Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-173-2017.pdf
PDF · 109.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-10Csp/173/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v právnej veci žalobkyne E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX I. XX, zastúpenej JUDr, Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/ A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému Provident Financial, s. r. o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, zastúpenému De minimis, spol. s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 326,54 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni sumu 326,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25. 02. 2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť náhradu svedočného svedkyni V. L..
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom doručeným súdu dňa 05. 05. 2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 326,54 Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia a na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 25. 07. 2013 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 500,- Eur. Súčasne uzatvorila so žalovaným súvisiacu Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti od žalobkyne na účely úhrady splátok (Zmluva o doplnkovej službe). Pohľadávka žalobkyne vznikla titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobkyne tým, že prijímal od žalobkyne peňažné plnenie, na ktoré neexistoval právny titul. Uzatvorením Zmluvy o doplnkovej službe žalovaný obchádzal zákon tým, že poplatok nevyberal osobitne, ale zhrnul ho do splátky úveru. Odplata za doplnkovú službu bola vo výške 51,50 % z poskytnutého úveru. Zmluva nie je označená číslom a jej akcesorický charakter možno dôvodiť z bodu 1.1 Zmluvy. Táto zmluva bola nevyhnutnou podmienkou na uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa poukázala na nesprávne uvedenú RPMN vop výške 70,38 %, pričom skutočná RPMN po započítaní odplaty je 228,66 % a spotrebiteľ tak zaplatí za úver celkom 86 % odplatu, čo považuje za úžeru. Ak zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva o spotrebiteľskom úvere v časti odplaty, je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako celok. V zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) Zák. č. 129/2010 chýba termín konečnej splatnosti, doba trvania a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Úver je tak bezúročný a bez poplatkov. Poplatok za garantovanú službu považuje za neplatný, pretože v zmluve absentuje protiplnenie pre spotrebiteľa a jeho dojednaním došlo k prehĺbeniu nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere považuje za absolútne neplatný právny úkon. Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 500 Eur a doposiaľ(až do 11. 01. 2016) zaplatila 826,54 Eur. Žalobkyňa si uplatnila vrátenie
plnenia, ktoré poskytla bez právneho titulu žalovanému vo výške 326,54 Eur (826,54 -500). Žalovaný bol písomne vyzvaný dňa 16. 02. 2017 na dobrovoľnú úhradu v lehote do 24.02.2017. Žalovaný sa dostal do omeškania od nasledujúceho dňa. Vo vyjadrení k odporu žalobkyňa uviedla, že v súlade s § 19 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. má byť do výpočtu RPMN zahrnutá aj odplata za doplnkovú službu. Poukázala aj na bod 8. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde sa priamo ráta s existenciou papierovej karty splátok a teda nepredpokladá možnosť samostatných úhrad. Stanoviská MF SR, slovenskej obchodnej inšpekcie a NBS sú len formálne a súd nie je ich stanoviskom viazaný. Poukázala aj na existujúce rozsudky Krajského súdu v Prešove. Predložila aj čestné prehlásenia klientov žalovaného, že obchodní zástupcovia systematicky ponúkali klientom osobný výber splátok ako jedinú možnosť úhrady úveru. K námietke premlčania uviedla, že o vzniku bezdôvodného obohatenia sa dozvedela až vo februári 2017 po porade s právnym zástupcom.
2. Súd vydal vo veci dňa 06. 07. 2017 platobný rozkaz č. 10Csp/173/2017-32. V zákonnej lehote podal žalovaný voči platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že zmluva o doplnkovej službe je akcesorickej povahy k zmluve o spotrebiteľskom úvere a nie je podmienkou získania úveru. Vzhľadom k uvedenému nie sa odmena za túto službu nezapočítava do RPMN, čo potvrdzujú aj stanoviská MF SR, SOI a NBS. Žalovaný postupoval pri výpočte RPMN v súlade so zákonom a nie podľa vlastnej úvahy. Zmluva o doplnkovej službe nie je v žiadnom prípade podmienkou získania úveru. Poukázal aj na rozpornosť argumentácie, kde žalobkyňa na jednej strane tvrdí, že zmluva o doplnkovej službe je neplatná a na druhej strane namieta nezahrnutú odplatu do RPMN. Vyvracal tiež tvrdenia žalobkyne o chýbajúcich náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úver podľa § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. a poukazom na európsku judikatúru a jazykový výklad. Poplatok za garantovanú službu považuje za prípustný a zákonom dovolený poplatok. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Okresného súdu Martin. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie vznáša námietku premlčania. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/67/2011. To kedy sa žalobkyňa dozvedela o nároku nie je relevantné pre okamih začatia plynutia subjektívnej lehoty. Ďalej uviedol, že žalobkyňa opomenula synalagmatickú reštitúciu podľa § 457 Občianskeho zákonníka. Žalobca by mal poskytnúť žalovanému náhradu za doplnkovú službu. Nakoľko žalobca takúto podmienenosť plnenia v žalobe nevyjadril, vzhľadom na kontradiktórnosť konania, je už len táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žaloby pre rozpor žaloby s § 457 Občianskeho zákonníka. Vo vyjadrení zo dňa 23. 10. 2017 uviedol, že predložené čestné prehlásenia nie sú individuálnym prejavom podpísanej osoby, ale doplnením formuláru pripraveného treťou osobou. K výpovediam v zápisniciach uviedol, že ak chce žalobkyňa s nimi argumentovať, mali by byť vypočutí. V konaniach ktorých sa zúčastnil ich právny zástupca boli výpovede iné, tie však žalobkyňa zamlčala. 3. Žalobkyňa na písomné otázky súdu uviedla, že zmluva bola uzavretá doma obchodnou zástupkyňou spoločnosti. Celé stretnutie trvalo cca 15 - 20 minút, podpísala asi 4 alebo 5 zmlúv, niektoré boli vystavené dvojmo. Zmluvy boli vopred pripravené a vypísané na základe telefonického rozhovoru. Obchodná zástupkyňa jej obsah dlho nevysvetľovala, čítať ich nebol veľmi čas, nakoľko mala ešte ďalšie stretnutie a ponáhľala sa. So zmluvou o zabezpečení splátok ju osobitne neoboznámila. O povinnosti splácať splátky poštou nevedela, myslela si, že táto spoločnosť funguje len splácaním do rúk obchodnej zástupkyni. O tom, že za službu bude platiť o 250,- Eur viac nevedela. Právny zástupca na pojednávaní upresnil, že uzatvorenie zmluvy o doplnkovej službe bolo podmienkou získania úveru v hotovosti, nie uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 4. Svedkyňa V. L. na pojednávaní uviedla, že pracovala ako obchodná zástupkyňa žalovaného. Žalobkyňa bola jej klientkou. Nepamätá si za akých okolností boli uzatvorené zmluvy so žalobkyňou, ale nikdy klientov k podpisu netlačila. Vždy zmluvy dôkladne vysvetlila. Zmluva o zabezpečení splátok úveru sa podpisovala hneď pri podpise zmluvy o úvere. Pokiaľ išlo o bezhotovostný úver zmluva o zabezpečení splátok úveru sa neuzatvárala. Vybavenie bezhotovostného úveru trvalo dlhšie, asi mesiac, ale všetci chceli peniaze na ruku. Chodila vyberať splátky od klientov a bola odmeňovaná percentami z výberu. Pokiaľ by niekto odmietol podpísať niektorú zmluvu úver by nedostal. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä podanou žalobou, výzvou spoločnosti Fenix, úrokovými sadzbami ECB, zmluvou o zabezpečení splátok úveru, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, kartou splátok, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 04. 08. 2017 spolu s CD, vyjadrením žalobcu zo dňa 07. 09. 2017, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Co/142/2016, zápisnicami z pojednávaní pred Okresným súdom v Lučenci, čestnými prehláseniami žiadateľov o úver, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/435/2015, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp/153/2016, vyjadrením žalovaného zo dňa 23. 10. 2017 spolu s informáciou NBS, vyjadrením žalobcu zo dňa 27. 11. 2017 a písomnými odpoveďami žalobkyne. So
zápisnicami z pojednávania a čestnými prehláseniami sa síce súd oboznámil, ale neprihliadol na ne. Dôkazy je potrebné vykonať na pojednávaní v konkrétne prejednávanej veci a podľa názoru súdu nie je možné využívať zápisnice z iných pojednávaní pred iným súdom. Žalobkyňa mala možnosť navrhnúť svedkov, urobila tak len v jednom prípade. Pokiaľ ide o čestné prehlásenia, tie súd považuje za účelovo vytvorené s možnosťou použitia v obdobných prípadoch. Ide o vopred pripravené tlačivá s rovnakým textom v slovenčine aj maďarčine (bez rozlíšenia, či je to potrebné) bez možnosti posúdenia individuálnej vôle prehlasujúceho. 6. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalovaný uzatvoril dňa 25. 07. 2013 so žalobkyňou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý hotovostný spotrebiteľský úver výške 500,- Eur. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaje o výške úrokovej sadzby vo výške 22,38 % (72 Eur), poplatok za garantovanú službu 100,50 Eur, RPMN vo výške 70,38 % a priemerná RPMN vo výške 48,52 %. Konečná splatnosť úveru podľa zmluvy o úvere nastane 7. dňa 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalobkyňa sa v zmluve o úvere zaviazala uhradiť žalovanému úver riadne a včas vo forme 60 týždenných splátkach vo výške 11,21 Eur (splátky 1-59) a výška poslednej splátky 11,11 Eur. Celková čiastka, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť podľa zmluvy o úvere predstavuje 672,50 Eur. Pri podpise úverovej zmluvy žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej žalovaný poskytoval služby, spočívajúce v preberaní finančných prostriedkov na úhradu spotrebiteľského úveru od žalobkyne. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému za túto službu odmenu vo výške 257,50- Eur v 60 týždenných splátkach, z toho 59 splátok po 4,29 a výška poslednej splátky je 4,39 Eur. Žalobkyňa doposiaľ uhradila 826,54 Eur 7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
9. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva..
10. Podľa § 52 ods. 3a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11.Podľa § 53 ods. 1, 3,5 a 6 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
13. Podľa § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
14. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
15. Z vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným dňa 25. 07. 2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý hotovostný spotrebiteľský úver výške 500,- Eur, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť vo forme 59 týždenných splátkach vo výške 11,21 Eur a poslednej splátky vo výške 11,11 Eur (celkovo 60 splátok). Zároveň v rovnaký deň bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej žalovaný zabezpečil preberanie jednotlivých splátok úveru v hotovosti od žalobkyne a tá sa zaviazala zaplatiť za túto službu odmenu vo výške 257,50 Eur v 60 týždenných splátkach, z toho 59 splátok po 4,29 a výška poslednej splátky je 4,39 Eur. Z karty splátok považuje súd za preukázané, že žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 826,54 Eur. Z obsahu podanej žaloby má súd preukázané, že ide o spor o plnenie, preto je možné žalobou rozhodnúť podľa § 137 C. s. p. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, kde žalovaný od počiatku vystupoval v postavení dodávateľa a žalobkyňa v postavení spotrebiteľa. Žalobkyňa je v spore slabšou stranou, ktorá vyžaduje zvýšenú, nie však bezhraničnú, ochranu. V zásade ide o formulárovú zmluvu, avšak podstatné náležitosti sú do zmluvy vpisované. Súd považuje za preukázané, že všetky vpisované údaje sú podmienené výškou úveru a počtom, resp. výškou splátok.
16. Súd považoval za potrebné pred samotným rozhodnutím o nároku vysporiadať sa s predbežnou otázkou spočívajúcou v posúdení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, najmä či predložená zmluva je platná, resp. bezúročná a bez poplatkov. Súd sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalobkyne o neplatnosti úverovej zmluvy. Poukazuje pritom aj na jeho samotnú argumentáciu, keď na jednej strane tvrdí, že zmluva je absolútne neplatná a na druhej strane poukazuje na nesúlad zmluvy s ustanoveniami § 9 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. s tým, že zmluva je bez úrokov a bez poplatkov. Nie je možné aby zmluva bola neplatná a zároveň bez úrokov a bez poplatkov. Podľa názoru súdu zmluva o úvere ako taká je platná, nie však celá. Obsahuje časti, ktoré súd považuje za neplatné. Za neplatné považuje súd najmä ustanovenie o poplatku za garantovanú službu. Zo zmluvy má súd preukázané, že poplatok za službu bol stanovený vo výške 100,50 Eur, čo pri výške poskytnutého úveru 500,- Eur predstavuje 20,10 % z úveru. Žalovaný síce v zmluve uviedol dohodnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 22,37 %, ktorá je vzhľadom ku skutočnosti, že ide o nebankový subjekt a s prihliadnutím na problémovú klientelu nepriechodnú u bánk v súlade s dobrými mravmi, ale dojednaním uvedeného poplatku fakticky zvýšil odplatu od spotrebiteľov. Žalovaný tak simuluje poplatkom úrokovú mieru, ktorá by pri dosiahnutí plánovaného výťažku musela byť vysoká, čo by bolo ihneď viditeľné, pre spotrebiteľa zrozumiteľné a súd by takúto úrokovú mieru označil za rozpornú s dobrými mravmi. Poplatok vo výške 20,10 % z úveru považuje súd za poplatok , ktorý je v rozpore s dobrými mravmi nielen z dôvodu jeho výšky, ale aj z hľadiska vzájomného plnenia. Spotrebiteľ má za poplatok nárok na služby uvedené v bode 4 na strane 2 zmluvy. Za neprijateľné a nemorálne považuje súd, že spotrebiteľ má platiť dopredu za niečo, čo ešte nedostal a v konečnom dôsledku ani dostať nemusí, pretože pokiaľ bude riadne splácať ani služby nevyužije, resp. v minimálnej miere. Poplatok nebol dohodnutý individuálne, vpisovaná do zmluvy bola len jeho výška. Ustanovenie o poplatku nie je možné vypovedať. Poplatok spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na strane spotrebiteľa.
17. Súd sa nestotožnil ani s názorom právneho zástupcu žalobkyne, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) Zák. č. 129/2010 Z. z. - termín konečnej splatnosti a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Súd si je vedomý, že napriek nie celkom jasnému výkladu zákona, súdna prax v zásade požadovala rozdelenie splátky na istinu, úrok a poplatky. Že výklad nebol úplne jednoznačný preukazuje aj podanie Súdnemu dvoru priamo z prostredia justície. Ako vyplýva z rozsudku Súdneho dvoru z 9.11.2016 v spore Home Credit, a. s.- Birová spotrebiteľ musí vedieť kedy je splátka splatná, nemusí byť určený konkrétny dátum, musí byť určiteľný, identifikovateľný (čl.10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48) a zmluva nemusí spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48). Súd sa tak zároveň vysporiadal aj s otázkou uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) Zák. č. 129/2010 Z. z.), ktorý je určiteľný 7. dňom 60. týždňa.
18. Súd sa však stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, že v zmluve je uvedená RPMN v nesprávnej výške. Hoci spôsob splácania by mal byť dohodnutý v úverovej zmluve, súd v zásade nevidí problém v uzatvorení Zmluvy o zabezpečení splátok pokiaľ s tým obe strany súhlasia, nie je podmienkou získania úveru a neobchádza ustanovenia zákona. V konkrétnom prípade to však tak nie je. Súd má preukázané nielen výsluchom svedkyne, ale aj z iných konaní pred senátom, že podmienkou získania úveru vo všeobecnosti nebolo uzatvorenie zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Bolo to však podmienkou získania úveru v hotovostnej forme, čo považuje súd za preukázané. Svedkyňa uviedla, že žalobkyňu poučila o možnosti uzatvorenia zmluvy v bezhotovostnom režime, čiže bez osobného výberu splátok, ale žalobkyňa to poprela. Súd však považuje za preukázané, že vzhľadom k províziám z výberu bolo v záujme obchodných zástupcov ponúkať najmä hotovostnú formu úveru. Podľa názoru súdu sám žalovaný zdĺhavým postupom pri vybavovaní bezhotovostnej formy úveru nepriamo nútil spotrebiteľov na využívanie hotovostnej formy úveru. Podľa názoru súdu je v konkrétnom prípade zrejmé, že zmluva o úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru sú vzájomne podmienené a sú vzájomne závisle. To, že zmluva o zabezpečení splátok úveru nie je označená číslom je irelevantné, nejde o obligatórnu záležitosť ale o spôsob evidencie veriteľa. Preto napriek uvedeným stanoviskám by sa odplata za túto službu mala započítať do celkovej RPMN. Ďalej súd uvádza, že uzatvorenú zmluvu o zabezpečení splátok úveru považuje za neplatnú. Súd má preukázané, že výška splátky za výber je odvodená od výšky splátky úveru. Súdu tak nie je známe, prečo za rovnakú činnosť si žalovaný u spotrebiteľov určuje rôznu výšku poplatku, keď náklady spojené s výberom sú rovnaké, resp. sa nimi zmluva nezaoberá. To napovedá, že poplatok nie je úhradou nákladov, ale zvyšovaním odplaty pri formálnom nezvyšovaní úrokov a obchádzaním ustanovení o výške RPMN. Podľa tejto zmluvy musí spotrebiteľ platiť aj keď sa výber z rôznych dôvodov neuskutoční. Poplatok za výber vo výške 257, 50 Eur, čo znamená 51,50 % zo sumy poskytnutého úveru možno nazvať úžerníckym a v slušnej civilizovanej spoločnosti nemá miesto. Takáto výška poplatku je v rozpore s dobrými mravmi. V tomto prípade súd považuje zmluvu o zabezpečení splátok za súčasť zmluvy o úvere aj keď formálne je samostatná. Napriek jej formálnej samostatnosti je pri jej posudzovaní potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Súd tak zmluvu o zabezpečení splátok úveru považuje za vynútenú zmluvu, ktorá obchádza ustanovenia zákona o maximálnej odplate, maximálnej RPMN a je v rozpore s dobrými mravmi, preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatná.
19. Súd tak konštatuje, že uzatvorená zmluva o úvere je platná, ale neplatné je ustanovenie o poplatku za garantovanú službu a ustanovenie o zabezpečení splátok úveru podľa § 41 Občianskeho zákonníka.
20. Keďže súd má preukázané, že žalovaný nezahrnul do výpočtu RPMN aj odplatu za doplnkovú službu, ktorú zahrnúť mal, dospel súd k názoru, že uvedená RPMN v zmluve je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. d) Zák. č. 129/2010 Z. z. je uzatvorená zmluva bez úrokov a bez poplatkov. Žalovaný tak nemá nárok na zaplatenie úroku, poplatku za garantovanú službu a poplatku za doplnkovú službu. Súd konštatuje, že v zásade nebolo potrebné sa zaoberať neplatnosťou jednotlivých ustanovení zmluvy, keď súd určil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, ale otázku neplatnosti nastolila žalobkyňa, preto sa s ňou súd musel vysporiadať.
21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Z karty splátok mal súd preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 500,- Eur a žalobkyňa zaplatila v splátkach žalovanému sumu 826,54 Eur. Keďže úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný prijal časť plnenia bez právneho dôvodu a žalobkyňa má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 326,54 Eur (826,54-500). Súd sa nestotožnil s námietkou premlčania zo strany žalovaného. Naopak je toho názoru, že žalovaná do dňa 16. 01. 2016, kedy naposledy uhradila splátku, netušila o bezdôvodnom obohatení zo strany žalovaného. Podľa právneho zástupcu sa subjektívne o bezdôvodnom obohatení dozvedela až vo februári 2017, čo však nijako nepreukázal. Súd však podotýka, že v tomto prípade je žalovaný povinný vydať bezdôvodné obohatenie nie na základe neplatnosti zmluvy o úvere, ale na základe jej určenia za bezúročnú a bez poplatkov, preto považuje námietku za nedôvodnú. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného o synalagmatickej reštitúcií ako dôvodu zamietnutia žaloby. Zmluva o zabezpečení splátok bola uzatvorená z iniciatívy žalovaného, žalobkyňa inú možnosť nemala, išlo o vynútenú zmluvu v rozpore s dobrými mravmi a pokiaľ súd konštatoval, že táto zmluva je súčasťou zmluvy o úvere a tá bola určená za bezúročnú a bez poplatkov, tak žalovaný nemá nárok na náhradu poplatku za výber splátok.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Žalovaný bol písomne vyzvaný dňa 16. 02. 2017 na dobrovoľnú úhradu v lehote do 24.02.2017 prostredníctvom Fenix, združenia na ochranu a presadzovanie ľudských práv. Súd považuje za preukázané, že žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Súd preto priznal úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni určenom vo výzve na dobrovoľné plnenie, to znamená od 25. 02. 2017.
26. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 ods.1 C. s. p. súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože mala v konaní plný úspech. Súd má z vykonaného dokazovania preukázané, že svedkyni vznikli náklady, ktoré mu navrhujúca strana neuhradila. Keďže nebolo nariadené zložiť preddavok, súd rozhodol pri uplatnení citovaných ustanovení podľa pomeru úspechu vo veci tak, že priznal svedkyni nárok na zaplatenie svedočného voči neúspešnej strane, to znamená žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)