Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/152/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti žalovanej L. N., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom T. O. XX, zastúpenej JUDr. Ondrejom Zacharom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, 1. mája 1018/81, v spore o vypratanie bytu, takto

rozhodol:

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanej s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 24. 5. 2016, v spojení s jej doplnením, doručeným súdu dňa 12. 6. 2017, sa žalobca domáhal voči žalovanej vypratania a odovzdania bytu č. X, pozostávajúceho z kuchyne, 3 izieb s príslušenstvom, t. j. WC, kúpeľne a chodby, nachádzajúceho sa na X. poschodí v administratívnej budove so súp. č. XX, postavenej na parc. č. 459/138, zapísanej na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie T. O., obec Liptovská Sielnica, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom stavby súp. č. XX, postavenej na parc. č. 459/138, zapísanej na liste vlastníctva č. XX pre katastrálne územie T. O.. Jedná sa o administratívnu budovu, ktorá slúži ako sídlo Obvodného oddelenia PZ Liptovská Sielnica. V budove sa nachádza aj niekoľko bytových jednotiek. Dňa 16. 12. 1992 uzatvoril ako prenajímateľ s B. N., príslušníkom PZ, ako nájomcom, zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu č. X nachádzajúceho sa v uvedenej administratívnej budove. Nájom bol dojednaný na dobu od 1. 1. 1993 do skončenia služobného pomeru príslušníka PZ, teda na dobu určitú. Služobný pomer B. N. bol skončený dňa 30. 4. 1994, čím došlo aj k zániku nájmu bytu uplynutím času, v zmysle zákonného ustanovenia § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže byt sa nachádza v budove slúžiacej na výkon verejnej správy, v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytu a s bytovými náhradami, je potrebné byt považovať za byt služobný. B. N. teda v období od 1. 5. 1994 užíval byt bez právneho dôvodu. Dňa 8. 4. 2010 B. N. zomrel. V súčasnosti obýva byt žalovaná, spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi, bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Napriek tomu, že žalovaná užíva byt bez právneho dôvodu, predložil jej návrh nájomnej zmluvy na dobu určitú, uzavretie ktorej odmietla. Dňa 25. 2. 2006 požiadal žalovanú, aby byt dobrovoľne vypratala, čo taktiež odmietla.

2. Žalovaná vo vyjadrení ku žalobe, doručenom súdu dňa 4. 9. 2017, uviedla, že žiadna nájomná zmluva dňa 16. 12. 1992 uzatvorená nebola. Zo žalobcom predloženej nájomnej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená dňa 16. 12. 1994, keď jej manžel už mal služobný pomer ukončený. Aj dodatok ku nájomnej zmluve, ktorý žalobca nepriložil, je označený ako dodatok č. 2 k nájomnej zmluve zo dňa 16. 12. 1994. Keďže nájomná zmluva bola podpísaná 16. 12. 1994, služobný pomer skončil 30. 4. 1994, nie je možné hovoriť o nájme na dobu určitú. Poukázala na výkladové pravidlo „contra proferentem“, podľa ktorého nesie zodpovednosť za prípadné spory, ktoré s obsahom navrhnutej zmluvy vznikli, navrhovateľ zmluvy.

Z uvedeného je potrebné ustáliť, že nájomná zmluva je uzavretá na dobu neurčitú. Od 17. 5. 1994 bol jej manžel samostatne zárobkovo činnou osobou, teda v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy a jej dodatku č. 2 nebol v služobnom pomere. Z označenia jej manžela v nájomnej zmluve vyplýva, že v čase uzatvárania nájomnej zmluvy bol ženatý. V zmysle zákonného ustanovenia § 703 Občianskeho zákonníka, keďže išlo o uzatvorenie nájomnej zmluvy po skončení služobného pomeru, sa stala nájomcom aj ona. V prípade smrti právo nájmu prechádza v zmysle ustanovenia § 706 Občianskeho zákonníka. Žalobca jej aj udelil súhlas na užívanie bytu rodinnými príslušníkmi.

3. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovanej (replike), doručenom súdu dňa 30. 11. 2017, uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej. V prípade, že právny úkon vykazuje určité znaky neurčitosti, je potrebné ich odstrániť pomocou ustálených výkladových pravidiel, upravených v Občianskom zákonníku, ktoré dávajú dôraz na jazykový výklad. Použitie výkladového pravidla „contra proferentem“, je v tomto prípade nesprávne a nie je ho možné aplikovať na predmetný vzťah, nakoľko uvedené pravidlo je upravené v Obchodnom zákonníku. V Občianskom zákonníku sa pripúšťa pre spotrebiteľské zmluvy. V zmluve nie sú použití žiadne výrazy, výklad ktorých by bol sporný. Úmyslom žalobcu ako prenajímateľa bolo uzatvoriť nájomnú zmluvu na dobu určitú, počas trvania služobného pomeru, s účinnosťou od 1. 1. 1993. Pokiaľ ide o uvedenie dátumu zmluvy, ide jednoznačne o chybu v písaní. Predmetný byt je bytom služobným v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) zák. č. 189/1992 Zb. V nájomnej zmluve bolo v čl. IV. bod 4) uvedené, že nájomca súhlasí so zrážaním nájomného a úhrady za služby spojené s užívaním bytu priamo platiteľom mzdy a v čl. IV. nájomnej zmluvy bolo uvedené, že nájomný pomer sa spravuje aj ustanoveniami zák. č. 189/1992 Zb., upravujúceho služobné byty. Nájomcom služobného bytu v zmysle § 1 ods. 4 zák. č. 189/1992 Zb. môže byť len ten, kto vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný. V prípade, že by k uzatvoreniu nájomnej zmluvy došlo dňa 16. 12. 1994, išlo by o absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že obsahom zmluvy by bolo plnenie, ktoré je nemožné, nakoľko nájomca v čase uzatvorenia zmluvy nebol príslušníkom PZ. Skutočnosť, že za užívanie bytu žalovaná platí, že oznámila zmenu počtu osôb bývajúcich v byte a že jej bola ponúknutá možnosť uzatvorenia nájomnej zmluvy, nepreukazuje jej nárok na užívanie bytu, ako ani existenciu nájomného vzťahu. Predmetný byt sa nachádza v priestoroch administratívnej budovy a potrebuje ho urýchlene pre služobné účely.

4. Žalovaná vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike), doručenom súdu dňa 6. 3. 2018, uviedla, že v danom prípade je nepochybné, s ohľadom na správanie zmluvných strán, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu platnej a účinnej nájomnej zmluvy v čase, keď nebol jej manžel v služobnom pomere. Na základe uvedenej zmluvy bol byt užívaný až do súčasnosti. Spolu s manželom platila nájom a náklady spojené s užívaním bytu a súčasne jej žalobca udeľoval súhlas na užívanie bytu rodinnými príslušníkmi. Obe zmluvné strany túto zmluvu akceptovali a ňou sa riadili. Podľa výkladových pravidiel a ustálenej judikatúry, ak sa v zmluve použijú formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala. Preto je nájomná zmluva tak, ako bola uzatvorená, platná a účinná dňom 16. 12. 1994 a uzatvorená na dobu neurčitú, nakoľko zmätočnosť zmluvných dojednaní bola spôsobená žalobcom. Je potrebné prihliadať aj na jej dobrú vieru. Bezvýznamná je právna argumentácia o charaktere bytu ako bytu služobného. Tým, že bol byt daný do nájmu inej osobe ako osobe v služobnom pomere, povahu služobného bytu nestratil. Nedošlo však ku vzniku nájmu služobného bytu, nakoľko zmluva bola uzatvorená v čase, keď jej manžel nebol v služobnom pomere. Žiadna zákonná norma nezakazuje prenajať služobný byt inej osobe ako osobe v služobnom pomere. Nájom služobného bytu inou osobou ako osobou v služobnom pomere nesankcionuje zákon neplatnosťou. Ak prenajímateľ uzatvorí zmluvu o nájme bytu, spĺňajúceho charakter služobného bytu, s osobou, ktorá sa nezaviazala pre prenajímateľa zabezpečovať práce, na ktoré je nájom služobného bytu viazaný, nejde o zmluvu o nájme služobného bytu. Keďže jej manžel nebol v čase uzatvorenia zmluvy v služobnom pomere, nevznikol nájom bytu služobného, ale nájomný vzťah v zmysle ustanovenia § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na jej strane došlo k vzniku spoločného nájmu bytu manželmi. Preto je podaná žaloba nedôvodná a navrhla ju zamietnuť.

5. Na pojednávaní poverená zamestnankyňa žalobcu a advokátka žalovanej trvali na svojich písomných vyjadreniach. Poverená zamestnankyňa žalobcu v záverečnej reči poukázala na to, že zmluva bola uzatvorená v roku 1992, pričom chybným písaním bol uvedený rok 1994. Nájom bol dojednaný na dobu určitú, počas trvania služobného pomeru manžela žalovanej. Keďže služobný pomer dňom 30. 4. 1994 zanikol, dňom nasledujúcim bol byt užívaný bez právneho dôvodu. Jedná sa o byt služobný, keďže sa nachádza v administratívnej budove. Keďže nájom bol dojednaný na dobu určitú, žalovaná nemá nárok na bytovú náhradu. Advokátka žalovanej v záverečnej reči poukázala na to, že nájomná

zmluva bola uzatvorená dňa 16. 12. 1994, kedy už manžel žalovanej nebol príslušníkom PZ. Keďže v čase uzatvorenia zmluvy bol manžel žalovanej ženatý, vznikol žalovanej spoločný nájom bytu manželov. Nájomný vzťah nebol ukončený kvalifikovaným spôsobom a žalobca si nesplnil povinnosť poskytnúť náhradný byt. Navrhla podanú žalobu zamietnuť.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Rozkazom vo veciach personálnych veliteľa Okresného veliteľstva PZ Liptovský Mikuláš zo dňa XX. X. XXXX, číslo XX, bol uvoľnený B. N. zo služobného pomeru príslušníka Obvodného oddelenia PZ Liptovská Sielnica, dňom 30. 4. 1994. Slovenská republika je vlastníkom stavby súp. č. XX, postavenej na pozemku zapísanom ako parc. č KN-C 459/138, nachádzajúcej sa v katastrálnom území T. O., zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XX. K uvedenej stavbe je zapísaná správa v prospech Ministerstva vnútra SR. Stavba je evidovaná ako administratívna budova. B. N. ako nájomca a Okresné veliteľstvo PZ Liptovský Mikuláš ako prenajímateľ uzatvorili dňa 16. 12. 1994 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom bytu č. X v dome pop. č. XX A. T. O., nachádzajúceho sa na X. poschodí a pozostávajúceho z kuchyne a 3 izieb s príslušenstvom, a to kúpeľne, WC a chodby a pivnice. Podľa čl. III. zmluvy, bol nájom uzavretý na dobu určitú, od 1. 1. 1993 do skončenia služobného pomeru príslušníka PZ SR. Nájom bytu vzniká podpísaním nájomnej zmluvy a prevzatím bytu. V čl. IV. zmluvy bolo dojednané nájomné vo výške 3444 Sk ročne a úhrada za služby spojené s užívaním bytu vo výške 1024 Sk ročne, pričom uvedené platby sa nájomca zaviazal uhrádzať mesačne vo výške 1039 Sk. Podľa čl. VI. ods. 3 zmluvy, zmluva nadobúda účinnosť dňom 1. 1. 1993. Krajské riaditeľstvo PZ Žilina ako prenajímateľ a B. N. ako nájomca uzatvorili dodatok č. 2 k nájomnej zmluve, uzatvorenej dňa 16. 12. 1994, v ktorom si dojednali zmenu prenajímateľa na Krajské riaditeľstvo PZ Žilina, ako aj zmenu ceny nájmu, s účinnosťou od 1. 4. 1999. Podľa živnostenského listu zo dňa 17. 5. 1994 vzniklo B. N. oprávnenie na vykonávanie živnosti dňa 10. 5. 1994. Podľa sobášneho listu zo dňa X. XX. XXXX bola žalovaná manželkou B. N.. Žalobca dňa 15. 10. 2015 navrhol žalovanej uzavretie zmluvy o nájme služobného bytu č. X nachádzajúceho sa na X. nadzemnom podlaží administratívnej budovy súp. č. XX, na pozemku parc. č. KN-C 459/138, v katastrálnom území T. O., na dobu určitú, od 1. 11. 2015 do 31. 10. 2016. Ministerstvo vnútra SR dňa 29. 7. 2013 žalovanej oznámilo, že akceptuje zmenu počtu osôb v služobnom byte v T. O. Č.. XX od 1. 7. 2013. Dňa 11. 9. 2017 Okresné riaditeľstvo PZ v Liptovskom Mikuláši požiadalo Ministerstvo vnútra SR o zabezpečenie priestorov pre OO PZ Liptovská Sielnica. Dňa 25. 2. 2016 bol vyhotovený zápis o protokolárnom odovzdaní bytu č. X na X. poschodí v administratívnej budove v Liptovskej Sielnici. Podľa zápisu nájomníčka neotvorila dvere a byt odmietla odovzdať.

8. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

9. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

10. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

11. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

12. Podľa § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

13. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

14. Podľa § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

15. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

16. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení účinnom ku dňu 16. 12. 1994 (ďalej len „zákon č. 189/1992 Zb.“), služobným bytom je byt, ktorého nájomca vykonáva prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb., služobným bytom je a) byt postavený v prevádzkovej, verejnej alebo verejnoprospešnej stavbe a trvale určený na bývanie pracovníka povereného strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave, b) byt v obytnom dome trvale určený na bývanie pracovníka, ktorý je vlastníkom alebo správcom 1) tohto domu, poverený údržbou domu alebo výkonom niektorých služieb pre nájomcov bytov v dome (domovnícky byt), c) byt stavebne súvisiaci s nebytovými priestormi určenými na výkon obchodnej, výrobnej alebo inej podnikateľskej alebo prevádzkovej činnosti a trvale určený na bývanie osoby, ktorá vykonáva v týchto nebytových priestoroch uvedenú činnosť, d) byt trvale určený na bývanie zahraničného lektora, ktorý sa podieľa na výchove a vzdelávaní žiakov alebo študentov v školách alebo zariadeniach, alebo zahraničného stážistu, e) byt získaný vojenskou správou zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je vojak z povolania (vojenský byt), f) byt získaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Federálnym ministerstvom vnútra alebo Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "ozbrojený zbor") zo štátnej bytovej výstavby podľa doterajších predpisov, ak jeho nájomcom ku dňu účinnosti tohto zákona je policajt Policajného zboru Slovenskej republiky, Federálneho policajného zboru alebo Zboru hradnej polície alebo príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "príslušník").

19. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 189/1992 Zb., povahu služobného bytu má aj byt v obytnom dome vo vlastníctve štátu s bytmi trvale určenými a) na bývanie vojakov z povolania a občianskych pracovníkov vojenskej správy, ktorý je vo vojenskom priestore, b) na bývanie príslušníkov ozbrojených zborov, ktorý je v priestoroch vyhradených pre ozbrojené zbory.

20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, na základe výsledkov vykonaného dokazovania, súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania bytu, teda ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom bytu, ktorého vypratania sa domáha, a ku ktorému vykonáva správu Ministerstvo vnútra SR. V spore preto nebola sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu. Medzi stranami sporu taktiež nebolo sporné, že žalovaná, spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi, predmetný byt užíva. Medzi stranami sporu bola sporná existencia právneho titulu na strane žalovanej, ktorý by odôvodňoval jej užívacie právo k bytu. Žalobca dôvodnosť svojho nároku odvodzoval z toho, že nájomný vzťah, na základe ktorého bol oprávnený byt užívať manžel žalovanej, zanikol uplynutím dojednanej doby, a to dňa 30. 4. 1994 (skončením služobného pomeru manžela žalovanej), preto je byt od 1. 5. 1994 užívaný bez právneho dôvodu. Medzi stranami sporu bol sporný aj dátum uzavretia nájomnej zmluvy, dojednanie doby trvania nájmu, ako aj skutočnosť, či byt spĺňa charakter služobného bytu. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že byt, ktorého vypratania sa žalobca domáha, v čase uzavretia nájomnej zmluvy nemal charakter služobného bytu. Žalobca tvrdil, že byt je služobným bytom podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 189/1992 Zb. Súd však dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal. Služobnými bytmi v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sú byty trvale určené na bývanie pracovníka povereného

strážením, údržbou, obsluhou alebo inou obdobnou činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka možná, najmä byt, ktorý je súčasťou školy alebo školského zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, zariadenia sociálnej starostlivosti, hájovne, stavby slúžiacej vodnému hospodárstvu alebo železničnej doprave. Byt, vypratania ktorého sa žalobca domáha, uvedené kritériá nespĺňa, keďže nebol určený na bývanie pracovníka povereného činnosťou prevádzkového charakteru, bez ktorej nie je prevádzka budovy možná. Byt nespĺňa charakter služobného bytu ani v zmysle ustanovení § 1 ods. 2 písm. b) - f) zákona č. 189/1992 Zb. účinného ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy a § 1 ods. 3 zákona č. 189/1992 Zb. účinného ku dňu uzatvorenia nájomnej zmluvy (keďže sa nejednalo o byt v obytnom dome). V čase uzatvorenia nájomnej zmluvy teda byt, ktorého vypratania sa žalobca domáha, nebol služobným bytom, preto je potrebné na zmluvný vzťah v plnom rozsahu aplikovať ustanovenia § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka o nájme bytu. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že manžel žalovanej B. N. ako nájomca uzatvoril dňa 16. 12. 1994 s Okresným veliteľstvom PZ Liptovský Mikuláš ako prenajímateľom zmluvu o nájme predmetného bytu. V čase uzavretia nájomnej zmluvy už B. N. nebol v služobnom pomere policajta, ktorý bol skončený ku dňu 30. 4. 1994, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalobca tvrdil, že nájomná zmluva bola uzatvorená 16. 12. 1992, teda ešte počas trvania služobného pomeru B. N., pričom k uvedeniu nesprávneho roku uzavretia v zmluve došlo len chybou v písaní. Žalobca však uvedené tvrdenie nepreukázal. Z právneho úkonu (nájomnej zmluvy), uzavretého v písomnej forme, jednoznačne vyplýva dátum uzavretia zmluvy, ktorým je 16. 12. 1994. Žalobca v spore neuviedol a nepreukázal žiadne relevantné a logické dôvody, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že k uzavretiu zmluvy došlo v roku 1992. Pochybenie uvedeného druhu by bolo možné pripustiť napr. v prvých dňoch kalendárneho roka, uvedením predchádzajúceho kalendárneho roka, nie však v poslednom kalendárnom mesiaci, uvedením až o 2 roky nasledujúceho kalendárneho roka. O skutočnosti, že nájomná zmluva bola uzatvorená 16. 12. 1994, svedčí aj žalovanou predložený dodatok č. 2 k zmluve, ktorý je označený ako dodatok k „nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 16. 12. 1994“. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v čl. IV. nájomnej zmluvy bolo dojednané nájomné, ako aj výška sumy úhrad za služby spojené s užívaním bytu, v slovenských korunách. V roku 1992, kedy, podľa tvrdení žalobcu, mala byť uzatváraná nájomná zmluva, bola platnou menou česko-slovenská koruna (v skratke „Kčs“), pričom k prechodu na slovenskú menu (Sk) došlo dňom 8. 2. 1993 (nariadenie vlády SR č. 27/1993 Z. z.). Z uvedených dôvodov v roku 1992 nemohla byť uvádzaná v zmluve ako mena slovenská koruna. Keďže manžel žalovanej skončil služobný pomer ku dňu 30. 4. 1994, nájomnú zmluvu dňa 16. 12. 1994 už neuzatváral ako príslušník Policajného zboru. V tejto súvislosti súd už len okrajom poukazuje na rozsudok Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 26 Cdo 1822/2003, podľa ktorého: „...ak bola (v rámci zmluvnej voľnosti účastníkov) nájomná zmluva zo dňa 1. apríla 1992 uzavretá ohľadom bytu inak spĺňajúceho znaky služobného bytu podľa § 7 ods. 1 písm. a/ či b/ zákona č. 102/1992 Sb. s babičkou žalovaného ako nájomcom, ktorý sa nezaviazal pre prenajímateľa zabezpečovať práce, na ktoré je nájom bytu viazaný (§ 7 ods. 2 zákona č. 102/1992 Sb.), potom vo vzťahu k nej nešlo, ako správne vyvodili súdy oboch stupňov, o zmluvu o nájme služobného bytu; dovolací súd sa stotožňuje s názorom, že za takejto situácie muselo vo vzťahu k nej ísť o - všeobecný - nájom bytu v zmysle § 685 a nasl. obč. zák. Preto je správny tiež právny záver, že v prejednávanej veci prichádza do úvahy (nie je za použitia § 709 obč. zák. vylúčená) aplikácia ustanovenia § 706 ods. 1 vety prvej obč. zák. o prechode nájmu bytu.“ Ak by aj teda byt, ktorého vypratania sa žalobca domáha, mal charakter služobného bytu (čo súd v spore preukázané nemal), na nájomnú zmluvu uzatvorenú s nájomcom, ktorý sa nezaviazal pre prenajímateľa zabezpečovať práce, na ktoré je nájom bytu viazaný (keďže v čase uzavretia zmluvy už manžel žalovanej nebol v služobnom pomere príslušníka PZ) je potrebné aplikovať ustanovenia o nájme bytu, t. j. § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka, nie ustanovenia zákona č. 189/1992 Zb. Keďže nájomná zmluva bola uzavretá za trvania manželstva B. N. a žalovanej, čo nebolo medzi stranami sporné, v zmysle zákonného ustanovenia § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka vznikol spoločný nájom bytu manželmi. Následne súd skúmal, či nájom bol dojednaný na dobu určitú alebo neurčitú a v nadväznosti na to, či je žalovaná na základe nájomnej zmluvy doposiaľ oprávnená byt užívať. Doba nájmu bola dojednaná v čl. III nájomnej zmluvy tak, že sa jedná o nájom na dobu určitú, od 1. 1. 1993 do skončenia služobného pomeru príslušníka PZ. Súčasne bolo účastníkmi zmluvy dojednané, že nájom bytu vzniká podpísaním nájomnej zmluvy a prevzatím bytu. Súd mal preukázané, že zmluvné dojednanie o dobe trvania nájmu je tak nezrozumiteľné pre jeho rozpornosť pokiaľ ide o začiatok nájmu a neurčité vo vzťahu k dátumu skončenia nájmu, že to spôsobuje absolútnu neplatnosť uvedeného dojednania. Nájom bol podľa článku III. ods. 1 dojednaný od 1. 1. 1993 (čo je dokonca pred uzavretím samotnej zmluvy), avšak podľa článku III. ods. 2 vznikol až podpísaním zmluvy, t. j. 16. 12. 1994. Podľa rozsudku Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 28Cdo 2187/2001: „Právny úkon je nezrozumiteľný, a teda neplatný, ak ani jeho výkladom za použitia ustanovení § 35 ods. 2, 3 o.z. nie je

možné - objektívne posúdené - zistiť, čo ním malo byť vlastne po slovnej či inej stránke vyjadrené, takže druhej strane nie je umožnené sa s týmto oznámením oboznámiť a chápať ho. Vyjadrenie právneho úkonu je nezrozumiteľné, ak je po jazykovej stránke takého rázu, že z neho nie je možné zistiť obsah tohto oznámenia, pričom túto nejasnosť obsahu oznámenia nie je možné odstrániť ani výkladom.... Ak obsahuje zmluvné dojednanie súbežne uvedené dva navzájom si odporujúce údaje o dobe, po ktorú má byť platnosť záväzku založená, jedná sa z hľadiska jazykového výkladu o prípad dojednania, ktoré je na prvý pohľad natoľko sa navzájom vylučujúce, že to spravidla odôvodňuje záver o tom, že takto formulované dojednanie trpí nezrozumiteľnosťou s dôsledkami neplatnosti takého dojednania podľa § 37 ods. 1 o.z.“ Doba začiatku nájmu je teda dojednaná dvoma navzájom si odporujúcimi údajmi, ktoré sa navzájom vylučujú, takto formulované dojednanie je nezrozumiteľné, dôsledkom čoho je jeho neplatnosť. Dojednanie o trvaní nájmu (dátume skončenia nájmu) “do skončenia služobného pomeru príslušníka Policajného zboru SR“ je neurčité, dôsledkom čoho je taktiež jeho absolútna neplatnosť. Podľa rozsudku Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 28Cdo 2187/2001: „...v prípade, že pojmy použité k jazykovému vyjadreniu obsahu úkonu sú natoľko nejednoznačné či nejasné, že z nich nie je ani s prihliadnutím k vôli účastníkov usudzovať na zámer, ktorý mali naplniť, môže byť opodstatnený záver o neurčitosti právneho úkonu podľa § 37 o.z.“ V čase uzatvárania nájomnej zmluvy už manžel žalovanej nebol príslušníkom PZ. Nie je preto jasné a jednoznačné, čo bolo zámerom účastníkov zmluvy vo vzťahu k dobe trvania nájmu, dokedy mal nájom medzi zmluvnými stranami trvať a či mal byť dojednaný na dobu určitú alebo neurčitú. Z písomného vyhotovenia nájomnej zmluvy je pritom zrejmé, že sa jedná o vopred vyhotovenú, formulárovú - predtlačenú zmluvu, používanú vo viacerých prípadoch (teda nie osobitne vyhotovenú vo vzťahu k manželovi žalovanej), do ktorej sa len dopĺňali konkrétne údaje vo vzťahu k jednotlivým nájomcom. Podľa rozsudku Nejvyššího soudu České republiky, sp. zn. 28Cdo 2187/2001: „Absencia platného zmluvného dojednania o dobe nájmu nemá totiž za následok neplatnosť celej nájomnej zmluvy. Jej dôsledkom vzhľadom k ustanoveniu § 686 ods. 2 o.z. je len založenie nájomného vzťahu v tejto veci na dobu neurčitú.“ Keďže dojednanie o dobe trvania nájmu v nájomnej zmluve je neurčité, považuje sa nájom, v zmysle zákonného ustanovenia § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dojednaný na dobu neurčitú. Nakoľko v spore nebol tvrdený, ani preukázaný, právny úkon majúci za následok skončenie nájmu dojednaného na dobu neurčitú v zmysle zákonného ustanovenia § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka (dohoda, výpoveď), nebola preukázaná skutočnosť, že žalovaná užíva byt bez právneho dôvodu. Žalovaná, ako spoločný nájomca bytu, vo vzťahu ku ktorému bol nájom dojednaný na neurčitú dobu, sa po smrti manžela, v zmysle zákonného ustanovenia § 707 ods. 1 Občianskeho zákonníka, stala jediným nájomcom bytu.

21. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Keďže v spore bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, vznikol jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktorý jej súd priznal v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.