Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-247-2016.pdf
PDF · 85 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/247/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu J.. T. V., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX F. K., K..Q. XXX/XX právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom 026 01 Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO: 50120000 proti žalovanému Q. D., N.. XX.XX.XXXX, A. XXX XX V., Q. XX, právne zastúpeného Mgr. Martinou Chorváthovou, advokátkou so sídlom v Martine, A. Kmeťa 28, v konaní o zaplatenie 4.200 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu v časti, kde žiada proti žalovanému zaplatenie sumy 4.200 €, sa zamieta.
II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.
III. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde v Dolnom Kubíne dňa 31.03.2016 doplnenou podaním žalobcu z 09.05.2016 a následne na Okresný súd Martin postúpenou 13.07.2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.200 € spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne od 01.04.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. K svojej žalobe žalobca pripojil písomnú zmluvu o pôžičke uzavretú medzi stranami zo dňa 01.04.2013. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že 01.04.2013 žalovanému požičal sumu 3.500 € na dobu 1 roka pri zaplatení 20 % úroku, čiže žalovaný mu mal celkovo vrátiť sumu 4.200 € do 01.04.2014. Napriek viacerým upozorneniam žalovaný žalobcovi túto sumu nezaplatil. Výzvy na zaplatenie dlhu neprevzal, a preto bol žalobca nútený obrátiť sa na súd.
2. Okresný súd v Dolnom Kubíne vydal najskôr vo veci platobný rozkaz sp. zn. 6C/31/2016 zo dňa 31.05.2016 voči, ktorému žalovaný včas dňa 21.06.2016 podal odpor. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný k odporu pripojil potvrdenie o prevzatí sumy 2.768 € a prevodné príkazy na vyššie uvedené sumy zo dňa 13.12.2013, zo dňa 20.12.2013, zo dňa 14.01.2014, zo dňa 21.01.2014, zo dňa 27.01.2014, zo dňa 05.02.2014, zo dňa 06.02.2014, zo dňa 21.02.2014 a 14.04.2014. V tomto odpore namietal dôvodnosť žaloby a uviedol, že žalobcovi všetky zapožičané peniaze vrátil. Požičaná suma spolu s úrokmi bola žalobcovi vrátená žalovaným vo viacerých platbách a to dňa 19.10.2013 sumou 2.768 € v hotovosti a potom na účet žalobcu dňa 13.12.2013 v sume 350 €, dňa 20.12.2013 sumou 407 €, dňa 14.01.2014 sumou 503 €, dňa 21.01.2014 sumou 500 €, dňa 27.01.2014 sumou 500 €, dňa 05.02.2014 sumou 200 €, dňa 06.02.2014 sumou 200 €, dňa 21.04.2014 sumou 160 € a dňa 14.04.2014 sumou 155 €. Žalovaný tak žalobcovi celkovo uhradil 5.743 €, pričom suma 1.543 € bola uhradená po vzájomnej dohode ako pôžička žalovaného žalobcovi. Z toho vyplýva, že požičanú sumu včetne dohodnutých úrokov spolu vo
výške 4.200 € žalovaný žalobcovi vrátil do 03.04.2014, a preto jeho záväzok zanikol splnením. V tejto súvislosti je žaloba nedôvodná a žiadal ju zamietnuť.
3. Žalobca na odpor žalovaného reagoval vyjadrením urobeným už prostredníctvom jeho právneho zástupcu z 23.08.2016, kde tvrdenia žalovaného namietal. Uviedol, že predložené prevodné príkazy nesúvisia s dohodnutým plnením, na základe zmluvy o pôžičke. Ide o splátky za rôzny tovar, ktorý žalobca dovážal žalovanému a tiež sa jedná o splátky rôznych menších pôžičiek, ktoré žalobca poskytol žalovanému. O tom, že sa nejedná o splátky z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 01.04.2013 svedčia aj žalobcom pripojené bankové výpisy, na základe, ktorých je zrejmé, že k takýmto podobným platbám dochádzalo už aj pred uzavretím zmluvy o pôžičke a aj pred splatnosťou danej pôžičky. Žalovaný účelovo použil splátky, ktorými plnil žalobcovi z titulu iných obchodov a priradil ich k plneniu predmetnej zmluvy o pôžičke zo dňa 01.04.2013. Žalobca si so žalovaným naviac žiadne predčasné splátky z predmetnej zmluvy o pôžičke nedohodol. Na dôkaz tejto skutočnosti pripojil žalovaný detaily transakcie o internetových platbách zo dňa 30.11.2012, zo dňa 25.03.2013, zo dňa 03.10.2013, zo dňa 20.11.2013 a duplicitne zmluvu o pôžičke zo dňa 01.04.2013. Naviac pripojil aj výzvu na úhradu dlžnej sumy, ktorú žalovaný neprevzal a to list zo dňa 19.01.2015. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný ako doklad o zaplatení sumy 2.768 € v hotovosti predložil písomné potvrdenie, tak žalobca nikdy takýto dokument svojim podpisom nepotvrdil a nikdy k úhrade dlžnej sumy nedošlo. Ide o falzifikát a pravosť takéhoto dôkazu žalobca v celom rozsahu popiera. Preto žalobca zotrval na návrhu.
4. Žalovaný reagoval duplikou podaním zo dňa 24.10.2016, kde zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odpore. Žiadal, že pokiaľ žalobca tvrdí, že splátky, ktoré žalovaný uviedol sú splátkami menších pôžičiek a platbami za dodaný tovar, aby preukázal, za aký tovar mal tieto sumy platiť, teda aby predložil nejaké dodacie listy, faktúry a pod. Naviac tvrdil, že žalobcovi dodával tovar on žalovaný a teda žalobca mu uhrádzal platby na účet za dodaný tovar. Pokiaľ žalobca popiera podpis na potvrdení o zaplatení sumy 2.768 € zo dňa 19.10.2013 žiada, aby súd vo veci pribral znalca z odboru grafológie a vykonal znalecké dokazovanie, ktorým potvrdí pravosť podpisu žalobcu. Uviedol, že on ako dlžník môže splatiť dlh aj pred lehotou zročnosti a veriteľ je povinný takéto platby prijať. Takto sa žalovaný aj správal, preto zotrval na skutočnostiach nimi konštatovaných.
5. Na pojednávaní dňa 01.12.2016 strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach, s tým však, že žalujúca strana zobrala žalobu v časti, kde žiadala priznať 0,05 % úrok z omeškania zo sumy 4.200 € denne od 01.04.2014, nakoľko táto sankcia bola v zmluve o pôžičke nazvaná ako penále z omeškania a žalujúca strana sa nevedela vyjadriť či strany dohodli úrok z omeškania, príp. poplatky z omeškania alebo iný typ majetkovej sankcie. Vzhľadom na túto skutočnosť súd konanie o tomto nároku vo výrokovej časti tohto rozsudku zastavil v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 C.s.p., keďže žalovaná strana k čiastočnému späťvzatiu žaloby námietky nemala a konala len o nároku žalobcu na zaplatenie istiny 4.200 €, ktorá pozostávala z požičanej sumy a 20 % zmluvných úrokov.
6. Žalobca naviac vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že sumy, ktoré žalovaný vkladal na jeho osobný nepodnikateľský účet a uvádza iba ich vo svojom vyjadrení, sú sumy, ktoré platil za potravinový tovar, ktorý začal dovážať z veľkoobchodu Makro v Brne. Žalobca dôsledne poprel, že by podpis na origináli dokladu, ktorým mu mal žalovaný vrátiť sumu 2.768 € dňa 19.10.2013 v hotovosti mu patrí. Uviedol, že napr. platba 503 € zo dňa 14.01.2014 bola vlastne vratkou pôžičky, ktorú si dohodli pri krátkom stretnutí v Turanoch. Tie pôžičky žalovanému poskytoval bez písomnej zmluvy. Uviedol však, že nemá doklady o tom, aký tovar pre žalovaného nakupoval v rokoch 2013,2014.
7. Žalovaný uviedol, že žalobca mu opakovane požičiaval peniaze cca 5x a matka žalobcu mu požičala asi 2x, rovnako ako ďalší príbuzný žalobcu, avšak tieto pôžičky vždy vrátil a vždy boli poskytované aj s úrokmi. Preto tvrdí, že pôžičku, ktorá je predmetom tohto konania žalovaný vrátil. Žalovaný potvrdil, že mu žalobca nosil z českého Makra nejaký tovar, ale nejednalo sa o nejaké veľké objemy a tento tovar vždy zaplatil v hotovosti pri odovzdaní tovaru. Uviedol, že k spísaniu dokumentu z 19.10.2013 na sumu 2.768 € došlo na parkovisku v Párnici, kde žalobcovi doniesol peniaze v hotovosti. Žalobca mu už vtedy vyrátaval nejaké úroky a preto sa neplatila zaokruhlená suma v tejto splátke. Platby, ktoré žalovaný žalobcovi posielal je aj pôžička 1.500 €. Žalovaný však nevedel vysvetliť rozdiel, ktorý vzniká odpočítaním sumy 1.500 € od sumy 5.743 €, ktorú celkovo mal zaplatiť, nakoľko rozdiel predstavuje sumu 4.243 €. Uviedol, že žalobca mu doposiaľ pôžičku 1.500 € nevrátil, a preto sa rozhádali. Naviac žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobcovi neprevzal doporučenú zásielku s výzvou na vrátenie pôžičky, bolo
to zrejme z toho dôvodu, že bol PN. Inak si ohľadne požičiavania rôznych súm telefonovali, avšak poprel tvrdenia žalobcu, že by ho žalobca telefonicky urgoval na vrátenie požičanej sumy.
8. Okrem výsluchu strán súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu a na návrh žalovanej strany ustanovil znalca Mgr. Danielu Novosadovú, znalkyňu z odboru písmoznalectvo
- ručné písmo, ktorá vo veci podala znalecký posudok č. 18/2017.
9. Takto vykonaným dokazovaním súd mal preukázaný tento skutkový stav veci:
10. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 01.04.2013 zmluvu o pôžičke v písomnej forme, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol pôžičku vo výške 3.500 € na obdobie od 01.04.2013 do 01.04.2014 s 20 % úrokom ročne, vyčísleným v sume 700 €. Podľa zmluvy o pôžičke, pôžička vrátane úrokov bude veriteľovi, čiže žalobcovi, do troch pracovných dní po uplynutí doby pôžičky, teda do 03.04.2014. Žalovaný preukázal listinami pripojenými do súdneho spisu, ktoré tvorili prílohu k jeho odporu voči platobnému rozkazu, že pôžičku zaplatil platbami uvedenými v odpore od 19.10.2013 do 14.04.2014, kedy žalobcovi celkovo zaplatil sumu 5.743 €, z čoho suma nad 4.200 € bola pôžičkou žalovaného žalobcovi. Pokiaľ žalobca namietal zaplatenie sumy 2.768 € v hotovosti, o čom svedčilo písomné potvrdenie, tak toto potvrdenie žalobcu bolo vyvrátené znaleckým posudkom Mgr. Daniely Novosadovej, z ktorého vyplynulo, že sporný podpis obsiahnutý na origináli potvrdenia o zaplatení čiastky 2.768 € z 19.10.2013 je pravým podpisom J.. T. V.. Žalobca tento posudok nespochybnil a nezúčastnil sa ani posledného pojednávania vo veci samej, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku. Pokiaľ žalobca namietal tvrdeniam žalovaného, že pôžička bola vrátená sumami uvedenými v odpore voči platobnému rozkazu, tak neprodukoval dôkazy preukazujúce, že by tam uvedené platby boli plneniami žalovaného z iného titulu než práve na základe tejto zmluvy o pôžičke zo dňa 01.04.2013. Preto súd mal preukázané tvrdenia žalovaného v odpore voči platobnému rozkazu, že jeho záväzok z vyššie uvádzanej zmluvy o pôžičke vo vzťahu k žalobcovi zanikol splnením.
11. Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ustanovení § 657 a 658 Občianskeho zákonníka. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Vykonaným dokazovaním bolo pre súd preukázané, že žalovaný pôžičku vrátil aj s úrokmi, platbami uvedenými v odpore voči platobnému rozkazu, o ktorých nebolo preukázané, že by boli poskytované žalobcovi na iný účel, než na ten, ktorý tvrdil žalovaný.
12. Žaloba žalobcu bola preto nedôvodná a súd ju zamietol.
13. Keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.