickohospodárskom mapovaní už právna predchodkyňa žalobcu nemohla byť dobromyseľná v tom, že je vlastníčkou predmetného pozemku, pretože jej vlastníctvo bolo spochybnené poznámkou zapísanou do katastra pol. vz. XXXX/XX. Ako však uviedol katastrálny úrad, právny predchodca správneho orgánu nemal v tom čase povinnosť oznamovať následný zápis poznámky na základe výsledkov mapovania. Teda vyznačenie poznámky do katastra nebolo P. F. oznámené. V predmetnom období neboli údaje katastra prístupné všetkým občanom prostredníctvom internetu. Pokiaľ by chcela P. F. zistiť, že takáto poznámka je zapísaná, musela by nahliadnuť do evidencie nehnuteľností alebo si vyžiadať výpis z evidencie nehnuteľností. Takéto úkony však nemožno ani pri zachovaní normálnej opatrnosti, ktorú možno požadovať, od osoby, ktorá nemá v úmysle nakladať s nehnuteľnosťou, očakávať. Pritom P. F. zjavne až do roku 1998, kedy uzatvorila kúpnu zmluvu so žalobcom, s predmetnými pozemkami nenakladala.

29. Pokiaľ ide o technickohospodárske mapovanie, ktoré sa uskutočnilo v kat. úz. S. C. v rokoch 1978 - 1982, o tom mal súd len veľmi obmedzené informácie z vyššie citovaných listov Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor. Z nich vyplýva, že po vykonanom mapovaní boli údaje jednotlivých nehnuteľností zverejnené na vtedajšom Miestnom národnom výbore, kde oprávnené osoby mohli v priebehu jedného mesiaca vzniesť námietky. Nevyplýva z nich však, kedy presne mali byť tieto údaje zverejnené, aký bol ich obsah a rozsah, a či boli jednotliví vlastníci vôbec informovaní o tom, že takúto možnosť majú. Napokon nebolo ani preukázané, že tieto údaje naozaj boli zverejnené na vtedajšom Miestnom národnom výbore. Ak aj tieto údaje zverejnené boli a vlastníci mali vedomosť o ich zverejnení, jednalo sa pravdepodobne o veľké množstvo údajov, ktoré sa týkali celého katastrálneho územia S.É. C. a boli zbierané 4 roky, je preto otázne, či boli uverejnené vo forme zrozumiteľnej pre bežného občana. Jednotlivé parcely boli totiž nielen premerané, ale aj prečíslované. Konkrétne v tomto prípade boli parc. č. XXX/XX o výmere 756 m2 a parc. č. XXX/XX X. výmere 1398 m2 prečíslované na pozemok parc. č. XXXX o výmere 609 m2 a parc. č. XXXX o výmere 1617 m2. Teda zjavne k zmene ich výmery došlo nie len v dôsledku toho, že právny stav nesúhlasil so stavom skutočného užívania. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že v konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by relevantným spôsobom spochybňovali dobromyseľnosť P. F. o tom, že jej celý užívaný pozemok, vrátane sporného, patrí, a to po celú vydržaciu dobu, teda od roku 1970 do 1.4.1984.

30. Z uvedeného vyplýva, že P. F. sa stala vlastníčkou sporeného pozemku dňa 1.4.1984 na základe vydržania.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď P. F. bola v čase, keď uzatvárala so žalobcom kúpnu zmluvu, vlastníčkou aj sporného pozemku, mohla previesť a previedla na žalobcu aj vlastníctvo sporného pozemku, a tento sa na základe kúpnej zmluvy mal stať jeho vlastníkom. Preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

32. Na záver súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, ktorá síce nepreukazuje vlastníctvo žalobcu, avšak závažným spôsobom spochybňuje nadobudnutie vlastníctva žalovaného k spornému pozemku. A to skutočnosť zistenú Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, ktorá bola uvedená v jeho liste zo dňa 21.12.2017, že prac. č. XXXX/X nemohla byť vytvorená z parc. č. XXX, teda žalovaný sa nemohol stať jej vlastníkom na základe zák. č. 180/1995 Z. z., ako sa domnieva.

33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).