Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/86/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24 785 199, zastúpený: JUDr. Jiří Šmída, usadený euroadvokát, ŠMÍDA advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Bratislava, Ul. svornosti 43, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, R., o zaplatenie 860,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 63,- eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 13.06.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie o zaplatenie 515,- eur s 5,15 % úrokmi z omeškania ročne od 17.12.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e.

III. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Súd n e p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania.

V. Súd v r a c i a žalobcovi: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24 785 199, súdny poplatok vo výške 24,30 eur cestou prevádzkovateľa systému: Slovenská pošta, a.s., so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, do 30 dní od doručenia právoplatného rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.06.2017 domáhal voči žalovanému vydania platobného rozkazu na zaplatenie 860,- eur s 5,75 % úrokmi z omeškania ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom porušenia zmluvných povinností žalovaným vyplývajúcich mu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru. V zmysle výzvy súdu zo dňa 11.10.2017 žalobca doručil upresnenie petitu žaloby tak, že sa domáha zaplatenia sumy 860,- eur s 5,15 % úrokmi z omeškania ročne od 17.12.2016 do zaplatenia.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne podaním zo dňa 14.12.2017 (č. l. 58), v ktorom uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, namietal žalovanú pohľadávku, čo do výšky a dôvodov, mal za to, že žalobca sa chce na jeho úkor obohatiť bez právneho dôvodu. Právny predchodca žalobcu použil nekalé obchodné praktiky, pretože Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.04.2013 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Bolo nesprávne uvedené RPMN, a preto vzhľadom na výšku vrátenia žalovanej sumy v zmysle zmluvy, RPMN predstavuje sumu 162,62 eur. Spotrebiteľ bol bezohľadným spôsobom oklamaný a veriteľ si pri poskytnutí úveru hneď odrátal sumu za úhradu prvej splátky a neposkytol úver v sume dohodnutej v zmluve. Žalovaný zaplatil celkom 1 282,- eur, bol mu poskytnutý úver 1 000,- eur, a preto na strane veriteľa došlo k bezdôvodnému obohateniu o sumu 282,- eur. Zmluvu považoval za absolútne

neplatný právny úkon v rozpore s dobrými mravmi i s poukazom na ustanovenia § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Vo svojom vyjadrení poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora C-76/2010, C-228/91.

2.1 Žalobca v replike zo dňa 17.01.2018 (č. l. 70) uviedol, že Zmluva o úvere obsahuje náležitosti týkajúce sa doby a výšky trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti, rovnako výšku, počet a termín splátok úveru s poukazom na ustanovenia Zákona č. 129/2010 i s dôrazom na rozhodnutie Súdneho dvora C-42/2015. Zmluvu o úvere a Zmluvu o zabezpečení splátok úveru nie je možné pokladať za jeden záväzok, nakoľko sa jedná o dve samostatné od seba nezávislé zmluvy a zároveň dva samostatné nároky. Na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, pôvodný veriteľ poskytol zákazníkom dobrovoľnú doplnkovú službu zabezpečenia splátok úveru, ktorá spočíva najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta. Dlžník si objednal u pôvodného veriteľa službu, ktorá nebola podmienkou uzatvorenia Zmluvy o úvere. Jediným poplatkom, ktorý bol požadovaný od klienta, bol poplatok za garantovanú službu v zmysle čl. 4 Zmluvy o úvere. Za garantovanú službu sa dlžník zaviazal uhradiť fixnú splátku vo výške 94,74 eur, ktorý je zahrnutý do celkovej RPMN. Garantovaná služba je výsostne v prospech žalovaného, a v každom prípade nie v prospech žalobcu. Poplatok za garantovanú službu nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 09.10.2014 sp. zn. 3Cdo/446/2013).

2.2 Žalovaný v duplike zo dňa 13.02.2018 (č. l. 93) žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

3. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu podľa § 180 CSP, ktorý mal doručenie predvolania vykázané dňa 22.03.2018. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením predložených listinných dôkazov: Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.04.2013, podmienky zmluvy, Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 17.04.2013, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, výpis splátok a úhrad, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, predžalobná upomienka zo dňa 01.06.2017, podacie hárky, výpis z obchodného registra na žalobcu, upresnenie žaloby ohľadne príslušenstva pohľadávky zo dňa 29.08.2017, podanie žalobcu zo dňa 27.10.2017, prehľad splátok a úhrad, čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 28.03.2018, vyjadrenie žalovaného zo dňa 04.12.2017, vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.01.2018, a zistil tento skutkový a právny stav:

5. 5. Spoločnosť Provident Financial s. r. o. Bratislava, Mlynské Nivy uzatvorila so žalovaným dňa 17.04.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568864973, na základe ktorej poskytla žalovanému úver vo výške 1 000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 22,42 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 11.06.2014 vo výške 22,22 eur. Úver bol žalovanému poskytnutý jednorázovo, hotovostne. Účastníci uzatvorili dňa 17.04.2013 i Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa spoločnosť zaviazala poskytnúť žalovanému službu špecifikovanú v článku I. uvedenej zmluvy, za ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť odmenu vo výške 515,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 8,58 eur a poslednú splátku vo výške 8,78 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi z úveru ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas, pretože uhradil splátky v celkovej výške 1 282,- eur. Žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 16.12.2016 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi spoločnosťou Provident Financial s. r. o. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Žalobcovi bola postúpená žalovaná pohľadávka vrátane príslušenstva. Žalovaný sa zaviazal z oboch zmlúv uhradiť sumu 1 860,- eur (istina vo výške 1 000,- eur, úrok a administratívny poplatok vyjadrený fixnou čiastkou vo výške 345,- eur a čiastka na zabezpečenie splátok úveru 515,- eur). Celkovú čiastku 1 860,- eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok á 31,- eur. Žalobca si uplatnil i príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania od 17.12.2016 podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení noviel, t. j. od nasledujúceho dňa po postúpení pohľadávky.

6. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že podpísal Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, svoje povinnosti si plnil a poskytovateľovi úveru zaplatil sumu 1 282,- eur a je ochotný zaplatiť zvyšok žalovanej pohľadávky do výšky 1 345,- eur, tak ako to vyplýva zo zmluvy. Prestal splácať potom, keď zaplatil vyššiu sumu ako mi bol poskytnutý úver, t. j. vo výške 1 000,- eur a mal za to, že zo strany poskytovateľa úveru došlo k bezdôvodnému obohateniu. I napriek tomu je však ochotný tento rozdiel zaplatiť. K Zmluve o zabezpečení splátok úveru uviedol, že o takúto službu nemal záujem, nebolo mu vysvetlené, čo je obsahom zmluvy, ani navrhnuté iné formy riešenia splátok. Zmluvu považoval za absolútne neplatnú.

7. Žalobca pred predbežným prejednaním sporu a otvorením pojednávania zobral čiastočne žalobu späť v časti o zaplatenie 515,- eur. Súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

11. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

12. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa

18. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou - nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v zostávajúcej časti je žaloba žalobcu čiastočne dôvodná. Súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaný uzatvoril s predchodcom žalobcu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568864973, na základe ktorej poskytla žalovanému úver vo výške 1 000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 22,42 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 11.06.2014 vo výške 22,22 eur. Úver bol žalovanému poskytnutý jednorázovo, hotovostne. Celkové náklady sú tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 %, čo prestavuje 144,- eur a poplatok za garantovanú službu 201,- eur. Žalovaný bol povinný zaplatiť sumu 1 345,- eur. Žalovaný zaplatil sumu 1 282,- eur, čo žalobca uznal a nepoprel a preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú pohľadávku vo výške 63,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom s príslušenstvom a realizovanými úhradami žalovaným. Súd mal preukázané, že predchodca žalobcu si svoje povinnosti splnil a poskytol žalovanému finančné prostriedky, avšak žalovaný porušil zmluvné povinnosti tým, že prestal splácať mesačné splátky, tak ako to vyplýva z predloženého prehľadu splátok, čo v podstate žalovaný i uznal a nerozporoval, pretože mal za to, že podľa jeho názoru by v zmysle vyššie uvedenej zmluvy mal vrátiť poskytovateľovi úveru len sumu 1 000,- eur, čo predstavuje skutočne poskytnutý úver, pretože zmluvu považoval za bezúročnú a bezpoplatkovú. Spotrebiteľskou zmluvou je akákoľvek súkromnoprávna zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy, ktoré majú odplatný charakter. V

prejednávanom spore je nepochybné, že žalovaný uzatvoril s predchodcom žalobcu spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky, i napriek vyjadreniam žalovaného. V zmysle rozsudku súdneho dvora vo veci C-42/15 súd konštatuje, že zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti, na základe ktorých mohol žalovaný posúdiť rozsah svojho záväzku. Zo zmluvy jednoznačne vyplývalo, aký úver bol poskytnutý žalovanému, koľko splátok je žalovaný povinný zaplatiť, v akých výškach a kedy nastane konečná splatnosť úveru a zároveň zo zmluvy jednoznačne vyplývali i celkové náklady úveru, t. j. vyčíslené úroky ako aj poplatok za garantovanú službu. Vzhľadom na to, že sa jedná o peňažné plnenie súd priznal žalobcovi i úroky z omeškania z vyčíslenej istiny zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle žaloby podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení s tým, že žalovaný je v omeškaní od 13.06.2017, t. j. od podania žaloby. Súd priznal príslušenstvo pohľadávky len od podania žaloby, pretože z predložených listinných dôkazov žalobcom jednoznačne nevyplývalo, od kedy mal byť žalovaný v omeškaní a na základe akých skutočností v zmysle petitu žaloby od 17.12.2016. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 vyplýva, že poskytovateľ úveru poskytol lehotu na zaplatenie sumy do 10 dní po doručení oznámenia, kde sa domáhal zaplatenia sumy 578,- eur, z predžalobnej výzvy zo dňa 01.06.2017 mal súd preukázané, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 580,93 eur do 09.06.2017. Z týchto dôvodov súd priznal príslušenstvo pohľadávky v zákonnej výške len od podania žaloby. V zostávajúcej časti súd žalobu, t. j. ohľadne príslušenstva ako aj istiny vo výške 282,- eur zamietol, pretože mal jednoznačne preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1 000,- eur, bol povinný zaplatiť poskytovateľovi úveru 1 345,- eur a nakoľko zaplatil 1 282,- eur, je povinný zaplatiť už len sumu 63,- eur. I napriek tomu, že žalobca zobral žalobu späť v časti o 515,- eur, ktorá predstavuje nárok zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, súd uvedenú zmluvu preskúmal a vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom odporuje zákonu, obchádza ho a prieči sa dobrým mravom. Súd mal za to, že uvedený právny úkon je neplatný i s poukazom na ustanovenie § 39 a Občianskeho zákonníka, pretože je nepochybné, že žalovaný mal finančné problémy, keď bol nútený uzatvoriť Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v žiadnom prípade nie je možné sa stotožniť s tým, že mal v úmysle uzatvoriť i Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v zmysle ktorej by bol ešte povinný zaplatiť v podstate sumu, ktorá sa rovná polovici poskytnutého úveru bez poplatkov a uvedené plnenie je v hrubom nepomere vzhľadom na výšku poskytnutého úveru. Z rozhodovacej praxe mal súd vedomosť o takomto konaní právneho predchodcu žalobcu, ktorý spolu so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatváral i Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v zmysle ktorej bol dlžníkovi poskytovaný ďalší úver vo výške väčšinou polovici poskytnutého úveru, z ktorého mali byť hradené služby veriteľa spočívajúce v tom, že pracovník veriteľa bude splátky úveru vyberať od dlžníka na adrese jeho pobytu. Vo väčšine prípadov dlžníci neboli oboznámení s obsahom Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, pretože je nelogické, aby za takúto činnosť boli povinní zaplatiť sumu, ktorá sa zhruba rovnala polovici poskytnutého úveru. Súd záverom poznamenáva, že uplatnený nárok žalobcu vo výške 860,- eur jednoznačne odôvodnený nebol, pretože ak žalovaný sa zaviazal uhradiť sumu 1 860,- eur a uhradil s dôrazom na súhlasné stanovisko žalobcu sumu 1 282,- eur, bez bližšieho zdôvodnenia nárok vo výške 860,- eur dôvodný nebol i s poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 515,- eur. Súd sa nestotožnil so stanoviskom žalobcu, že zostávajúca časť žaloby po čiastočnom späťvzatí žaloby predstavuje výšku úroku a administratívneho poplatku vyjadreného fixnou čiastkou v sume 345,- eur. Súd zotrval na vyššie uvedenom odôvodnení a z týchto dôvodov vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia v zostávajúcej časti žalobu zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

24. Podľa § 251CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. V prejednávanom spore si žalobca uplatňoval zaplatenie sumy 860,- eur s príslušenstvom. Konanie v časti o zaplatenie 515,- eur bolo zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia, ktoré zavinil žalobca a súd ho vyhodnotil ako neúspech žalobcu, čo predstavuje 60 %, súd žalobu v časti o zaplatenie 282,-

eur zamietol, čo predstavuje neúspech žalobcu 33 %. Súd žalobcovi priznal zaplatenie sumy 63,- eur, čo predstavuje úspech žalobcu 7 %. Vzhľadom na vyššie uvedené, po odpočítaní pomeru úspechu a neúspechu nárok na náhradu trov konania prináleží žalovanému vo výške 86 % (60 % + 33 % - 7 %). Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodoval s poukazom na rozhodnutie (NS SR sp. zn. 6M Cdo 19/2010). Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému žiadne trovy zo spisu nevyplývajú a vyslovene uviedol, že si trovy konania neuplatňuje.

26. Žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 51,50 eur. Predmetom sporu, po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo konanie o zaplatenie sumy 345,- eur s poplatkom vo výške 20,50 eur. Zo zaplateného súdneho poplatku súd odpočítal poplatok za predmet sporu (51,50 eur - 20,50 eur) a rozdiel poplatku vo výške 31,- eur po krátení o sumu 6,70 eur vrátil žalobcovi podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, cestou prevádzkovateľa systému.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.