Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_40C-22-2017.pdf
PDF · 131.28 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobcu: M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. d. XXX, zastúpený Marián Galbavý, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Kapitulská 6, Trnava, IČO: 51 436 108, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, o vydanie veci, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo kategórie M1, značky Škoda Octavia, bez evidenčného čísla, rok výroby 2007, VIN: E striebornej metalízy, spolu s dvomi kusmi kľúčov, v mieste úschovy, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 06.10.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať osobné motorové vozidlo kategórie M1, značky Škoda Octavia, bez evidenčného čísla, rok výroby 2007, VIN: E striebornej metalízy, spolu s dvomi kusmi kľúčov (ďalej len „osobné motorové vozidlo“).
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.12.2014 kúpil vo Viedni osobné motorové vozidlo striebornej farby značky Škoda Octavia, bez evidenčného čísla, VIN: E Dňa 12.02.2015 bolo osobné motorové vozidlo odovzdané kontrolnej stanici STK, EK a kontroly originality so sídlom v Trnave, ulica Nitrianska 1, za účelom vykonania kontroly originality (ďalej tiež ako "pracovisko kontroly originality"). Pri vykonávaní kontroly originality nadobudol zamestnanec Ing. Y. podozrenie z manipulácie s VIN číslom, nakoľko dátum výroby časti motorového vozidla nezodpovedal dátumu prvej evidencie vozidla. Na základe uvedeného boli privolaní príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky, pričom následne Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave (ďalej aj len „OR PZ“) motorové vozidlo zaistilo pre podozrenie, že táto vec súvisí so spáchaním trestného činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku. Ing. Y. a žalobca k veci vypovedali. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave vydalo dňa 21.09. 2017 uznesenie pod ČVS: ORP-909/4-VYS--TT-2015, ktorým uložilo motorové vozidlo do úschovy. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že v trestnom konaní bolo prostredníctvom KEÚ PZ Bratislava zistené, že v motorovom vozidle boli namontované viaceré časti, ktoré boli pôvodne súčasťou iných nasledovných vozidiel:
- vozidlo s VIN: E J 04, Škoda Octavia, EVČ: W-XXXXXP, odcudzené, vlastník vozidla nemá záujem o navrátenie časti vozidla,
- vozidlo s VIN: E J Škoda Octavia, EVČ: W-XXXXXZ, odcudzené, vlastník vozidla nemá záujem o navrátenie časti vozidla,
- vozidlo s VIN: E Škoda Octavia, EVČ: O odcudzené, poskytnuté poistné plnenie poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.
- vozidlo s VIN: E Škoda Octavia. EVČ: K odcudzené. poskytnuté poistné plnenie poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa. a. s. OR PZ v Trnave ponechalo motorové vozidlo v úschove, nakoľko si na vydanie veci okrem žalobcu uplatnila nárok aj Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. z titulu náhrady škody. Žalobca bol následne výzvou zo dňa 21.09.2017 vyzvaný OR PZ v Trnave, aby si nárok na vydanie veci uplatnil v civilnom procese v lehote 30 dní od doručenia výzvy, v opačnom prípade bude motorové vozidlo predané. Podľa názoru žalobcu, OR PZ v Trnave uplatnenie nárokov a práv k motorovému vozidlu vyhodnotilo absolútne nesprávne, § 97 ods. l Trestného poriadku upravuje okrem iného ponechanie veci v úschove v prípade, ak vlastnícke právo príp. oprávnenosť držby nie je nepochybná. t. j, situáciu, kedy si vlastnícke právo príp. oprávnenosť držby k veci uplatňuje viacero subjektov. Je nepochybné. že vlastnícke právo resp. oprávnenosť držby motorového vozidla absolútne legitímne uplatňuje žalobca, OR PZ v Trnave však uvádza, že k motorovému vozidlu si okrem žalobcu uplatnila nárok aj Allianz - Slovenská poisťovňa. a. s. z titulu náhrady škody. OR PZ v Trnave vychádza z preukázanej skutočnosti, že v motorovom vozidle boli namontované súčasti dvoch vozidiel, ktoré boli odcudzené, na základe čoho Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. poskytla poistné plnenie poškodeným, čím prišlo k sukcesii práva na náhradu škody z poškodených na poisťovňu. Je však potrebné konštatovať, že poskytnutím poistného plnenia v prípade krádeže motorového vozidla neprechádza na poisťovňu vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Poskytnutie poistného plnenia z titulu krádeže motorového vozidla zakladá pre poisťovňu nárok na náhradu škody voči osobe, ktorá motorové vozidlo odcudzila. Poisťovni však poskytnutie poistného plnenia nezakladá majetkové práva k motorového vozidlu - poisťovňa nie je subjektom, ktorý je oprávnený si v trestnom konaní resp. v civilnom konaní uplatniť vlastnícke právo k motorovému vozidlu. Právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje nadobudnutie vlastníckeho práva poisťovňou na základe poskytnutia poistného plnenia v prípade krádeže motorového vozidla. Poisťovni v takomto prípade nezostáva nič iné, len sa domáhať náhrady škody v peniazoch voči osobe, ktorá motorové vozidlo odcudzila. Podľa § 120 ods. Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila . Pokiaľ OR PZ v Trnave tvrdí, že k častiam motorového vozidla si robí nárok Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., prehliada skutočnosť, že predmetné časti sa namontovaním do motorového vozidla stali súčasťou motorového vozidla, ku ktorému má nepochybné vlastnícke právo /je oprávneným držiteľom/ žalobca. Predmetné časti, ku ktorým si podľa tvrdenia OR PZ v Trnave uplatňuje nárok Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. podľa ich povahy patria k motorovému vozidlu a ich oddelenie by motorové vozidlo znehodnotili. Predmetné časti sú nepochybne súčasťou motorového vozidla a de facto ani de iure nie je možné si k týmto častiam uplatniť vlastnícke právo. Vlastnícke právo možno uplatniť len k veci, ktorej sú predmetné časti súčasťou, t. j. k samotnému motorovému vozidlu. Pasívna legitimácia žalovaného je založená tým, že v minulosti podľa zriaďovacej listiny Ministerstva vnútra SR boli od 01.01.1997 zriadené krajské riaditeľstvá policajného zboru ako rozpočtové organizácie Ministerstva vnútra SR, pričom okresné riaditeľstvá Policajného zboru v pôsobnosti krajského riaditeľstva PZ boli preddavkovými organizáciami bez právnej subjektivity. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p. SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 o zrušenie rozpočtových organizácií došlo ku dňu 31.12.2012 k zrušeniu rozpočtových organizácií zriadených zriaďovacími listinami, a to aj Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave. Právnu subjektivitu má preto len žalovaný.
3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobca bol vyzvaný, aby si uplatnil nárok - vlastnícke právo na osobné motorové vozidlo v civilnom procese, nie však, aby si uplatnil nárok na vydanie veci. Žalovaný nezadržiava osobné motorové vozidlo protiprávne, nakoľko vlastnícke právo na osobné motorové vozidla nie je nepochybné. Žalobca aj spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. boli upozornení na uplatnenie si tohto práva v civilnom procese. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o práve na vec nemôže ich v trestnom konaní odstraňovať orgán činný v trestnom konaní. O spornom práve na vec rozhoduje výlučne súd v civilnom konaní, pričom úlohou orgánov činných v trestnom konaní je zabrániť nakladaniu s vecou až do objasnenia práva na ňu. V takom prípade sa vec ponechá aj naďalej v úschove a osoby, ktoré si na ňu robia nárok sa upozornia, aby si ho uplatnili v civilnom procese. Preto postup Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trnava nemožno označiť ako neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu resp. ako zadržiavanie veci v rozpore s platným právom. Až v prípade, ak by súd v civilnom procese právoplatne určil za výlučného vlastníka motorového vozidla žalobcu a Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Trnava by napriek tomu odmietlo motorové vozidlo vydať, prichádzala by do úvahy ochrana vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k žalovanému,
označenému žalobcom ako Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, si totiž súd v tomto konaní otázku vlastníckeho práva nemôže vyriešiť ako predbežnú, nakoľko žalovaný nie je a ani nikdy netvrdil, že je vlastníkom predmetného motorového vozidla, ani si vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu neuplatňuje. Žalobcovu žalobu považuje žalovaný za predčasnú, až bezdôvodnú, nakoľko: a) je sporné, kto je vlastníkom osobného motorového vozidla. Nárok na osobné motorové vozidlo si uplatňuje žalobca aj spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., b) žalobca aj spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. boli vyzvaní na uplatnenie si svojho nároku v civilnom procese, c) žalobca si neuplatnil vlastnícke právo určovacou žalobou voči pasívne vecne legitimovanému subjektu, ale svojou žalobou sa od žalovaného domáha vydania zaistenej veci. Preto žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného dňa 18.12.2017 uviedol, že tvrdenie žalovaného o tom, že spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. si uplatňuje vlastnícke právo k predmetnému vozidlu, je absolútne nesprávne a nepodložené. Žalovaný doposiaľ nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že si iný subjekt než sám žalobca, uplatňuje vlastnícke právo k predmetnému motorového vozidlu. Sám žalovaný cituje v žalobnej odpovedi podanie spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., ktoré je označené ako „uplatnenie nároku na náhradu škody a pripojenie sa k trestnému konaniu“. Už zo samotného označenia je zrejmé, že poisťovňa si uplatňuje nárok na náhradu škody. Je zrejmé, že spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. postupovala v súlade so zákonom, keď svojim podaním prejavila vôľu uplatniť si nárok na náhradu škody v postavení poistiteľa, ktorý na ňu zo zákona prešiel poskytnutím poistného plnenia. Z uvedeného však nevyplýva, že by si spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. uplatnila vlastnícke právo k predmetnému osobnému motorovému vozidlu. Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. chýba akýkoľvek titul, na základe ktorého by si mohla uplatniť vlastnícke právo k predmetnému vozidlu, nakoľko poskytnutím plnenia nepredchádza na poisťovateľa vlastnícke právo, ale len právo na náhradu škody. Žalobca doposiaľ nemá vedomosť, že by si k predmetnému osobnému motorovému vozidlu spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s, alebo iný subjekt, uplatnil nárok, či už mimosúdne alebo súdnu cestou. V prípade, ak je žalobca jediným subjektom, ktorý si robí na vozidlo vlastnícky nárok, by nebol preukázaný naliehavý právny záujem, ani vecná pasívna legitimácia. Za súčasného stavu by akákoľvek iná žaloba smerujúca voči akémukoľvek inému subjektu musela byt' zamietnutá z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a nedostatku naliehavého právneho záujmu. Žaloba na vydanie veci voči žalovanému je v súčasnosti jediným zákonným nástrojom na ochranu práv žalobcu, ktorým sa žalobca môže domôcť vydania osobného motorového vozidla. Konajúci súd si voči nemu nemôže posúdiť otázku vlastníckeho práva ako predbežnú, nakoľko žalovaný netvrdí, že je vlastníkom, a ani si vlastnícke právo neuplatňuje. Konajúci súd si však takúto otázku ani posudzovať nemusí. Ako predbežnú otázku si konajúci súd môže posúdiť, či existujú pochybnosti o tom, kto je vlastníkom vozidla, a ak a existujú, kto iný prichádza do úvahy ako vlastník vozidla. Zastáva názor, že pochybnosti o tom, komu má byť vozidlo vydané neexistujú, nakoľko si doposiaľ žiaden iný subjekt nerobí vlastnícke nároky na predmetné vozidlo. Takéto konštatovanie musí jednoznačne viesť k záveru, že žalovaný je subjektom neoprávneného zásahu do práv žalobcu.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby a vyjadrenia k prednesu žalovaným vykonal dokazovanie odborným posudkom o kontrole originality vozidla, potvrdením OR PZ o zaistení veci, zápisnicou o podaní vysvetlenia zamestnancom kontrolnej stanice STK, EK, KO, Uznesením OR PZ v Trnave ČVS:ORP-1306/O1/-TT-TT-2015 zo dňa 11.05.2015 o začatí trestného stíhania, zápisnicou z výsluchu svedka, uznesením OR PZ v Trnave ČVS:ORP-909/4-VYS--TT-2015 zo dňa 21.09.2017 o uložení do úschovy OR PZ Trnava, Výzvou zo dňa 21.09.2017, kúpnou zmluvou pre predaj ojazdeného automobilu, technickým preukazom, datenauszug - dátovým výstupom o odhlásení vozidla na vývoz do tretích krajín, ako aj ostatným spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalobu o vydanie veci považuje za vhodne zvolený procesný nástroj na uplatnenie nároku a to z dôvodu, že ak by podal žalobca žalobu o určenie vlastníckeho práva, na ktorú poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení, táto žaloba by bola neúspešná pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ak aj z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane poisťovne Allianz, ktorá nikdy ani v trestnom konaní netvrdila, že je vlastníkom motorového vozidla a v pozícii poškodeného v prípravnom trestnom konaní vystupovala z titulu prechodu nároku po poskytnutí poistného plnenia, v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca je vlastníkom motorového vozidla, ktorú skutočnosť preukazuje kúpna zmluva, ktorú uzavrel s predávajúcim vo Viedni a ktorá je vyhotovená v 2 jazykoch a ktorá sa spolu s nemeckým technickým preukazom k vozidlu nachádza
priamo v zaistenom vozidle, a preto ju žalobca nemá k dispozícii. S poukazom na text právnej normy § 97 Trestného poriadku oprávneným subjektom, ktorému sa vydá vec je vlastník, alebo jej oprávnený držiteľ. Je toho názoru, že preukázali, že žalobca je oprávnený držiteľ a vlastníctvo žalobcu navrhujeme preukázať vyžiadaním si kúpnej zmluvy, ktorá sa nachádza v zaistenom vozidle, od žalovaného, resp. OO PZ TT. Napriek tomu si žalobca myslí, že postačuje preukázanie oprávnenej držby. V tomto konaní nevystupuje iný subjekt, ktorý by si uplatňoval vlastnícke právo k motorovému vozidlu. V prípade úspechu žalobcu v tomto konaní si je žalobca vedomý, že nároky Allianz poisťovne, príp. iných subjektov, či už z poistného vzťahu alebo vlastníckeho práva k veciam nachádzajúcim sa v motorovom vozidle, nezanikajú. V rámci práva záverečnej reči žalobca okrem iného uviedol, že predpokladom úspešnosti reivindikačnej žaloby je, že. vec ktorá je predmetom konania sa nenachádza vo faktickej moci žalobcu, táto vec sa nachádza vo faktickej moci žalovaného, ktorý má možnosť túto vec vydať. Predmetom žaloby je vydanie veci, ktorá je dostatočne identifikovaná v písomných dôkazoch. Žalovaný vec zadržiava protiprávne, neexistuje žiaden iný subjekt, ktorý by si mohol uplatňovať vlastnícke právo k predmetnému vozidlu a zároveň z listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi poskytnutými OR PZ TT a zároveň vlastnícke právo žalobcu podľa jeho názoru preukazujú aj nepriame dôkazy ako celok, ktorými sú najmä skutočnosť, že žalobca sa s motorovým vozidlom dostavil na pracovisko kontroly originality za účelom vykonania kontroly originality, pričom v zmysle § 83 ods. 5 zák. 725/2004 Z. z. je prevádzkovateľ vozidla povinný pred vykonaním kontroly originality predložiť viaceré doklady, bez ktorých nie k možné pristúpiť k samotnej kontrole originality. Týmito dokladmi sú okrem iného doklad o nadobudnutí vozidla, doklad o vyradení vozidla z evidencie v inom členskom štáte. Zároveň tieto doklady sú rovnako potrebné pre prihlásenie vozidla do evidencie vozidiel na Slovensku. V predmetnej veci je preukázané, že k vykonaniu kontroly originality prišlo, t. z. že uvedené doklady boji predložené.
7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, žalovaný sa nebráni vydaniu vozidla, avšak s poukazom na § 97 ods. l Trestného poriadku štátny orgán postupuje vyslovene a len v medziach zákona pričom v tomto prípade je právo na vec - automobil, teda nie je nepochybné toto právo, na základe čoho štátny orgán nemá inú zákonnú možnosť, ako postupovať v zmysle zákona, v dôsledku čoho bolo vydané uznesenie o uložení veci do úschovy OR PZ. Právo na vec bolo spochybnené a štátny orgán v tomto smere neodstraňuje pochybnosti o práve ani ich nemôže v trestnom konaní odstraňovať orgán činný trestnom konaní. Z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že nevydanie motorového vozidla je nezákonné, rovnako táto právna vec sa netýka nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, ale je to žaloba o vydanie veci. Má za to, že k nezákonnému postupu štátneho orgánu by došlo vtedy, ak by žalobca preukázal vlastníctvo k predmetu sporu a žalovaná by tento predmet sporu nechcela vydať. Čo však nie je tento prípad, preto považujeme žalobu za bezdôvodnú. K namietanému postupu povereného príslušníka PZ, zastáva názor, že tieto tvrdenia sú subjektívneho charakteru žalobcu a žalobca ani tento prvoinštančný súd nie je oprávnený posudzovať, či došlo alebo nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v tomto konaní. Predmetné motorové vozidlo bolo zaistené a uložené do úschovy v súvislosti s trestným konaním, pričom žalobca mal možnosť v zmysle Tr. Por. využiť všetky prostriedky, ktorými by bolo možné preukázať nesprávny úradný postup. Dôvod, pre ktorý poukazovali na vhodnosť určovacej žaloby bol v záujme žalobcu, že do budúcna, ak by aj žalovaný vydal motorové vozidlo, nie je vylúčené podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva iným subjektom. Je v záujme žalobcu, aby v konaní o vydanie veci preukázal vlastnícke právo. V záverečnej reči uviedol, že Trestný poriadok ustanovenie § 97 jednoznačne upravuje povinnosť PZ zaistiť vec v prípade, ak existujú pochybnosti o vlastníckom práve k tejto veci. A následne vyzvať potenciálnych vlastníkov na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k zaistenej veci. Takto zaistené vozidlo v prípade predloženia právoplatného rozsudku o určení vlastníka je bezodkladne vydané určenej osobe. Čo sa týka prejednávanej veci, naďalej má za to, že zo strany žalobcu nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané jeho vlastnícke právo k zaistenému vozidlu. Má za to, že určenie vlastníckeho práva malo byť riešené v osobitnom konaní. Žalobu naďalej považuje za nedôvodnú a predčasne podanú. Navrhuje ju v celom rozsahu zamietnuť.
8. Z Odborného posudku o kontrole originality vozidla, pracovisko kontroly originality Trnava, 1210 zo dňa 12.02.2015 vyplýva poznámka „Kontrolná číslica VIN je v poriadku. Nesúhlasia dátumy výr. častí voz. s dát. prvej evidencie.. VIN nie je v pátraní. Podozrenie z možnej manipulácie s VIN! Výsledok: Vozidlo je nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách.“
9. Z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 12.02.2015, 460/2015, vyplýva zaistenie osobného motorového vozidla kategórie M1, výrobnej značky Škoda, typ Octavia, VIN: E rok výroby 2007, objem valcov 1896cm3, výkon 77kW, palivo Diesel spolu s dokladmi od vozidla, počítadlo najazdených km - 98501km, farba strieborná metalíza, stav palivomera - 1 nstržm. Q. O. o 15.12 hod v Trnave na ul. Nitrianskej v skúšobni STK, EK, KO od osoby T.. O. Y., nar. 19.08.1974, identifikovaný občianskym preukazom.
10. Z Uznesenia OR PZ v Trnave ČVS:ORP-1306/O1/-TT-TT-2015 zo dňa 11.05.2015 vyplýva začatie trestného stíhania pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla.
11. Zo zápisnice o výsluchu svedka M. Z., v tomto konaní žalobca, zo dňa 25.08.2015 vyplýva, že osobné motorové vozidlo kúpil dňa 12.12.2014 v Rakúsku vo Viedni od P. C.. Bol vo Viedni po bazároch a v jednom našiel uvedené vozidlo, tak ho kúpil. Bolo havarované, spredu bolo rozbité. Zmluvu uzavrel s P. C. v tom bazáre, názov bazáru si nepamätá, nevie uviesť, kde sa ten bazár nachádza. Po auto bol sám, nebol s ním nikto. Spísali zmluvu, zaplatil za kúpnu cenu 5.500,-€, naložil motorové vozidlo na vozík a svojím autom ho odtiahol domov. Povolaním je automechanik. Opravoval prednú havarovanú časť auta, potom doma zistil, že bol búraný aj prvý zadný blatník. Peniaze na lúpu mal časť nasporenú, časť požičané od rodičov (cca 3.000,-€). Po oprave auta asi o dva mesiace po kúpe išiel dať na auto spraviť fólie kamarátovi a objednal aj kontrolu originality. Tam mu oznámili, že počas kontroly auto zaistila polícia. K pozmeneným identifikačným údajom - motor, sedadlo vodiča a spínacia skrinka boli pôvodne z výroby namontované vo vozidle s iným VIN, - sa nevedel vyjdariť. On nič z uvedeného nemenil.
12. Z Uznesenia OR PZ v Trnave ČVS:ORP-909/4-VYS--TT-2015 zo dňa 21.09.2017 vyplýva uloženie predmetného osobného motorového vozidla s dvomi kusmi kľúčov, ktoré bolo podľa § 92 Trestného poriadku prevzaté do konania dňa 11.05.2015, podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku do úschovy OR PZ Trnava vo veci prečinu falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla. V odôvodnení uznesenia sa okrem iného uvádza, že zo znaleckého posudku vyplýva namontovanie súčastí do predmetného osobného motorového vozidla, ktoré prechádzajú pátraním SIS a PATRMV: motor, prevodovka, sedadlo vodiča, poistková skrinka, hlavový airbag ľavý a pravý, riadiaca jednotka bŕzd, riadiaca jednotka BCM (centrálna elektrika), riadiaca jednotka parkovacieho asistenta, riadiaca jednotka airbagov, rádio, riadiaca jednotka telefónu. V spolupráci s Národnou ústredňou INTERPOLU boli vybrané VIN priradené k vozidlám s evid. č. W-XXXXXZ, Viedeň, Rakúska republika, evid. č. W- XXXXXP Viedeň, Rakúska republika, evid. č. O evid. č. K Vlastníci odcudzených a poškodených vozidiel po poskytnutí poistného plnenia nemali záujem o navrátenie časti vozidla. K vozidlu značky Škoda Octavia, bez evidenčného čísla, rok výroby 2007, VIN: E striebornej metalízy si tak uplatnili nárok M. Z. a spoločnosť Allianz Slovenská poisťovňa z titulu náhrady škody. Orgán činný v trestnom konaní, tzn. Vyšetrovateľ PZ nemá podľa § 119 ods. 1 Trestného poriadku oprávnenie viesť samostatné dokazovanie zamerané na objasnenie práv k veci, preto rozhodol o uložení veci do úschovy až do objasnenia práva k nej.
13. Z výzvy OR PZ na uplatnenie si nároku na vec v civilnom procese zo dňa 21.09.2017 vyplýva výzva vyšetrovateľa žalobcovi v tomto konaní, aby si uplatnil nárok na vec v civilnom procese v lehote do 30 dní od doručenia upozornenia, v opačnom prípade sa vec predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu.
14. Z dvojjazyčnej Kúpnej zmluvy pre predaj ojazdeného automobilu zo dňa 12.12.2014 vyplýva identifikácia predávajúceho a kupujúceho, vymedzenie predmetu kúpnej zmluvy, automobilu výrobcom, typom, dátumom prvého prihlásenia, výrobným identifikačným číslom vozu, stavom kilometrov, odhlásením na export dňa 27.08.2014, dojednanie kúpnej ceny a jej prevzatie predávajúcim. Zmluva je následne dátumovaná a signovaná zmluvnými stranami.
15. Z kópie Osvedčenia o evidencii motorového vozidla resp. kópie veľkého technického preukazu časť I, II ( Zulassungsbescheinigung) A XXXXXXXX vyplývajú identifikačné údaje vozidla a odtlačok pečiatky o odhlásení vozidla zo dňa 27.08.2014.
16. Z kópie uplatnenia si nároku na náhradu škody a pripojenia sa k trestnému konania spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. zo dňa 27.06.2013 adresovaného OR PZ v Trnave vyplýva, že poistná škodová udalosť č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.05.2013, ktorá sa stala v Trnave na Hlbokej ulici krádežou motorového vozidla K bola ukončená likvidáciou a poskytnutím poistného plnenia vo výške
16.028,48 € dňa 27.06.2013 na účet poškodeného. Poškodený ich splnomocnil na prevzatie a predaj vozidla v prípade jeho nájdenia. Preto žiadajú po zistení páchateľa trestného činu o oznámenie, ktoré predmety boli u páchateľa zadržané, prípadne ktoré predmety boli poistenému poškodenému vrátané. Voči obžalovanému si uplatňujú náhradu škody vo výške poskytnutého poistného plnenia.
17. Podľa § 97 ods. l zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Trestný poriadok“), ak vec, ktorá bola podľa § 89 vydaná, podľa § 91 odňatá alebo podľa § 92 prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi ktorého právo na vec Je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní. aby ho uplatnila v civilnom procese. Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento neuplatní v civilnom procese v primeranej lehote, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť. Vec predá orgán podľa odseku 4 alebo na základe jeho opatrenia iný štátny orgán alebo právnická osoba podľa § 94 ods. 2, pričom pri predaji sú povinní postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby vec predali za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle predáva; orgán podľa odseku 4 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym orgánom alebo právnickou osobou podľa § 94 ods. 2 len na základe ich predchádzajúceho súhlasu.
18. Podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.
19. Podľa § 137 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „C.s.p.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
20. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
21. Podľa § 126 ods. l zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 22. Podľa § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mat' vec u seba.
23. Podmienky úspešnosti reivindikačnej žaloby sú nasledovné: a) vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka/oprávnenej osoby, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať (bráni vlastníkovi vo výkone jeho vlastníckeho práva podľa § 123 Občianskeho zákonníka), b) žalovaný má vec u seba, a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi, c) predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa žiada; musí byť individualizovaná takým spôsobom, aby ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, d) žalovaný vec zadržiava protiprávne, e) vlastník musí preukázať existenciu vlastníckeho práva, oprávnenej držby alebo detencie k veci, o vydanie ktorej žiada.
24. Súd zhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a došiel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom motorového vozidla a vlastníkom sa stal na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním ako kupujúcim a predávajúcim, keď k prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci došlo odovzdaním motorového vozidla a jeho prevzatím
kupujúcim za synalagmaticky splnenej povinnosti kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Kúpna zmluva sama o sebe nespôsobuje prevod vlastníctva, teda nemá tzv. translačný účinok. Kúpnu zmluvu považuje zákon za právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva. K samotnému prevodu však dôjde až právnym spôsobom. Pri hnuteľných veciach je právnym spôsobom odovzdanie, u nehnuteľností je to vklad do katastra nehnuteľností. Okamih odovzdania má význam pre nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam. Odovzdanie veci je spravidla identické s okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva kupujúcim, pokiaľ nie je dohodnuté niečo iné (napr. že kupujúci nadobudne vlastníctvo skôr). Súd mal preukázané, že žalobca uzavrel tzv. kúpu z ruku do ruky, keď súčasne s odovzdaním a prevzatím predmetu kúpy bola dojednaná aj splatnosť kúpnej ceny. Preto mal súd z vykonaného dokazovania za to, že žalobca preukázal právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu. To, že motorové vozidlo nie je vo faktickej moci žalobcu, ale žalovaného, v konaní nebolo sporné. Z listín predložených žalobcom ako aj žalovaným mal súd dostatočne určito individualizovanú vec, o ktorej vydanie žalobca žiadal, tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou vecou; ani tento predpoklad úspešnosti žaloby nebol medzi stranami sporný. Bolo tiež nesporným, že žalovaný resp. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave vydal rozhodnutie o uložení veci do úschovy, ČVS:ORP-909/4- VYS--TT-2015 zo dňa 21.09.2017, ktoré ku dňu rozhodovania súdu nebolo zrušené. Uvedené uznesenie bolo vydané za situácie, kedy si žalobca uplatňoval vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu, a Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. uplatňovala nárok na náhradu škody. Z dôvodu nadobudnutých pochybností o práve na vec rozhodlo OR PZ o uložení auta do svojej úschovy spolu s dvomi kľúčmi a výzvou odkázal žalobcu a Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. do civilného procesu. Fakticky si však vlastnícke právo na vec po uznesení o uložení veci do úschovy zo dňa 21.09.2017 uplatnil len žalobca, pričom tak žalobcovi, ako žalovanému ( a z vykonanej lustrácie na Okresnom súde Trnava ani súdu) nie je známe, že by si Allianz - slovenská poisťovňa, a. s. príp. iná osoba uplatňovala vlastnícke či iné právo k predmetnému osobnému motorovému vozidlu.
25. Súd je toho názoru, že žalobca vhodne zvolil procesný prostriedok na uplatnenie si práva. Určovacia žaloba (§ 137 písm. b/ C.s.p.) má spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a/ C.s.p.). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať určovaciu žalobu za neprípustnú, nakoľko neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu súdnych sporov. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit ( to, čoho sa žalobca v konaní domáha ) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Ak by uplatňoval žalobca svoje právo určovacou žalobou, že je vlastníkom motorového vozidla, musel by v konaní preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu na takomto určení ako základného predpokladu na to, aby mohol byť v konaní o takej určovacej žalobe úspešný. Žalobca pritom tvrdí, že by v konaní o takejto určovacej žalobe nemohol byť úspešný práve z dôvodu, že by nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na takom určení. Aj prípadný rozsudok súdu, ktorým by takémuto návrhu žalobcu vyhovel (t. j. že žalobca je vlastníkom predmetného motorového vozidla), by totiž neukladal automaticky žalovanému povinnosť vydať žalobcovi predmetné vozidlo; taký rozsudok by len určoval vlastníctvo vozidla, neukladal by však povinnosť vydať ho vlastníkovi. Vyriešenie otázky vlastníctva by teda nemuselo viesť aj k vyriešeniu spornosti celého právneho vzťahu alebo práva. Z uvedeného plynie, že žalobca by naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, že je vlastníkom motorového vozidla nepreukázal, čo by bol dôvod na zamietnutie takejto určovacej žaloby, bez ďalšieho ( obdobne rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn 9Co/156/2011).
26. Z § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vôbec nevyplýva, že jediný právny prostriedok, ktorým si oprávnená osoba pre účely vydania zaistenej veci podľa § 21 ods. 1 môže uplatniť svoje právo je práve žaloba o určenie vlastníckeho práva. Preto nemožno vyvodiť, že vlastnícke právo si
oprávnená osoba musí uplatňovať výlučne žalobou o určenie, že je vlastníkom zaistenej veci. Žalobca si vlastnícke právo mohol v danom prípade uplatniť viacerými spôsobmi, pričom zvolil žalobu o vydanie veci, keď sa domnieva, že na určovacej žalobe, že je vlastníkom motorového vozidla, by nemal naliehavý právny záujem, a teda by nemohol byť v takom konaní úspešný. Rovnako je súd toho názoru, že nie je zrejmé, voči komu by mala určovacia žaloba v danom prípade smerovať, keď súdu v čase rozhodovania nebolo preukázané, že by si nárok k vozidlu uplatňoval iný subjekt.
27. Pri žalovaným nespochybnenom úsudku, že motorové vozidlo nie je potrebné na ďalšie trestné konanie, neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie (orgán činný v trestnom konaní by inak nerozhodol uznesením o uložení vozidla do úschovy) a po zhodnotení vykonaného dokazovania uvedeného vyššie došiel súd k záveru, že žalobca je vlastníkom hlavnej veci, osobného motorového vozidla, ktoré nemá vo svojej dispozícii, toto vozidlo je vo faktickej moci žalovaného a žalovaný zadržuje motorové vozidlo neoprávnene, keď nepreukázal, že by si k predmetu úschovy uplatnil vlastnícke právo aj iný subjekt ako žalobca, predmet vydania bol žalobnom návrhu v spojení s listinnými dôkazmi dostatočne identifikovaný, rozhodol súd o uložení povinnosti žalovanému plniť vydaním hnuteľnej veci žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný žiadal, aby z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní o tomto návrhu, súd prihliadol na okolnosti v danej veci ako aj na okolnosti - pomery na obidvoch stranách, tiež prihliadol na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku žalobcom a došiel k záveru, že tu dôvody hodné osobitného zreteľa nie sú naplnené k nepriznaniu nároku plne úspešnému žalobcovi. Ustanovenie § 257 C.s.p. má slúžiť k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránený záujem, získal náhradu trov, ktoré v konaní dôvodne vynaložil. Z okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu vyplývalo, že žalobca si ako jediný subjekt uplatnil nárok na vydanie motorového vozidla voči OR PZ Trnava z titulu vlastníctva, zatiaľ čo Allianz Slovenská poisťovňa, a. s. si v prípravnom konaní uplatňovala nárok na náhradu škody voči páchateľovi, teda voči osobe, ktorá bude obžalovaná a súdom odsúdená za spáchanie trestného činu, v dôsledku ktorého vykonania vznikla jej poistencovi poistná udalosť a poisťovňa plnila poistné plnenie pri likvidácii poistnej udalosti tak ako jej to vyplýva zo zákona. Ako uviedol žalovaný, predmetom tohto konania nebolo skúmanie zákonnosti rozhodnutia OR PZ Trnava, ale vydanie veci oprávnenému vlastníkovi po tom, čo zaistené vozidlo nebolo potrebné na ďalšie trestné konanie a do úvahy neprichádzalo prepadnutie alebo zhabanie veci v prospech štátu. Súd v rámci zákonom povolenej úvahy došiel k záveru, že tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie nároku žalobcovi, keď žalovaný má znášať neúspech v civilnom spore v podobe náhrady trov konania žalobcu pre svoje pochybnosti, pre ktoré zaistenú vec nevydal vlastníkovi a to ani v priebehu súdneho konania, keď nevedel preukázať ani po uplynutí 60 dňovej lehoty v zmysle § 21 ods. 9 zákona o policajnom zbore, ktorá iná osoba si uplatnila právo na ním zaistenú a následne do úschovy uloženú vec na súde. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.