Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/26/2017

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.04.2018 v trestnej veci proti obž. F. F. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/63/2014 zo dňa 21.03.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného F. F..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného F. F. vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 28. 3. 2011 v čase okolo 20.00 hod. pred svojím bytom, ktorého je vlastníkom a ktorý sa nachádza na druhom poschodí obytného domu na ul. Q. XXX/X v F., okres F., počas vzájomného rozhovoru s poškodeným P. C., ktorého predmetom bolo riešenie susedských sporov, sa vyhrážal zabitím P. C. tak, že keď nevypadne, zoberie niečo alebo nejaké kladivo a ho zabije, čím u poškodeného P. C. vzbudil obavu o jeho život a zdravie.

Za to mu podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere dvoch mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný odvolanie, tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste, ktoré bližšie neodôvodnil.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd na verejnom zasadnutí (ktoré vykonal pri splnení zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, keďže obžalovaný sa na verejné zasadnutie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, zásielku si na adrese, ktorú uviedol, nevyzdvihol, takže dňa 20.03.2018 došlo k jej uloženiu na pošte, v dôsledku čoho sa v zmysle ustanovenia § 66 ods. 3 Tr. poriadku dňom 23.03.2018 považovala za doručenú) preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je možné považovať za dôvodné.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli v posudzovanej veci podľa názoru krajského súdu vykonané dôkazy v takom rozsahu, ako to bolo pre správne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie potrebné.

Vykonané dôkazy prvostupňový súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. poriadku a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.

V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, ktoré dôkazy boli vo veci vykonané, ktoré skutočnosti z vykonaných dôkazov vyplývali, ako aj to, ako vykonané dôkazy vyhodnotil, prečo obrane obžalovaného neuveril a ktoré skutočnosti mal za preukázané, keď dospel k tým záverom, ktoré v skutkovej vete svojho rozsudku prezentoval, ako aj to, akými úvahami sa spravoval pri právnom posudzovaní ustáleného skutku.

Dôvody rozhodnutia, vzhľadom na obsah dôkazov, ktoré boli vo veci vykonané, považuje krajský súd za správne, a preto na ne v podrobnostiach aj odkazuje.

Aj podľa názoru krajského súdu bolo vykonanými dôkazmi preukázané, že skutok tak, ako je prezentovaný vo výrokovej časti napadnutého rozsudku sa stal, a že tento skutok obžalovaný spáchal, napriek tomu, že jeho spáchanie popiera, tvrdiac, že skutok nespáchal, poškodenému sa zabitím nikdy nevyhrážal, naopak bol to práve poškodený, ktorý prišiel k nemu a arogantným spôsobom sa mu vyhrážal v tom zmysle, že svoj byt prenajme rómom a on potom uvidí, čo je hluk.

Odhliadnuc od toho, že v jednotlivých výpovediach obžalovaného sú isté rozpory vo vzťahu k popisu skutku, na ktoré aj prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia poukázal, ani podľa názoru krajského súdu niet dôvod v tomto prípade neveriť výpovediam poškodeného G.. P. C., z výpovedí ktorého plynie, že k bytu obžalovaného išiel preto, že od ľudí, ktorí bývali v jeho byte mal informácie o tom, že obžalovaný im sťažuje bývanie, robí neprístojnosti, na bežné užívanie bytu reaguje agresívnym spôsobom, vybuchovaním predmetmi o strop a radiátor a podobne. Preto ho išiel požiadať, aby uvedené veci nerobil, pričom po zazvonení resp. zaklopaní na byt obžalovaného, mu tento otvoril a keď sa ho pýtal prečo robí neprístojnosti a prečo ľuďom vybucháva, mu obžalovaný povedal, aby vypadol, lebo zoberie niečo, nejaké kladivo a zabije ho, pričom po vykríknutí tejto vety sa otočil a išiel smerom do bytu, čo bolo pre neho znamením, že by mohol ísť po nejaký nástroj, a keďže od ďalších ľudí v bytovke vedel, že je agresívny a schopný tohto činu, v obave o svoj život sa otočil a utekal po schodoch.

Výpovedi uvedeného svedka, ktorú vyhodnotil prvostupňový súd ako vierohodnú, ani podľa krajského súdu nebol dôvod neveriť, už aj vzhľadom na obsah výpovede svedka G. B., ktorý uviedol, že počul, že niekto na chodbe hlučne rozpráva, preto pootvoril dvere a vtedy počul ako o poschodie nižšie pán C. dohovára pánovi F., aby prestal s búchaním na strop, na čo mu pán F. oponoval, že to oni mu spôsobujú hluk a následne začal pánovi C. nadávať, vyhrážať sa mu, aby vypadol, lebo ho zabije, v dôsledku čoho pán C. odišiel preč.

Obsah výpovedí poškodeného a svedka G. B. napokon nepriamo dotvrdzujú aj ďalšie výpovede svedkov, konkrétne svedkov, na ktorých poukázal prvostupňový súd, ktorí aj keď neboli priamo svedkami a účastníkmi predmetného konfliktu, predsa len popisujú správanie sa obžalovaného vo všeobecnosti resp. ktorého boli svedkami v minulosti, keď obžalovaný obdobným spôsobom reagoval na užívanie bytu, teda búchaním a agresívnymi prejavmi, pričom podľa výpovede svedkyne W. S. aj kvôli tomu sa rozhodla byt predať a podľa výpovede svedka H. Q. v jednom prípade, keď bol obžalovaného upozorniť, tento držal v ruke paralyzér (jednú takúto skúsenosť spomína aj svedkyňa W. S.).

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj správna právna kvalifikácia konania obžalovaného, ktoré prvostupňový súd takisto náležitým spôsobom odôvodnil.

Pochybenie, ktoré by bolo možné napraviť v prospech obžalovaného nezistil krajský súd ani pri rozhodovaní o treste.

Za trestný čin podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným, stanovuje vo svojej osobitnej časti trestnú sadzbu až na jeden rok.

Základné zásady ukladania trestov špecifikuje v ustanovení § 34 Tr. zákona, pričom v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Tr. zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V zmysle vyššie uvedených zásad podľa názoru krajského súdu postupoval pri rozhodovaní o treste i súd prvého stupňa, keď zohľadnil všetky okolnosti prípadu i osobu obžalovaného, ktorému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť, a to okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zákona, teda že pred spáchaním činu viedol riadny život (evidentne pritom vyhádzal z odpisu registra trestov, v ktorom obžalovaný nemá žiaden záznam ). Trest odňatia slobody takmer na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na minimálnu skúšobnú dobu, ktorú je možné stanoviť, teda na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka, je vzhľadom na všetky rozhodné skutočnosti i podľa názoru krajského súdu možno považovať za trest primeraný, trest ktorým bude účel trestu sledovaný zákonom splnený. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.