Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-164-2009.pdf
PDF · 143.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-29Cb/164/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Janou Tamášiovou v obchodno-právnej veci žalobcu: R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. E. XX, XXX XX P.. zast.: JUDr. Jana Kompišová, advokátka, Komárnická 36, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: FIBI, s.r.o., so sídlom Budatínska 17, 851 05 Bratislava, IČO: 35 845 821, zast.: JUDr. Tomáš Vaňo, advokát, Nám. SNP 23, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 4.236,26 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.04.2009 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 2.132,73 Eur s príslušenstvom a nahradiť jej trovy konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 05.09.2008 uzavrela Zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetom zmluvy bolo sprostredkovanie predaja tovaru tretím osobám v prospech žalovanej. Za sprostredkovateľskú činnosť si žalobkyňa so žalovanou dohodla províziu vo výške 40-50 % z výnosov realizovaných obchodných prípadov. Žalobkyňa v súlade so zmluvou vystavila žalovanej faktúru č. XXXXXXX za mesiac november 2008 na sumu 64.250,50 Sk (2.132,73 Eur). Táto suma bola stanovená a vychádzala z podkladov, ktoré žalobkyni v mesiaci december 2008 (ale aj september a október 2008) poskytla žalovaná, ktorá jediná disponuje údajmi potrebnými na fakturáciu. Žalovaná faktúru neuhradila.
2. Súd vydal dňa 22.05.2009 platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná odpor s odôvodnením, že predmetná faktúra bola duplicitne vystavená a provízia za tento mesiac bola riadne uhradená. Zároveň uviedla, že žalovaná má voči žalobkyni pohľadávku titulom bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikla vyplatením a prijatím neoprávnených provízií, na ktoré žalobkyňa nemá právo. Provízia prináleží sprostredkovateľovi a vzťahuje sa len na obchodné prípady, resp. len na uzavreté sprostredkúvané zmluvy o predaji tovarov s tretími osobami, ktoré sa realizovali výlučne činnosťou sprostredkovateľa. Žalobkyňa v období september 2008 až január 2009 si nezákonne nárokovala provízie, ktoré jej neparili a ktoré jej aj žalovaná vyplatila. Jednalo sa o obchodné prípady klientov, ktorých si zabezpečila výlučne žalovaná a žalobkyňa na týchto prípadoch žiadnym spôsobom neparticipovala.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov R. Q., S.. R. X., S..R. P., S.. Y. I., Y.. B. Y., R. V., K. L., D. R., R. Q., K. R., N. P., D. Q., V. Z., R. L. a S. Z., čítaním O. o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX, faktúry č. XXXXXXX, tabuľky tvoriacej prílohu faktúry č. XXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXX, tabuľkou z č. l. 40 k tejto faktúre, faktúrou č. XXXXXXX a tabuľkou k tejto faktúre, faktúrou č. XXXXXXX a tabuľkou k tejto faktúre, faktúrou č. XXXXXXX, čestnými vyhláseniami z č. l. 52-62, prílohou
k faktúre č. XXXXXXX z č. l. 70, prílohou k faktúre č. XXXXXXX z č. l. 71, prílohou k faktúre č. XXXXXXX z č. l. 72-73, podkladom k zmene petitu z č. l. 94, tabuľkami predloženými odporcom výpočtom provízii z č. l. 105-108, emailovou komunikáciou z č. l. 116-131, čestným vyhlásením z č. l. 132, objednávkou NBS z č. l. 133, tabuľkou s výpočtom odmeny k tejto objednávke z č. l. 134, emailovou komunikáciou z č. l. 136-149, faktúrami, kúpnymi zmluvami, objednávkami, dodacími listami predloženými žalovanou z č. l. 158-330, objednávkou Slovenskej spoločnosti geodetov a Kartografov z č. l. 437, tabuľkou pre výpočet odmeny z č. l. 438, odovzdávajúcim protokolom z č. l. 439, výzvou na predkladanie ponúk NBS z č. l. 440, dožiadaním o výsluch svedka a ostaným spisovým materiálom.
4. Žalobkyňa uviedla, že do 31.08.2008 bola zamestnankyňou žalovanej. Dňa 05.09.2008 uzavrela so žalovanou Zmluvu o sprostredkovaní pretože sa dohodli, že bude pre žalovanú pracovať na živnosť. Činnosť vykonávala v priestoroch žalovanej, používala jej počítač aj mobilný telefón, za čo platila žalovanej náhradu. Klienti, ktorých do spoločnosti priviedla jej zostali. So žalovanou sa dohodla na vyplácaní provízie vo výške 40 % až 50 % z výnosov zrealizovaných obchodov.
5. Spolupráca prebiehala až do januára 2009, kedy zo strany žalovanej došlo k jej prerušeniu, žalovaná znemožnila žalobkyni prístup k PC a zadržala jej všetky podklady, ktoré mala v kancelárii. Žalobkyňa po spracovaní zákaziek predkladala všetky doklady žalovanej, ktorá spolu s ekonómkou tieto skontrolovala, prerátala, dala žalobkyni podklady, na základe ktorých vystavila faktúru.
6. Žalovaná nedodržiavala zmluvu a jednotlivé výšky provízie k obchodným prípadom určovala v nižšej výške ako bola určená v zmluve. Z tohto dôvodu dochádzalo medzi žalobkyňou a žalovanou k rozporom, ktoré pramenili, podľa názoru žalobkyne, z toho, že dohodnutá výška provízie sa zdala žalovanej privysoká.
7. Napriek tomu, že výška provízie nebola žalovanou určovaná v súlade so zmluvou, žalobkyňa s takto vyčíslenou províziou súhlasila. Čo sa týka tvrdení žalovanej v odpore, uviedla, že faktúra č. XXXXXXX na sumu 124.836,- Sk bola vystavená za iné obchodné prípady ako faktúra, ktorá je predmetom sporu. Táto faktúra bola vystavená dňa 16.12.2008, bola žalovanou aj uhradená a jej prílohu tvorí zoznam faktúr, z ktorých sa provízia vyratúvala, ktorý nie je totožný so zoznamom faktúr priložených k faktúre č. XXXXXXX. Išlo o rôzne obchodné prípady, žalovanou faktúrou boli fakturované obchody uzavreté v októbri 2008.
8. Po prvom pojednávaní upravila žalobkyňa žalobný petit rozšírením žaloby tak, aby výška provízie zodpovedala Zmluve o sprostredkovaní, kde je výška provízie dohodnutá vo výške 40 % - 50 % z výnosu. Nakoľko žalobkyňa má nárok na zaplatenie minimálne nesporných 40%, rozšírila v tomto smere svoj návrh vo vzťahu k faktúre č. XXXXXXX, ktorej úhrada je predmetom tohto sporu, ako aj k faktúram, ktoré boli síce žalovanou uhradené, avšak žalobkyňa fakturovala menej ako 40 % z výnosov, na čo jej vznikol podľa zmluvy nárok.
9. Žalobkyňa nepoprela, že všetky obchody uzavreté medzi žalovanou a jej klientmi boli uzavreté v dôsledku jej sprostredkovateľskej činnosti ale uviedla, že sprostredkovateľské provízie si uplatnila len za obchody, ktoré boli uzavreté v dôsledku jej činnosti a nie činnosti iných zamestnancov žalovanej. Všetky obchody, z ktorých si žalobkyňa uplatnila provízie boli výsledkom jej činnosti a bez tejto činnosti by k ich uzavretiu nedošlo. Podklady pre vystavenie faktúr, ktorými žalobkyňa fakturovala provízie pripravovala žalovaná spolu s ekonómkou pani Q. nakoľko žalobkyňa nemala prístup k informáciám potrebným pre výpočet provízie.
10. Žalovaná zotrvala na svojich tvrdeniach uvedených v odpore s tým, že popiera žalovanú čiastku a to z titulu, že vyrátaná odmena sa nezakladá na skutkovom stave. Skutočnosť, že táto odmena bola vypočítaná po súčinnosti so žalovanou je nepodstatná. Podstatné je aký počet hodín, pre akých klientov žalobkyňa pracovala a akú prácu vykonávala. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa do augusta 2008 bola riadnym zamestnancom žalovanej. Vzhľadom k tomu, že firma vykazovala straty, došlo k rozviazaniu pracovného pomeru so žalovanou a bola podpísaná zmluva o sprostredkovaní, ktorej návrhy predložila žalobkyňa. Na základe tejto zmluvy vykonávala žalobkyňa určitú činnosť pre žalovanú. V obchodných prípadoch, v ktorých žalobkyňa reálne vykonala sprostredkovateľskú činnosť, jej žalovaná riadne uhradila uplatnené provízie. Žalobkyňa si však uplatňovala aj provízie za sprostredkovanie obchodov klientov ako napr. Finagro, s.r.o., Inforama, s.r.o., B. A. S. F., Česmad,
Ramad, Wusternrot, NBS. Pre týchto klientov však žalobkyňa nikdy žiadne obchody nesprostredkovala. Žaloba v časti, v ktorej bolo zvýšenie podnikateľskej odmeny na výšku 40 % ako aj za iných klientov, ktorý jej nepatria vzhľadom na jej súčinnosť pri ich sprostredkovaní má žalovaná za to, že za klientov INFORAMA, FINAGRO, ČESMAD, NBS, BASF, WUSTENROT A RAMAT nemá žalobkyňa zákonný nárok na sprostredkovateľskú províziu vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná spolupracovala s týmito spoločnosťami dávno pred uzavretím predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy a to pred dátumom 05.09.2008. Zákonným zmyslom a účelom sprostredkovateľskej zmluvy je, že provízia prináleží sprostredkovateľovi za uzatvorenie sprostredkúvaných zmlúv medzi tretími osobami, ktoré sa realizovali výlučne za aktívnej súčinnosti sprostredkovateľa. Tretiu osobu má zákonodarca na mysli ako anonymnú osobu pre záujemcu, s ktorou záujemca neprišiel do obchodného styku, resp. záujemca s ňou prišiel do styku prvý - krát za aktívnej účasti sprostredkovateľa. Žalovaná ďalej poukázala na výšku provízie vo výške 40 % zo zisku, ktorej výška je značne neobvyklá a v rozpore s dobrými mravmi ako jednou zásadou obchodného zákonníka a v rozpore s obchodnými zvyklosťami. Ďalej dala do pozornosti súdu skutočnosť a to otázku nekalej súťaže, ktorej sa dopúšťala žalobkyňa pri svojej činnosti a ktorá by nemala požívať súdnu ochranu a to konkrétne vyvolané nebezpečenstvá zámeny. Žalobkyňa pri svojej činnosti používala obchodné meno a osobitné označenie žalovanej, ktoré v zákazníckych kruhoch platia pre určitý podnik a vyvolávali u zákazníkov žalovanej a jej klientov nebezpečenstvo zámeny. Rovnako poukázala na parazitovanie na povesti žalovanej, kde žalobkyňa pri svojej sprostredkovateľskej činnosti využívala dobrú povesť žalovanej a jej výrobkov s cieľom získať výsledky vlastného podnikania a prospech, ktorý by inak nedosiahla. Dôkazom tejto skutočnosti je, že žalobkyňa aj po skončení pracovného pomeru pracovala v kancelárii žalovanej, žiaden z klientov nemal vedomosť o podnikaní žalobkyne. Používala pri svojej podnikateľskej činnosti žalovanej priestory, techniku, firemné pomôcky, firemný automobil. Schovávala sa za overené a v obchodných kruhoch známe meno FIBI.
11. Svedkyňa D. R. - I. uviedla, že sa so žalobkyňou pozná z jej predchádzajúceho zamestnania v inej reklamnej agentúre, kde s ňou spolupracovala a bola s ňou spokojná. Po skončení činností žalobkyne v tejto agentúre s prácou agentúry prestala byť spokojná a hľadala kontakt na žalobkyňu, na ktorú sa nakontaktovala a chcela s ňou ďalej spolupracovať. O tejto skutočnosti bola oboznámená aj konateľka žalovaného a žalobkyňa jej bola aj skutočne pridelená. Všetky obchody týkajúce sa reklamnej činnosti riešila cez ňu. Po odchode žalobkyne od žalovanej ešte istý čas zostala klientom žalovanej, avšak nebola spokojná a znova hľadala kontakt na žalobkyňu, s ktorou znovu spolupracuje. Skutočnosť, že žalobkyňa prestala byť zamestnancom žalovanej a spolupracovala so žalovanou na základe zmluvy o sprostredkovaní svedkyňa nepostrehla. Výšku provízie za sprostredkované obchody určovala konateľka žalovaného, jej výšku však nevie.
12. Svedok S.. R. X., konateľ spoločnosti Inforama, a.s., uviedol, že spolupracoval so žalovanou do roku 2005 alebo 2006, teda v čase keď žalobkyňa u žalovanej nepracovala. So spoluprácou bol spokojný a spolupracujú dodnes. V rámci tejto spolupráce komunikoval so žalobkyňou, ale aj s inými zamestnancami žalovanej a taktiež spolupracoval aj s inými reklamnými agentúrami než s agentúrou žalovanej. Spolupráca so žalovanou trvá do teraz aj keď v menšom objeme, čo súvisí s potrebami spoločnosti. On spoluprácu so žalovanou nehodnotil ako spoluprácu s jednotlivými zamestnancami, ale ako komplexnú službu dodanú žalovanou. Žalobkyňu poznal ešte z jej pôsobenia v predchádzajúcej agentúre, skôr než začal spolupracovať so žalovanou. O tom, že došlo k zmene postavenia žalobkyne vo vzťahu k žalovanej nevedel.
13. Svedok S.. R. P. uviedol, že v spoločnosti Inforama mal na starosti marketing a majitelia spoločnosti rozhodli, že má spolupracovať so žalobkyňou a žalovanou. So žalobkyňou spoločnosť spolupracovala aj v čase keď táto pracovala pre inú reklamnú agentúru. Spolupráca prebiehala tak, že so svojimi požiadavkami sa obracali na žalobkyňu a jej prostredníctvom realizovali obstarávanie reklamných predmetov. Všetky obchody týkajúce sa reklamných predmetov realizovala spoločnosť Inforama prostredníctvom žalobkyne, ktorá bola kontaktnou osobou vo vzťahu k žalovanej. Vnútorné vzťahy žalobkyne a žalovanej nepozná a nevie, či odchod žalobkyne z predchádzajúcej agentúry k žalovanej ovplyvnil rozhodnutie vedenia spoločnosti Inforama spolupracovať so žalovanou. Svedok však tento prechod privítal, nakoľko mal so žalobkyňou dobré skúsenosti a pri spolupráci sú najdôležitejší ľudia. Činnosť žalobkyne spočívala v tom, že predkladala katalógy, prezentovala nové ponuky žalovanej, bola kontaktnou osobou a jej pracovnému zaradeniu nevenoval pozornosť.
14. Svedkyňa Y.. B. Y., zamestnankyňa NBS uviedla, že k spolupráci so žalovanou došlo na základe vyhlásenia verejného obstarávania, ktoré vyhrala spoločnosť žalovanej. Podklady do tohto obstarávania predkladala konateľka žalovaného, nakoľko iba ona bola ako štatutárny zástupca na to oprávnená. Po získaní zákazky žalovanou pristúpila k spolupráci aj žalobkyňa. Svedkyňa nikdy neskúmala postavenie žalobkyne a tak ako ona realizovala obchod ako zamestnankyňa NBS, predpokladá, že realizovala obchody aj žalobkyňa, ktorú chápala ako povereného pracovníka prideleného na túto úlohu. So žalovanou spolupracuje dodnes za predpokladu, že vyhrá verejné obstarávanie. So žalobkyňou spolupracovala aj pri iných obchodoch, kde nebolo potrebné verejné obstarávanie, ale nikdy neskúmala jej postavenie a považovala ju za pracovníčku žalovanej. Tieto obchody prebiehali tak, že jednotlivé firmy oslovovali NBS, posielali katalógy a NBS vybrala zopár spoločností, ktoré oslovila.
15. Svedkyňa K. L. uviedla, že pracovala v spoločnosti Wüstenrot Stavebná sporiteľňa ako marketingový špecialista. Spolupracovala s rôznymi reklamnými agentúrami, avšak osobu žalobkyne si nepamätá. Pamätá si názov žalovaného, avšak nespája si s ním žiadne súvislosti. 16. Svedkyňa V. Z., zamestnankyňa spoločnosti Česmad, uviedla, že so žalovanou spolupracovala od roku 2003 doteraz. Žalobkyňa sa tiež zúčastnila na stretnutiach, ale všetky záležitosti sa riešili so žalovanou. Žalobkyňa bola v spoločnosti asi dvakrát, raz jej prišla gratulovať k sviatku a raz s nejakým tovarom. Svedkyňa si spomenula, že žalobkyňa rokovala aj s generálnym tajomníkom spoločnosti pánom I., nebola však pri rokovaní prítomná. O výbere reklamných predmetov spoločnosti rozhoduje generálny tajomník a svedkyňa robila výberové konania. Ďalej uviedla, že je možné, že pred vianocami 2008 vyberala so žalobkyňou vianočné darčeky, presne si to však nepamätá, keďže nespolupracuje len so žalovanou a darčeky sa vyberajú každý rok. Na otázku žalobkyne, či si svedkyňa pamätá, že v období roku 2008 rokoval generálny tajomník za spoločnosť FIBI len so žalobkyňou, svedkyňa uviedla, že vie, že s ňou rokoval, rokoval aj s konateľkou žalovaného, nevie však uviesť obdobie. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, či hovorila svedkyňa so žalovanou o predmete sporu, svedkyňa uviedla, že o tom hovorili v decembri, keď jej prišlo predvolanie na pojednávanie a konateľka žalovaného jej povedala, čo je predmetom tohto konania. Ešte sa stretli vo februári, keď doniesli tovar.
17. Svedok S.. Y. I., generálny tajomník Česmad uviedol, že už v roku 2007, kedy do spoločnosti nastúpil, spoločnosť Česmad spolupracovala so spoločnosťou FIBI s.r.o. Reklamné spoločnosti oslovovala p. Z. a on riešil až výber konkrétneho dodávateľa na základe podkladov, ktoré mu predložila asistentka. Spoločnosť komunikovala aj so žalobkyňou ako aj s konateľkou žalovaného. Nikdy neoslovovali konkrétne žalobkyňu, ale vždy len spoločnosť FIBI, s.r.o. Na obchodných stretnutiach, na ktorých bola prítomná aj žalobkyňa sa riešili len obchodné záležitosti a žalobkyňu pozná ako zamestnanca žalovanej.
18. Svedok D. Q., marketingový manažér spoločnosti BASF uviedol, že vo firme robí na tejto pozícii od roku 2006. Spolupráca so spoločnosťou FIBI a BASF prebiehala už predtým, keď nastúpil na marketingové oddelenie. Spolupráca prebiehala s konateľkou žalovaného, žalobkyňu tiež videl, ale o tom, že by sprostredkovávala obchody medzi spoločnosťou a žalovanou nevie.
19. Svedkyňa S. Z. zo spoločnosti Finagro uviedla, že pokiaľ potrebovala obstarať reklamné predmety, vždy kontaktovala konateľku žalovaného a so žalobkyňou nikdy nespolupracovala, len ju stretávala, keď chodila za pánom P..
20. Svedok R. L., ako obchodný manager spoločnosti FIBI, s.r.o. uviedol, že žalobkyňa bola spočiatku zamestnaná u žalovanej a neskôr bolo dohodnuté, že bude pracovať na základe živnosti. Nevie uviesť žiadne detaily týkajúce sa zmeny pracovného zaradenia, avšak žalobkyňa naďalej chodila do práce a pracovala u žalovanej a využívala jej pracovné pomôcky. Nie je mu známe, že by žalobkyňa doniesla alebo sprostredkovala nejaký obchod mimo fakturovaných spoločností ale dá sa to dohľadať vo fakturácii. Jej pracovná činnosť spočívala v tom, že chodila ku klientom, posielala im ponuky, pokračovala tak, ako keby bola zamestnaná. Následne povedala, čo klient asi chce, ponuku urobila ona alebo žalovaná a objednal sa tovar. Tento som dodal ja alebo iný kolega alebo žalobkyňa, tak ako sme sa dohodli. Fungovali sme rovnako ako predtým. Svedok ďalej uviedol, že žalobkyňa komunikovala takto so spoločnosťami GKU, NBS, Ramat, Česmand, Finagro, s Inforamou a ďalšími, ktorých si už nepamätá. Odmeny žalobkyne riešila s konateľkou žalovaného, ktoré boli priateľky a svedok uviedol, že práve kvôli peniazom nastal medzi nimi spor. S niektorými z uvedených spoločností spolupracuje žalovaná naďalej.
21. Svedok R. Q. uviedol, že bol zamestnancom žalovanej a žalobkyňu poznal ešte z predchádzajúcej reklamnej agentúry. Podľa neho bola obchodníčkou a tak ako v predchádzajúcej reklamnej agentúre bolo jej úlohou zháňať obchody. Keď potrebovala tak sa obrátila na svedka ako grafika a požiadala ho napr. spracovať nejaký grafický náhľad loga, napríklad na pero, ktoré potom prezentovala klientovi. Jednalo sa napríklad o logo Prilinger, oslovila ho aj v súvislosti so spoločnosťou Ramat. Pravdepodobne aj spoločnosti BASF a NBS, týchto spoločností, s ktorými komunikovala bolo asi viac, avšak detaily uviesť nevedel a nevedel rovnako uviesť, či s týmito spoločnosťami komunikovala ešte v predchádzajúcej reklamnej agentúre.
22. Svedok R. V. pri výsluchu dožiadaným súdom v Nemecku uviedol, že bol obchodným koordinátorom pre strednú a východnú Európu spoločnosti BASF. Od oddelenia nákupu dostal vizitku s údajmi na žalobkyňu, s ktorou sa skontaktoval a objednával prostredníctvom nej reklamné predmety. Nevie uviesť, či žalobkyňa bola zamestnaná u žalovanej, alebo vykonávala sprostredkovateľskú činnosť. Objednávky boli zasielané žalovanej a faktúry boli vždy taktiež vystavené na spoločnosť žalovaného. Žalobkyňa pracovala pre žalovanú ako kontaktná osoba.
23. Svedkyňa N. P., administratívna pracovníčka žalovanej uviedla, že problematiku, ktorá je predmetom sporu spoznala až po podaní návrhu na súd. Jej činnosťou bolo spolu so žalovanou odstrániť chyby, ktoré urobila žalobkyňa pri uplatnení svojho nároku. Pomáhala žalovanej prepočítavať zákazky za obdobie asi september až december roku 2008 podľa jednotlivých dokladov a tieto hodnoty vkladať do jednotlivých tabuliek. Menili sa údaje a čísla, ktoré nezodpovedali pravde. Počítala to konateľka žalovaného a svedkyňa to len dávala do tabuliek. Písala to, čo jej konateľka žalovaného povedala a nijako si to neoverovala. Pokiaľ si spomína, žalobkyňa si uplatnila peniaze, ktoré jej nepatrili, pretože išlo o dlhoročných klientov žalovanej. Pokiaľ si dobre pamätá, jednalo sa o spoločnosti NBS, BASF, Česmad, Finagro a Inforama. Na dodávkach týmto firmám sa žalovaná určite podieľala, nevie však uviesť do akej miery. Podľa svedkyne si žalobkyňa fakturovala odmenu za dlhoročných klientov žalovanej a svedkyňa nevie, prečo by jej za to odmena mala patriť.
24. Svedkyňa K. R., ktorá bola externou spolupracovníčkou žalovanej uviedla, že spoločnosť Wüstenrot ako klienta do spoločnosti žalovaného priviedla ona. Svedkyňa dala kontakt na žalovanú, ktorá potom určila ďalší postup. Pri vybavovaní zákazok pre túto spoločnosť komunikovala so žalobkyňou aj žalovanou. Objednávky od spoločnosti postúpila žalovanej. Žalobkyňa vykonávala komunikáciu s klientom a robila to, čo robia všetci obchodníci. Žalobkyňa bola internou obchodníčkou žalovanej a neskôr po ukončení pracovného pomeru vyvíjala tú istú činnosť ako dovtedy, rozdiel bol v tom, že musela chodiť do terénu. Rozdiel bol aj v tom, že nebola platená pevnou výplatou, ale províziami. Provízie sa vypočítavali na základe každej zákazky samostatne. Tieto zákazky sa dávali do tabuliek a na základe toho sa vyplatila provízia. Tabuľky pripravovala p. Q. na základe došlých faktúr a výdajky do skladu. Konateľka žalovaného vykonávala ich kontrolu. Keď bola táto tabuľka odobrená konateľkou žalovaného, bola relevantnou prílohou k faktúre. V jej prípade bola faktúra vždy vystavená až po odsúhlasení tabuľky. Keďže boli faktúry uhradené, musela byť odsúhlasená tabuľka.
25. Svedkyňa R. Q. uviedla, že vystavovanie faktúr prebiehalo tak, že sa skompletizovali vstupné a výstupné náklady a fakturovaná suma. Ak bol rozdiel medzi nimi 30 %, vtedy mala žalobkyňa podľa internej smernice nárok na podiel zo zisku. Išlo o internú smernicu, ktorá sa viazala k obchodným zástupcom a svedkyňa mala o nej informáciu od konateľky žalovaného bez toho aby takúto smernicu videla. Keď boli tieto údaje skompletizované, dala žalobkyňa faktúru žalovanej. Podklady na vystavenie faktúr boli podkladmi žalobkyne, kontrolované žalovanou a svedkyňou zadané do systému. Išlo o tabuľky, ktoré sú pôvodnou prílohou faktúr. Na základe nich bola žalobkyňou vystavená faktúra. Tabuľky predpripravovala žalobkyňa. Svedkyňa a konateľka žalovaného ich následne skontrolovali a na základe ich schválenia si žalobkyňa vystavila faktúru. Tabuľka obsahovala žalobkyňou sprostredkované obchodné prípady, náklady, inkaso, zisk a sprostredkovateľskú odmenu žalobkyne. Výsledok tabuľky predstavoval sumu, ktorú si žalobkyňa fakturovala. Všetky doklady potrebné pre výpočet odmeny žalobkyne sú v dispozícii žalovanej. Svedkyňa neskôr uviedla, že s konateľkou žalovaného sú priateľky a so žalobkyňou priateľkami boli, pokiaľ ju táto nenahnevala. S konateľkou žalovaného je naďalej v kontakte. V priebehu svojej svedeckej výpovede svedkyňa uviedla, že tabuľky, ktoré sú prílohou faktúr pripravila žalobkyňa. V nasledujúcej odpovedi však uviedla, že boli vypracované v trojici a to žalobkyňa, konateľka žalovaného a ona. Až neskôr, keď nastal konflikt medzi konateľkou žalovaného a žalobkyňou, začala konateľka žalovaného škrtať a meniť údaje v tabuľkách, nakoľko tam boli podľa
nej spoločnosti, ktoré nepatrili žalobkyni a bola tam neoprávnená fakturácia. Tabuľky upravovala až po ich zaplatení. Podľa jej vedomostí sporné faktúry, ktoré uhradila vopred odsúhlasila. Potom sa jedného dňa vzpriečila a povedala, že žalobkyni faktúry nezaplatí. Bolo to okolo 25.01.2009 a potom začala spracovávať tabuľky. Vypracovali tak iné tabuľky, než boli pôvodne prílohami faktúr. Svedkyňa nevedela, ktoré spoločnosti tam mali byť a ktoré nie a verila konateľke žalovaného. Podľa svedkyne si konateľka žalovaného rozmyslela, že zaplatila žalobkyni veľa a chcela tieto peniaze späť. Svedkyňa nevie, či boli zle vystavené faktúry vrátené žalobkyni a či sú vôbec zavedené v účtovníctve žalovanej. Vie len o osobnom konflikte medzi konateľkou žalovaného a žalobkyňou.
26. Z prílohy k faktúre č. XXXXXXX zo dňa 31.12.2008 súd zistil jednotlivé obchodné prípady a výšku provízie uplatňovanej žalobkyňou.
27. Z čestných vyhlásení spoločností SOZKOaSO, PRILINGER Slovensko, s.r.o., D. R. - RAMAT, GEODETICKÝ A KARTOGRAFICKÝ ÚSTAV, š.p., BIOCOMPACT, s.r.o., DREVONA SLOVAKIA, s.r.o., TRIBLAVINA, s.r.o., REMARK, s.r.o., MPS, s.r.o., S.. R. P. za spol. INFORAMA, s.r.o. a MATRAX, s.r.o. súd zistil, že tieto spoločnosti prehlásili, že od septembra roku 2008 do januára roku 2009 sa na objednávkach a dodávkach tovaru v tomto uzavretí podieľala živnostníčka R. L. - ŠEMI a preto došlo k uzavretiu predmetného obchodu.
28. Na základe vykonaných dôkazov súd vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovel. Krajský súd v Bratislave na základe odvolania žalovanej rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť vznik nároku žalobkyne na odmenu s ohľadom na splnenie podmienok uvedených v § 659 a 659a Obchodného zákonníka a jednoznačne ustáliť povahu nároku žalobkyne, či ide o nárok vyplývajúci z uzavretej Zmluvy o obchodnom zastúpení alebo z inominátnej zmluvy a v prípade, ak dospeje k záveru, že žalobkyni patrí odmena, jej výšku riadne odôvodniť.
29. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že činnosť žalobkyne pre žalovanú treba posudzovať z 2 pohľadov a to jednak činnosť na základe Zmluvy o sprostredkovaní a jednak vykonávala činnosť tým, že spolupracovala na jednotlivých obchodných prípadoch, či už ako obchodná zástupkyňa, sprostredkovateľka alebo na základe iného zmluvného vzťahu. V každom prípade jej za činnosť vykonávanú pre žalovanú patrí odmena a to v prípade obchodného zastúpenia vo výške uvedenej v sprostredkovateľskej zmluve a v prípade inej činnosti vo výške, ktorá vyplýva zo zaužívanej praxe medzi žalobkyňou a žalovanou.
30. Čo sa týka spoločnosti WÜSTENROT, v tomto prípade svedkyňa, ktorá bola vypočutá, uviedla, že si na žalobkyňu nepamätá. To, že žalobkyňa skutočne aj vo vzťahu k tejto spoločnosti činnosť vykonávala preukazuje aj skutočnosť, že táto spoločnosť bola zahrnutá aj do faktúr, ktoré boli žalovanou uhradené. Z tohto dôvodu má žalobkyňa za to, že sama žalovaná nespochybnila jej činnosť aj vo vzťahu k tejto spoločnosti. Čo sa týka spoločnosti Ramat, táto potvrdila existenciu obchodného zastúpenia a žalovaná v rámci obchodnej politiky poskytla tejto spoločnosti zľavu z celkového objemu konkrétneho obchodu. Žalobkyňa si uplatňuje nárok nie z objemu obchodu ale už len zo zisku žalovanej z tohto obchodu.
31. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že Krajský súd v Bratislave ustálil, že ide o Zmluvu o obchodnom zastúpení, alternatívne o inú zmluvu, ktorej náležitosti nie sú známe. Cieľom činnosti obchodného zástupcu je získavať nových záujemcov a nie záujemcov, s ktorými už žalovaná niekoľko rokov spolupracuje. Je nepochybné, že žalobkyňa poskytovala určitú súčinnosť, to nespochybňuje žalovaná, ale určite nie za odmenu 50 % na zisku. Je proti logike, aby si žalovaná sama zhoršila svoju pozíciu v tom, že za činnosť, ktorú vykonávala žalobkyňa ako zamestnanec a bola jej poskytovaná mzda vo výške približne 700 Eur by uhradila žalovaná odmenu vo výške 50 % zo zisku. Žalobkyňa podľa názoru žalovanej s poukazom na § 65 Obchodného zákonníka nekonala v dobrej viere. Žalobkyňa používala motorové vozidlo žalovanej, mobilný telefón, všetky pracovné nástroje ako aj internetovú doménu. Podľa názoru žalovanej nemožno z činností, ktoré boli predmetom inominátnej zmluvy a ktoré spočívali v administratívnych pomocných činnostiach, si nárokovať na odmenu, ktorá by prináležala pri činnosti obchodného zástupcu. Čo sa týka spoločnosti Ramat táto mala uzavretú zmluvu priamo so žalovanou, v ktorej bola zakotvená zľava vo výške 40 % zo zisku z každého obchodu. V tomto prípade nemôže prináležať odmena vo výške 40 % aj žalobkyni nakoľko by bolo nelogické, aby žalovaná vyplácala spolu odmenu vo výške 80 % zo zisku na obchodnom prípade.
32. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že obchodný zástupca, teda žalobkyňa, má nárok na províziu, keď sa obchod so zastúpeným uzatvoril v dôsledku jeho činnosti s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania obchodov tohto druhu. Získavanie a vyhľadávanie tretích osôb znamená hľadať tieto osoby z radov, s ktorými zastúpený každodenne nespolupracuje, resp. s ktorými spolupracuje dlhé roky pred uzavretím zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Tretie osoby, za ktorých žalobkyňa požaduje vyplatiť províziu, ktorá je predmetom tohto konania, žalobkyňa nevyhľadala ani nezískala nakoľko boli v databáze žalovanej a ktoré svoje ponuky žalovanej predkladali z vlastnej iniciatívy. Žalobkyňa nezískala a nevyhľadala tretie osoby a jej konanie v priamej príčinnej súvislosti nemalo za následok uzavretie obchodov s týmito osobami. Čestné vyhlásenia založené v spise nemôžu byť relevantným podkladom a dôkazom pre rozhodnutie súdu nakoľko sú vykonštruované účelovo pre toto konanie a ich text a dokonca aj v 90 % aj dátum vyhotovenia a podpis záujemcu je všade identický. Obchodný zástupca je povinný uskutočňovať činnosť v dobrej viere, je povinný dbať na záujmy zastúpeného a konať v súlade s jeho poverením a rozumnými pokynmi zastúpeného. Žalobkyňa konala v rozpore s dobrou vierou, ako bývalá zamestnankyňa žalovanej skrývala, maskovala a zamieňala svoju identitu sprostredkovateľa, resp. obchodného zástupcu za spoločnosť žalovanej. Žalobkyňa pri svojej práci využívala pracovné nástroje, telefóny, vizitky, faxy, kopírky, domény, kancelárske priestory, firemné a hlavičkové papiere a objednávky žalovanej, čím sa dopustila konania v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, kedy zavádzala záujemcov a parazitovala na žalovanej. Osobitným prípadom je spoločnosť RAMAT a p. R., ktorá je spriaznenou osobou žalobkyne, má samostatnú sprostredkovateľskú zmluvu, ktorej predmetom je 20 % - 30 % odmena z výnosov realizovaných obchodov, ktorá je datovaná 02.01.2008, čiže pred uzavretím zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Čo sa týka uzavretia možnej inominátnej zmluvy medzi stranami sporu, tú je možné predpokladať avšak otázny je jej rozsah a najmä obsah, čo do práv a povinností. Provízia, resp. odmena žalobkyne za činnosti podľa inominátnej zmluvy, v žiadnom prípade nemôže byť odvodená od sprostredkovateľskej zmluvy. Činnosť žalobkyne sa v danom prípade približuje najmä sekretárskym, administratívnym a pomocným prácam, ktoré žalobkyňa aj vykonávala pred uzatvorením zmluvného vzťahu u daných záujemcov, klientov žalovanej za čo jej bola poskytnutá odmena vyplatená v predchádzajúcich mesiacoch. Žalovaná taktiež uviedla, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu - uzavretie Zmluvy o obchodnom zastúpení, účelovo nahradil pracovno- právny vzťah, ide o simulovaný právny úkon, ktorý obchádza, ak nie priam odporuje právnym normám, z oblasti pracovného a sociálneho práva, preto navrhuje, aby sa súd daným inštitútom zaoberal ako s kategóriou simulovaného právneho úkonu, teda úkonu absolútne neplatného. Platil by samozrejme úkon disimulovaný, teda pracovná zmluva, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá.
33. Strany sporu nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov.
34. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka („OBZ“), zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
35. Podľa § 654 ods. 1 OBZ, predmetom záväzku obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.
36. Podľa § 655 ods. 1 OBZ, obchodný zástupca je povinný uskutočňovať činnosť podľa § 652 ods. 1 s vynaložením odbornej starostlivosti a v dobrej viere, je povinný dbať na záujmy zastúpeného, konať v súlade s jeho poverením a rozumnými pokynmi zastúpeného a poskytovať zastúpenému potrebné a dostupné informácie.
37. Podľa § 659 ods. 1 OBZ, obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov.
38. Podľa § 659 ods. 2 OBZ, nárok na úhradu nákladov spojených so svojou činnosťou má obchodný zástupca popri provízii, len keď to bolo dojednané a ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné, len keď mu vznikol nárok na províziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú.
39. Podľa článku II. Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 05.09.2008, predmetom zmluvy je sprostredkovanie zmluvy o predaji tovarov tretím osobám. Sprostredkovateľ zabezpečí pre záujemcu uzatvorenie zmlúv o dodávke tovaru.
40. Podľa článku III. Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 05.09.2008, záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi 40-50% provízie z výnosov realizovaných obchodných prípadov.
41. V poslednom písomnom vyjadrení žalovaná namietala absolútnu neplatnosť Zmluvy o sprostredkovaní z dôvodu absencie slobodnej vôle strán takúto zmluvu uzatvoriť, pričom tento zmluvný vzťah účelovo nahradil pracovnoprávny vzťah a tento simulovaný právny úkon obchádza ak nie priam odporuje právnym normám. Žalovaná v tejto súvislosti poukázala na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 05.05.2011, v ktorom táto uviedla, že vyšla v ústrety žalovanej a so zamestnankyne sa transformovala na „živnostníčku“. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Simulácia je predstieranie určitej vôle, vedomá nezhoda skutočnej vôle a urobeného prejavu vedúca k neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Simulovaným úkonom sa zastiera iný právny úkon mienený vážne. Pri posudzovaní absolútnej neplatnosti právneho úkonu je potrebné posúdiť stav, za trvania ktorého bola zmluva podpísaná, aké sú pomery zmluvných strán a čo je vlastne účelom zmluvy. Je nesporné, že žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovanej a po vzájomnej dohode sa jej pracovnoprávny vzťah zmenil na zmluvný vzťah. Nie každá takáto zmena musí nutne znamenať obchádzanie zákona, prípadne nedostatok vôle takúto zmenu urobiť a to na oboch zmluvných stranách. Aj pre posúdenie, či je daný právny úkon simulovaným právnym úkonom je potrebné, aby strany sporu v konaní uviedli rozhodujúce skutkové tvrdenia odôvodňujúce záver o neplatnosti právneho úkonu a označili dôkazy na ich preukázanie. Nepostačí všeobecné konštatovanie o jeho neplatnosti ale je potrebné uviesť okolnosti spôsobujúce jeho neplatnosť v danom konkrétnom prípade. Ani jedna zo strán sporu neuviedla také skutkové tvrdenia a neoznačila dôkazy na ich preukázanie, ktoré by nasvedčovali neplatnosti právneho úkonu, resp. existenciu simulovaného právneho úkonu.
42. Po tom ako súd dospel k záveru, že Zmluva o sprostredkovaní uzavretá medzi stranami sporu nie je absolútne neplatným právnym úkonom, posudzoval zmluvný typ tejto zmluvy.
43. Podľa § 652 ods. 1, 4 a 5 OBZ, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len „obchody“) alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu. Zmluva musí mať písomnú formu. Ak nie je ustanovené inak, na zmluvu o obchodnom zastúpení sa použijú ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní. Obchodný zákonník upravuje viacero zmlúv, predmet ktorých môže vymedziť ako „obstaranie záležitostí“. Medzi takéto zmluvy patrí aj zmluva o sprostredkovaní (§ 642 a nasl.) a zmluva o obchodnom zastúpení (§ 652 a nasl.), pričom v oboch prípadoch predmetom zmluvy je sprostredkovanie uzavretia zmluvy s treťou osobou. Medzi oboma zmluvami je však rozdiel v tom, že v prípade zmluvy o sprostredkovaní má byť výsledkom uzavretie určitej konkrétnej zmluvy (resp. dostatočne individualizovaných viacerých zmlúv), pričom sprostredkovateľ vykonáva len faktickú činnosť a nie aj úkon v mene záujemcu, zatiaľ čo pri zmluve o obchodnom zastúpení ide o sústavnú činnosť, vykonávanú dlhodobo za účelom sprostredkovania uzavretia viacerých zmlúv s rôznymi tretími osobami a obchodný zástupca môže vykonávať nielen faktickú činnosť, ale aj právne úkony v mene zastúpeného a na jeho účet. Obchodný zástupca vždy vykonáva svoju činnosť ako podnikateľ. Zmluvy o sprostredkovaní sa vzťahujú na jednorazové prípady, prípadne opakované prípady, ale nie na sústavné sprostredkovanie uzavretia zmluvy.
44. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobkyňa a žalovaná uzavreli zmluvu o obchodnom zastúpení nakoľko úlohou žalobcu bolo sprostredkovať pre žalovaného uzatvorenie zmlúv o dodávke tovaru s tretími osobami ako sústavnú činnosť.
45. Predpokladom pre vznik nároku na zaplatenie odmeny je činnosť obchodného zástupcu smerujúca k uzavretiu obchodu medzi treťou osobou a zastúpeným. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou vzniku nároku žalobcu na províziu z pohľadu vykonávania činnosti obchodného zástupcu. Žalobkyňa v konaní svedeckými výpoveďami ako aj čestnými vyhláseniami preukazovala vykonanie činnosti v prospech žalovanej v dôsledku ktorej malo dôjsť k uzavretiu obchodov. Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí väčšina zo spoločností, ktoré boli obchodnými partnermi žalovanej spolupracovala so žalovanou ešte pred tým než vznikol pracovný vzťah medzi žalobkyňou a žalovanou. Ich spolupráca sa neodvíjala od konkrétnej činnosti žalobkyne, išlo o dlhodobú spoluprácu a žalobkyňu vnímali len ako kontaktnú osobu vo vzťahu k žalovanej, nie ako obchodnú zástupkyňu, ktorá sprostredkovala konkrétne obchody. V tomto smere vypovedali svedkovia S.. Y. I., V. Z., D. Q. a Ing. R. X.. Svedok R. V. sám kontaktoval žalobkyňu a prostredníctvom nej objednával reklamné predmety, nevedel, či bola zamestnancom žalovanej alebo vykonávala sprostredkovateľskú činnosť. Svedok Ing. R. P. uviedol, že o tom s kým bude marketingové oddelenie spolupracovať rozhodli majitelia spoločnosti a toto rozhodnutie nebolo jeho rozhodnutím. Žalobkyňu považoval za výkonný článok a kontaktnú osobu žalovanej. Ani jeden z týchto svedkov jednoznačne nepotvrdil, že k uzavretiu obchodu so žalovanou došlo práve činnosťou žalobkyne. Táto bola považovaná svedkami za kontaktnú osobu vo vzťahu k žalovanej a nie ako samostatný podnikateľský subjekt konajúci v mene žalovanej na základe zmluvy o obchodnom zastúpení. Svedkyňa K. L. si osobu žalobkyne nepamätala a svedkyňa Y.. B. Y. uviedla, že k spolupráci so žalovanou došlo na základe vyhlásenia verejného obstarávania, ktorú vyhrala žalovaná a taktiež jej svedecká výpoveď nepreukázala a ani nemohla preukázať vzhľadom na charakter tohto obchodného prípadu aktívnu činnosť žalobkyne pri obstaraní tohto obchodu. Žalobkyňa sa síce podieľala na realizácii obchodu avšak nie na jeho obstaraní. Svedkyňa S. Z. zo spoločnosti Finagro taktiež uviedla, že so žalobkyňou nikdy nespolupracovala a pokiaľ potrebovala obstarať reklamné predmety vždy kontaktovala žalovanú. Svedkyňa K. R. potvrdila, že spoločnosť Wüstenrot ako klienta žalovanej priviedla ona a nie žalobkyňa. Z týchto svedeckých výpovedí navyše nevyplynulo, či sa žalobkyňa vôbec podieľala na obstaraní konkrétnych obchodov, z ktorých provízie sú predmetom tohto sporu. Nepostačuje, že svedkovia žalobkyňu poznali ako osobu spolupracujúcu resp. pracujúcu pre žalovanú, pre posúdenie vzniku nároku na províziu z konkrétnych obchodov bolo potrebné preukázať, že žalobkyňa realizáciu konkrétnych obchodov obstarala.
46. Svedkyňa D. R. vo svojej výpovedi uviedla, že ona sama hľadala kontakt na žalobkyňu po jej odchode z predchádzajúcej reklamnej agentúry. Tento kontakt aj našla, nakontaktovala sa na ňu a chcela s ňou ďalej spolupracovať. O tejto skutočnosti bola oboznámená aj žalovaná a žalobkyňa bola svedkyni žalovanou aj pridelená. Ako vyplýva z tejto výpovede, nie žalobkyňa ale svedkyňa vyvinula kroky k spolupráci so žalovanou. Navyše svedkyňa poznala žalovanú ešte pred nástupom žalobkyne do pracovného pomeru so žalovanou o čom svedčí Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 02.01.2008, ktorú uzavrela svedkyňa so žalovanou a ktorá je obsahovo veľmi podobná zmluve, ktorú mala uzavretú žalovaná so žalobkyňou. Podpis tejto zmluvy sa svedkyňa pokúsila vysvetliť čestným prehlásením zo dňa 08.09.2017, ktoré opisuje dej nesúvisiaci so skutkovým stavom tohto sporu. V tomto čestnom prehlásení je však uvedené, že po skončení činnosti žalobkyne pre žalovanú urobila svedkyňa ešte zopár obchodov so žalovanou avšak nebola spokojná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že provízie, ktoré sú predmetom tohto sporu, sú províziami z posledného obdobia pôsobenia žalobkyne pre žalovanú a teda nie je zrejmé, či svedkyňa nerealizovala tieto obchody priamo so žalovanou bez účasti žalobkyne nakoľko táto už spoluprácu so žalovanou v tom čase už ukončila. Ani táto svedkyňa však nepotvrdila, že konkrétne obchody, ktoré boli uzavreté medzi ňou a žalovanou boli uzavreté v dôsledku činnosti žalobkyne.
47. Svedkovia R. L., N. P. a R. Q. potvrdili, že žalobkyňu poznajú, vykonávala činnosti či už ako zamestnankyňa žalovanej alebo v inom právnom postavení, k tomu či skutočne aj sprostredkovala uzavretie jednotlivých obchodov sa však vyjadriť nevedeli. 48. Čo sa týka predložených čestných vyhlásení spoločností, s ktorými mala uzavrieť obchody žalovaná pričinením žalobkyne, stotožňuje sa súd s názorom žalovanej, že tieto sú nedôveryhodné. Všetky čestné vyhlásenia obsahujú rovnaký text a väčšina z nich je rovnakého dátumu. Navyše ani jedno z čestných prehlásení nekonkretizuje obchod, ktorý mala žalobkyňa sprostredkovať a teda či provízia za tento „predmetný obchod“ je predmetom tohto sporu. Napríklad svedok S.. R. P. v čestnom vyhlásení prehlásil, že na objednávkach a dodávkach tovaru v období od septembra 2008 do januára 2009 sa sprostredkovaním podieľala živnostníčka R. L. - ŠEMI a preto došlo k uzavretiu predmetného obchodu.
Vo svojej svedeckej výpovedi však svedok uviedol, že o spolupráci so žalobkyňou aj so žalovanou rozhodli majitelia spoločnosti a považoval ju za kontaktnú osobu a jej pracovnému zaradeniu nevenoval pozornosť.
49. Je nepochybné, že každý obchodný zástupca vyvíja činnosť, výsledkom ktorej má byť uzavretie obchodu zastúpeným s treťou osobou. Avšak nie vždy je výsledkom takejto činnosti aj skutočne uzavretie obchodu. Za činnosť, ktorá smeruje k uzavretiu obchodu však obchodnému zástupcovi nepatrí odmena, úspech či neúspech takejto činnosti je podnikateľským rizikom obchodného zástupcu. Obchodnému zástupcovi patrí dohodnutá odmena len v prípade, ak v dôsledku jeho činnosti došlo k uzavretiu obchodu. V prejednávanom prípade by vznikol žalobkyni nárok na províziu v zmysle čl. III Zmluvy z výnosov realizovaných obchodných prípadov a nie za činnosti smerujúce k realizácii obchodných prípadov, ktoré žalobkyňa nepochybne vykonávala a to bez ohľadu na to za akých podmienok tieto činnosti vykonávala. Žalobkyni nemohol vzniknúť ani nárok na náhradu nákladov spojených s jej činnosťou obchodného zástupcu podľa § 659 ods. 2 Obchodného zákonníka nakoľko to nebolo v Zmluve dojednané a navyše tento nárok by vznikol len popri nároku na províziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú.
50. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala vznik nároku na provízie fakturované faktúrou č. XXXXXXX, ktorá je predmetom tohto sporu, teda nepreukázala, že k uzavretiu obchodov medzi žalovanou a tretími osobami došlo v dôsledku jej činnosti ako obchodného zástupcu v zmysle § 654 ods. 1 Obchodného zákonníka súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Z tohto dôvodu sa súd nevenoval výške uplatnenej provízie.
51. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku („CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. Úspešnej žalovanej súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.