Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoKR-8-2016.pdf
PDF · 113.67 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoKR/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: KP recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 46 404 503, správca úpadcu: Dubnický Metalurgický Kombinát, s. r. o. v konkurze, so sídlom Továrenská 56, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 46 647 414, proti žalovanému: Kolman s.r.o., so sídlom Murgašova 1759/54, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36 719 901, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. ROJKO s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 251 794, v spore o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 8. marca 2016 č. k. 37Cbi/28/2015-110, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom, vydaným za platnosti O.s.p. súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v sume 309,03 Eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že právny úkon úpadcu a to kúpna zmluva zo dňa 14.02.2014, v znení jej príslušného dodatku č. 1 zo dňa 27.02.2014, dodatku č. 2 zo dňa 05.03.2014, dodatku č. 3 zo dňa 11.03.2014 a dodatku č. 4 zo dňa 12.03.2014, uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej sa úpadca zaviazal dodať žalovanému kovový odpad po likvidácii nasledovných zariadení: 1 ks kovový lis pre voľné kovania ckv XXXX, výroba O., rok výrok XXXX, 1 ks kovací lis pre voľné kovanie ckv XXXX, výroba O., rok výroby XXXX, 2 ks manipulátorov, prípravky a pomocné zariadenia k uvedeným predmetnom zmluvy a žalovaný sa zaviazal zaplatiť úpadcovi za dodanie kovového odpadu po likvidácii popísaných zariadení dohodnutú kúpnu cenu, kúpna zmluva uzatvorená dňa 12.06.2014 medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej sa úpadca zaviazal dodať žalovanému kovový odpad po likvidácii 3 ks čerpadiel typu XX - O. - XXX - XX -XXX, výrobca A. O. I. a žalovaný sa zaviazal zaplatiť úpadcovi za dodanie kovového odpadu po likvidácii popísaného zariadenia dohodnutú kúpnu cenu, kúpna zmluva uzatvorená dňa 08.07.2014 medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej sa úpadca zaviazal dodať žalovanému kovový odpad po likvidácii žihavej pece 21 a žalovaný sa zaviazal zaplatiť úpadcovi za danie kovového odpadu po likvidácii popísaného zariadenia dohodnutú kúpnu cenu, jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov č. J zo dňa 19.11.2013, na základe ktorého úpadca jednostranne započítal svoje pohľadávky so záväzkami, ktoré evidoval voči žalovanému, čím došlo k započítaniu pohľadávok a záväzkov vo výške 780,- Eur a dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok č. J uzatvorená dňa 26.02.2014 medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej boli započítané vzájomné
pohľadávky medzi úpadcom a žalovaným, a to vo výške 2.197,20 Eur, sú v konkurze vedenom na Okresnom súde Trenčín, pod sp. zn. 40K/13/2014, na majetok úpadcu voči veriteľom v konkurze prihlásených pohľadávok, neúčinné. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.977,20 Eur v prospech účtu konkurznej podstaty úpadcu. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cbi/28/2015-71 zo dňa 06.11.2015 bolo konanie v časti o určenie neúčinnosti právnych úkonov a to: kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2014, v znení jej príslušného dodatku č. 1 zo dňa 27.02.2014, dodatku č. 2 zo dňa 05.03.2014, dodatku č. 3 zo dňa 11.03.2014 a dodatku č. 4 zo dňa 12.03.2014, uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej sa úpadca zaviazal dodať žalovanému kovový odpad po likvidácii nasledovných zariadení: 1 ks kovací lis pre voľné kovanie ckv XXXX, výrobca O., rok výroby XXXX; 1 ks kovací lis pre voľné kovanie ckv XXXX, výrobca O., rok výroby XXXX; 2 ks manipulátorov; prípravky a pomocné zariadenia k uvedeným predmetom zmluvy a žalovaný sa zaviazal zaplatiť úpadcovi za dodanie kovového odpadu po likvidácii popísaných zariadení dohodnutú kúpnu cenu, kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 12.06.2014 medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej sa úpadca zaviazal dodať žalovanému kovový odpad po likvidácii 3 ks čerpadiel typu XX - O. - XXX - XX - XXX; výrobca: A. O. I. a žalovaný sa zaviazal zaplatiť úpadcovi za dodanie kovového odpadu po likvidácii popísaného zariadenia dohodnutú kúpnu cenu, kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 08.07.2014 medzi úpadcom a žalovaným, na základe ktorej sa úpadca zaviazal dodať žalovanému kovový odpad po likvidácii žihacej pece č. 21 a žalovaný sa zaviazal zaplatiť úpadcovi za dodanie kovového odpadu po likvidácii popísaného zariadenia dohodnutú kúpnu cenu, zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.12.2015. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 40K/13/2014 zo dňa 27.05.2014 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi Dubnický Metalurgický Kombinát, s. r. o. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 04.06.2014 a dňa 05.06.2014 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40K/13/2014 zo dňa 11.08.2014 vyhlásil Okresný súd Trenčín na majetok dlžníka konkurz. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 18.08.2014 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku a to dňa 19.08.2014. Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. 40K/13/2014 zo dňa 15.05.2015 odvolal z funkcie predtým ustanoveného správcu do funkcie správcu ustanovil KP recovery, k.s. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku dňa 21.05.2015 a dňa 22.05.2015 nadobudlo právoplatnosť. Medzi žalovaným a úpadcom bola opakovane uzatvorená zmluva, na základe ktorej poskytol žalovaný úpadcovi plnenie, za ktoré vystavil žalovaný úpadcovi faktúru č. 13160787 v celkovej výške 780,- Eur, faktúru č. 13160974 vo výške 288,- Eur, faktúru č. 13160879 vo výške 692,40 Eur a faktúru č. 13160907 vo výške 1.216,80 Eur. Medzi žalovaným a úpadcom bola uzatvorená opakovane zmluva, na základe ktorej dodal úpadca žalovanému plnenie, za ktoré vystavil úpadca žalovanému faktúru č. 23000432 v celkovej výške 2.977,20 Eur. Dňa 19.11.2013 uskutočnil úpadca jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok a to pohľadávky vo výške 780,- Eur, špecifikovanej faktúrou č. 13160787 a faktúrou č. 23000432. Dňa 26.02.2014 bola medzi úpadcom a žalovaným podpísaná dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, na základe ktorej si účastníci dohodli vzájomné započítanie faktúry č. 13160974 vo výške 288,- Eur, faktúru č. 13160879 vo výške 692,40 Eur a faktúru č. 13160907 vo výške 1.216,80 Eur ako pohľadávky žalovaného a faktúry č. 23000432 vo výške 2.197,20 Eur ako pohľadávky úpadcu. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 206a ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 a právnu vec posudzoval podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len ZoKR), nakoľko v právnej veci ide o konanie vyvolané konkurzom, pričom konkurzné konanie bolo začaté po 1. januári 2012 a na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 1 ZoKR, § 57 ods. 1, 2, 4, 5 ZoKR, § 59 ods. 1, 2 , 3, 4 ZoKR a § 580 Obč. zák. Konštatoval, že aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovaného je daná podľa § 57 ZoKR. Následne prvoinštančný súd posudzoval, či predmetná žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote, nakoľko žalobca môže podať odporovaciu žalobu iba v lehote 1 roka od vyhlásenia konkurzu v zmysle § 57 ods. 2 ZoKR. Vzhľadom k tomu, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 19.08.2014 a žaloba bola podaná na súd dňa 18.08.2015, uzavrel, že bola podaná v zákonnej lehote. Žalobca je správcom majetku úpadcu podľa § 40 ods.1 ZoKR a spravujúc majetok úpadcu podal predmetnú žalobu vzhľadom k tomu, že právny úkon úpadcu a právny úkon úpadcu a žalovaného sa mu javil ako odporovateľný právny úkon. V uvedenom prípade mala byť odporovateľným právnym úkon dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok ako aj jednostranné započítanie pohľadávok zo strany úpadcu. Súd prvej inštancie preskúmal oba právne úkony pričom v prvom rade posudzoval ich platnosť, nakoľko odporovať možno
iba platným právnym úkonom. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dohoda o započítaní pohľadávok ako aj jednostranné započítanie je platným právnym úkonom, pričom existencia pohľadávok zaniknutých na základe či už jednostranného započítania či dohody medzi účastníkmi konania nebola ani sporná. Odporovateľnosť právnych úkonov predstavuje osobitný právny inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov, predstavuje určitý typ sankcie za právne dôsledky konkrétneho právneho úkonu, ktorý napĺňa atribúty odporovateľnosti, vo vzťahu k veriteľom. Ide o prípad právnych úkonov, ktoré spôsobia ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa, pričom k tomu dochádza zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti právnych úkonov je existencia právneho úkonu, účinnosť právneho úkonu a ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, ku ktorým sa v konkurznom konaní pripája aj vyhlásenie konkurzu, právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku. Následne ZoKR v rámci jednotlivých skutkových podstát špecifikoval konkrétne podmienky odporovateľnosti jednotlivých právnych úkonov v rámci ktorých žalobca v uvedenom prípade odporoval predmetnému právnemu úkonu podľa § 59 ZoKR teda mal za to, že právny úkon, jednostranné započítanie a dohoda o vzájomnom započítaní, je zvýhodňujúcim právnym úkonom. V zmysle § 59 ZoKR žalobca poukazoval na neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného oproti ostatným veriteľom. Poukázal na to, že na strane žalovaného ako veriteľa, predmetnými úkonmi došlo k úplnému uspokojeniu jeho pohľadávok, kým iné pohľadávky veriteľov, ktoré boli splatné skôr ani pomerne uspokojené neboli. Ust. § 59 ZoKR výslovne v znení uvedeného ustanovenia špecifikuje, čo možno za zvýhodňujúci právny úkon považovať a to je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným veriteľom. Žalobca poukazoval práve na „inak neodôvodnené zvýhodnenie svojho veriteľa oproti iným veriteľom“, pričom na základe uskutočnenia predmetného právneho úkonu došlo k plnému uspokojeniu pohľadávky žalovaného a nedošlo k žiadnemu uspokojeniu iných pohľadávok iných veriteľov. Úpadca a žalovaný mali v rozhodnom období vzájomné pohľadávky, preto podľa názoru prvoinštančného súdu predmetný právny úkon nepredstavuje neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného, pretože práve existencia protipohľadávky predstavuje dôvod, pre ktorý k uzatvoreniu predmetnej dohody resp. k uskutočneniu jednostranného právneho úkonu došlo. Tento dôvod zároveň vylučuje uplatnenie dôvodu odporovateľnosti v zmysle § 59 ZoKR. Existencia vzájomných pohľadávok úpadcu a dlžníka, žalovaného zároveň odlišovala žalovaného ako veriteľa od ostatných veriteľov úpadcu, preto v uvedenom prípade nemožno hovoriť o neodôvodnenosti zvýhodnenia. Žalobca zároveň v konaní neoznačil žiadne právne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neodôvodnené zvýhodnenie žalovaného. Započítaním pohľadávok zaniká záväzok spôsobom iným ako splnením, pričom dlžník je v zmysle zákona povinný až do začatia konkurzného konania riadne plniť svoje záväzky. Započítacím prejavom okrem zániku vzájomných pohľadávok zároveň dochádza k úspore nákladov spojených s vymáhaním vzájomného plnenia. Preto, ak zanikli dve vzájomné pohľadávky započítaním v čase pred začatím konkurzného konania, pričom išlo o platne vzniknuté pohľadávky, bez akýchkoľvek znakov neúčinnosti týchto právnych úkonov, nakoľko tento napadnutý ani nebol, potom ani uskutočnený započítací prejav, či už jednostranný, ako aj dvojstranný, nemôže byť dôvodne uplatneným predmetom odporovateľnosti. K odporovateľnosti právnych úkonov súd prvej inštancie uviedol, že úspešnosť žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia konkrétneho právneho úkonu neúčinným, bude závisieť od toho, či sa majetok dlžníka tým ktorým konkrétnym právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostane na uspokojenie jeho pohľadávky, nakoľko pre úspešnosť odporovacej žaloby musia byť naplnené aj všetky všeobecné predpoklady, teda aj § 57 ods. 4 ZoKR. Žalobca v priebehu konania nenamietal odporovateľnosť jednotlivých zmlúv, ktoré boli následne súčasťou dohody o započítaní resp. jednostranného započítania, čím mal súd prvej inštancie za to, že v rámci týchto obchodnoprávnych vzťahov došlo k ekvivalentnosti poskytnutého plnenia (samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je, ani nemôže byť zmenšením majetku dlžníka, pretože namiesto hmotného majetku získava úpadca finančný majetok). Na základe uskutočnených právnych úkonov, a to uzatvorených zmlúv so žalovaným, mal úpadca peňažnú pohľadávku voči žalovanému a to vo výške 2.977,20 Eur (780 + 2.197,20), pričom v rovnakej výške mal aj záväzok voči žalovanému. K dohode o započítaní vzájomných pohľadávok ako aj jednostrannému zápočtu došlo tak, že ku dňu zápočtu zanikli vzájomné pohľadávky účastníkov dohody vo výške reálnej hodnoty pohľadávok t. zn. vo výške 2.977,20 Eur. Vzhľadom k tomu, že na základe uvedenej dohody a jednostranného zápočtu zanikli pohľadávky oboch účastníkov dohody vo výške rovnajúcej sa výške pohľadávok, mal prvoinštančný súd z uvedeného za preukázané, že poskytnuté plnenie bolo adekvátne prijatému plneniu resp. protiplneniu t. zn. k zmenšeniu majetku
žalovaného nijak nedošlo pretože k pohľadávke t. zn. plusovej hodnote v rámci majetku úpadcu existovala v rozhodnom čase v rovnakej výške protipohľadávka žalovaného tzv. mínusová hodnota v rámci majetku úpadcu. Dohodou o započítaní ani jednostranným započítaním teda k žiadnej zmene v rámci majetku úpadcu nedošlo. Z listinných dôkazov súd prvej inštancie nemal jednoznačne preukázaný stav majetku k dátumu uskutočnenia právneho úkonu, ktorému žalobca odporoval. Žalobca navrhol doplniť dokazovanie predložením do spisu protokolu o stave majetku úpadcu ku dňu uskutočnenia predmetných právnych úkonov, avšak vzhľadom k tomu, že neboli naplnené všetky predpoklady odporovateľných právnych úkonov v zmysle § 59 ZoKR, súd prvej inštancie z dôvodu hospodárnosti konania, tento dôkaz v konaní nevykonal a tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Ak by aj mal preukázaný úpadok úpadcu v čase uskutočnenia predmetných právnych úkonov, nič by to nezmenilo na už zistenom skutkovom stave t. zn. na tom, že uskutočnené úkony všetky podmienky § 59 ZoKR nenapĺňajú. Z rovnakých dôvodov súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania výsluchom štatutárnych zástupcov úpadcu a žalovaného. K majetku úpadcu, však prvoinštančný súd opakovane zdôraznil, že ak žalobca mal pohľadávku aj zároveň záväzok v tej istej hodnote a aj pohľadávka aj záväzok zanikli, hodnota celkového majetku úpadcu sa nezmenila. Je primárnou povinnosťou dlžníka plniť si svoje záväzky. Túto povinnosť má dlžník až do momentu vyhlásenia konkurzu, kedy sa mení režim uspokojovania pohľadávok a tým aj plnenia záväzkov dlžníka. Až do uvedeného momentu je dlžník povinný plniť svoje záväzky veriteľom. Opačný záver by znamenal nemožnosť dlžníka plniť svoje záväzky v období pred vyhlásením konkurzu žiadnym svojim veriteľom v prípade, ak by nemohol uspokojiť všetkých veriteľov. Zákon umožňuje odporovať uskutočneným právnym úkon za predpokladu preukázania podmienok odporovateľnosti. V uvedenom prípade, žalobca poukazoval na že išlo o zvýhodňujúci právny úkon, avšak súd predmetné vykonaným dokazovaním preukázané nemal, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. K obdobným záverom dospel aj Okresný súd Žilina sp. zn. 26Cbi/16/2009 z ktorého záverov vyplýva, a s ktorými sa súd prvej inštancie aj stotožnil, že je primárnou povinnosťou dlžníka plniť svoj záväzok voči veriteľovi, túto možnosť a zároveň povinnosť má dlžník až do vyhlásenia konkurzu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nevylučuje plnenie záväzkov dlžníkom ani po začatí konkurzného konania, obmedzuje činnosť dlžníka však na bežné úkony, ktoré v § 10 ods. 3 ZoKR taxatívne vymenúva, čo sa za bežný právny úkon nepovažuje a medzi týmito nie bežnými právnymi úkonmi nie je uvedené plnenie záväzkov, ale iba znevýhodňujúci úkon. V zásade dlžník až do začatia konkurzného konania môže a zároveň je povinný plniť svoje záväzky voči veriteľom, avšak nesmie sa jednať o neodôvodnené zvýhodnenie konkrétneho veriteľa oproti iným veriteľom. Neodôvodnené zvýhodnenie musí vyplývať z konkrétnych okolností takéhoto plnenia, preto pokiaľ je len tvrdené uzatvorenie dohody o započítaní a len v dôsledku tejto skutočnosti malo dôjsť k zvýhodneniu veriteľa oproti iným veriteľom, nemožno to považovať za zvýhodňujúci úkon. Zákonnou povinnosťou dlžníka vo vzťahu k veriteľovi je plniť svoje záväzky, a preto, pokiaľ z iných okolností nie je možné vyvodiť záver, že dlžník neopodstatnene plnil tomu - ktorému konkrétnemu veriteľovi, nie je možné takýto právny úkon automaticky považovať za zvýhodňujúci právny úkon. Opačný záver by znamenal faktickú nemožnosť dlžníka, plniť svoje záväzky svojim veriteľom v období jedného roka pred začatím konkurzného konania v prípade, že by nemohol uspokojiť všetkých svojich veriteľov. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak že, žalovanému priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva, vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia vo výške 309,03 Eur.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote, za účinnosti a platnosti O.s.p. odvolanie žalobca a odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 205 ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a namietal, že súd prvej inštancie nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy a to výsluch svedkov a posudok o stave majetku úpadcu, ktorým sa malo osvedčiť, že zápočtom pohľadávok došlo k zníženiu majetku. Mal za to, že napadnutý rozsudok je v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie nesprávne vyložil skutkový stav, keď sa domnieval, že vykonaním zápočtu nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, nakoľko nebol osvedčený stav majetku úpadcu pred a po vykonaní zápočtov. Je zrejmé, že ak dôjde k zániku pohľadávok zápočtom v nominálnej hodnote 2.977,20 Eur dôjde k zníženiu majetku o hodnotu rovnajúcu sa predmetnej výške zaniknutých pohľadávok, a teda majetok úpadcu bol ukrátený o túto sumu. Ak by nedošlo k odporovateľným právnym úkonom - zápočtom, boli by pohľadávky zapísané do zoznamu majetku úpadcu, boli by speňažené prinajmenšom za nominálnu hodnotu a výťažok zo speňaženia pohľadávok by bol v rámci rozvrhu výťažku vyplatený pomerne všetkým veriteľom úpadcu.
Nedošlo by k selektívnemu uspokojeniu jedného veriteľa a naviac, ak by pohľadávky nespadli do oddelenej podstaty bol by aj samotný žalovaný pomerne uspokojený z výťažku speňaženia pohľadávok. Nakoľko došlo k vykonaniu odporovateľných právnych úkonov, jediný subjekt, ktorý bol uspokojený týmito úkonmi, bol žalovaný. Zároveň poukázal na ust. § 240 Trestného zákona.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p..
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP, pričom v súlade s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti O.s.p.. Odvolací súd tak rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti, ochrane porušených práv a právom chránených záujmov a na plnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1 a 2 CSP).
8. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. 11. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a
odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
12. Za podstatné odvolacie námietky žalobcu považoval odvolací súd jeho tvrdenia, že súd prvej inštancie procesne pochybil, keď nevykonal dôkazy a to výsluch svedkov, členov štatutárneho orgánu úpadcu a žalovaného a posudkom o stave majetku úpadcu, ktorým sa malo osvedčiť, že k zápočtom pohľadávok došlo k zníženiu majetku úpadcu a že v rozpore so zákonom je záver súdu prvej inštancie, že započítanie pohľadávok nie je právnym úkonom, ktorému možno odporovať za stavu, keď oba subjekty disponujú vzájomnými pohľadávkami a záväzkami, nakoľko na strane úpadcu pretrváva povinnosť hradiť svoje záväzky až do vyhlásenia konkurzu. Tieto odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné.
13. Za nedôvodnú považuje odvolací súd v prvom rade námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení, keď súd prvej inštancie predmetný jednostranný zápočet a dohodu o započítaní nevyhodnotil ako zvýhodňujúce právne úkony v prospech žalovaného ako veriteľa oproti iným veriteľom úpadcu. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom zastáva názor, že oba vyššieuvedené právne úkony nespĺňajú zákonné podmienky zvýhodňujúceho právneho úkonu v zmysle § 59 ods. 1 ZoKR. Započítanie upravené v ust. § 580 a § 581 Obč. zák., doplnené úpravou § 358 až § 364 Obch. zák., predstavuje splatenie pohľadávky vzájomným odpočtom a jeho účel spočíva vo vylúčení samotného platenia. Pre započítanie sa vyžaduje existencia vzájomných pohľadávok rovnakého druhu u veriteľa i dlžníka. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, je vzájomné aj ich postavenie. Plnenie vo vzájomných pohľadávok musí byť rovnakého druhu a tieto pohľadávky sa musia vzájomne kryť. Podmienkou započítania pri týchto vzájomných pohľadávkach je, aby niektorý z účastníkov urobil proti druhému účastníkovi prejav smerujúci k započítaniu (jednostranný právny úkon) alebo aby veriteľ a dlžník uzatvorili dohodu o započítaní. Ustanovenie § 59 ods. 1 ZoKR vyžaduje pre záver o zvýhodňujúcom právnom úkone neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa oproti iným veriteľom úpadcu. K jednostrannému zápočtu ako aj k uzatvoreniu dohody o započítaní medzi úpadcom a žalovaným došlo v dňoch 19.11.2013 a 26.02.2014, teda pred začatím konkurzného konania a vyhlásením konkurzu, ktorého účinky nastali dňa 19.08.2014. Týmito úkonmi prejavili zmluvné strany vôľu vyrovnať vzájomné nároky. Tieto dohody boli uzatvorené v súlade so zákonom, takže ich uzavretím (nakoľko išlo o vzájomnosť pozícií veriteľa a dlžníka pred vyhlásením konkurzu) nedošlo k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného ako veriteľa pred ostatnými veriteľmi úpadcu. Vzhľadom na zánik vzájomných záväzkov a pohľadávok na základe platne uzatvorených dohôd o započítaní je právne bezvýznamná argumentácia žalobcu, že úpadca na úkor žalovaného ako veriteľa neuspokojil ostatných veriteľov.
14. Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho, odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu na základe vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu a žalovaného ani v zmysle § 57 ods. 4, a ani podľa § 59 ods. 1 ZoKR. Preto sa zhodne so závermi súdu prvej inštancie priklonil k záveru, že vzhľadom k tejto skutočnosti, nebolo potrebné, ani účelné, vykonávať ďalšie dokazovanie žalobcom navrhnutými svedkami ani a posudkom o stave majetku úpadcu.
15. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie za aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p., platného v čase rozhodovania, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu.
16. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd aj bez návrhu podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému ako úspešnej strane sporu patrí nárok na náhradu trov. Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).