Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/129/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: X. B. Q., a.s., so sídlom O. XX, I., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: F. F., bytom V. XX, o zaplatenie 1.889,84 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 09. februára 2017, č. k. 5Csp/66/2016-51, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 241,55 eur a úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 241,55 eur za obdobie od 10.09.2016 do zaplatenia, a to do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

II. V ostatnej zamietajúcej časti a v splatnosti priznanej istiny s príslušenstvom rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Odvolanie žalovaného o d m i e t a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 724,96 eur, úrok z omeškania vo výške 0,83 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 724,96 eur od 10.09.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,56 %. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil ust. § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 2 písm. l), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 517 ods. 1, 2, § 563, § 565 Občianskeho zákonníka. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2 000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazala splatiť v 108 splátkach po 29,83 eur, čo je spolu 3 221,64 eur a zaviazal sa zaplatiť aj poplatok za poskytnutie úveru 60 eur, čo je spolu 3 281,64 eur. Súd úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov pre nesplnenie náležitosti úverovej zmluvy stanovenej v ust. § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď zmluva neobsahovala výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keďže istina úveru bola 2 000 eur a žalovaný uhradil sumu 275,04 eur, je povinný uhradiť sumu 1 724,96 eur. Úver sa stal na základe výzvy splatným dňa 09.09.2016 a od 10.09.2016 je žalovaný v omeškaní, preto od tejto doby patria žalobcovi aj úroky z omeškania a nie od 31.08.2016 ako žalobca žiadal v žalobe. Preto v tejto časti úrokov z omeškania žalobu zamietol, rovnako ako v časti riadnych úrokov a poplatkov, ktorými sú poplatky za upomienky a poistenie. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa pomeru úspechu žalobcu v spore, čo predstavuje 82,56 %. V súlade s

ust. § 232 ods. 3 súd povolil žalovanému dlžnú istinu s príslušenstvom zaplatiť v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a to vzhľadom k pomerom žalovaného, ktorý je nezamestnaný, poberá iba dávky v nezamestnanosti, ktorých výška je niekoľkonásobne nižšia ako výška nároku žalobcu, ktorý je bankou a určenie dlhšej lehoty na plnenie ho neprimerane nezaťaží .

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti a v časti splatnosti priznaného plnenia podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe aj v tejto časti vyhovieť, pričom celú priznanú sumu žiadal od žalovaného zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Namietal nesprávny výklad ust. § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. To platí aj pre údaj o výške splátky. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v texte zmluvy; ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov. V prospech jeho argumentácie svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-42/15 O. C. Q., a.s., proti B.. Uviedol ďalej, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu , pokiaľ povolil žalovanému priznanú istinu s prísl. zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Nie je mu zrejmé, akým spôsobom súd skúmal pomery žalovaného a súd neuviedol, na aké dôkazy pri svojom rozhodovaní v tejto časti prihliadol.

3. Proti rozsudku podal odvolanie aj žalovaný, ktorý namietal, že pojednávania sa mu nepodarilo zúčastniť, nemohol tak prezentovať svoju situáciu a uviesť, prečo prestal úver splácať. Nesúhlasil s dĺžkou splatnosti celej pohľadávky, žiadal, aby mu bolo umožnené dlh splácať v mesačných splátkach, aby sa vyhol exekúcii.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť podľa § 388 CSP, čo do splatnosti priznanej sumy podľa § 387 ods. 1 potvrdiť a odvolanie žalovaného je potrebné ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a) odmietnuť .

5. V predmetnej veci bol odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, ako aj v splatnosti priznaného plnenia. Preto odvolací súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto častiach, vrátane nároku na náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti ( okrem lehoty na plnenie) je preto týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

6. Zamietajúcu časť rozsudku súd prvej inštancie založil na použití § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy medzi stranami sporu. Podľa uvedeného ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Inak veriteľ nemá právo na úroky a poplatky za úver (§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).

7. Súdna prax nebola pri aplikácii uvedeného ustanovenia donedávna jednotná. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017 však prijalo záver, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia zvyšku žaloby nie je v súlade s uvedeným záverom NS SR a odvolací súd ho preto v zmysle ust. § 388 zmenil a žalobe vo zvyšku vyhovel, a to ohľadom nároku na zvyšok istiny 164,88 eur (žiadaných 1 889,84 eur - priznaných 1 724,96 eur) a ohľadom nároku na úrok do zosplatnenia úveru vo výške 76,67 eur ( čo je spolu 241,55 eur), pričom tak ako súd prvej inštancie, vzhľadom k pomerom žalovaného umožnil mu túto dlžnú sumu žalobcovi zaplatiť v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

9. Správne však bola žaloba zmietnutá ohľadom úrokov z omeškania z uplatnenej sumy za obdobie od 31.08.2016 do 09.09.2016, keď nepochybne k zosplatneniu došlo k 09.09.2016 a až od 10.09.2016 sa žalovaný dostal s plnením do omeškania. Preto v uvedenej časti odvolací súd napadnuté zamietajúce rozhodnutie potvrdil.

10. Odvolací súd sa považoval za správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti splatnosti priznanej sumy, keď žalovanému umožnil priznanú sumu zaplatiť žalobcovi v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

11. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

13. Odvolací súd sa zoberal aj vyjadrením žalovaného zo dňa 26.10.2016 a zaslaným rozhodnutím Q. zo dňa 13.09.2016, zaslaným súdu prvej inštancie, nakoľko sa s nimi v dostatočnom rozsahu v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie nevysporiadal. V uvedenom vyjadrení žalovaný uviedol, že zo zdravotných dôvodov ukončil pracovný pomer, zostal bez finančných prostriedkov a z tohto dôvodu nemal ako splácať úver. Po zaevidovaní na úrade práce požiadal o dávku nezamestnanosti , ktorá mu bola priznaná uvedeným rozhodnutím od 06.07.2016 na dobu 6 mesiacov vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 18,9440 eur. Uviedol, že dlhu si je vedomý.

14. Súdna prax pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, vychádza z konkrétnych okolností prípadu. Je nutné prihliadnuť na osobné a majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovaným, dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa, ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach (alebo zaplatenie dlhu pri dlhšej lehote splatnosti) neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa. Preto súd musí určiť lehotu na plnenie tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami.

15. Odvolací súd posúdil záver súdu prvej inštancie o povolení žalovanému zaplatiť dlh v 6 mesačnej lehote od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny. Vzhľadom na majetkovú a sociálnu situáciu žalovaného by splnenie dlhu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku pôsobilo voči nemu neprimerane nepriaznivo. Odvolací súd posúdil aj dopad povolenia zaplatenia dlžnej sumy v 6 mesačnej lehote na žalobcu a je toho názoru, že tento spôsob zaplatenia prisúdenej dlžnej čiastky nezasiahne neprimerane do hospodárskych pomerov žalobcu ako bankovej spoločnosti, ktorá má v predmete svojej obchodnej činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, a ktorej pohľadávky jej dlžníci bežne splácajú v mesačných splátkach, príp. v lehotách dlhších ako niekoľko dňových. Významná je tiež skutočnosť, že počas celého obdobia do zaplatenia má žalobca nárok aj na úrok z omeškania, čím je predĺženie lehoty na plnenie čiastočne kompenzované.

16. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného, pričom dospel k záveru, že je potrebné ho v zmysle ust. § 386 písm a) odmietnuť ako oneskorene podané. Ako je zrejmé z obsahu spisu, rozsudok súdu prvej inštancie bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 01.03.2017. od nasledujúceho dňa začala žalovanému plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania, ktorej posledným dňom bol štvrtok 16.03.2017. Žalovaný však podal odvolanie osobne na súde až dňa 17.03.2017, teda po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty na podanie odvolania.

17. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozhodnutia bol v konaní z hľadiska žalovanej istiny plne úspešný žalobca, preto mu v súlade s ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1

patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .