Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Pc-53-2017.pdf
PDF · 83.49 KB
Case nature
Area
Subarea
11Pc/53/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky/ manželky T.. W. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom U. XX, C. a manžel T.. T. Š., G.. XX.X.XXXX, bytom U. XX, C., v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania Ing. W. Š. rod. W. a Ing. T. Š. uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu ObNv Košice II vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka/manželka návrhom doručeným súdu dňa 2.8.2017 žiadala, aby rozviedol manželstvo, nakoľko neplní spoločenský účel.
2. Manžel s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil.
3. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 21.7.1979, čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu ObNV Košice II vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX. U oboch išlo o manželstvo prvé. Počas manželstva sa narodili dve deti, ktoré sú plnoleté. Posledné spoločné bydlisko mali v C.Š. G. U. Č.. XXX/XX.
4. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že sa zoznámili v januári 1977. Manželstvo uzavreli z lásky po jeden a pol ročnej známosti. Okrem menších nedorozumení bolo manželstvo harmonické až do roku 1990. K narušeniu manželských vzťahov došlo zhruba okolo roku 1990, keď manžel nadviazal dôvernú známosť s kolegyňou z práce a následne aj s inou osobou, predtým priateľkou a známou. Od uvedenej doby sa manžel voči nej začal správať neúprimne, odmietal sa o probléme zhovárať a riešiť ho. Stále odmietal fakt, že tento problém, ktorý ju trápi a narúša harmonický manželský vzťah tu je. Takto žili dlhé roky. Navrhovateľka sa snažila potláčať svoje pocity nedôvery a žiť si život matky, manželky a venovať sa práci. Nie vždy sa jej to darilo a končilo to väčšinou konfliktom, za ktorý podľa manžela niesla zodpovednosť. Zanechalo to u nej stopy aj na zdraví. Spoločný život bol dosť napätý. Často manžela podozrievala, že ju zavádza. Manžel sa ku nej správal odmietavo a bezcitne. Nezaujímali ho jej citové rozpoloženie a tvrdil, že sú to jej domnieky. Veľakrát to vyústilo v hádku. Časom si zvykla na fakt, že manžel mal aj svoj život mimo nej. V záujme udržania dobrých rodinných vzťahov a nerušenia výchovy detí sa zmierila s touto skutočnosťou. Verila, že časom ho to prejde a opäť si budú môcť dôverovať. Posledných desať rokov sa komunikácia medzi nimi zhoršila natoľko, že sa vyhýbal jeden druhému a nezotrvali v dlhšom rozhovore, pretože to končilo hádkou. Mali protichodné názory skoro na všetko o čom sa rozprávali. Intímny život sa dostával do úzadia. Obmedzili spoločný život na podporu deťom a
navedenie domácnosti a problémov okolo nej. Došlo k citovému ochladeniu a nezáujmu jeden o druhého, napriek tomu, že ich spoločenský a rodinný život pokračoval v prijateľnej podobe pre okolie. Následne po tomto období v roku 2011 došlo z jej strany k nadviazaniu citového vzťahu s dávnom známym priateľom. Tento vzťah sa prehlboval každou jednou komunikáciou. Navrhovateľka si je vedomá, že neprispela k zlepšeniu vzťahov s manželom keď sa stretávala a bola v telefonickom kontakte s bývalým priateľom. Našla v ňom blízkeho človeka, s ktorým si rozumela názorovo aj ľudsky. Manžel sa o tomto dozvedel a situácia sa vyhrotila. Odvtedy ubehlo šesť rokov a za toto obdobie nedokázali urobiť obaja nič v prospech zlepšenia spolužitia. Viac ako dva roky sa intímne nestýkajú. Navrhovateľkina dôvera voči manželovi je skoro žiadna a u manžela predpokladá to isté. City sú totálne ochladnuté a už komunikujú len v medziach slušnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné z jej strany opäť naštartovať harmonické spolužitie s manželom a preto aj v prospech jeho šťastia a pokojného života žiada o rozvod manželského zväzku, aby každý mohol pokračovať svoju vlastnou cestou, ktorá sa mu páči.
5. Navrhovateľka v ďalšom uviedla, že má dlhodobo pocit sklamania. Upriamila starostlivosť na maloleté deti, na prácu. Uviedla, že situácia je nemenná. Nevie napraviť 35 rokov manželstva a manželovi neverí. Na podanom návrhu trvá v plnom rozsahu.
6. Z výpovede manžela súd zistil, že s návrhom nesúhlasí. 40 rokov čo spolu existovali majú veľké dve deti, ktoré sú už samostatné, 5 vnúčat, majú rodinu. Prežili život podľa neho úplne normálny. Samozrejme, že v manželstve boli aj hádky, ale boli aj pekné veci. Nadobudli majetok a žili pekný život. Pred šiestimi rokmi sa manželka stretla s bývalým priateľom, čo sa stáva, avšak nevidí dôvod na to, aby sa o tom nevedeli porozprávať. Pokiaľ však manželka trvá na tom, nič s tým urobiť nevie. Viac k veci nemá čo uviesť.
7. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8. Podľa ust. § 19 ods. 1, 2 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
9. Podľa ust. § 22 Podľa ust. § 22 citovaného zákona, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Podľa ust. § 27 ods. 1,2 zák. č.36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
12. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o rodine (§ 18,19), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat
medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia základných funkcií manželstva.
13. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a navrhovateľka nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.
14. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, navrhovateľka odmieta obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.
15. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.
16. Súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k právnemu záveru , že manželstvo účastníkov konania vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti obnovenia jeho základných funkcií nemôže plniť svoj účel a vzhľadom na jednoznačný postoj navrhovateľky ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas dlhodobého spolužitia boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako aj správanie manželov súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva. Rozvod manželstva ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z ustanovenia § 23 Zákona o rodine citovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva a to, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé prípady, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je odôvodnený, len ak sú splnené podmienky ustanovené v § 23 Zákona o rodine, teda ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny kvalifikovaný rozvrat vzťahu medzi manželmi daný intenzitou rozvratu a dĺžkou jeho trvania, ako to vyplýva zo skutkového stavu zisteného súdom a dovoľuje záver, že skončenie manželstva účastníkov konania rozvodom má svoje zákonné opodstatnenie. Súd na základe uvedených skutočností dospel k presvedčeniu, že je vylúčený predpoklad, že manželstvo navrhovateľky a manžela by v budúcnosti plnilo svoj účel, najmä pre absenciu citového zblíženia manželov, ktoré je nevyhnutným predpokladom spolužitia manželov vo vzájomnej zhode poskytujúci si podporu a pomoc. Vo vzťahu k vyjadreniam manžela súd dodáva, že ako manžela nežijú spolu v citovom zblížení , intímne sa nestýkajú od júla 2015, navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala a nemieni obnoviť manželské spolužitie. Komplikované manželské spolužitie účastníkov a dôvody rozvratu manželstva bolo preukázané hlavne výpoveďami oboch účastníkov, ktoré sú diametrálne odlišné a prejavil sa úplne rozdielny náhľad na riešenie problémov v manželstve. Napokon ani manžel neprejavil žiadnu čo i len formálnu snahu o reparáciu vzťahu medzi manželmi, z ktorej by bolo možné vyvodiť, že existuje aspoň minimálna možnosť obnovenia manželského spolužitia účastníkov konania.
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.