Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-84-2017.pdf
PDF · 159.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-16C/84/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v spore žalobcu G. T., nar. X.X.XXXX, bytom L. J. Č.. XXX, právne zastúpeného JUDr. Antóniou Kauzalovou, advokátkou, ul. Májová 1115, Čadca, proti žalovanému W.. S. T., nar. X.X.XXXX, bytom L. J. Č.. XXX, právne zastúpeného JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s.r.o., sídlo Nová Bystrica 850, pracovisko kancelárie: F.Kráľa 2080, Čadca, o vrátenie daru, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Podaným návrhom sa žalobca voči žalovanému domáhal vrátenia daru a to rodinného domu č. XXX postaveného na parcele CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 518 m2 a parcele CKN č. XXXX/X - záhrady o výmere 152 m2 a parcely CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 518 m2 v k.ú. L. J., zapísanej na LV č. XXXX spolu so všetkými právami a povinnosťami, súčasťami a príslušenstvom (najmä hospodárska budova, humno a letná kuchyňa bez súpisného čísla, oplotenie, vonkajšie úpravy, elektrická, plynová, vodovodná prípojka). Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.
2. V podanom návrhu uvádzal, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný nadobudol od neho titulom darovacej zmluvy zo dňa 18.6.2013 - N 209/13, Nz 20426/2013, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrom na základe V 2013/13 zo dňa 9.7.2013 - 160/13. Predmetom zmluvy bolo aj zriadenie vecného bremena spočívajúce v práve bezodplatného doživotného bývania a užívania nehnuteľností v prospech jeho osoby ako darcu a súčasne oprávneného z vecného bremena zapísané v časti ťarchy CLV č. XXXX. Podľa čl. VI zmluvy sa dohodli, že náklady na zachovanie, opravy, údržbu nehnuteľnosti tvoriace predmet prevodu bude znášať obdarovaný ako osoba povinná z vecného bremena, teda žalovaný a žalobca ako darca a súčasne osoba oprávnená z vecného bremena bude uhrádzať poplatky spojené s užívaním vyššie uvedených nehnuteľností, najmä vodné, stočné, elektrinu a teplo. Darovacia zmluva medzi darcom a obdarovaným bola uzatvorená v čase, keď žalobca psychicky nezvládal svoju životnú situáciu zapríčinenú ochorením a následne úmrtím manželky, v dôsledku čoho začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje a voči rodine bol nezodpovedný. V čase uzavretia zmluvy ani nevedel čo podpisuje, nakoľko táto iniciatíva vzišla zo strany žalovaného a on bolo postavený pred hotovú vec. S odstupom času si v súvislosti s darovaním uvedomil právne následky svojho konania. Minimálne od roku 2016 sú vzťahy medzi stranami sporu napäté a vážne narušené. Dôvodom sú majetkové nezhody, pričom žalovaný si privlastňuje veci, ktoré mu v skutočnosti nepatria. Dňa
20.02.2016 v čase okolo 13.00 hod. pred rodinným domom č. XXX E. M. L. J. sa žalovaný dopustil voči jeho osobe priestupku proti občianskemu spolunažívaniu takým spôsobom, že ho chytil pod krkom a následne ho sotil. Uvedený incident bol zapríčinený snahou žalovaného odviesť palivové drevo, ktoré mal žalobca prichystané na kúrenie. Okrem iného v tomto čase v rodinnom dome č. XXX bývala aj matka sporových strán S. T.Č.R.. Palivové drevo si nakoniec žalovaný odviezol, pričom toto bolo určené na vykurovanie celého rodinného domu vrátane miestnosti, kde bývala matka. Za uvedený priestupok bol žalovaný uznaný vinným a bolo mu uložené pokarhanie. Dňa 11.4.2016 v čase okolo 12.30 hod. na dvore rod. domu č. XXX E. M. L. J. ho žalovaný fyzicky napadol žalobcu a to tak, že ho zovretou päsťou tri krát udrel do oblasti tváre, oboma rukami ho škrtil, vulgárne mu nadával, zvalil ho na zem a kopal ho do rozkroku. Z Tohto dôvodu bol nútený vyhľadať lekársku pomoc a oznámil uvedenú skutočnosť na OO PZ v Starej Bystrici, ktorý policajný orgán postúpil vec príslušnému správnemu orgánu, ktorý konanie voči žalovanému zastavil z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo žalovanému preukázané. Správny orgán vychádzal z písomného vyjadrenia služby konajúceho lekára MUDr. Tibora Janíka, ktorý podľa bližšieho popisu uviedol, že na tvári a na krku G. T.Č.R. sa nenachádzali žiadne tržné rany a ani začervenania, čo je v rozpore so skutočnosťou, ako aj s predloženým lekárskym vyjadrením, kde v lekárskom zázname žalobcu ošetrujúci lekár MUDr. Janík výslovne a jasne uvádza „vpravo sú početnejšie 3-4 začervenale pruhy /ako otlačene prsty/. Okresný úrad Čadca, odbor všeobecnej vnútornej správny, na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu konanie o priestupku zastavil. Ďalej uviedol, že žalovaný v priestoroch maštale chová ošípané, býky a iné hospodárske zvieratá za účelom ich ďalšieho predaja. Žalovaný tieto hospodárske zvieratá napája vodou, ktorú uhrádza on. Z potvrdenia Obce L. J. vyplýva, že stav pohľadávok za vodu predstavuje ku dňu 28.9.2017 sumu 224,61 €, pričom nedoplatok za rok 2014 je vo výške 30,21 € a za rok 2015 nedoplatok predstavuje sumu 180,-€. Spotreba vody za sledované obdobie predstavuje 200 m3, čo je nereálne v prípade spotreby vody jednou osobou. Žalovaný chová hydinu (brojlery, morky). Týmto svieti výkonnostne silnou žiarovkou s vysokou spotrebou elektriny, ktorú v konečnom dôsledku uhrádza taktiež on. Z faktúry za dodávku a distribúciu elektriny dodávateľa Stredoslovenská energetika za obdobie od 11/2016 do 09/2017 vyplýva, že žalobca za sledované obdobie mesačne uhrádzal zálohové platby vo výške 30,50 €, pričom spotreba elektriny bola v skutočnosti vyššia, čím mu vznikol nedoplatok vo výške 216,68 €. Z uvedeného je zrejmé, že spotreba elektrickej energie je vzhľadom na časové využívanie rodinného domu žalobcom neadekvátna a teda neprimerane vysoká. Poukazuje na to, že pracuje v spoločnosti D., D..O..X., J. . Domov chodieva po dvoj týždňových pracovných tunusoch na tri až štyri dni. Pre nezhody s bratom sa v dome nezdržiava v snahe vyhnúť sa stretu so žalovaným, aby predišiel zbytočným hádkam a konfliktom. Z uvedeného dôvodu prespáva u známych a príbuzných. Na slovnú výzvu, aby mu žalovaný dar vrátil, tento reagoval podráždene a neústupčivo. Má za to, že žalovaný sa k nemu správa spôsobom, ktorým hrubo porušuje dobré mravy a z tohto dôvodu aj žiada vrátenie daru.
3.Na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil výpis z LV č. XXXX č.l. 4, z ktorého vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností, ktorých sa žalobca domáha vrátiť je S. T.Č.R., t.j. žalovaný a uvedené nehnuteľnosti nadobudol na základe darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena č. V 2103/13 zo dňa 9.7.2013 na základe osvedčenia vyhlásenie o vydržaní č. Nz 14213/15, N 125/15 zo dňa 6.5.2015 - 324/15 a darovacou zmluvou č. V 2094/15 zo dňa 29.6.2015 - 363/15. V časti C ťarchy je uvedené vecné bremeno ako právo bezodplatného doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet prevodu tak, ako tieto doposiaľ užíval v prospech G. T.Č.R. podľa zmluvy V 2103/13.
4. Taktiež súdu predložil notársku zápisnicu č.l. 5, 6 č. N 2009/2013, NZ 20426/2013, NCRLS:20847/2013, z ktorej vyplýva, že G. T. ako darca daroval W.. S. T. nehnuteľnosti, v ktorých bol G. T. výlučným vlastníkom vedené na LV č. XXXX pod B1 v 1/1-ine a to rodinný dom č. XXX, postavený na parcele CKN XXXX, parcelu CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 518 m2, parcelu CKN XXXX/X - záhrady o výmere 152 m2 spolu so všetkými právami a povinnosťami, súčasťami a príslušenstvom. Zároveň v bode VI uvedenej zmluvy účastníci sa dohodli na zriadení vecného bremena v práve darcu G. T. doživotne bývať a užívať nehnuteľností, ktoré tvoria predmet prevodu podľa zmluvy, tak ako tieto nehnuteľnosti užíval doposiaľ. Uvedené vecné bremeno sa zriadilo bezodplatne a zmluvné strany si dohodli, že náklady na zachovanie opravy a údržbu nehnuteľnosti tvoriacich predmet prevodu podľa tejto zmluvy bude znášať obdarovaný a poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti tvoriacich predmet prevodu podľa zmluvy, najmä vodné, stočné, elektrinu, plyn, teplo bude hradiť darca ako osoba oprávnená z vecného bremena.
5. Z ďalšieho listinného dôkazu predloženého žalobcom a to rozkazu o uložení sankcie za priestupok Okresného úradu Čadca, odboru všeobecnej vnútornej správy č.j. OÚ-CA-OVVS-2016/003641, Č.p. PS 172/2016-Mr zo dňa 22.3.2016, právoplatného dňa 14.4.2016 vyplýva, že žalovaný W.. S. T. bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil na blízkej osobe a to hrubým správaním voči svojmu bratovi G. T. tým, že dňa 20.2.2016 okolo 13.00 hod. v obci L. J. počas vzájomnej hádky ohľadom odvozu dreva pri rodinnom dome č. XXX riešil vzniknutý spor takým spôsobom, že G. T. chytil za bundu, čím mu žiadne zranenie nespôsobil a za uvedený priestupok mu bola uložená sankcia a to pokarhanie. Z ďalšieho listinného dôkazu a to zo správy ambulantnej úrazovej chirurgie ÚPS vystavenej MUDr. Tiborom Janíkom zo dňa 1.4.2016 vyplýva, že žalobca vyžiadal lekárske ošetrenie. Uviedol, že asi o 12.30 hod. bol zbitý bratom, škrtený na krku, odieraný päsťami do hlavy, kopnutý do rozkroku. Lekár konštatoval, že uvedená osoba je pri vedomý, orientovaná v kontakte v norme bez lateralizacie izokoria uši a nos bez výtoku. Na tvári nenachádza tržné rany ani začervenania. Vpravo sú početnejšie 3-4 začervenale pruhy (ako otlačenie prstov). Z listinného dôkazu a to rozhodnutia OÚ Čadca, odbor všeobecnej vnútornej správy č.l. 9 č.k. OÚ- CA-OVVS-2016/006058-ID20160000004994, ČS-PS-286/2016-Mr zo dňa 9.6.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.7.2016 bolo konanie voči W.. S. T. pre skutok, ktorého sa mal dopustiť dňa 11.4.2016 v čase okolo 12.30 hod. v obci L. J. na dvore rodinného domu č. XXX, kedy mal fyzicky napadnúť svojho brata G. T. takým spôsobom, že ho mal trikrát udrieť zovretou päsťou do oblasti tváre. Mal ho oboma rukami škrtiť, popri tomu mu mal nadávať a následne ho zvaliť na zem, kde ho mal kopať do rozkroku zastavuje, nakoľko v danom prípade sa nejedná o návrhový delikt. Pre správnym orgánom W.. S. T. uviedol, že svojho brata G. T. fyzicky ani slovne nenapadol a jeho brat si to celé vymyslel. Správny orgán konštatoval, že podľa vyjadrenia službu konajúceho lekára MUDr. Janíka na tvári a krku G. T. sa nenachádzali žiadne tržné rany ani začervenania a to i napriek tomu, že oznamovateľ skutku mal byť opakované udieraný päsťou do tváre ako i škrtený rukami pod krkom. G. T. mal i podpísať negatívny reverz. Z obsahu vyjadrenia MUDr. Vladimíra Korčeka zo dňa 22.4.2016 možno spoľahlivo usúdiť, že G. T. žiadna PN priznaná nebola. Správny orgán vzhľadom na charakter zranení G. T. na jednej strane, ako i vyjadrenia podozrivého, t.j. W.. S. T. pred policajným orgánom zo dňa 16.4.2016 nepovažoval za porušenie pravidiel občianskeho spolužitia u obvineného Ing. S. T. za dostatočne a jednoznačne preukázané.
6. Zároveň súdu predložil potvrdenie obce L. J., že voči G. T. evidujú pohľadávky za vodu a to ku dňu 28.9.2017 činí dlh za vodu 224,61 € č.l. 12. Z faktúr č.l. 13 až 14 vyplýva, že obec L. J. fakturuje žalovanému G. T. úhradu za vodu v sume 30,21 € a to s dátumom splatnosti 30.1.2015 a sumu 180,- € s dátumom splatnosti 7.1.2016. Rovnako sumu 14,40 € s dátumom splatnosti 10.8.2016 a sumu 4,50 € s dátumom splatnosti 1.8.2017. Rovnako z faktúry Stredoslovenskej energetiky č.l. 15 vyplýva, že vyúčtovali G. T. za dodávku elektrickej energie nedoplatok v sume 216,68 € so splatnosťou faktúry 2.11.2017.
7. Žalovaný sa k žalobnému návrhu v rámci repliky písomne vyjadril dňa 16.1.2018 č.l. 34 až 38.Vo svojom vyjadrení uviedol, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Jeho skutkové tvrdenia v celom rozsahu popiera. Tvrdí, že sa nezakladajú na pravde. Sú umelo a účelovo vykonštruované. Je pravdou, že žalobca mu daroval nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, avšak nemôže súhlasiť s tvrdením žalobcu, ktorý uvádza, že uvedenú darovaciu zmluvu síce podpísal, ale v čase jej podpísania nevedel vlastne čo podpisuje a to pre údajne psychické problémy v súvislosti so zdravotným stavom svojej manželky a pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov v tom čase. Tieto tvrdenia sú vymyslené a v rozpore so skutočným stavom. Účelovo súdu podsúvané v snahe mať v konaní úspech a dosiahnuť navrátenie daru. Nebohá manželka žalobcu podľahla svojej chorobe v januári 2013. Avšak postoj žalobcu k nej dlhodobo už predtým ako došlo k uzavretiu zmluvy bol bezohľadný a nezodpovedný. Táto viackrát odišla k svojej rodine. Alkohol nadmerne používal už od svojich 18 rokov. Bol to opäť žalobca, ktorý práve v najcitlivejších chvíľach a to v čase, keď mu zomrel syn po narodení v roku 2005 nestal po boku manželky a nezúčastnil sa na jeho pohrebe a takisto ani v čase, keď mu zomrela manželka nezúčastnil sa jej pohrebu. Bola to práve ich matka, ktorá sa o pohreb jeho maloletého syna postarala a zabezpečila ho. O maloletú dcéru žalobcu sa dodnes starajú starí rodičia, t.j. rodičia jeho nebohej manželky. Jej prvého svätého prijímania sa namiesto žalobcu zúčastnil on. Ďalej uviedol, že uvedené skutočnosti o charaktere žalobcu môžu dosvedčiť ďalší súrodenci a to I. T., I. T., ďalej jeho synovec a sestra nebohej manželky žalobcu, R. T. S. K. D.. Pokiaľ žalobca poukazuje, že sa voči nemu správa takým spôsobom, že tým hrubo porušuje dobré mravy takýmto spôsobom sa voči nemu nikdy nesprával a uvedenú skutočnosť ani žalobca preukázať nemôže.
V opisovanej udalosti v žalobe, ku ktorej malo dôjsť dňa 20.2.2016 uvádza, že žalobcu chytil za bundu, nie za krk, ako to konštatuje správny orgán v skutkovej vete a to až potom ako sa začal žalobca voči jeho osobe chovať výslovne provokatívne, začal ho urážať a podozrievať a keď výslovne pred susedmi aj pred jeho rodinou a policajtmi začal vyhlasovať klamstva, že podplácal a falšoval zmluvy spolu s notárom. Uznal však, že jeho reakcia bola prudká a nie vhodná. Keďže žalobca svojím konaním nič nedosiahol naďalej neustále provokuje, o čom svedčí tá skutočnosť, že darované nehnuteľnosti užíva arogantne sám, aj keď vie, že k ním má právo zodpovedajúce vecnému bremenu aj ich matka, ktorá práve z dôvodu, že v časti rodinného domu, ktorý obývala urobil naschvál neporiadok, vymenil radiátor za menej výkonný, teda konal tak, že vlastnej matke znemožnil bývanie v tomto rodinnom dome. Pokiaľ ide o druhú udalosť, ktorú žalobca udáva poukázal na to, že správne konanie bolo právoplatne zastavené a to z toho dôvodu, že práve v ňom nebolo preukázané, že by sa takéhoto konania bol dopustil. Naopak bolo preukázané, že nič takéhoto sa nestalo a žalobca si celý incident vymyslel. Ďalej uviedol, že žalobca ho neustále ako obdarovaného a vlastníka nehnuteľnosti provokuje a znemožňuje mu akýkoľvek nerušený výkon vlastníckeho práva, napríklad zahatil mu prístupovú cestu za bránou k domu drevom, vymenil síce poškodené radiátory kúrenia k čomu však došlo jeho nedbanlivosťou, avšak tieto nahradil menej výkonnými a bez jeho vedomia a súhlasu zamkol odpadový kôš. V roku 2017 asi na 4 mesiace vymenil zámok na dverách a kľúče mu dal až neskôr jeho synovec, ktorý mu ich dal, aby sa mohol dostať do domu, ktoré konanie nielenže bránilo jeho výkonu vlastníckeho práva, ale pri zásadnejšom preverení by pokojne mohlo byť posúdené aj ako trestný čin neoprávneného zásahu do jeho aj matkinho práva k domu. Poukázal na to, že žalobcovi viackrát zachránil život, keď v dôsledku nadmerného požívania alkoholu dostal opakované záchvaty, či stavy bezvedomia. Neraz brata našli ako ležal, spal v snehu, keď sa vracal z krčmy, pričom ho za pomoci iných osôb doniesli domov, či spadol do piesku nadol a bol by sa zadusil. Dostával abstinenčné záchvaty, pri ktorých si viackrát ublížil a potreboval lekársku pomoc. Žalobca sa voči svojej vlastnej matke neschopnej sa o seba postarať, avšak s právom užívania spornej nehnuteľnosti zodpovedajúcim vecnému bremenu správal bezcitne, znemožnil jej vstup do domu, nechal ju na ulici. Vrchol bol aj to, že jej predtým zamkol izbu či toaletu. O matku sa od t.č. stará on so svojou manželkou, nakoľko má 87 rokov a je už nevládna. Taktiež bratovi pomohol i s vysporiadaním jeho dlhov, keď na účet advokáta a advokátskej kancelárie vyplatil sumu viac ako 2.500,-€. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že využíva vodu na napájanie dobytka, ktorú hradí žalobca, táto skutočnosť opäť nie je pravdivou. Je pravdou, že chová domáce zvieratá, avšak tieto sa snaží napájať čistou vodou z potoka, teda spotreba vody z domu je minimálna. Platby za elektrinu má znášať na základe darovacej zmluvy žalobca, pričom je potrebné k vytýkanej vysokej spotrebe uviesť, že táto je vlastným pričinením žalobcu, nakoľko na prelome rokov 2016/2017 nechal zamrznúť v dome vodu v kúrení, radiátoroch. Tieto sa stali tým, že ich mráz roztrhal nefunkčnými a žalobca musel kúriť elektrickými radiátormi. Má za to, že mráz roztrhol vtedy i vodovodné rozvody a preto bola nameraná nadmerná spotreba vody, tak ako to uvádza žalobca. Tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že pre jeho správanie by bol nútený zdržiavať sa u príbuzných. Žalobca sa v súčasnej dobe zdržiava v predmetnej nehnuteľnosti, užíva ju výlučne sám a pokiaľ musel niekedy prespať u rodiny, bolo to asi na 2 noci u synovca Emila Kolena a to len preto, že v dome nebolo vykúrené. Potom ako sa dom vykúril sa žalobca doň vrátil. Neuhradenie platieb spojených s užívaním nehnuteľnosti nie je správanie sa hrubo porušujúce dobré mravy a ak by sa cítil žalobca na týchto plneniach poškodený vo vzťahu k jeho užívaniu domu ako vlastníkom a k spotrebe energie má iné právne prostriedky ako sa domáhať ochrany. Poukázal na to, že pred touto žalobou žalobca nikdy o týchto skutočnostiach jemu nehovoril, teda nežiadal ho, aby sa na nákladoch za elektrinu a vodu pomerne podieľal. Tvrdenia žalobcu, že sa snaží vyhnúť konfliktu s jeho osobou takým spôsobom, že v dome nebýva je až absurdné, pretože žalobca práve sám vyhľadával a neustále vyhľadával konflikty. Už dlhodobo od svojich 18 rokov veku nadmerne požíva alkoholické nápoje, nestará sa o rodinu, znepriatelil si celú svoju rodinu, znemožňuje bývanie v dome svojej vlastnej matke. Je to práve žalobca, ktorý účelovo a neustále sa snaží vyvolávať napätie a konflikty v rodine za tým účelom, aby sa domohol vrátenia daru. Je to práve on, ktorý pre správanie sa žalobcu je v neustálom strese. Má i psychické problémy, v dôsledku ktorých navštevuje i lekára psychiatra. Má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Žalobca v tomto konaní neposkytol jediný relevantný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia okrem rozhodnutia správneho orgánu, ktorého obsah ale skreslil. On ako obdarovaný prijal od brata, teda od žalobcu dar vďakou a nadobudol vlastnícke právo riadne a čestne v čase potom, ako sa sám jeho brat - žalobca rozhodol v čase, keď mu bol vďačný za všestrannú pomoc, ktorú mu poskytol, teda určite nie z dôvodu zneužitia jeho nepriaznivej životnej situácie. Ako sám tvrdil, bol to práve on
spomedzi všetkých jeho súrodencov u koho videl istoty. Domnieva sa, že dôvody, ktoré viedli žalobcu k podaniu žaloby sú v tom, že žalobca sa mylne domnieval a domnieva, že prijatím darov od neho si mu nedovolí vytknúť to, že sa nevhodné správa a mimo toho, že zneužíval a zneužíva výkon svojho práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Nenecháva bez povšimnutia to, že aj samotný žalobca nehnuteľnosti, ktoré mu daroval dostal darom práve od matky, o ktorú sa žalovaný stará. O matku sa žalobca nevie a nechce postarať, či na jej potreby prispievať, no dokonca chce ju zbaviť strechy nad hlavou. Keďže urobil rázne opatrenia a zamedzil mu prístup ku príjmom matky, jednak dôchodku ako i výnosom plynúcim z jej vlastníctva lesov a tiež mu bol zrušený príspevok za opatrovanie matky, ktorý poberal je to, čo mu nevie odpustiť, teda že prišiel o bezstarostné príjmy (v tom čase mal mať vlastný príjem z dôchodku len okolo 100,-€), preto z nijakého iného ako účelového dôvodu chce vrátenie daru. Z tohto dôvodu majú za to, že žalobný návrh je absolútne nedôvodný a ide o šikanózny výkon práva s cieľom z diskreditovať jeho osobu a vykonať na ňom osobnú pomstu. Z tohto dôvodu žiada, aby súd návrh zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
8. Na preukázanie svojich tvrdení predložil výpis z účtu o úhrade platieb súdnemu exekútorovi JUDr. PhDr. Pavlovi Štukovskému č.l. 39, pokus o zmier, kde sa spoločnosť EOS KSI Slovensko voči žalobcovi domáhala zaplatenia dlžnej sumy 1.051,32 €, rovnako predložil aj fotografiu reťazami zaviazaného a zamknutého smetného koša, fotografie miestností v rodinnom dome, ktoré užíva žalobca č.l. 43, 44, z ktorých vyplýva, že v uvedených miestnostiach je veľký neporiadok. Nachádza sa tam veľké množstvo rozhádzaných vecí. Tiež súdu predložil aj fotografiu bránky, pri ktorej je naukladané drevo.
9. Žalobca sa voči vyjadreniu žalovaného v rámci dupliky písomne vyjadril dňa 6.2.2018 č.l. 59. Vo svojom vyjadrení uviedol, že pred policajným orgánom žiadnu zmienku o falšovaní zmluvy spolu s notárom neuviedol. Pokiaľ pri vzájomnej hádke so žalovaným poukázal na falšovanie podpisov mal tým na mysli podpis na zmluve o združenej dodávke elektriny, ktorý formulár vypisoval a za žalobcu podpísal žalovaný. Žalobca ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by sám užíval celý rodinný dom. Užíval len jednu miestnosť, kde má svoje veci, ktorú si zamyká. Stalo sa mu, že po príchode domov našiel dvere na tejto izbe vypáčené. Ďalej poukázal na to, že žalobca v letnej kuchyni aj v humne uskladňuje rôzne krmivá pre dobytok, ktorí chová, pričom uskladnené obilniny a rôzne kŕmne zmesi sú príčinou výskytu myši a potkanov v dome. Tieto priestory pôvodne slúžili na uskladnenie dreva. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že uložil drevo tak, aby mu zahatil prístupovú cestu za bránu k domu, tak drevo vložil pred bránou mimo dvora domu a uložil ho tak, aby nikomu neprekážalo v prechode. Pokiaľ ide o oznam zo dňa 11.4.2016 príslušný právny orgán konanie o priestupku zastavil z toho dôvodu, že v tomto konaní nebolo obvinenému preukázané, že sa tohto konania dopustil, avšak z lekárskeho záznamu MUDr. Tibora Janíka sa uvádza v lekárskej správe u G. T., že vpravo sú početnejšie 3-4 začervenané pruhy ako otlačené prsty. Ďalej uviedol, že nakoľko sa v dome nezdržiaval na prelome roku 2016/2017, dom v tomto období ani netemperoval a došlo k zamrznutiu vody vo vykurovacom systéme a k poškodeniu piatich radiátorov. Tieto radiátory demontoval, ale skôr ako ich mohol opraviť žalovaný ich predal, preto bol nútený do rodinného domu kúpiť a namontovať nové radiátory. Ak žalovaný udáva, že na prelome rokov 2016/2017 došlo k zamrznutiu vody a následnému roztrhnutiu vodovodných rozvodov zo strany žalovaného ide o vykonštruované tvrdenia. Vôbec nemá vedomosť o tom, že by k takejto škodovej udalosti vôbec došlo. Faktúra vo výške 180,-€ za objem vody v rozsahu 200 m3 bola za obdobie od 6/2015 do 11/2015, splatná 7.1.2016. Poukázal na to, že žalovaný každoročne okrem hydiny chová okolo 20 ošípaných a 2 až 3 ks býkov.
10. Na preukázanie svojich tvrdení predložil zmluvu o združenej dodávke elektriny č.l. 60, 61, fotografiu dverí č.l. 62, fotografiu prístupovej cesty - bránky č.l. 63, 64.
11. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu v rámci dupliky písomne vyjadril dňa 23.2.2018 č.l. 67 až 69. Vo svojom vyjadrení udáva, že tvrdenia žalobcu považuje za účelové. Uviedol, že žalobca sa nijakým spôsobom nevyjadril k požívaniu alkoholických nápojov, k jeho vzťahu a správaniu sa k dcére a matke, zamykanie odpadového koša, výmena zámku na dverách. Jeho postoj k žalobcovi, vyplatenie a pomoc s dlhmi žalobcu, zamestnanie žalobcu, poplatky spojené s užívaním domu, zdržiavanie sa v spornom dome a iné. Ak tieto skutkové tvrdenia nepoprel, tak medzi stranami sporu nie sú sporné.
K tvrdeniam žalobcu, že mu mal vypáčiť dvere nie sú pravdou. Minimálne 3-krát bol svedkom toho, ako si žalobca značne pod vplyvom alkoholu dvere vylamuje sám, pretože strácal kľúče a ráno si vždy vymieňal zámky. Pokiaľ žalobca tvrdí, že v dome užíva iba jednu miestnosť nie je to pravda, užíva kompletne celý dom a všetky miestnosti aj zamyká, čím mu ako vlastníkovi znemožňuje prístup do rodinného domu. Čo sa týka uskladnenia krmiva pre zvieratá, toto je bez akéhokoľvek významu pre riešenú vec, avšak z priloženej fotodokumentácie z letnej kuchyne ani v humne sa žiadne krmivá nenachádzajú, ani nenachádzali. Okrem toho je jeho vec ako vlastníka nehnuteľnosti akým spôsobom tieto nehnuteľnosti využíva. Ďalej uviedol, že z pripojených fotografií je zrejmé, že šírka priestoru pre vstup na pozemok je 218 cm, pričom traktor, na ktorom by chcel voziť krmivo pre zvieratá má šírku 221 cm a teda je nemožné, aby sa s traktorom a krmivom na vlečke na svoj pozemok dostal. Pokiaľ ide o skutok zo dňa 11.4.2016 zotrval na tom, že žalobcu neudrel ani ho nezbil a ani mu nespôsobil žiadne zranenie, čo potvrdil aj správny orgán. Tvrdenia žalobcu o radiátoroch sú opäť klamstvom. Potom ako radiátory zamrzli oslovil poisťovňu. Zamestnanec poisťovne konštatoval, že radiátory sú na odpis. Navyše dom nebol poistený proti mrazu. Škodu mu poisťovňa nezaplatila. Oslovil odborníkov, aby mu radiátory opravili. Tí mu povedali, že sa jedná o 45-ročné liatinové radiátory a oprava je nemožná. Jediné je možné ich predať ako šrot, k čomu pristúpil, predal ich za 1.800,-Kč. K predaju pristúpil až zhruba po pol roku po udalosti. Ak žalobca ich chcel opraviť mohol ich za pol roka ich opraviť. Za hnusné klamstvo považuje to, že za obdobie od 6/2015 až 11/2015 spotreboval so svojimi hospodárskymi zvieratami 200000 l vody, pretože takáto norma by zodpovedala napájaniu 175 ks ošípaných. Tiež za nepravdivé považuje tvrdenia žalobcu, že v hospodárskej bude chová 20 ks ošípaných, 2-3 býky, nakoľko hospodárska budova má rozmery 4,6 m x 4,3 m. Ďalej súdu predložil fotografiu hospodárskej budovy č.l. 70, fotografiu vlečky traktora, prístupovej cesty č.l. 71, fotografiu vnútrajšku hospodárskej budovy, fotografiu bránky a prístupovej cesty č.l. 73, letnej kuchyne č.l. 74, bránky č.l. 75, traktora č.l. 76.
12. Na pojednávaní dňa 4.4.2018 súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov I. T., I. T., R. T., Y. T.R.. Všetci svedkovia sú v príbuzenskom vzťahu k žalobcovi a žalovanému. Svedkovia I. T., I. T. sú bratia žalobcu a žalovaného. Svedka R. T. je synovcom žalobcu a žalovaného a svedkyňa Y. T. je manželkou žalovaného a švagrinou žalobcu, a výsluchom žalobcu a žalovaného .
13. Svedok I. T. vo svojej výpovedi uviedol, že z jeho pohľadu žalobca môže byť vôbec rád, že v rodinnom dome, ktorý je predmetom tohto konania môže vôbec spať. Žalobca matku doviedol skôr do hrobu, nie že by sa o ňu riadne staral. O matku sa stará žalovaný, ktorý ju zobral k sebe. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným boli do určitej doby dobré. Keď matka žila so žalobcom matka sa musela starať skôr o žalobcu, ako žalobca o matku. Čo sa týka priestupku zo dňa 20.2.2016 k tomu nevie nič uviesť. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, konkrétne rodinný dom je v zchátralom stave. Je tam neporiadok, odpadky, proste čistý Luník. Žalobca ani nemá finančné prostriedky, aby sa o dom staral. Čo vie v dome naďalej býva. Nemá vedomosť o tom, že by žalovaný žalobcovi nejakým spôsobom bránil v užívaní rodinného domu. Pokiaľ ide o povahové vlastnosti žalobcu svedok uviedol, že stačí len poukázať na to, že dcéru žalobcu vychovávajú starí rodičia zo strany zomrelej manželky žalobcu. Svedok ďalej uviedol, že žalobca je alkoholik. Teraz vraj už nepije, lebo nemá z čoho piť, pretože nemá prístup k matkinmu dôchodku. Kým žil v spoločnej domácnosti s matkou bral jej dôchodok, prepíjal ho a nielen dôchodok, ale aj to čo mala našetrené. Je si istý, že aj fyzickým nátlakom na matku pôsobil. Pokiaľ ide o žalovaného ten sa k ním všetkým správal ako otec a nemohol sa dívať na to, v akom stave sa rodinný dom v dobe, keď jeho vlastníkom bol žalobca nachádza. V uvedenom dome bol zhruba pred pol rokom a stav domu jeho vnútrajšok bol taký, ako to vo svojej výpovedi uviedol žalovaný. Žalobca nehnuteľnosť v poriadku a čistote neudržiaval. Naviac mu aj potrhalo radiátory, pretože cez zimu nekúril.
14. Svedok I. T. vo svojej výpovedi uviedol, že je bratom žalobcu a žalovaného. K obidvom má rovnaký vzťah. Ďalej uviedol, že aj on mal k nehnuteľnosti, teda v rodinnom dome, ktorý je predmetom tohto konania svoj podiel. Súhlasil s tým, aby tento rodinný dom matka darovala žalobcovi s tým, že sa on bude o matku starať. Avšak tento sa o ňu staral strašne zle. Skôr by sa dalo povedať, že matka sa starala o žalobcu. Musela práve ona žalobcu živiť. Čo si on pamätá tak žalobca počas života nikde moc nepracoval. Ďalej uviedol, že konfliktnejšou osobou v porovnaní žalobcu so žalovaným je práve žalobca. Mama so žalobcom už nebýva zhruba 2 či 3 roky. Čo má vedomosť tak v súčasnej dobe vraj žalobca
už alkoholické nápoje nepožíva. Nemá vedomosť o tom, že by býval niekde inde ako v predmetom rodinnom dome, ani že by mu žalovaný v užívaní tohto rodinného domu bránil.
15. Svedok R. T. - synovec žalobcu a žalovaného uviedol, že má dobrý vzťah k žalobcovi aj žalovanému. Rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania, tak v tomto dome býva žalobca. Svedok uviedol, že naposledy bol v tomto rodinnom dome cez víkend. V dome bolo čisto a poriadok. Dom pomohla žalobcovi upratať jeho sestra a priateľka. V súčasnej dobe si žalobca dom upratuje sám. Naposledy mu ho upratali pred mesiacom. Keď mu ho išli upratať, tak tam bol dosť bordel v určitých izbách. Žalobca môže užívať celý dom. Celý ho však neužíva. Žalovaný mu žiadnym spôsobom v užívaní domu nebráni. Nemá vedomosť o tom, že by sa žalovaný voči žalobcovi správal agresívnym spôsobom, rovnako ani že by bol žalobca k žalovanému agresívny. Žalobca sa o babku nestará, stará sa o ňu žalovaný. Žalobca býval v minulosti s babkou, no už býva so žalovaným, nakoľko tento sa dokáže o ňu lepšie postarať. Žalobca so žalovaným vychádzajú spolu tak, že sa nerozprávajú. Svedok ďalej uviedol, že v minulosti mal kľúče od rodinného domu, ktorý je predmetom konania. Tieto odovzdal žalovanému a preto, lebo mu ich dal žalobca, ktorý išiel na brigádu a žalovaný ako vlastník rodinného domu kľúče od svojho vlastného rodinného domu nemal. Svedok ďalej uviedol, že uňho prespal žalobca a to z toho dôvodu, lebo mal potrhané radiátory. K potrhaniu radiátorov došlo vtedy, keď bol žalobca na brigáde. Žalobca ho požiadal, aby mu chodil prekurovať. Žalobca býva v rodinnom dome, ktorý je predmetom tohto konania. Sem - tam ide na brigádu. V dome nebýval, pretože by mu v tom žalovaný bránil, ale preto, že išiel na brigády. Žalobca pracuje len na brigádach. Naposledy tam bol myslím minulý rok. Svedok ďalej uviedol, že či v dobe, keď radiátory popraskali sa nachádzalo v rodinnom dome drevo a mal čím kúriť, svedok udáva, že áno, že drevo tam bolo. Zo začiatku mu dal žalobca kľúče od domu, pričom mal prístup len do kotolne. Do miestnosti, kde sa nachádzali radiátory prístup nemal, teda aj keď kúril nemohol ich skontrolovať, či radiátory sú pustené alebo zatvorené.
16. Svedkyňa Y. T. - manželka žalovaného uviedla, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sú zlé a to vzájomne. Prišlo k tomu, že si jeden druhému vzájomne nadávali. Konflikty začali kvôli drevu. Manžel išiel robiť plot, zobral drevo, ktoré mali pri svojom rodinnom dome, v ktorom bývajú a žalobca začal žalovanému brániť, aby s týmto drevom išiel. Manžel chcel opraviť plot okolo domu, ktorý mu žalobca daroval. Žalobca mu povedal, aby vypadol a vtedy došlo ku vzájomnému konfliktu. Jeden druhému si navzájom niečo vyčítali. Ona bolo pri konflikte medzi žalobcom a žalovaným len jedenkrát, viac nie. Uviedla, že sa stará o svokru, teda matku žalobcu a žalovaného od roku 2013. Svedkyňa uviedla, že žalobca sa o mamu nestaral, bola špinavá, zanedbaná, hladná. Keď dostala dôchodok žalobca jej ho zobral, išiel do krčmy a prepil ho. Týral svoju manželku a aj matku a teraz je na rade jej manžel. Za týranie trestne stíhaný nebol. Nie je pravdou, že by bola svedkom toho, ako žalovaný jej manžel žalobcu bil. Práve naopak bola svedkom toho, ako brat žalobcu B. T. bil žalobcu a jej manžel zabránil, aby ho nebil.
17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného.
18. Žalobca uviedol, že k narušeniu vzťahov medzi ním a žalovaným došlo z toho dôvodu, že on poberal opatrovné na matku 90,-€ a žalovaný s manželkou preberali dôchodok za matku a on sa musel o matku starať. Potom musel opatrovné zrušiť a išiel do zamestnania. Keď prišiel domov matka bola v mrazoch, v dvoch šatkách a zabalená v paplónoch. Bolo mi matky ľúto, preto som išiel na sociálku a agresivita žalovaného začala stúpať, pretože ja som chcel, aby sa žalovaný o matku riadne staral. Následne žalovaný napísal opatrovné na synovca, ktorý vo veci vypovedal ako svedok. Žalovaný dovliekol do rodinného domu kopu dobytku, svíň. Je tam neporiadok. Žalovaný obutý, zahnojený v čižmách chodil rovno do domu. Zotrval na tom, že v strede zimy mu žalovaný odviezol z dvora drevo. Keď mu chcel v tom zabrániť, tak ho žalovaný dusil a bol nútený zavolať políciu. Uviedol, že doma nemal žiadne súkromie, pretože pretože žalovaný mu chodil po celom dome. Zamkol si jednu izbu aj tu mu žalovaný vymenil. Povedal mu, že aj z chalupy neodíde, tak ho zabije. Z tohto dôvodu odišiel a žil na ubytovni v Čechách. Žalovaný mu takým spôsobom bránil v užívaní domu, že o jedenástej v noci chodil po dome, vysvecoval tam, robil zabíjačky, prasatá kvičali. Zabíjačka robil každý víkend. 19.Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že považoval žalobcu za polosyna, pretože keď otec zomrel mal žalobca 11 rokov a on ho pomáhal mame vychovávať. 20. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu zotrval na svojich písomných vyjadreniach a žiadal, aby súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.
21. Právny zástupca žalovaného vzhľadom na vykonané dokazovanie tiež zotrval na svojich písomných vyjadreniach. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žiadali, aby súd žalobný návrh zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 22. V tomto konaní súd považuje za preukázanú skutočnosť, že
- žalobca daroval žalovanému nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z LV č. XXXX (čl. 4) a notárskej zápisnice čl. 5-6,
- že žalovaný bol právoplatne postihnutý za priestupok proti občianskému spolunažívaniu, ktorého skutku sa dopustil voči žalobcovi dňa 20.2.2016 , kedy počas vzájomnej hádky so žalobcom tohto chytil za bundu, za ktorý skutok mu bola uložená sankcia a to pokarhanie (viď. č.l. 7). 23. V tomto konaní nemal súd preukázané tvrdenia žalobcu, že
- nehnuteľnosť , ktorá je predmetom tohto konania daroval žalovanému v takom psychickom stave, že ani nevie čo podpisuje. Uvedená skutočnosť vyplýva len z vyjadrenia žalobcu, ktoré tvrdenia žalobca žiadnym spôsobom súdu nepreukázal. Taktiež ani nespochybnil a ani nevyvrátil tvrdenia žalovaného k tejto skutočnosti.
- že žalovaný sa voči žalobcovi dňa 11.4.2016 mal dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu takým spôsobom, že ho mal udrieť 3x do tváre päsťou, oboma rukami ho škrtiť, kopať ho do rozkroku a nadávať mu do kokotov a bezdomovcov. Tvrdenia žalobcu vyvracia rozhodnutie OÚ Čadca, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 9.6.2016 č. OÚ -CA-OVVS-2016/006058 (č.l. 9-10) na základe ktorého bolo konanie o priestupku voči žalovanému zastavené, pretože spáchanie skutku nebolo žalovanému preukázané. Z ustanovenia § 193 posledná veta CSP vyplýva, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu , a o tom, kto ich spáchal , ako aj rozhodnutím o osobnom stave , vzniku alebo zániku spoločnosti. Nakoľko z vyššie uvedeného rozhodnutia správneho orgánu jednoznačne vyplýva, že žalovaný skutok, ktorého sa mal dňa 11.4.2016 voči žalobcovi dopustiť nespáchal a týmto rozhodnutím je súd viazaný, nemal súd preukázané, že dňa 11.4.2016 sa žalovaný voči žalobcovi dopustil konania v rozpore s dobrými mravmi.
- že žalovaný žalobcovi bráni v užívaní sporných nehnuteľností a tento sa v a na uvedených nehnuteľnostiach nezdržiava a prespáva z toho dôvodu u svojich známych. Toto tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené svedeckými výpoveďami vypočutých svedkov I. T., I. T. S. R. T.. Ktorí svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že žalobca sa v uvedenej nehnuteľnosti zdržiava a ju riadne užíva. Podľa vyjadrenia svedka R. T. v tejto nehnuteľnosti sa žalobca nezdržiava len vtedy keď je na brigáde a prespal uňho len z tohto dôvodu, že mu potrhalo radiátory , nie z dôvodu, že by mu bolo bránené žalovaným. 24. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný v nadmernej miere míňa vodu a elektrickú energiu a to z toho dôvodu, že v hospodárskej budove, ktorá bola taktiež predmetom darovania chová hospodárske zvieratá, súd poukazuje na to, že uvedená skutočnosť nie je dôvodom hrubo porušujúcim dobré mravy. Súd má za to, že žalobca ako vlastník má právo nehnuteľnosť, ktorá je predmetom darovania užívať podľa ním zvoleného spôsobu. Z darovacej zmluvy (č.l. 5-6) jednoznačne vyplýva, že žalobca bude znášať poplatky spojené s užívaním nehnuteľnosti tvoriacich predmet prevodu podľa zmluvy, najmä stočné , vodné , elektrinu, plyn a teplo. Žalobca v tomto konaní nepreukázal, že by žalovaného vyzval, aby sa na úhrade uvedených poplatkov ( s poukazom na chov hospodárskych zvierat) podieľal a napriek tejto výzve ju žalovaný ignoroval a náklady na uvedené poplatky úmyselne v snahe poškodiť žalobcu navyšoval. Ak by aj tvrdenie žalobcu bolo pravdivé, táto skutočnosť nie je hrubým porušovaním dobrých mravov . Je vecou dohody medzi žalobcom a žalovaným, akým spôsobom sa žalovaný bude podieľať na úhrade nákladov vynaložených v súvislosti s chovom hospodárskych zvierat . Ak sa nedohodnú, má žalobca právo domáhať sa primeranej náhrady súdnou cestou. 25. Podľa § 630 OZ Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 26. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, je také správanie sa obdarovaného k darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu teda nie je akékoľvek správanie sa obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo o porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktoré patria k členom rodiny darcu, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem, alebo zo zmluvného vzťahu. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, pritom treba vychádza z princípu vzájomnosti, t.j. treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému
v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. Ťažko totiž považovať správanie sa jedného účastníka zmluvného vzťahu k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním takéto správanie sám vyvoláva a vyprovokúva. V takom prípade možno len všeobecne konštatovať, že ide o spôsob spoločensky nežiaducej vzájomnej komunikácie. Výnimkou by pritom bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotného darcu. 27. Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 1997, sp.zn. 3 Cdo 191/1996 z ustanovenia § 630 Obč. zákonníka vyplýva, že k zániku darovacieho vzťahu podľa cit. ustanovenia dochádza na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočnostiach: a) hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného voči darcovi alebo členom jeho rodiny b) jednostranného právneho úkonu darcu adresovaného obdarovanému. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo porušovanie sústavné, alebo aj neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá povinnosť vyplýva buď z právnych noriem (napr. § 18 a nasl., § 30 a nasl. Zákona o rodine) alebo zo zmluvného vzťahu (lex contractus), pričom tieto osoby patria k členom rodiny darcu. 28. Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR z 24.11.1994, sp. zn. 3 Cdo 130/1994 negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi, alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi sa musí prejavovať objektívne. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav, ktorý má právnu istotu, požíva právnu ochranu s tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na seba zobrali samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Účastníci zmluvy formou vecného bremena viazaného na osobu (darcov) dohodli pre darcov určité práva a pre obdarovaného povinnosti, obmedzujúceho jeho vlastníckej právo. Tento jeho záväzok je povinný v celom rozsahu plniť. Do akej miery darcovia svoje práva využívajú, v akom rozsahu budú využívať dohodnuté "právo doživotného bývania v rodinnom domčeku v ich izbe, užívania príslušenstva domu a celej záhrady" závisí od nich. Ich práva však nie sú vlastnícke, preto pri užívaní nehnuteľnosti nemôžu svoje práva zneužívať nad rozsah svojich oprávnení a nemôžu si počínať ako vlastníci. Je nad rámec ich oprávnení zasahovať do vlastníctva obdarovaného,napr. odstraňovať stromy bez jeho súhlasu apod. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Ťažko považovať správania sa jedného účastníka k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním priam provokuje. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob komunikácie. 29. Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997, sp. zn. 2 Cdo 5/1997 z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru nie je akékoľvek nevhodné správanie sa obdarovaného alebo len samotná jeho nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sám sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného i keby bola taktiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Išlo by v takom prípade o spoločensky nežiadúcu vzájomnú komunikáciu medzi darcom a obdarovaným, ktorú by sotva bolo možné charakterizovať ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany obdarovaného. Výnimkou by bolo iba také správanie sa obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotnéhodarcu. 30. S poukazom na vyššie citované rozhodnutia súd skúmal i ,, princíp vzájomnosti,, t.j. hodnotil nielen správanie sa obdarovaného voči darcovi ale aj správanie sa darcu voči obdarovanému. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sú značne narušené a títo spolu už ani nekomunikujú. Príčinou narušenia vzťahov medzi darcom a žalovaným ako vyplýva
z vyjadrenia strán sporu a vypočutých svedkov (všetko rodinných príslušníkov) bola starostlivosť o matku žalobcu a žalovaného. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný, napriek tomu, že poberal matkin dôchodok sa o ňu riadne nestaral, jeho tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďami jeho súrodencov , ktorí ako svedkovia na pojednávaní uviedli, že to bol práve žalobca, ktorý sa o matku riadne nestaral, napriek tomu, že s ňou žil v spoločnej domácnosti a poberal na jej osobu aj príspevok na opatrovanie. Podľa výpovede vypočutých svedkov žalobca matkin dôchodok a tiež aj príspevok na opatrovanie prepíjal a matka sa musela starať o neho , nie on o matku. Z tohto dôvodu začal starostlivosť o matku(aj vzhľadom na jej vek) následne zabezpečovať žalovaný. Žalobca už nemal prístup k matkinmu dôchodku a nepoberal už ani príspevok na opatrovanie čo zazlieval žalovanému a začalo dochádzať medzi nimi ku vzájomným konfliktom. Z fotografii predložených žalovaným a taktiež aj z výpovedi svedkov vyplýva, že žalobca starostlivosť o nehnuteľnosť v ktorej má právo doživotného bývania zanedbáva a v tejto nehnuteľnosti je značný neporiadok, pričom len mesiac pred pojednávaním došlo k uprataniu uvedenej nehnuteľnosti nie však zo strany žalobcu ale zo strany iných osôb. Žalobca sťažuje užívanie žalovanému nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania aj takým spôsobom, že mu bráne naukladal drevo , ktorá skutočnosť znemožňuje žalobcovi vstup s traktorom na darovanú nehnuteľnosť. Žalovanému, napriek tomu, že je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti 4 mesiace bránil v jej užívaní( kľúč od nehnuteľnosti žalovanému odovzdal až svedok Koleno) . Že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sú narušené vzájomne svedčí aj záznam o priestupku zo dňa 22.3.2016 z ktorého vyplýva, že počas vzájomnej hádky ohľadom odvozu dreva došlo ku konfliktu medzi žalobcom a žalovaným pri ktorom žalovaný chytil žalobcu za bundu. Jednalo sa len o drobný prehrešok proti občianskému spolunažívaniu o čom svedčí aj tá skutočnosť, že žalovanému bola uložená sancia len vo forme pokarhania. 31. Ustanovenie § 132 ods. 1 CSP zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 32. Rovnako treba vychádzať aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009, v ktorom sa súd zaoberal otázkou tzv. negatívnej dôkaznej teórie, ktorú treba rešpektovať pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho ktorého účastníka. Ide o pravidlo, že neexistencia (niečoho)majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze, je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že pôžičku už vrátil. Žalobca tým, že poprel pravosť predloženej listiny v podstate tvrdil, že ju nikdy nevystavil, teda tvrdil jej neexistenciu, pričom preukázanie reálnej neexistencie listiny nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, lebo podľa uvedenej teórie sa neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje. Ak vystaviteľ popiera pravosť súkromnej listiny, leží dôkazné bremeno ohľadne pravosti listiny na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. 33. Vychádzajúc z vyššie uvedených zásad je potrebné konštatovať, že žalobca nepredložil a ani neoznačil žiaden taký relevantný dôkaz, z ktorého by vyplývalo ním tvrdené správanie sa žalovaného v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Za takéto správanie totiž nemožno považovať to, že žalovaný chová hospodárske zvieratá v nehnuteľnosti ktorej je vlastníkom, ani to, že sa nepodieľa na úhrade nákladov za vodu a elektrinu v tejto nehnuteľnosti, keď s poukazom na darovaciu zmluvu, uvedené náklady má uhrádzať žalobca. Jediným protiprávnym konaním žalovaného voči žalobcu , ktoré mal súd zo strany žalobcu preukázané, bolo spáchanie priestupku voči žalobcovi za ktorý bolo žalovanému uložené pokarhanie, uvedené konanie je v rozpore s dobrými mravmi, avšak nemožno ho hodnotiť ako konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že konanie žalovaného bolo reakciou na konanie žalobcu . 34. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danej veci nebolo preukázané naplnenie základnej zákonnej podmienky umožňujúcej darcovi domáhať sa vrátenia daru od obdarovaného podľa hypotézy § 630 Občianskeho zákonníka, a to také správanie sa žalovaného voči žalobcovi - darcovi, ktorým by došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov. V tomto smere zaťažovalo žalobcu bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie takých rozhodujúcich skutočností, ktoré by umožňovali prijať záver o správaní sa obdarovaného v hrubom rozpore s dobrými mravmi. 35. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný a žalobca bol v celom rozsahu neúspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali úspešnému žalovanému výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods.2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon odvolanie pripúšťa. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( proti ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).
Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).