Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-1Cb/23/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Ivanom Štepitom v právnej veci žalobcu: REALITY - X24 CZ s.r.o., so sídlom nám. 1. máje 1605, 688 01 Uherský Brod, Česká republika, IČ: 29 213 754, právne zast: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., Potočná 650/135B, 911 01 Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanému: Obec Štiavnička, Štiavnička 78, 034 01 Štiavnička, IČO: 00 315 770, zast: JUDr. Stanislav Hlinka, Rudohorská č. 6445/20, 974 11 Banská Bystrica, v konaní o náhradu škody vo výške 2 167,16 eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalobca povinný zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.03.2016 v spojení jej doplnenia a opravy (uznesením č.k. 1Cb/23/2016-20 zo dňa 27.04.2016 súd vyzval žalobcu na odstránenie vád podania doručeného dňa 10.03.2016) doručenej súdu dňa 05.05.2016 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 2 167,16 eur ako aj trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako orgán územnej samosprávy v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov a zároveň správca v zmysle § 1a písm. b) zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dane z nehnuteľnosti v zmysle zák. č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady vydal Platobný výmer č. 347493/06PO zo dňa 17.05.2005, ktorým na základe § 20 zák. č. 582/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovníkovi spoločnosti REALILTY- OBCHODNÁ, a.s., Trenčianska cesta 647/24, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36347493 (ďalej ako „postupca“) daň z nehnuteľností na rok 2006, a to jednak daň z pozemkov vo výške 70,29 eur (2 117,60 Sk) a jednak daň zo stavieb vo výške 2 096,86 eur (63 170,- Sk), teda spolu daň z nehnuteľností vo výške 2 167,16 eur (65 288,- Sk), ktorej splatnosť rozložil do 4 splátok, a o v termíne do 31.05.2006 v sume 541,79 eur (16 322,- Sk), v termíne do 31.07.2006 v sume 541,79 eur (16 322,- Sk), v termíne do 30.09.2006 v sume 541,79 eur (16 322,- Sk) a v termíne do 30.11.2006 v sume 541,79 eur (16 322,- Sk). V odôvodnení tohto platobného výmeru žalovaný ako správca dane uviedol, že obec v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 582/2004 Z.z. zaviedla vo VZN daň z nehnuteľností (z pozemkov, zo stavieb, z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome), ktoré sa nachádzajú na jej území; podľa § 21 zákona č. 582/2004 Z.z. daňovník je povinný platiť obci daň z nehnuteľností; daňovníkom dane z nehnuteľnosti je vlastník a nájomca nehnuteľností; obec ako správca dane z nehnuteľností na základe skutočností uvedených daňovníkom v daňovom priznaní k dani z nehnuteľnosti, vypočítala a vyrubila daňovníkovi

daň z nehnuteľnosti v sume uvedenej vo výrokovej časti tohto platobného výmeru. Postupca vyrubenú daň žalovanému zaplatil v celej výške, pričom túto skutočnosť žalovaný nespochybňuje.

2. Žalobca ďalej uviedol, že ako postupník uzavrel so spoločnosťou REALITY-OBCHODNÁ, a.s. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpením nadobudol pohľadávku postupcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok

1Cb/23/2016

-2-

2006 vyššie označeným platobným výmerom. Od tejto zmluvy o postúpení pohľadávok žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody v konaní o tejto žalobe. Žalobca poznamenal, že právnym základom nároku na náhradu škody, ktorá vznikla postupcovi a ktorej náhrada je predmetom žaloby, je nesprávny úradný postup žalovaného ako správcu dane pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2006, a to konkrétne pri určení tejto dane. Žalobca poukázal na ust. § 10 ods. 1, § 10 ods. 2, § 10 ods. 3, § 14 ods. 1, § 14 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s tým, že tieto zákonné ustanovenia sa vzťahujú aj na zodpovednosť žalovaného ako samostatného územného samosprávneho a správneho celku Slovenskej republiky vzniknutého v zmysle § 1 ods. 1 zákon. č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov za jeho nesprávny úradný postup pri vyrúbení dane z nehnuteľnosti spočívajúci v inom nezákonnom zásahu do práv a právom chránených záujmov postupcu ako právnickej osoby. Namietaný nesprávny úradný postup žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľnosti spočívajúci v inom nezákonnom zásahu do práv a právom chránených záujmov postupcu, spočíva v nerešpektovaní právnej úpravy umožňujúcej obciam ako správcom dane z nehnuteľností zohľadniť pri vyrubení dane z nehnuteľností miestne podmienky, teda podmienky aké samosprávny územný celok, ktorý je správcom dane z nehnuteľností bol schopný zabezpečiť vlastníkovi nehnuteľnosti ako daňovníkovi na realizáciu a výkon všetkých jeho práv, ktoré sú obsahom vlastníckeho práva príslušnej nehnuteľnosti. Vyššie označeným platobným výmerom žalovaný ako správca dane vyrubil postupcovi ako daňovníkovi daň z nehnuteľností, a to jednak z pozemkov zatriedených ako zastavené plochy a nádvoria (§6 ods. 1 písm. f) vo výške 70,29 eur (2 117,60 Sk) a jednak daň zo stavieb zatriedených ako stavby na ost. podnik. a zárobk. činnosť, skladovanie a administratívu (§ 10 ods. 1 písm. f ) spolu vo výške 2 096,86 eur (63 170,- Sk). Žalobca poukázal na § 6, § 7 ods. 3, § 8 ods. 1, § 8 ods. 2 veta prvá a druhá, § 10 ods. 1, §11, § 12 ods. 1, § 12 ods. 2 veta prvá a druhá , § 17 ods. 3 písm. c) zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej len „ZoMD“) v znení účinnom v čase vyrubenia dane rozhodnutím žalovaného. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení v znení účinnom v čase konania žalovaného smerujúceho k vyrubeniu dane z nehnuteľností postupcovi na rok 2006 vyplývala nielen právna možnosť ale za splnenia príslušných zákonných podmienok aj právna povinnosť žalovaného ako správcu dane skúmať existenciu miestnych podmienok za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane z nehnuteľnosti. Žalovaný túto právnu povinnosť v procese vyrubovania dane vôbec nesplnil a daň vyrubil bez zohľadnenia takýchto miestnych podmienok, ktoré boli také, že by zníženie sadzby dane, hlavne u dane zo stavieb plne opodstatňovali. Pokiaľ obec vyberajúca daň z nehnuteľností nezabezpečí pre vlastníka nehnuteľností a teda daňovníka, od ktorého tento druh dane vyberá, optimálne a čo najúčelnejšie využitie jeho nehnuteľností, tak je právnou povinnosťou obce takéto nesplnenie svojej povinnosti stojacej oproti jej právu na vyberanie dane z nehnuteľností zohľadniť pri vyrúbení dane v podobe zníženia sadzby dane v rámci prihliadnutia na miestne podmienky. Takýto postup obce by mal byť potom každoročne premietnutý do VZN určujúceho na príslušné zdaňovacie obdobie výšku sadzby dane a tiež zníženie dane z dôvodu obmedzeného využitia stavieb, ktoré sú zdaňované touto daňou. Pokiaľ tomu tak nie je, nemožno postup obce v procese vyrubovania dane z nehnuteľností považovať za ústavný a zákonný a majúci tak základné atribúty správneho úradného postupu. Žalobca zdôraznil, že takýmto postupom dochádza ku nezákonnému zásahu do práv a právom chránených záujmov daňovníka. Postupcovi bola vyššie označeným platobným výmerom vyrubená daňová povinnosť k dani z nehnuteľnosti v značnej výške 2 167,16 eur (65 288,-Sk), ktorá je v porovnaní s vtedajšou aktuálnou hodnotou nehnuteľností, z ktorých bola takáto daň vyrubená, celkom neadekvátna a nenáležitá. Postupca vzhľadom na absolútne nedostatky v infraštruktúre žalovaného, ktoré znemožňovali riadne využitie príslušných nehnuteľností v jeho vlastníctve mohol využívať tieto nehnuteľnosti len v značne obmedzenom rozsahu. Žalovaný nebol schopný zabezpečiť pre postupcu ako vlastníka nehnuteľností, ktorému vyrubil neúmernú daňovú povinnosť a túto aj zinkasoval, riadne

možnosti príjazdu vozidlami k jeho nehnuteľnostiam, parkovania vozidiel v blízkosti týchto nehnuteľností, za ktoré žalovaný inkasoval ďalšie osobitné poplatky, nebol schopný zabezpečiť v prevažnej časti produktívneho času v pracovnom dni prejazdnosť jednotlivými ulicami predstavujúcimi príjazdové cesty pre všetky osoby podieľajúce sa na úžívaní nehnuteľností vo vlastníctve postupcu. Rovnako žalovaný nebol schopný zabezpečiť poriadok a čistotu na verejných priestoroch obklopujúcich tieto nehnuteľností a s tým súvisiaci celkový dostačujúci vzhľad územia, na ktorom sa tieto nehnuteľností nachádzajú. Žalovaný inkasoval na dani z nehnuteľnosti od postupcu značné peňažne prostriedky, no žiadnym spôsobom nezabezpečil pre postupcu ako daňovníka akékoľvek zlepšenie a skvalitnenie využitia týchto nehnuteľností. Ak za tohto stavu žalovaný v procese vyrubovania dane z nehnuteľností, ktorý viedol k vydaniu vyššie označeného platobného výmeru neprihliadol na miestne podmienky a neposúdil možnosti zníženia sadzby dane ako aj samotnej dane (najmä dane zo stavieb), hoci takéto podmienky objektívne existovali, bol jeho postup v tomto procese ako správcu dane nesprávny a takýmto nesprávnym úradným postupom bola postupcovi spôsobená škoda. Pokiaľ ide o výšku tejto škody táto predstavuje rozdiel medzi vyrubenou a už aj zaplatenou daňou z nehnuteľností na tok 2006 a výškou dane, ktorá by bola určená pri správnom postupe správcu dane spočívajúcom v znížení sadzby dane ako aj samotnej dane (najmä dane zo stavieb) s ohľadom na miestne podmienky. Túto sumu bude možné ustáliť až na základe vykonaného dokazovania. Podľa názoru žalobcu správcom dane vydané rozhodnutie, ktorým bola vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2006, je nezákonné a protiústavné, v rozpore s Ústavou SR garantovaným právom vlastniť majetok. Postupca nadobudol zdaňované nehnuteľnosti 1Cb/23/2016 -3-

z príjmov už zdanených daňou z príjmov a napriek tomu je druhýkrát zdaňovaný daňou z nehnuteľností. Pri iných komoditách napr. hnuteľných veciach nie je vlastník zdaňovaný opätovne a pravidelne len z dôvodu ich vlastníctva bez ohľadu na to, či predmet vlastníctva užíva alebo nie. Naproti tomu žalovaný neposkytuje postupcovi žiadne protihodnoty za toto zdanenie. Žalobca písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie náhrady škody dňa 04.02.2016, avšak bezvýsledne.

3. Žalovaný k žalobe podanej žalobcom vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.06.2016 poukázal na čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej § 6 ods. 1, § 11 ods.4 písm. d), e) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších prepisov, ďalej § 2 ods. 1. § 5 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1, ods. 2 prvá veta, § 9 ods. 1, § 12 ods. 1, § 12 ods. 2 prvá veta zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Žalovaný uviedol, že obecné zastupiteľstvo obce Štiavnička uznesením č. 48/2004 z 10.12.2004 schválilo všeobecné záväzné nariadenie (ďalej len „VZN“) obce Štiavnička o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady za odpady a drobné stavebné odpady č. 6/2004 a uznesením č. 40/2005 z 01.12.2005 schválilo VZN obce Štiavnička č. 2/2005, ktorým sa mení a dopĺňa VZN obce Štiavnička o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady č. 6/2004. Vyššie citované VZN v zmysle § 8, § 12 a § 17 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov stanovujú sadzby dane z pozemkov, sadzby dane zo stavieb a oslobodenie od dane a zníženie od dane. Obecné zastupiteľstvo obce Štiavnička pri schvaľovaní sadzby dane z nehnuteľnosti prihliadlo na miestne podmienky fyzických a právnických osôb. Od dane z nehnuteľnosti bolo oslobodené právnické osoby, ktoré nevykonávajú činnosť za účelom dosiahnutia zisku. V rámci pripomienkového konania (§ 6 ods.3 a 4 zákona č. 369/1990 Zb.) fyzické a právnické osoby neuplatnili žiadne pripomienky k vyššie citovaným nariadenia obce. Zákonnosť vyššie citovaných všeobecne záväzných nariadení žalovaného, prokurátor nenapadol a ani iný štátny orgán (daňový úrad), v dôsledku čoho považuje žalovaný citované VZN za zákonné v čase vyrubovania dane z nehnuteľností daňovníkovi. Žalovanému ako správcovi dane z nehnuteľností bolo dňa 31.01.2006 doručené od daňovníka REALITY- OBCHODNÁ, a.s., Vajanského č. 6, 911 01 Trenčín, IČO: 36 347 493 daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Daňovník v daňovom priznaní si sám vypočítal daň z nehnuteľností vo výške 4 867,42 eur (146 636,-Sk). Pri kontrole daňového priznania správca dane zistil, že daňovník si nesprávne vypočítal daň z nehnuteľností, v dôsledku čoho správca dane upravil výpočet dane a znížil ju na správne vypočítanú daň, t.j. 2 167,16 eur (t.j. 65 288,-Sk). Žalovaný ako správca dane na základe daňového priznania platobným výmerom č. 347493/06PO zo dňa 17.05.2005 vyrubil daňovníkovi REALITY - OBCHODNÁ, a.s., daň z nehnuteľnosti vo výške 2 167,16 eur (65 288,-Sk). Platobný výmer bol vypracovaný v súlade s ustanoveniami zákona č. 582/2004 Z.z., VZN obce Štiavnička o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne

odpady a drobné stavebné odpady č. 6/2004 a č. 2/2005 a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Platobný výmer nadobudol právoplatnosť 15.05.2006 a vykonateľnosť 30.11.2006, kedy bola daň aj splatná. Správnosť a zákonnosť platobného výmeru potvrdzuje skutočnosť, že daňovník proti platobnému výmeru nevyužil riadny opravný prostriedok. Vzhľadom na to, že daňovník správcovi dane vyrubenú daň dobrovoľne nezaplatil v stanovenej lehote správca dane podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Na základe tohto návrhu tunajší súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pričom pri skúmaní exekučného titulu nezistil žiadne nedostatky. Súdny exekútor daňovníka upovedomil o začatí exekučného konania, daňovník voči jeho začatiu nevzniesol žiadne námietky, čo opäť potvrdzuje, že správca dane správne postupoval pri vyrubení dane z nehnuteľnosti daňovníkovi. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., zaslal žalovanému žiadosť/návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy zo dňa 04.02.2016. K žiadosti žalobca priložil zmluvu o postúpení pohľadávky zo 17.02.2014, ktorá bola uzatvorená v zmysle Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa o postúpení pohľadávky dozvedel až dňa 24.02.2016, t.j. skoro dva roky od uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný v tomto smere poukázal na us. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom zároveň uviedol, že z uvedeného vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená účelovo a zo zmluvy vyplýva, že konateľ Miroslav Dokupil si sám sebe postúpil pohľadávku. Žalovaný listom č. 2016/0238 zo dňa 01.04.2016 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a preto žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu. Zo žaloby vyplýva, že žalobca nerozlišuje legislatívny proces (v ktorom sa určuje ročná sadzba dane z pozemkov a stavieb) schvaľovania VZN obce, ktorý je upravený Ústavou SR, zákonom č. 369/1990 Zb. a zákonom č. 582/2004 Z.z. a daňovým konaním (v ktorom sa vyrubuje daň podľa VZN), ktoré upravoval v čase vyrubovania dane z nehnuteľností účinný zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Žalovaný poukázal na ust. § 30 ods. 1 citovaného zákona (účinného v čase vyrubovania dane), v zmysle ktorého v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa názoru žalobcu správcom dane 1Cb/23/2016 -4-

vydané rozhodnutie, ktorým bola vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2006 je nezákonné, protiústavné, v rozpore s Ústavou SR garantovaným právom vlastniť majetok. Z uvedeného vyplýva, že žalobca napáda nie len nesprávny úradný postup, ale napáda aj nezákonnosť rozhodovania žalovaného. Podľa § 13 v spojení s § 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. citované ustanovenia stanovili 3 základné podmienky: nezákonnosť rozhodnutia, jeho právoplatnosť a vyčerpanie všetkých riadnych opravných prostriedkov. Nezákonnosť rozhodnutia nie je možné zisťovať v rámci konania o náhrade škody, nakoľko táto nezákonnosť musí byť v čase prejednávania nároku o náhradu škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Podmienkou priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Zodpovednosť žalovaného je daná iba v prípade, ak žalobca využil všetky riadne opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy. Žalobca nevyužil riadny opravný prostriedok, v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Žalovaný tiež poukázal na ust. § 19 ods. 1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z. v zmysle ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom obsahuje osobitnú úpravu premlčacích lehôt. V zmysle súdnej praxe sa za okamih začatia plynutia subjektívnej lehoty považuje prípad, keď sa poškodený reálne o škode dozvedel a nie prípad, keď sa o škode už mohol dozvedieť (NS SR sp. zn. 3 Cdo 145/2004). Žalovaný upozornil na to, že žalobca v žalobe neuviedol, kedy sa o škode dozvedel. Preto žalovaný má za to, že právo žalobcu na náhradu škody sa premlčalo podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. za tri roky od času nadobudnutia právoplatnosti platobného výmeru č. 347493/06PO zo 17.05.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.05.2006. K premlčaniu došlo 15.05.2009 a žalobca podal žalobu na súde dňa 05.05.2016. V dôsledku uvedeného žalovaný uplatňuje námietku premlčania práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Žalobca výšku presne nešpecifikoval, neuviedol konkrétnu, ale len fiktívnu škodu

vo výške 2 167,16 eur čo žalovaný považuje za zavádzajúce, pretože výška škody nebola objektívne preukázaná. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, či a aká skutočná škoda mu vznikla. Zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je osobitným prípadom zodpovednosti za škodu a je objektívnou zodpovednosťou. Právna teória učila všeobecné kritériá, ktorých súčasné splnenie je nevyhnutým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu: 1. nesprávny úradný postup, 2. škoda a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, bez ohľadu na zavinenie. Za nesprávny úradný postup možno považovať taký postup úradu, ktorý je nesprávny vo vzťahu k vtedy existujúcim právnym predpisom, diktujúcim obligatórny spôsob konania tohto úradu. O nesprávny úradný postup ide, ak konkrétny úradný postup má vadu, t.j. nie je v súlade s upravujúcou právnou úpravou. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/24/2004, podľa ktorého nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu alebo s ňou nesúvisí. Z uvedeného vymedzenia pojmu o nesprávny úradný postup ide vtedy, ak žalovaný postupuje v rozpore s platnými predpismi upravujúcimi daňové konanie, pričom za základný predpis upravujúci daňové konanie možno považovať zákon č. 511/1992 Zb. v znení účinnom v čase vyrubovania dane. Predmetné daňové konanie prebiehalo v súlade s ust. zákona č. 582/2004 Z.z., VZN obce Štiavnička o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady č. 6/2004 a č. 2/2005 a zákona č. 511/1992 Zb., a preto nemožno považovať zákonný postup žalovaného za nesprávny úradný postup. Žalobca po doručení platobného výmeru mal možnosť použiť opravné prostriedky voči platobnému výmeru, t.j. odvolanie, obnova konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, no nevyužil ani jeden z nich. Žalobca uplatnenú náhradu majetkovej škody vo výške 2 167,16 eur vyčíslil odhadom. Žalovaný zdôraznil, že v prípade skutočnej škody, poškodený musí spoľahlivo preukázať výšku vzniknutej škody. Podľa vyjadrenia žalovaného žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že mu vznikla tvrdená majetková škoda, v dôsledku čoho mu náhradu škody nemožno priznať. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 292/2006, podľa ktorého atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Podľa žalovaného tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný nezabezpečil pre vlastníkov nehnuteľností služby, ktoré by pre vlastníkov nehnuteľností vytvorili ich účelnejšie využitie, sa nezakladá na pravde. Žalovaný pre všetky právnické a fyzické osoby zabezpečuje úlohy vyplývajúce mu z § 4 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb., čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žiadna právnická osoba nachádzajúca sa na území žalovaného napr. MONDI SCP, a.s., Poľnohospodárske družstvo Ludrová, COOP JEDNOTA SD Liptovský Mikuláš, ByPo s.o., mesto Ružomberok atď. nevzniesli námietky k neplneniu si povinností žalovaného a taktiež nevzniesli žiadne námietky k sadzbám k dane z nehnuteľností.

4. Uznesením č.k. 1Cb/23/2016-57 zo dňa 18.10.2016 súd pripustil zmenu na strane žalobcu, a to tak, že z konania na strane žalobcu vystúpila obchodná spoločnosť REALITY - X24 CZ s.r.o., so sídlom nám. 1. máje 1605, 688 01 Uherský Brod, Česká republika, IČ: 292 137 54 a na jej miesto vstúpila obchodná spoločnosť REALITY-GO MONEY s.r.o., Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 48 272 655. Následne uznesením č.k. 1Cb/23/2016-74 zo dňa 24.04.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu, a to tak, že z konania na strane žalobcu vystúpila obchodná spoločnosť REALITY-GO MONEY s.r.o., Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 1Cb/23/2016 -5-

48 272 655 a na jej miesto vstúpila obchodná spoločnosť REALITY-VĚŘITEL CZ s.r.o., sídlom Jateční 178/34, Klíše, 400 01 Ústí nad Labem, Česká republika, IČO: 277 25 537. Uznesením č.k. 1Cb/23/2016-109 zo dňa 25.09.2017 súd pripustil zmenu na strane žalobcu, a to tak, že z konania na strane žalobcu vystúpila obchodná spoločnosť REALITY-VĚŘITEL CZ s.r.o., a na jej miesto vstúpila obchodná spoločnosť Realsvit 1 s.r.o., Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 50 335 405. Uznesením č.k. 1Cb/23/2016-125 zo dňa 16.01.2018 súd návrh žalobcu Realsvit 1 s.r.o. na zmenu strany sporu na strane žalobcu zamietol. Uznesením č.k. 1Cb/23/2016-139 zo dňa 21.03.2018 súd pripustil zmenu na strane žalobcu, a to tak, že z konania na strane žalobcu vystúpila obchodná spoločnosť spoločnosť Realsvit 1 s.r.o., Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 50 335 405 a na jej miesto vstúpila obchodná spoločnosť (pôvodný žalobca) REALITY - X24 CZ s.r.o., so sídlom nám. 1. máje 1605, 688 01 Uherský Brod, Česká republika, IČ: 29 213 754.

5. V súlade s ust. § 180 Civilného súdneho poriadku (ďalej len „CSP“) súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý mal doručenie predvolania vykázané. 6. Na pojednávaní žalovaný a jeho zástupca v celom rozsahu odkázali na ich písomné vyjadrenie a ostatné podania, ktoré zaslali súdu. Zástupca žalovaného s poukazom na ich písomné vyjadrenie k podanej žalobe uviedol, že sú toho názoru, že v prípade žalobou uplatneného nároku došlo k jeho premlčaniu, a to uplynutím troch rokov odo dňa 19.02.2009, kedy došlo k vymoženiu pohľadávky exekútorom. Samotná skutočnosť, že platobný výmer nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 15.5., resp. 30.11.2006 len potvrdzuje opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania. Dlžná suma bola pripísaná na účet žalovaného 13.02.2009, ako o tom svedčí aj výpis z účtu vedený vo VÚB, pobočka Ružomberok. Skutočnosť, že pohľadávka bola vymožená dokladuje aj oznámenie súdneho exekútora JUDr. Kohúta, so sídlom Banská Bystrica EX 23/07 zo dňa 19.02.2009. Uvedené doklady sa po nahliadnutí založili do spisu. Zo strany žalobcu nikdy neboli vznesené námietky voči dôvodnosti platobného výmeru, a to aj s prihliadnutím na uplatnené záložné právo, ako aj dve upovedomenia o začatí exekúcie. 7. Súd okrem výsluchu žalovaného a zástupcu žalovaného vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami založenými v spise, a to najmä platobným výmerom obce Štiavnička č. 347493/06 PO zo dňa 17.05.2005, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 17.02.2014, návrhom na predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody zo dňa 04.02.2016, uznesením tunajšieho súdu č.k. 1Cb/23/2016-20 zo dňa 27.04.2016, opravou žaloby doručenej súdu dňa 05.05.2016, vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 31.05.2016, uznesením tunajšieho súdu č.k. 1Cb/23/2016-57 zo dňa 18.10.2016, uznesením tunajšieho súdu č.k. 1Cb/23/2016-74 zo dňa 24.04.2017, odvolaním plnomocenstva zo dňa 14.06.2017, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2017, uznesením tunajšieho súdu č.k.1Cb/23/2016-109 zo dňa 25.09.2017, uznesením tunajšieho súdu č.k. 1Cb/23/2016-139 zo dňa 21.03.2018, ako aj ďalšími listinami, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav: 8. Žalovaný vydal dňa 17.05.2005 platobný výmer č. 347493/06PO, ktorým vyrubil daňovníkovi - spoločnosti REALITY-OBCHODNÁ, a.s. Trenčianska cesta 647/57, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36347493 daň z nehnuteľností na rok 2006, a to jednak daň z pozemkov vo výške 70,29 eur (2 117,60 Sk) a jednak daň zo stavieb vo výške 2 096,86 eur (63 170,- Sk), teda spolu daň z nehnuteľnosti vo výške 2 167,16 eur (65 288,- Sk), ktorej splatnosť rozložil do 4 splátok, a to v termíne do 31.05.2006 v sume 541,79 eur (16 322,- Sk), v termíne do 31.07.2006 v sume 541,79 eur (16 322,- Sk), v termíne do 30.09.2006 v sume 541,79 eur (16 322,- Sk) a v termíne do 30.11.2006 v sume 541,79 eur (16 322,-Sk). Daňovník, ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 17.02.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou bola žalobcovi postúpená pohľadávka na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľnosti na rok 2006, predmetným platobným výmerom. Od tejto zmluvy žalobca odvodil svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody v tomto konaní. Podľa vyjadrenia žalobcu postupca (spoločnosť REALITY- OBCHODNÁ, a.s.) vyrubenú daň žalovanému zaplatil v celom rozsahu. Pokiaľ ide o výšku, tak v zmluve bolo uvedené, že ju bude možné ustáliť až na základe vykonaného dokazovania, alternatívne výška tejto škody zodpovedá sume vo výške 2 167,16 eur. Podľa názoru žalobcu správcom dane vydané rozhodnutie, ktorým bola vyrubená daň z nehnuteľnosti na rok 2006, je nezákonné a protiústavné, v rozpore s Ústavou SR garantovaným právom vlastniť majetok. Namietaný nesprávny úradný postup pri vyrubení dane z nehnuteľnosti podľa žalobcu spočíva v inom nezákonnom zásahu do práv a právom chránených záujmov postupcu, v nerešpektovaní právnej úpravy umožňujúcej obciam ako správcom dane z nehnuteľností zohľadniť pri vyrubení dane z nehnuteľnosti miestne podmienky. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 04.02.2016 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného, a to v rozsahu ako sa svojho nároku domáhal žalobou v tomto konaní, alternatívne vo výške 2 167,16 eur. ( žalobca výšku náhrady škody špecifikoval na sumu 2 167,16 eur v oprave k žalobe doručenej súdu dňa 05.05.2016), avšak bezvýsledne.

1Cb/23/2016

-6-

9. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

13. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov (účinného ku 17.05.2005 t.j. ku dňu vydania platobného výmeru) ,tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

16. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

17. Podľa § 13 zákona č. 514/2003 Z.z., na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov územnej samosprávy pri výkone samosprávy sa primerane použijú ustanovenia § 5 a 6.

18. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

19. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. zákona č. 514/2003 Z.z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. 1Cb/23/2016 -7- 20. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

21. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. Súd mal preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný - Obec Štiavnička, vydal dňa 17.05.2005 platobný výmer č. 347493/06PO, ktorým vyrubil daňovníkovi - spoločnosti REALITY- OBCHODNÁ, a.s. Trenčianska cesta 647/57, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36347493 daň z nehnuteľností na rok 2006, a to jednak daň z pozemkov vo výške 70,29 eur (2 117,60 Sk) a jednak daň zo stavieb vo výške 2 096,86 eur (63 170,- Sk), teda spolu daň z nehnuteľnosti vo výške 2 167,16 eur (65 288,- Sk), ktorej splatnosť rozložil do 4 splátok, a to v termíne do 31.05.2006 v sume 541,79 eur (16 322,- Sk), v termíne do 31.07.2006 v sume 541,79 eur (16 322,- Sk), v termíne do 30.09.2006 v sume 541,79 eur (16 322,- Sk) a v termíne do 30.11.2006 v sume 541,79 eur (16 322,-Sk). Daňovník, ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 17.02.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou bola žalobcovi postúpená pohľadávka na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľnosti na rok 2006, predmetným platobným výmerom. Od tejto zmluvy žalobca odvodil svoju aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na náhradu škody v tomto konaní. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 04.02.2016 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného, a to v rozsahu ako sa svojho nároku domáhal žalobou v tomto konaní, alternatívne vo výške 2 167,16 eur (žalobca výšku náhrady škody špecifikoval na sumu 2 167,16 eur v oprave k žalobe doručenej súdu dňa 05.05.2016). Podľa vyjadrenia žalovaného (vo vyjadrení k podanej žalobe) mu bola predmetná žiadosť doručená dňa 24.02.2016, kedy sa dozvedel aj o postúpení pohľadávky (k žiadosti bola priložená zmluva o postúpení pohľadávky zo 17.02.2014), teda skoro až dva roky od uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd mal tiež z listinných dôkazov predložených žalovaným na svoju procesnú obranu preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi listom č. 2016/0238 zo dňa 01.04.2016, že nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle ust. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, žalovaný preto žiadosti žalobcu nevyhovel. Žalovaný okrem iného žalobcovi oznámil, že platobný výmer č. 347493/06PO zo dňa 17.05.2005 nadobudol právoplatnosť 15.05.2006 a vykonateľnosť 30.11.2006, kedy bola daň aj splatná a že správnosť platobného výmeru potvrdzuje aj skutočnosť, že daňovník sa proti platobnému výmeru neodvolal. Taktiež mu oznámil, že nakoľko daňovník mu dobrovoľne nezaplatil v stanovenej lehote vyrubenú daň, podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie. Na dôkaz uvedeného žalovaný na pojednávaní predložil oznámenie (označené ako vyúčtovanie vymoženej pohľadávky) súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta zo dňa 19.02.2009, ktoré dokladuje skutočnosť, že pohľadávka vo výške 2 167,16 eur bola vymožená (dlžná suma bola pripísaná na účet žalovaného dňa 13.02.2009 ako o tom svedčí aj priložený výpis z účtu). 22. V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami súd poznamenáva, že pokiaľ žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že ide o nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného, takýmto právnym posúdením uplatneného nárok nie je súd viazaný a preto uplatnený nárok považoval za nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, vyššie označeným platobným výmerom žalovaného. Súd podotýka, že právnym základom nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri v výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, môže byť aj nezákonné rozhodnutie aj nesprávny postup, pričom tento môže spočívať aj v inom nezákonnom zásahu do práv, právom chránených fyzických a právnických osôb. Žalobca v danom prípade za takýto nesprávny úradný postup považoval aj postup žalovaného s tým, že tento pri vyrubení dane z nehnuteľnosti daňovníkovi na rok 2006 (právnemu predchodcovi žalobcu) nezohľadnil miestne podmienky. Súd v tejto súvislosti podotýka, že pokiaľ žalobca namietal proces postupu žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, t.j. predmetného platobného výmeru, tak v tomto prípade nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe. Nesprávny úradný postup z hľadiska zákona je len taký postup, ktorým konajúci orgán porušuje právne predpisy, no nemá svoj bezprostredný význam vo vydanom rozhodnutí. V predmetnej veci však žalobca namieta postup vyrubenia dane spočívajúci v nezohľadnení miestnych podmienok, ktorého výsledkom bol platobný výmer č. 347493/06 PO zo dňa 17.05.2005. Na základe uvedeného je namieste posúdiť nárok žalobcu ako nárok na náhradu z škody z nezákonného rozhodnutia. Zákon č. 514/2003 Z.z. rozlišuje dva typy zodpovednostného konania, ktorými sú nezákonné rozhodnutie rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Ako bolo vyššie spomenuté súd posúdil žalobou uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia. Pre možnosť úspešne sa dovolať zodpovednosti voči konkrétnemu orgánu územnej samosprávy v súvislosti so škodou pri výkone samosprávy je potrebné splniť tieto podmienky: 1. vydanie nezákonného rozhodnutia: a) rozhodnutie musí byť vydané orgánom územnej samosprávy (obce, mesta vyššieho územného celku), b) rozhodnutie musí byť vydané v rámci výkonu

samosprávy, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi vydaným rozhodnutím a vznikom škody. Všetky tieto

1Cb/23/2016

-8-

podmienky musia byť uskutočnené kumulatívne. V prípade absencie čo i len jednej z nich nie je možné úspešne uplatniť zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone samosprávy voči príslušnému subjektu územnej samosprávy. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade neboli naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Súd s poukazom na ust. § 13 v spojení s § 5 a 6 zákona č. 514/2003 Z.z. podotýka, že nezákonnosť rozhodnutia nie je možné zisťovať v rámci konania o náhrade škody, nakoľko táto nezákonnosť už musí byť v čase prejednávania nároku škody konštatovaná príslušným orgánom, teda orgánom, ktorý je oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie. To znamená, že podmienkou priznania nároku je teda to, že príslušný orgán nezákonné rozhodnutie zmenil alebo zrušil. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Právny predchodca žalobcu (daňovník) po doručení platobného výmeru (doručenie platobného výmeru žalobca ani jeho právny predchodca nikdy nespochybnil) mal možnosť podať voči predmetnému platobnému výmeru riadne alebo mimoriadne opravné prostriedky, t.j. odvolanie, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, obnova konania, no túto možnosť nevyužil. Keďže tak neurobil, predmetný platobný výmer nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. V konaní teda nebolo preukázané, že by rozhodnutie - platobný výmer vydaný žalovaným bol zmenený alebo zrušený, a teda súd vychádza z prezumpcie jeho správnosti. Nakoľko jedna z troch podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne nebola splnená, nie je možné zo strany žalobcu úspešne uplatniť zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone samosprávy voči príslušnému subjektu územnej samosprávy, t.j. voči žalovanému.

23. Súd zároveň so zreteľom na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným jednak vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.05.2006 ako aj na pojednávaní. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v prípade žalobou uplatneného nároku došlo k jeho premlčaniu, a to odo dňa 19.02.2009, kedy došlo k vymoženiu pohľadávky súdnym exekútorom. Samotná skutočnosť, že platobný výmer nadobudol právoplatnosť 15.05.2006 a vykonateľnosť 30.11.2006 len potvrdzuje opodstatnenosť vznesenej námietky. Súd mal z priloženého výpisu z účtu preukázané, že dlžná suma 2 167,16 eur bola pripísaná na účet žalovaného 13.02.2009. Na dôkaz toho, že pohľadávka bola vymožená žalovaný predložil aj oznámenie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Mičinská cesta 35 (exekučné konanie vedené pod EX 23/07) zo dňa 19.02.2009. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody dávno po jeho premlčaní, preto súd považuje vznesenú námietku premlčania žalovaným za opodstatnenú a prihliadol na ňu. Súd pre úplnosť dodáva, tak ako na to poukázal už aj žalovaný vo svojich vyjadreniach, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nenamietal voči právoplatnému a vykonateľnému platobnému výmeru ani v rámci exekučného konania, t.j. nepodal námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, z čoho možno vyvodiť záver, že toto rozhodnutie nepovažoval za nespôsobilý exekučný titul.

24. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. S poukazom na § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe 1Cb/23/2016 -9-

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.