Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-28-2024.pdf
PDF · 95.69 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/28/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, samosudca JUDr. Miroslav Majerník na hlavnom pojednávaní konanom dňa 03.06.2024 v Košiciach, takto
rozhodol:
Obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX, E., C. F. G. H. G. D.
uznáva za vinného, že
dňa 29.08.2023 v presne nezistenom čase, v úmysle získať pre seba finančnú výhodu v presne nezistenej výške, nedovolene pomáhal pri prechode cez územie Slovenskej republiky piatim osobám Sýrskej arabskej republiky, a to I. H., nar. XX.XX.XXXX, J. J., nar. XX.XX.XXXX, D. K., nar. XX.XX.XXXX, L. D., nar. XX.XX.XXXX a K. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, ani nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, s cieľom ich previesť do Nemecka a to tým spôsobom, že tieto osoby dňa 29.08.2023 v presne nezistenom čase a na presne nezistenom mieste vo vnútrozemí Maďarska naložil do osobného motorového vozidla zn. M. N., EČV: O. D. (PL), VIN: O., následne s týmito osobami prešiel z územia Maďarskej republika na územie Slovenskej republiky cez hraničný prechod Milhosť, a to aj napriek tomu, že sa o jeho zastavenie pokúsila na území Maďarska hliadka maďarskej polície, na ktorej výzvy, aby zastavil nereagoval a pokračoval v jazde. Následne došlo ku generálnej výzve operačného strediska, ktorá sa týkala cezhraničného prenasledovania, ktoré bolo po predchádzajúcom nezvládnutí riadenia a poškodenia pneumatík ukončené, a to na kruhovom objazde nachádzajúcom sa pod diaľničným mostom R4 pri priemyselnom parku D., P.. D. - P., na ktorom došlo zo strany hliadky maďarskej polície Q. F. L. k jeho obmedzeniu na osobnej slobode,
teda
v úmysle získať pre seba finančnú výhodu umožnil nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky osobám, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a ktoré nemajú na jej území ani trvalý pobyt a spáchal čin závažnejším spôsobom konania, na viacerých osobách,
čím spáchal
zločin prevádzačstva podľa § 355 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, § 138 písmeno j/ Trestného zákona
za to mu ukladá:
Podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odseky 2, 3 Trestného zákona (§36 písmená j/, l/, n/ Trestného zákona), § 39 odsek 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona ukladá trest prepadnutia veci
- mobilný telefón zn. N., čiernej farby vložený v čiernom púzdre, model R. (N. E.) S.: XXXXXXXXXXXXXXX, S.:XXXXXXXXXXXXXXX vrátane SIM karty P. I. S.: XXXXXXXXXXXXXXXXXXX.
Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, § 38 odseky 2, 3 Trestného zákona (§ 36 písmená j/, l/, n/ Trestného zákona) ukladá obvinenému trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky vo výmere 5 (piatich) rokov.
odôvodnenie:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku. Súd položil obžalovanému nasledovné otázky, a to či rozumel, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, či bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohli radiť o spôsobe obhajoby, či rozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Obžalovaný na všetky vyššie uvedené otázky odpovedal kladne.
Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a súhlasným stanoviskom prokurátora a splnomocnenca poškodeného. Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného trestu a ochrannom opatrení.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov postupom podľa § 269 Trestného poriadku.
Zo správy Národnej ústredne Interpol vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti odsúdený, a to dňa 17.11.2011 za trestný čin podľa § 376 gruzínskeho trestného zákona, a to neoznámenie trestného činu a bol odsúdený na 2 roky podmienečne. Zároveň zo správy vyplýva, že vlastníkom vozidla O. je spoločnosť D. XXX.
Na uvedený dôkaz obžalovaný reagoval, že pri bývalom prezidentovi I. bol aj v base, kedy tam bolo veľa ľudí.
Podľa správy Interpol je spoločnosť D. XXX majiteľom vozidla od 08.08.2023.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní k tomu dôkazu uviedol, že on nevie, kto bol majiteľom auta.
Podľa správy ÚVV a ÚVTOS Košice sa obžalovaný počas výkonu väzby správa slušne a disciplinovane, úlohy a naradenia plynúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava. Disciplinárny trest ani disciplinárna odmena mu neboli uložené.
Obžalovaný nemá záznam v evidencii priestupkov ani v registri trestov.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o obhliadke miesta činu, podľa ktorej boli v osobnom motorovom vozidle zn. M. N., EČV: O. XXX D. (T.) okrem iného nájdené mobilný telefón zn. N., čiernej farby vložený v čiernom puzdre, peňaženka čiernej farby s obsahom F. U. na meno A. B., V. U. na meno N. E. (H. Q.), 1 x 2000 bankovka (forint), 8 x 1000 bankovka (forint), 2 x 20 000 bankovka (forint), v minciach 4,70 Eur, 42 ruských rubľov, ruksak čiernej farby s obsahom: power bank, slúchadlá, prázdna peňaženka hnedej farby a 2ks tričiek, na zadných sedadlách sa nachádzali 4ks telefónov zn. Samsung, čiernej farby s prsknutým displejom, zn. R. L. - IMEI 1: XXXXXXXXXXXXXXX, čiernej farby, zn. I. bielo-
zlatej farby vložený v čiernom puzdre, zn. R. L., S. X: XXXXXXXXXXXXXXX, pastelovej zelenej farby, v odkladacom priestore na strane spolujazdca sa nachádzalo osvedčenie o B. P. zn. M. N., EČV : O. XXX D. a osvedčenie o evidencii P. zn. D. U., EČV : I. na meno P. D. a listiny o predaji vozidla.
Obžalovaný k zápisnici uviedol, že power banka, peniaze aj prázdna peňaženka boli jeho. C. I. a R. L. neboli jeho, so šraubovákom otváral prednú kapotu. Taktiež uviedol, že kúpil vozidlo D., preto tam bolo osvedčenie o evidencii D. ako aj listinné dôkazy o predaji vozidla.
Na hlavnom pojednávaní boli stranám predložené ako dôkaz mobilný telefón N. XXXX-X a peňažné prostriedky 42 ruských rubľov, 50.000 maďarských forintov, 4,70 EUR.
K finančným prostriedkom uviedol, že tieto finančné prostriedky boli jeho, keď pracoval v Poľsku, tak stade ich mal.
Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy.
Doznanie sa a úprimnú ľútosť obžalovaného nad svojim konaním súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona. Ďalej súd vyhodnotil ako poľahčujúce okolnosti bezúhonnosť obžalovaného na našom území, a to podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona, spočívajúcu v napomáhaní orgánom činným v trestnom konaní a súdu, nakoľko tým, že obžalovaný jednak v prípravnom konaní, ako aj v súdnom konaní po podaní obžaloby skutok priznal a úprimne oľutoval s tým, že podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a teda zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný týmto spôsobom umožnil prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Na uvedených úvahách nemení nič ani skutočnosť, že obžalovaný v prípravnom konaní uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, kde však následne táto bola vzhľadom k odpovedi na jednu s položených otázok nie, vrátená do prípravného konania. Priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona súd nevzhliadol. Súd konštatuje, že pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je 3:0.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní prezentoval, že je otcom dvoch maloletých detí, pričom v prípravnom konaní uviedol, že konania sa dopustil preto, lebo potreboval peniaze. Jeho žena, ktorá žije s ich deťmi je závislá od neho, čo sa týka peňazí. Za splnenie úlohy mu mala byť vyplatená suma 1.000,- EUR. Uvedené konštatuje aj prokurátor v podanej obžalobe.
Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaný svoje tvrdenia o motíve, navonok jednoduchej zištnosti, avšak vo svojej podstate vedeným snahou byť aj finančne nápomocný rodine s dvomi maloletými deťmi, starajúcimi sa o rodinu ako jej živiteľ. Obžalovaný motív celého konania, teda skutočnosti a dôvody, pre ktoré sa dopustil trestného činu počas celého konania nemenil. Počas celého konania a dokazovania však prejavoval úprimnú ľútosť nad svojim konaním.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.
Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca, a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaradzuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Predmetná trestná sadba pri tomto žalovanom zločine je 7 rokov až 10 rokov. Zákonodarca súčasne však v ustanovení § 34 ods. 6 Trestného zákona stanovil, že tresty uvedené v § 32 /za spáchané trestné činy/ môže súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou len a/ trest odňatia slobody, b/ trest domáceho väzenia, c/ trest povinnej práce, d/ peňažný trest, e/ trest prepadnutia majetku, f/ trest prepadnutia veci, g/ trest zákazu činnosti, h/ trest zákazu pobytu, i/ trest straty čestných titulov a vyznamenaní, j/ trest straty vojenskej a inej hodnosti, k/ trest vyhostenia možno uložiť samostatná, alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje 5 rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj tri poľahčujúce okolnosti mal súd zato, že musí platiť zásada proporcionality trestu.
Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona, tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie /zabránenie v netrestnej činnosti/ a prvok individuálne prevencie /výchova k riadnemu životu – rehabilitácia/ a jednak aj voči ďalším osobám – potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie /výchovné pôsobenie trestu na ostatných členom spoločnosti/.
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa /retribúcia/.
Vzhľadom na tieto i na vyššie uvedené skutočnosti mal súd zato, že vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doteraz vedený riadny život, samotný postoj k spáchanému skutku, objektívne preukázané skutočnosti, a to dve maloleté deti, túžba finančne podporiť svoju rodinu, teda skutočnosti, ktoré boli motívom obžalovaného, ako i samotné prejednanie veci pred súdom, vyslovenie viny, zabezpečí nápravu obžalovaného. Zistené tri poľahčujúce okolnosti je nutné vykladať v prospech obžalovaného tak, že v súhrne pri neexistencii priťažujúcich okolností zmenšujú stupeň závažnosti spáchaného zločinu a majú teda výrazný vplyv nato, aký druh trestu a jeho výmeru je nutné obžalovanému ukladať.
K náprave obžalovaného podľa názoru súdu postačí ukladanie síce nepodmienečného trestu, avšak za použitia mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody za splnenia zákonných podmienok v danom prípade, ako aj v spojitosti s ostatnými uloženými trestami, a to trestom prepadnutia veci, 1 ks mobilného telefónu a SIM karty, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu, resp. pri páchaní trestného činu, pričom ako sám obžalovaný uviedol, mobilný telefón je v jeho vlastníctve, používal ho na spáchanie trestného činu. Za dôvodné súd považoval aj uloženie trestu vyhostenia s ohľadom na bezpečnosť osôb, majetku ako aj verejný záujem - záujem štátu na ochrane štátnej hranice, bolo v danom prípade nutné obžalovanému ukladať aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky, a to v trvaní 5 päť rokov. Tento trest súd ukladal v 1/3 zákonom stanovenej sadzbe 1-15 rokov (§ 65 ods. 4 Trestného zákona).
Súd nevyhovel návrhu prokurátora na uloženia trestu prepadnutia vecí týkajúcich sa peňažných prostriedkov 42 ruských rubľov, 50.000 maďarských forintov, 4,70 EUR. V tejto súvislosti súd konštatuje, že uvedená suma bola od počiatku deklarovaná obžalovaným, ako ním zarobená suma za výkon povolania taxikára v Poľsku, resp. peňažné prostriedky ešte z domu. Z výpovede obžalovaného vzhľadom k jeho zadržaniu vyplýva, že finančné prostriedky za spáchanie trestného činu mu prednostne vyplatené neboli a mali byť vyplatené až dodatočne. Vzhľadom k hodnote finančnej hotovosti súd považuje tvrdenie obžalovaného za hodnoverné. Zo strany súdu nebolo tiež vyhoveného prokurátorovi aj ohľadne návrhu na uloženie ochranného opatrenia, zhabania vec,i a to vzhľadom k tomu, že súd nedisponoval jednoznačnou dôkaznou substanciou pre rozhodnutie o ochrannom opatrení na hlavnom pojednávaní, a je dôvodné očakávať, že doplnenie dokazovania na verejnom zasadnutí poskytuje
z časového hľadiska dostatočný priestor na takéto doplnenie, preto bol uplatnený postup podľa § 289 ods. 2 Trestného poriadku a súd vyhradil rozhodnutie o ochrannom opatrením na verejné zasadnutie.
Na záver súd uvádza, že každé protiprávne konanie je potrebné vyhodnocovať individuálne a v tejto súvislosti je potrebná i individualizácia trestnej zodpovednosti každého jedného páchateľa.
Každý trest je len právnym následkom trestného čiu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Je teda len, ako už bolo uvedené následnou represiou. I represiu je však potrebné používať rozumne, t.j. len v miere, v akej je to nevyhnutné na dosiahnutie účelu trestu. Musí sa vždy rešpektovať osobnosť páchateľa a nespôsobiť jemu, alebo jeho blízkej rodine zbytočné utrpenie.
Súd má preto zato, že v tomto prípade nepodmienečný trest odňatia slobody mimoriadne znížený vo výmere 3 rokov, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, spolu s trestom prepadnutia veci a trestom vyhostenia vo vzťahu k obžalovanému svoj účel splní.
I keď si súd uvedomuje, že aj spoločnosť v súčasnosti negatívne a pomerne citlivo vníma také konanie, pre aké bol obžalovaný postavený pred súd, avšak to neznamená, že súdy môžu rezignovať na zákonné kritériá stanovené pre určenie druhu a výmery trestu a iba formálne, či paušálne ukladať pri takýchto trestných činoch, síce v súlade s trestnou sadzbou, stanovenou pre daný trestný čin, hoci aj za použitia judikatúry z ustálenej súdnej praxe, a to aj znížené nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré však naďalej svojou prísnosťou a tvrdosťou nepostihnú len obžalovaného, ale aj jeho maloleté deti. Takýto formalistický postup by bol neprijateľný i z hľadiska zásad individualizácia a spravodlivosti trestu. Pri formálnom postupe by trest prestal byť trestom a stal by sa len obligatórnym zabezpečovacím opatrením.
Takto uložené tresty podľa súdu sú plne v súlade so zákonom a splnia dostatočne svoju ochranu aj výchovnú funkciu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Mestský súd Košice do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.