Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Renátou Šiškovou v spore žalobcu: P. P., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania A., Na M. č. XX/X, G.: XXXXXXXX, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: U.. F. M. advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom A., F. č. XX, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému: Metalstruct, s.r.o., so sídlom Nitra, Kmeťova č. 22/4, IČO: 47661721, zastúpeného v konaní advokátom: U.. P. O., so sídlom S., S. č. XXXX/X, G.: XXXXXXXX, o zaplatenie 3.501,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.960,32 eur, úroku z omeškania vo výške 0,05% ročne zo sumy 418,50 eur odo dňa 02.12.2016 do 06.03.2017, zo sumy 3.082,50 eur odo dňa 16.01.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 24,66 eur, z a s t a v u j e.

II/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.540,68 eur a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.540,68 eur od 07.03.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 17,07 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III/ Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou podanou dňa 19.01.2017 na Okresnom súde Nitra domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť 3.501,- eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe objednávky č. 2016001 vykonal montáže oceľových konštrukcií na stavbe ZERO GRAVITY TUNNEL, Largo, Metropolita, za čo žalovanému vystavil faktúry č. 2016/07 na sumu 2.218,50 eur a č. 2016/08 na sumu 3.082,50 eur. Žalovaný do podania žaloby čiastočne plnil na faktúru č. 2016/07, a to sumu 1.800,- eur, teda z celkovej fakturovanej čiastky 5.301,- eur, žalobca ešte neuhradil čiastku 3.501,- eur ( 5301-1800 ). Žalobca si tiež uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške a tiež nárok na náhradu trov konania.

2/ Okresný súd Nitra vo veci samej rozhodol platobným rozkazom č. k. 27Cb/8/2017 - 10 zo dňa 24.01.2017. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému do vlastných rúk dňa 02.02.2017 a žalovaný proti nemu podal odpor s vecným odôvodnením v zákonom stanovenej lehote pre podanie odporu, a preto bol uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/8/2017 - 67 zo dňa 02.05.2018 zrušený podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku v celom rozsahu.

3/ Žaloba bola spolu s prílohami a poučením žalovanému doručená dňa 02.02.2017 do vlastných rúk.

4/ Žalovaný v podanom odpore ( čl. 11 ) uviedol, že obchodný vzťah medzi stranami bol založený zmluvou č. O2016001 zo dňa 04.08.2016 a následne na základe objednávky z uvedeného dňa mal žalobca pre žalovaného vykonať montáž oceľovej konštrukcie technologických častí podľa predloženej

dokumentácie s miestom plnenia Zero Gravity Tunnel Largo Metropolita 20017, Miláno, Taliansko, pričom práce mali prebiehať od 04.08.2016 do 21.12.2016 a strany mali dohodnutú odmenu 9,- eur za hodinu. Z dlžnej čiastky žalovaný uznal čiastku 1.960,32 eur, ktorú žalobcovi aj uhradil dňa 16.02.2017. Zvyšnú časť ( 1.540,68 eur ) požaduje žalovaný započítať na základe jednostranného zápočtu zo dňa 14.02.2017, ktorý bol v uvedený deň aj zaslaný žalobcovi. Sumu 1.540,68 eur na zápočet žalovaný uplatnil ako náklady vzniknuté z porušenia ústnej zmluvy, ktorú medzi sebou zatvorili žalobca a žalovaný a na základe ktorej mal žalobca pre žalovaného vykonať dohodnutú prácu - montovanie kovových konštrukcií na stavbe vo Francúzsku s miestom plnenia 18 Avenue de la Motte 59810 Lesqui. Jednalo sa o opravy na stavbe, kde žalobca pre žalovaného v minulosti vykonával montáž konštrukcií, teda žalobca stavbu poznal a zaviazal sa žalovanému pomôcť pri vykonaní opravy. Zmluva hoci ústna, bola uzatvorená za prítomnosti viacerých osôb. Účastníci mali zakúpené letenky z Milána do Lille a späť. Žalobca sa však na letisko nedostavil s odôvodnením, že to urobil naschvál ako odplatu za predchádzajúci súkromný konflikt medzi účastníkmi. Žalobca teda úmyselne porušil zmluvu, v dôsledku čoho bol žalovaný nútený rýchlo zohnať na vykonanie opravy iného človeka a následne sa presunúť autom z Milána do miesta opravy, nakoľko termín opravy bol dohodnutý presne a musel byť zo strany žalovaného dodržaný. Vzniknuté náklady z porušenia zmluvy vo výške 1.540,68 eur žalovaný žalobcovi fakturoval faktúrou č. 16013 zo dňa 21.12.2016, pričom žalobca z tejto faktúry do podania odporu žalovanému neuhradil žiadnu sumu. Žalovaný na preukázanie svojho nároku pripojil objednávku č. 10/2015, elektronické letenky, mailovú správu zo dňa 23.12.2016, rozpis nákladov na základe nedostavenia sa na vopred dohodnuté miesto a vykonanie dohodnutej práce 31.10.2016, faktúru č. 16013, Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 14.02.2017, kópiu podacieho lístka, elektronický príkaz na úhradu, Úrokové sadzby ECB. 5/ Žalobca sa k podanému odporu vyjadril dňa 21.03.2017 ( čl. 29 ) a uviedol, že faktúra č. 16013 bola žalovaným vystavená bez právneho dôvodu, na základe čoho nemožno brať do úvahy jednostranný zápočet zo dňa 14.02.2017. Žalovaný vystavil predmetnú faktúru ako reakciu na faktúru žalobcu, teda ak žalovanému vznikol nárok na náhradu škody voči žalobcovi, mal ju vystaviť do 15 dní od vzniku škody a nie ako reakciu na faktúru žalobcu. Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaný nereagoval na list žalobcu, ktorým sa domáhal zdôvodnenia faktúry č. 16013. Žalobca nespochybňuje ústne uzatvorenú zmluvu, predmetom ktorej malo byť montovanie kovových konštrukcií na stavbe vo Francúzsku, pričom sa jednalo o opravu konštrukcie, ktorá bola vyhotovená skôr ako začal žalobca pracovať pre žalovaného. Dobré vzťahy žalobcu s investorom a jazykové schopnosti žalobcu boli dôvodom, prečo žalovaný na pomoc pri oprave oslovil žalobcu. V predmetnej zmluve si strany dohodli aj odchod na letisko, ktorý mal pre žalobcu zabezpečiť žalovaný. Žalovaný však nečakane zmenil plán a namiesto vyzdvihnutia náradia zorganizoval na byte oslavu. Žalobca vedomý si skutočnosti, že ráno idú na letisko, si šiel ľahnúť okolo 22.00 hod.. Od 07.00 hod. sa žalobca snažil žalovaného opakovane zobudiť. Žalovaný sa vlastnou vinou dostal do takého stavu, že nebol schopný ráno v deň odletu sa zobudiť. Osoby prítomné na byte potvrdili, že žalovaný si šiel ľahnúť spať okolo 05.00 hod. po ťažkej noci strávenej pitím alkoholu. Nie je pravdivé, že nedostavením sa na letisko žalobca úmyselne porušil zmluvu a spôsobil škodu žalovanému. Opak je pravdou, keď žalovaný mal zabezpečiť odvoz na letisko, no práve vinou žalovaného let nestihli. Žalovaný preto podľa žalobcu nemá nárok na náhradu škody. Okrem toho žalobca poukázal aj na ustanovenia zákona o dane z pridanej hodnoty, keď náhrada škody nie je predmetom dane z pridanej hodnoty a teda žalovaný nemal vystaviť faktúru č. 16013 s uplatnením danej z pridanej hodnoty.

6/ Žalobca dňa 04.05.2017 ( čl. 33 ) súdu písomne oznámil, že žalovaný uhradil čiastku 1.960,32 eur dňa 06.03.2017 na istinu a čiastku 24,66 eur dňa 07.03.2017 na časť úroku z omeškania.

7/ Súd v danom prípade nariadil pojednávanie, pričom žalobca na pojednávaní dňa 19.01.2018 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.960,32 eur, úroku z omeškania vo výške 0,05% ročne zo sumy 418,50 eur odo dňa 02.12.2016 do 06.03.2017, zo sumy 3.082,50 eur odo dňa 16.01.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 24,66 eur. Späťvzatie žaloby v uvedenej časti bolo potvrdené v zápisnici podpismi žalobcu a jeho právneho zástupcu ( čl. 39 ).

8/ Na pojednávaní sa vyjadrili právni zástupcovia oboch strán, žalobca, žalovaný a súd vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov U. L. a D. F., ako aj oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby s jej prílohami a ďalších listinných dôkazov ich prečítaním: Žaloba čl. 1, Plná moc čl. 2, Objednávka čl. 4, Potvrdenie o prevode čl. 5, Faktúra č. 2016/07 čl. 6, Faktúra č. 2016/08 čl. 7, Osvedčenie o registrácii DPH čl. 8, Platobný rozkaz čl. 10, Odpor proti platobnému rozkazu s prílohami čl. 11 - 25, Doplnenie odporu dokladmi čl. 27 - 28, Vyjadrenie žalobcu k odporu s prílohami čl. 29 - 31, Vyjadrenie žalobcu s

prílohami čl. 33 - 35, Späťvzatie žaloby v časti čl. 39, Plná moc čl. 45, 46, 47, Uznesenie - preddavky na trovy dôkazu čl. 51 - 52, Doklady o úhrade preddavkov čl. 56, 57, Plná moc čl. 59.

9/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol: Trváme na podanej žalobe v zmysle jej čiastočného späťvzatia. Zvyšnú časť žalovaný nezaplatil odvolávajúc sa na jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok. Faktúra vystavená žalovaným s popisom vzniknuté náklady na nezrealizovanie dohody výkonu práce a dopravenia sa na pracovisko, teda náhradu škody, však nemôžeme akceptovať. Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku a jej predpokladom je porušenie povinnosti vyplývajúceho z tohto záväzku, ako aj vznik škody a príčinná súvislosť. Existenciu všetkých troch predpokladov musí preukázať poškodený. Žalovaný však žiadnym spôsobom nepreukázal jednak vznik záväzku, na základe ktorého mal žalovaný údajne porušiť nejakú povinnosť, akú povinnosť mal žalobca porušiť, vznik a výšku spôsobenej škody, ani príčinnú súvislosť. Vystavenú faktúru s prílohou nezrozumiteľne rozpísaných položiek nemožno za žiadnych okolností považovať za dôkaz vzniknutej škody a jej výšky. Predmetná faktúra bola vystavená účelovo s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť žalobcovi jeho pohľadávku. Túto skutočnosť potvrdzuje aj fakt, že žalovaný predmetnú faktúru vystavil až 21.12.2016 ako reakciu na faktúry vystavené žalobcom, hoci podľa vyúčtovania mu mala škoda vzniknúť už 30.10.2016. Žalobca predmetnú faktúru neuznáva, bola vystavená bez právneho dôvodu a dožadoval sa u žalovaného aj bližšej špecifikácie listom zo dňa 30.12.2016, na ktorý však žalovaný nereagoval. Žalovaného jednostranné započítanie považujeme len za uznanie žalobcovho nároku. K jednotlivým položkám a chybám pri vystavovaní faktúry žalovaného sa zatiaľ nepovažujeme potrebné vyjadriť, nakoľko ju považujeme za bezdôvodnú. Žalovaný sa podobným spôsobom bráni plnenia svojich dlhov voči ostatným veriteľom, napríklad prebiehajú iné súdne konania voči žalovanému. Navrhujeme vypočuť svedkov P. X., s bydliskom Q. XXX, Q. N., ako aj C. C., s bydliskom P. XX/XX, A., ktorí boli prítomní na byte a mali by dosvedčiť skutočnosť, že vyjadrenia uvedené v odpore žalovaného nie sú pravdivé, a to konkrétne, že žalobca sa na letisko nedostavil s odôvodnením, že to urobil naschvál ako odplatu za prechádzajúci súkromný konflikt. Z rozpisu škody nie je zrejmé, či jednotlivé položky skutočne vznikli a z obsahu dohody nevyplývalo, že náklady na stravu by boli dohodnuté a rovnako z nej nevyplývalo, že by žalobca bol povinný uhradiť náklady, ktoré žalovanému mali vzniknúť so zabezpečením cesty, práve naopak, bolo dohodnuté, že náklady zaplatí žalovaný. V zmysle predbežného právneho názoru a v zmysle našich návrhov na výsluch svedkov, ktorých sme žiadali za účelom preukázania nároku na náhradu škody vypočuť, ktorý nárok však ani podľa nášho názoru nebol preukázaný, netrváme na výsluchu navrhnutých svedkov. Z rozpisu škody nie je zrejmé, či jednotlivé položky skutočne vznikli a z obsahu dohody nevyplývalo, že náklady na stravu by boli dohodnuté a rovnako z nej nevyplývalo, že by žalobca bol povinný uhradiť náklady, ktoré žalovanému mali vzniknúť so zabezpečením cesty, práve naopak, bolo dohodnuté, že náklady zaplatí žalovaný.

10/ Žalobca na pojednávaní uviedol: Súhlasím s tým, čo povedala moja zástupkyňa, celý incident vznikol z dôvodu, že pán L. ma oslovil ako človeka, ktorý vie cudzí jazyk a jeden z investorov je môj kamarát. Čo sa týka opravy, táto nebola spôsobená mnou, keďže ja som v tej dobe so spoločnosťou P. nespolupracoval. K uvedenému dňu chcem ešte uviesť, že to vzniklo nezodpovednosťou pána L. a vystavenú faktúru považujem za úplne bezpredmetnú a vystavenú nedôvodne. Pokúšal som sa s pánom L. komunikovať telefonicky, avšak dvakrát zložil a aj písomne, na čo však nereagoval. Ku dňu, kedy som sa mal dostaviť na letisko, chcem uviesť, že celú cestu organizoval pán L. a nebolo možné sa tak rýchlo dostaviť na letisko. A nemali sme sa ako dostaviť na letisko. G. mi povedal, že je to P. zodpovednosť a je mu jedno, či si prinesie vŕtačku a opraví to sám.

11/ Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol: Pokiaľ ide o upravenú výšku úrokov z omeškania, tieto úroky zanikli už započítaním, ktoré sme urobili vo februári 2017, to znamená, že ak sme započítali istinu, tak z tej istiny už nemohli byť započítané úroky z omeškania. Pokiaľ ide o tie podmienky uznania nároku a náhradu škody, žalobca uviedol, že sme nijakým spôsobom nepreukázali samotný záväzok žalobcu vykonať pre žalovaného plnenie. Poukazujeme na stanovisko PZ žalobcu zo dňa 20.03.2017, v ktorom hovorí: nespochybňujeme skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bola ústne uzavretá dohoda, na základe ktorej mal žalobca spolu so žalovaným vykonať dohodnutú prácu na stavbe vo Francúzsku, to znamená že máme za to, že vznikol záväzkovo právny vzťah, obchodnoprávny vzťah medzi žalovaným a žalobcom, ktorým si žalovaný objednal u žalobcu určité práce. Tu chcem podotknúť, že vzťah medzi žalovaným a žalobcom napriek tomu, že by to mal byť čisto obchodnoprávny vzťah, má príliš veľa prvkov občianskoprávneho vzťahu a ľudského vzťahu a vlastne toto súvisí aj s nárokom na náhradu škody, ktorý sme si uplatnili, vrátim sa teda k tomu, že k trom podmienkam na uplatnenie

náhrady škody, teda porušenie povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť, podľa nášho názoru došlo k porušeniu povinnosti v právnom vzťahu, ktorého existenciu žalobca vo svojom vyjadrení potvrdil. Máme tiež za to, že žalovanému vznikla škoda vo výške rozdielu medzi nákladmi, ktoré by vynaložil na činnosť vo francúzsku a skutočnými nákladmi, ktoré mu neodletením do Francúzska vznikli. A v podstate príčinnú súvislosť budeme preukazovať ďalej pri výpovediach. Čo sa týka témy, ktorá bola naznačená, napriek tomu, že nie je predmetom tohto konania, ja by som si túto tému dovolil trochu ozrejmiť, keďže svedkovia, ktorí sú navrhnutí zo strany žalobcu, uplatňujú voči žalovanému svoje peňažné nároky v iných konaniach na tunajšom súde. Všetky strany týchto sporov vrátane PZ, sú oboznámené so skutočnosťou, že žalovaný je vo všetkých prípadoch zhotoviteľom voči objednávateľovi, ktorým je česká spoločnosťou Strojírna Litvínov. A teda všetky strany vedia, že si žalovaný voči tejto spoločnosti uplatňuje nároky zásadne prevyšujúce sumy, ktoré sú žalované vo všetkých konaniach (žalobcu aj navrhovaných svedkov). Uvedená spoločnosť odmieta dlžné sumy vyplatiť a odvoláva sa na vady, nedorobky diela a iné škody, ktoré jej spôsobil žalovaný, avšak problémom je, že žalovaný fyzicky tieto škody nemohol spôsobiť, pretože uvedenú stavbu zhotovovali v subdodávke práve žalobca a svedkovia. Rokovania s uvedenou českou spoločnosťou sú veľmi pomalé a veľmi zdĺhavé a v podstate žalovaného mrzí prístup hlavne svedkov, ktorí ho žalujú, pritom on im niekoľko krát deklaroval a prostredníctvom svojho PZ aj preukázal ich právnym zástupcom, že je tu spor medzi žalovaným a uvedenou českou spoločnosťou, preto máme za to, že práve svedecké výpovede budú zásadným spôsobom ovplyvnené touto existenciu pohľadávky svedkov voči žalovanému, a teda existenciou súdneho sporu. Máme za to, že žalobca bol presne oboznámený, ako sa má reklamácia vo Francúzsku vykonať, a teda na základe uvedenej skutočnosti bol schopný dopraviť sa na letisko sám, odletieť do Francúzska, stretnúť sa s osobou, s ktorou bol ohľadom tej reklamácie v styku, práce vykonať a vrátiť sa naspäť do Milána. Na predloženej tabuľke je v prvej časti uvedený plánovaný náklad žalovaného s tým, že ak sa reklamácia odstráni. Miesto toho sa však šlo autom, a teda žalovanému vznikli náklady v druhej časti tabuľky a ten rozdiel si žalovaný uplatnil v rámci započítania, samozrejme k DPH súhlasíme, že toto v prípade škody nie je možné uplatniť. Prvotný rozpočet bol pre dve osoby a tú sumu aj žalovaný platil. Ja by som to celé schematicky rozdelil, za prvé na výšku škody, ktorá vznikla žalovanému a o ktorej tu môžeme viesť debaty a za druhé, a to je podstatné, či samotný nárok na zodpovednosť žalobcu naozaj vznikol. Nebudem navrhovať dôkazy o tom, že nám škoda aj naozaj vznikla. Pokiaľ ide o to, či je za škodu, v akejkoľvek výške zodpovedný žalobca, uvedomujeme si dôkaznú núdzu. Vieme navrhnúť svedeckú výpoveď, ktorou sa preukáže, že žalobca použil slovo pomsta. Navrhujeme odročenie pojednávania s tým, že zabezpečíme na pojednávanie účasť svedkov, D. F. a U. L., ktorí môžu svedčiť a vyjadriť sa k obsahu vzťahu medzi žalobcom a žalovaným a čo sa stalo potom, keď sa žalobca nedostavil na letisko.

12/ Žalovaný na pojednávaní uviedol: Z mojej strany je to asi takým spôsobom, že deň predtým sme sa dohodli, objednali sa letenky, priplatila sa batožina, na druhý deň som sa dohodol s navrhovateľom, či by mu vadilo, kedy náhodou mám ráno problém so zobudením, či ma zobudí a odvezie na letisko, ďalšia vec k tomu, je, že mal prístup k druhému vozidlu a kľudne mohol osloviť hocikoho z ostatných kolegov, aby ho odviezli na letisko, aj keď ja by som sa nedostavil priamo na danú hodinu, som pozeral náhradný plán, ďalšiu letenku pre mňa, ale pre mňa by som ešte zohnal, len 2 sa už nedali. Za týchto okolností by som sa vedel sám dostaviť na výkon reklamácie. Pri otázke, či s tým má nejaký problém ma zobudiť, alebo ma odviesť na letisko, povedal, že nemá a pri rannej potýčke, vlastne kedy sme zistili, že ušlo lietadlo, mi argumentoval to, že to mám odplatu za spory medzi priateľkou, za jej kaderníctvo a za auto. A ostatné už bolo všetko povedané. Musel som zobrať auto a človeka, ktorý to pôjde opraviť. Svedkovia, ktorí majú vypovedať, by pred polrokom vypovedali úplne inak, pretože teraz už im dlžím peniaze, keďže aj mne investor nevyplatil. Žalobcu som na opravu potreboval aj kvôli jazyku, s tým, že ak by sme leteli, tak na letisku bol investor, ktorý by zabezpečil ubytovanie a žalobca by sa vedel dohovoriť s investorom. Osoba, ktorú som na opravu zabezpečil miesto žalobcu a ani ja, sme sa nevedeli dohovoriť, ale miesto opravy sme našli podľa navigácie a k oprave sme jazyk nepotrebovali.

13/ Svedok U. L. na pojednávaní uviedol: S obomi stranami sa poznám z roboty. Viem, o čo sa tu jedná. Boli dohodnutí na ceste do Francúzska na reklamačku, že pôjdu lietadlom. Nešli lietadlom, ale šli autom. Neviem, aké boli hodiny, čas, je to už pomaly 2 roky, ale dohodli sa na určitej hodine a pán P. ho aj budil, ale pán L. sa nezobudil a potom vznikol tento problém. Mne je ťažko o tom hovoriť, lebo ja som spal a zachytil som potom krik. Kričal pán L.. Svedok ďalej odpovedal na položené otázky: Večer predtým sa páni L. a P. dohadovali, kedy pôjdu, kedy je let a veci okolo toho. K tomu, o čom sa žalobca so žalovaným ráno hádali, svedok uviedol, že sa zobudil až keď už vlastne bolo po tom, takže nevie, o čom sa hádali. Ku skutočnosti, prečo p. P. p. L.

nezobudil, svedok uviedol, že to p. P. nejako nezdôvodňoval, budil ho jeden krát, druhý krát a nezobudil ho. Večer pred odletom bola oslava, pilo sa a pán L. hovoril pánu P., že sa opije, ale že nech ho zobudí aj keby čo bolo. Žalobca žalovaného budil, keby nechcel, tak by ho nebudil. Žalobca a žalovaní boli dohodnutí sa dostaviť na letisko autom a spolu. Svedok šiel spať skôr, nevie presnú hodinu, ale určite šiel pán L. spať neskôr. Pán P. šiel spať skôr ako svedok. Pán P. bol prítomný na tej party, keďže boli v jednom byte, tak tam bol a možno si aj niečo dal, to už svedok nevie. K otázke, ako znela dohoda medzi pánom P. a pánom L. ohľadne tej reklamácie a či bol svedok prítomný pritom, ako sa dohadovali, alebo to počul sprostredkovane, svedok uviedol, že bol pri tom a oni sa o tom aj viackrát bavili, nebolo to iba raz, možno sa bavili o tom aj celý deň.

14/ Svedok D. F. na pojednávaní uviedol: Pre pána L. som robil a pán P. bol kolega. Mali ísť na cestu Francúzska a deň predtým sa dohodli, že pán P. odvezie pána L.. Ráno som spal a pán P. tvrdil, že budil pána L., to ale neviem, ja som sa zobudil až na krik a neviem či ho budil. Svedok ďalej odpovedal na položené otázky: K obsahu rozhovoru pánov L. v P. večer predtým svedok uviedol, že sa dohodli, že si pán L. chce vypiť a pýtal sa pána P., či ho odvezie na letisko a či sa môže na neho spoľahnúť, že ho zobudí. K hádke, ktorá mala byť nasledujúce ráno, svedok uviedol, že sa hádali preto, že prečo p. P. nezobudil p. L. a on povedal, že ho budil 2 krát. Žiadny iný dôvod nebol. Na letisko sa malo ísť na aute p. L.. Večer predtým bolo firemné posedenie. Boli tam všetci, žalobca asi nepil, t. j. W., X., F., L., L., C. a ďalej si už svedok nepamätá.

15/ Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Žalobca a pôvodný žalovaný medzi sebou uzatvorili Zmluvu o dielo v ústnej forme, a to na základe objednávky č. 2016001 zo dňa 04.08.2016 ( čl. 4 ). Žalobca pre žalovaného vykonal dohodnuté práce riadne a včas, preto si za ich vykonanie vyúčtoval sumu 5.301,- eur - faktúrou č. 2016/07 sumu 2.218,50 eur ( čl. 6 ) a faktúrou č. 2016/08 sumu 3.082,50 eur ( čl. 7 ). Žalovaný pred podaním žaloby uhradil žalobcovi časť dlžnej sumy z faktúry č. 2016/07 vo výške 1.800,- eur ( čl. 5 ). Vo zvyšnej časti zostal nárok žalobcu neuhradený, preto si ho žalobca uplatnil žalobou spolu s úrokom z omeškania a nárokom na náhradu trov konania. Žalovaný sa v konaní bránil podaním odporu a tým, že medzi ním a žalobcom bola uzatvorená aj ďalšia zmluva, predmetom ktorej malo byť vykonanie opravných prác žalobcom pre žalovaného čo však žalobca nesplnil, teda opravu požadovanej konštrukcie nevykonal, čím žalovanému spôsobil škodu, ktorú si žalovaný uplatnil vo výške 1.540,68 eur s DPH ( faktúra čl. 21, rozpis škody čl. 20 ). Takto vyčíslený nárok na náhradu škody si žalovaný započítal jednostranným zápočtom ( čl. 22 ). Zvyšnú časť nároku žalobcu ( 1.960,32 eur ) žalovaný v podanom odpore uznal.

16/ Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

17/ Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

18/ Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

19/ Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

20/ Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

21/ Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal plniť ich.

22/ Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

23/ Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. 24/ Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

25/ Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

26/ Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

27/ Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa § 17 ods. 1 zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. <http:// www.nbs.sk/_img/Documents/ZAKLNBS/LEGISLAT/Z6592007.PDF> a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR).

28/ K prvému dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby 0,00%, teda úrok z omeškania mohol byť najviac 9,00%.

29/ Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

30/ Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

31/ Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

32/ Podľa § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

33/ Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

34/ Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti. 35/ Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

36/ V zmysle § 373 Obchodného zákonníka sú predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť ( kauzálny nexus ), a to protiprávny úkon verzus vznik škody. Všetky tri predpoklady majú objektívnu povahu. Ak zodpovedná strana preukáže, že k nesplneniu

jej povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť ( § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka ), vtedy sa od zodpovednosti môže oslobodiť ( liberovať ). Poškodený musí vedieť preukázať, že sa vyskytli všetky tri predpoklady zodpovednosti za škodu a naopak ten, ktorý škodu spôsobil, musí preukázať okolnosti vylučujúceho jeho zodpovednosť. Ak sa mu podarí ich preukázať, je tým oslobodený od povinnosti nahradiť škodu. Vznik škody musí preukazovať poškodený a to, že škodnou udalosťou došlo k zmenšeniu jeho majetku. V ponímaní Obchodného zákonníka je to určite ujma, ktorá vznikla poškodenému na majetku a je vyjadriteľná v peniazoch. Existujú dva druhy škôd, a to skutočná škoda ( damnum emergens ) a ušlý zisk ( lucrum cessans ). Skutočná škoda predstavuje zmenšenie majetku poškodeného, a to v dôsledku zničenia, poškodenia, no i straty veci, ktorá tvorí jeho majetok. Ušlý zisk spočíva v tom, že nenastalo zväčšenie majetku poškodeného, ktoré keby nebola vznikla škoda, bolo by možné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý zisk sa z hľadiska ich náhrady nepodmieňujú. Znamená to, že nárok na náhradu ušlého zisku nezávisí od vzniku skutočnej škody, ale iba od vzniku ušlého zisku. Vznik škody, rozsah skutočnej škody a rozsah ušlého zisku musí preukázať poškodený. V ustanovení § 379 Obchodného zákonníka sa určuje rozsah škody. Zistenú škodu musí povinná strana nahradiť oprávnenej strane. Samozrejme sa myslí škoda skutočná aj s ušlým ziskom. Poškodený musí však preukázať rozsah oboch škôd. Za škodu považujeme aj ujmu, ktorá vznikla poškodenej strane a na základe toho musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Obsahom skutočnej škody ( damnum emergens ) je najmä: a) zmenšenie majetku poškodenej strany, následkom škodnej udalosti (poškodenie, zničenie, alebo strata hmotného majetku), b) zníženie alebo strata, ktorá môže byť spôsobená buď obmedzením alebo zánikom majetkových práv (najmä pohľadávok, napríklad v dôsledku premlčania), c) škody, vďaka ktorým došlo k zastaveniu vykonávania majetkových práv a boli márne vynaložené náklady, d) vynaložené náklady vzniknuté poškodenému, ktoré by neboli, keby sa nestala škodná udalosť V ustanovení § 380 Obchodného zákonníka ide výslovne o účelne vynaložené náklady poškodenej strany, ktoré vznikli v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Je to teda taká ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti, a preto ju musí povinná strana nahradiť ako súčasť škody. Táto škoda sa líši od inej škody tým spôsobom, že k zmenšeniu majetku poškodeného dochádza jeho konaním, a to platením nákladov. Toto konanie je ale vynútené tým, že druhá strana porušila svoju povinnosť. Teda, že škoda by nebola vznikla, keby si povinná strana splnila svoju povinnosť. Aby sa odvrátil alebo zmiernil rozsah náhrady škody, vtedy sa náklady, ktoré vynakladá poškodená strana ( a tým zmenšuje svoj majetok v zmysle § 380 Obchodného zákonníka ), musia odlišovať od nákladov vynaložených v zmysle § 384 Obchodného zákonníka. V ustanovení § 381 Obchodného zákonníka sa hovorí, že len v prípade, ak z dôvodu porušenia povinnosti povinnou stranou zo záväzkového vzťahu došlo na strane poškodenej strany k stratám na zisku, zostáva už len na zvážení poškodenej strany, či si na povinnej strane uplatní skutočný ušlý zisk ( lucrum cessans ), ktorý treba preukázať alebo náhradu zo zisku dosiahnutého v poctivom obchodnom styku. Ak sa podarí preukázať ušlý zisk, rozhoduje zistená príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a ušlým ziskom. Ďalej je potrebné uviesť, že poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. Ustanovenie § 376 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením. Znamená to, že zmluvné strany nemôžu jeho účinky ani vylúčiť a ani sa od neho odchýliť. Pre oslobodenie od náhrady škody je dôležité nielen pozitívne konanie, ale aj opomenutie poškodeného konať v súlade so zmluvou. Poškodenému nárok na náhradu škody nevzniká, ak povinná strana nesplnila svoju povinnosť, kvôli konaniu samotnej poškodenej strany. Vzhľadom na to, že spomínané konanie nie je nijakým spôsobom v zákone špecifikované, môže ísť o akékoľvek aktívne konanie, ktoré zapríčiní nesplnenie povinnosti povinnej strany. Poruší sa tým záväzok povinného, ktorý vyplýva zo zmluvy. Dôsledkom toho vznikne oprávnenému škoda. Poškodenému tiež nevzniká nárok, ak je nedostatok súčinností, na ktorú bola poškodená strana povinná zo zmluvy alebo zo zákona, prípadne z iného právneho predpisu. Súčinnosťou sa v tomto prípade chápe povinnosť konať tak, aby sa predišlo vzniku škody, ktorá mu vyplýva zo záväzkového právneho vzťahu. Hovoríme o nedostatku súčinnosti, ktorá je istým spôsobom kvalifikovaná a vymedzená vo vzťahu k predchádzaniu vzniku škody. Je tu ale potrebné rozlišovať medzi nedostatkom súčinnosti a nedostatkom súčinnosti potrebnej na plnenie

záväzku. Pokiaľ vo vzťahu k povinnosti predchádzať škodám je nedostatok kvalifikovanej súčinnosti, dôjde k oslobodeniu od povinnosti nahradiť škodu. Tento nedostatok súčinnosti, ktorá je všeobecne potrebná na plnenie záväzku v zmysle § 365 Obchodného zákonníka, vylučuje omeškanie dlžníka. Znamená to, že nemôže vzniknúť ani jeho povinnosť nahradiť škodu. Nedostatok tejto súčinnosti, ak sa jedná o omeškanie veriteľa, má za následok porušenie povinnosti povinného a oprávnenému tak vznikne škoda. Ak ide o omeškanie veriteľa, potom by nebol dlžník v omeškaní, neporušil by si ani povinnosť a zodpovednosť za škodu by neprichádzala do úvahy. Ustanovenie § 376 Obchodného zákonníka predpokladá, že dlžník neposkytne iné spolupôsobenie ako to, ktoré bolo dohodnuté v zmluve alebo v ustanoveniach o príslušnom zmluvnom type. Poškodený si v oboch prípadoch škodu zapríčinil sám, a preto § 376 Obchodného zákonníka hovorí, že osoba, ktorá inak poruší povinnosť zo záväzku, za túto škodu nezodpovedá. Vznik škody u poškodeného tak nie je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti povinného. Ak povinný nemá zodpovedať za škodu, vyžaduje sa príčinná súvislosť, ktorá má byť medzi konaním alebo nedostatkom súčinnosti poškodeného (v záväzkovom vzťahu veriteľa) a medzi porušením povinnosti povinného (v záväzkovom vzťahu dlžníka). Povinnú stranu zaťažuje dôkazné bremeno, a preto musí dokázať, že oprávnená strana spôsobila porušenie povinností. Pokiaľ malo konanie poškodeného vplyv len na vzniku časti škody, potom sa táto časť nenahrádza. V tomto prípade nemožno hovoriť o spoluzodpovednosti poškodenej strany, kvôli tomu, že by zodpovedala sama sebe. Ide teda o spolupôsobenie škody poškodeným. V tomto prípade chýba príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zodpovednou osobou a vznikom škody. Chýba teda jeden zo základných predpokladov vzniku povinnosti nahradiť škodu. V spomínanom prípade sa preto neprizná nárok na náhradu škody poškodenej strane. Na vznik práva na náhradu škody musia byť ďalej splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti ( kauzálneho nexusu ) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. I ÚS/177/2008 zo dňa 01.03.2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním ( opomenutím ) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Uvedené je explicitne vyjadrené aj v normatívnom texte Obchodného zákonníka, ktorý uvádza, že kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím ( porušenie právnej povinnosti ) a následkom ( vzniknutou škodou ). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody ( damnum emergens ) alebo ušlého zisku ( lucrum cessant ) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená ( domnelá ), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" ( uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi ). Jednoznačne predmetné tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. R21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti.

37/ S ohľadom na vykonané dokazovanie, najmä vyjadrenia strán sporu, výsluchy svedkov a predložené listinné dôkazy, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná v celom rozsahu, preto jej vyhovel ( v časti, v ktorej nebola žaloba vzatá späť ). Súd mal v konaní preukázané, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v ústnej forme, predmetom ktorej bolo vykonanie montážnych prác na stavbe ZERO GRAVITY TUNNEL. Žalobca v konaní preukázal, že si montážne práce žalovaný u neho objednal písomnou objednávkou č. 2016001 ( čl. 4 ) zo dňa 04.08.2016, v ktorej bola zároveň dohodnutá cena diela, a to 9,- eur na hodinu. Nárok žalobcu je nesporný aj s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný v konaní nárok žalobcu nenamietal a zároveň pred začatím konania uhradil žalobcovi časť nároku vo výške 1.800,- eur a počas konania uhradil ďalšiu čiastku vo výške 1.960,32 eur na istinu a 24,66 eur na úrok z omeškania. Nárok žalobcu tak v konaní nebol sporný, pričom čiastočné plnenie záväzku žalovaným má podľa súdu aj účinky uznania zvyšku dlhu. Súd žalobcovi priznal aj nárok na úrok z omeškania vo

výške 8% ročne, ktorú si žalobca uplatnil v súlade s právnymi predpismi, keďže výška úroku z omeškania nebola medzi stranami dohodnutá. Keďže v priebehu konania došlo k čiastočnej úhrade istiny, žalobca časť úroku z omeškania vyčíslil ( úrok z omeškania z faktúry č. 2016/07 bol uplatnený zo sumy 418,50 eur odo dňa 02.12.2016 do 06.03.2017 - po vyčíslení žalobcom vo výške 8,62 eur a úrok z omeškania z faktúry č. 2016/08 bol uplatnený zo sumy 3.082,50 eur odo dňa 16.01.2017 do 06.03.2017 - po vyčíslení žalobcom vo výške 33,11 eur ). Spolu tak vyčíslený úrok z omeškania predstavuje sumu 41,73 eur, z ktorého žalobca už časť plnil, a to vo výške 24,66 eur ( čl. 34 ). Zostatok vyčísleného úroku z omeškania tak predstavuje sumu 17,07 eur, ktorý súd žalobcovi rovnako priznal. Nevyčíslený úrok z omeškania tak bol žalobcovi priznaný vo výške 8% ročne z neuhradenej časti istiny 1.540,68 eur, a to odo dňa 07.03.2017 až do zaplatenia. 38/ Žalovaný v konaní namietal, že nárok žalobcu v časti 1.540,68 eur zanikol započítaním, keď žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že žalobca nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonať opravu konštrukcie vo Francúzsku. Žalovaný svoj nárok na náhradu škody špecifikoval v prílohe odporu ( čl. 20 ) a podľa tohto náklady žalovaného za porušenie zmluvy žalobcom pozostávajú z náhrady na: cestovné z Milána do Lille a späť ( 2 x 321,30 eur ), diaľničné a mýtne poplatky ( 2 x 121,- eur ), čas strávený cestou 14 hodín + 12 hodín ( 252,- eur + 216,- eur ), čas vyhradený na prácu ( 27,- eur ), náklady na stravu na 2 osoby ( 180,- eur ), ušlý zisk z neprítomnosti v Miláne ( 150,- eur ) a letenky ( 87,50 eur ). Celkovo teda náklady žalovaného, ktoré žalovaný mal so zabezpečením opravy konštrukcie, ktorú mal vykonať žalobca, ale nevykonal, predstavujú sumu 1.797,10 eur. Žalovaný mal predpokladané náklady vo výške 513,20 eur. Teda ako škodu si v konaní uplatňuje žalovaný rozdiel medzi reálne vzniknutými nákladmi a predpokladanými nákladmi, t. j. škodou je suma 1.283,90 eur ( 1.797,10-513,20 ). K takto vyčíslenej škode žalovaný fakturoval žalobcovi aj daň z pridanej hodnoty ( čl. 21 ) vo výške 256,78 eur, spolu si teda uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.540,68 eur. Takto uplatnený nárok na náhradu škody žalovaný poňal do Jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok zo dňa 14.02.2017 ( čl. 22 ), podľa ktorého tak pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto spore ( v neuhradenom zvyšku 1.540,68 eur ) a pohľadávka žalovaného vzniknutá z titulu nároku na náhradu škody vo výške 1.540,68 eur, zanikli dňom 17.01.2017, teda dňom, kedy sa po prvýkrát stretli. S takto uplatnenou námietkou žalovaného sa súd na základe vykonaného dokazovania nestotožnil a podľa súdu nedošlo k zániku časti pohľadávky žalobcu ( 1.540,68 eur ) jednostranným zápočtom zo strany žalovaného. Započítací prejav žalovaného vyhodnotil súd ako nejasný a neurčitý, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal existenciu pohľadávky, ktorú žiadal započítať. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobca porušil povinnosti dohodnuté v ústnej zmluve o vykonaní opravy na konštrukcii vo Francúzsku, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a tiež nepreukázal, že konanie žalobcu bolo zavineným protiprávnym konaním. Napokon žalovaný nepreukázal ani samotný vznik škody, túto len špecifikoval vo svojom výpočte ( čl. 20 ), pričom z uvedeného výpočtu nie je zrejmé, že by žalovaný uvedené náklady aj skutočne vynaložil, žalovaný tieto náklady ničím nepodložil ( okrem už spomínaného vlastného výpočtu ) a v prípade ušlého zisku nie je zrejmý ani výpočet, akým žalovaný výšku ušlého zisku určil. V neposlednom rade je nepochybné, že v časti 256,78 eur ( DPH ) je nárok žalovaného nedôvodný bez ohľadu na skutočnosť, či škoda vznikla a či je za ňu zodpovedný žalobca, keďže náhrada škody nepodlieha dani z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného možno skonštatovať, že nedošlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného, keď existencia pohľadávky žalovaného nebola preukázaná. Pohľadávka žalobcu v rozsahu 1.540,68 eur teda nezanikla započítaním. Z vykonaného dokazovania, najmä z vyjadrení oboch strán sporu, ako aj z vyjadrení svedkov vyplýva, že sa žalobca a žalovaný ústne dohodli, že dňa 30.10.2016 pôjdu letecky z Milána do Lille, kde ich bude čakať investor, ktorý zabezpečí ubytovanie a na stavbe v mieste 18 Avenue de la Motte 59810 Lesqui žalobca vykoná opravu kovovej konštrukcie. Odvoz na letisko mal byť zabezpečený žalovaným a jeho autom. Z jednotlivých výpovedí je zrejmé, že večer pred plánovaným odletom ( 29.10.2016 ) bola oslava/ firemné posedenie, počas ktorého žalovaný pil alkohol a šiel spať nadránom, pričom z výpovede žalobcu ako aj svedkov je zrejmé, že žalobcovi sa nepodarilo zobudiť žalovaného, a preto nestihli let do Francúzska. Z takéhoto konania nie je zrejmé, že žalobca porušil svoje zmluvné povinnosti zakladajúce nárok na náhradu škody. Povinnosťou žalobcu v zmysle ústnej dohody bolo vykonať opravu uvedenej konštrukcie vo Francúzsku, nie zobudiť ráno dňa 30.10.2016 žalovaného. Žalovaný od žalobcu požadoval, aby ho ráno pred odletom zobudil, o čo sa žalobca aj opakovane pokúšal, avšak pre správanie sa žalovaného v noci pred odletom ( oslava a požívanie alkoholu do ranných hodín ), sa mu nepodarilo žalovaného zobudiť. Táto skutočnosť však nie je porušením zmluvy zo strany žalobcu. Tvrdenie žalovaného, že ho žalobca nezobudil naschvál ( z pomsty, za odplatu ), sa v konaní nepodarilo preukázať. Ako vyplýva z dokazovania, cestu na

miesto vykonania opravy mal zabezpečiť práve žalovaný, ktorý však túto časť ústnej dohody sám ako poškodený nesplnil. Nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný následne náhradným spôsobom dopravy ( autom ) šiel opravu vykonať s inou osobou ako so žalobcom, s ktorým mal uzatvorenú ústnu dohodu o vykonaní opravy a toto žalovaný v konaní ani nevysvetlil. Je teda nepochybné, že pre nárok na náhradu škody v tomto prípade neboli splnené základné predpoklady: 1/ nebol preukázaný vznik škody ( že došlo k zmenšeniu majetku žalovaného, ani že nedošlo k jeho zväčšeniu, resp. žalovaný nepreukázal ani vynaloženie prezentovaných nákladov ), 2/ v konaní nebolo preukázané, že by došlo k protiprávnemu úkonu žalobcu, ktorý by zakladal nárok na náhradu škody, 3/ príčinná súvislosť a skúmanie jej existencie, je v dôsledku absencie prvých dvoch podmienok v danom prípade bezpredmetná. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažovalo žalovaného, ktorý bol povinný nepochybne preukázať splnenie všetkých podmienok pre nárok na náhradu škody ( jej vznik, protiprávne konanie žalobcu, príčinnú súvislosť medzi škodou a konaním žalobcu a z toho následne aj splnenie podmienky zodpovednosti za škodu ). Žalovaný toto bremeno neuniesol, preto nemôže byť v spore úspešný vo svojej obrane spočívajúcej v tvrdení, že k zániku časti pohľadávky došlo započítaním nároku žalobcu so škodou, ktorá mala vzniknúť žalovanému. Pre úplnosť súd uvádza, že aj v prípade, že by žalovanému škoda vznikla, táto skutočnosť samotná nepostačuje pre kvalifikované priznanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu v časti 1.540,68 eur nezanikla.

39/ Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

40/ Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

41/ Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

42/ Podľa § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

43/ Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

44/ Keďže žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.960,32 eur, úroku z omeškania vo výške 0,05% ročne zo sumy 418,50 eur odo dňa 02.12.2016 do 06.03.2017, zo sumy 3.082,50 eur odo dňa 16.01.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 24,66 eur predtým, než začalo predbežné prejednanie sporu, resp. pojednávanie, nebol potrebný k tomuto úkonu súhlas žalovaného. Zároveň s ohľadom na skutočnosť, že návrh na späťvzatie bol doručený súdu až potom, ako bola doručená žaloba žalovanému, rozhodol súd o čiastočnom späťvzatí žaloby až v rozhodnutí o veci samej.

45/ Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.960,32 eur, úroku z omeškania vo výške 0,05% ročne zo sumy 418,50 eur odo dňa 02.12.2016 do 06.03.2017, zo sumy 3.082,50 eur odo dňa 16.01.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 24,66 eur, zastavil.

46/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47/ Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49/ Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50/ Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

51/ Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

52/ V danom prípade o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 s prihliadnutím na § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd pritom vychádzal zo skutočností, že žalobca mal v konaní úspech v rozsahu uplatneného nároku na zaplatenie 1.540,68 eur s príslušenstvom z dôvodu oprávneného uplatnenia tohto svojho nároku a v rozsahu nároku na zaplatenie 1.960,32 eur s príslušenstvom vo výške 24,66 eur došlo k zastaveniu konania pre správanie sa žalovaného ( úhrada tejto časti pohľadávky až po začatí konania ). Žalobca vzal bez uvedenia dôvodu späť žalobu aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05% ročne zo sumy 418,50 eur odo dňa 02.12.2016 do 06.03.2017, zo sumy 3.082,50 eur odo dňa 16.01.2017 do zaplatenia, avšak ide o späťvzatie v nepatrnej časti ( 0,05 eur + 0,13 eur + doposiaľ neurčiteľná výška, keďže nedošlo k uhradeniu časti istiny ). S ohľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že spolu tak možno na úspech žalobcu v spojení s nezavinenou časťou zastaveného konania pripísať 100% a v tomto rozsahu preto aj žalobcovi priznal nárok na trovy konania.

53/ Po právoplatnosti konečného rozhodnutia bude vec predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydá osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania, pričom ohľadom nároku bude vychádzať z právoplatného rozhodnutia sudcu.

54/ Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 55/ Lehotu na splnenie povinnosti - 3 dni od právoplatnosti rozsudku - tak určil súd podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.