Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-142-2017.pdf
PDF · 79.73 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/142/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanému G. W. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 04. apríla 2018 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. októbra 2017, sp.zn. 6T/109/2015, a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 17. októbra 2017, sp.zn. 6T/109/2015 bol obžalovaný G. W. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že
- dňa 19.05.2015 v čase o 10.48 hod. v predajni N. L. v O. na ul. X. č.123 využil nepozornosť predavačov a z neuzamknutej vitríny na predajni vybral 2 ks puškohľadov jeden zn. T. ZD X-XXxXX RD v predajnej cene vo výške 1.339,- Eur a druhý zn. T. T. R2 X,X-XXxXX RD v predajnej cene vo výške 1.128,- Eur, ktoré si následne strčil za pás svojich nohavíc a nepozorovane odišiel bez zaplatenia z predajne, čím spôsobil spoločnosti N. s.r.o. škodu vo výške 2.447,- Eur.
Za tento trestný čin bol obžalovaný G. W. odsúdený podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 54 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest povinnej práce vo výmere 200 hodín a zároveň mu bola uložená povinnosť podľa § 55 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. vykonávať trest povinnej práce osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu do 1 roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Okresný súd súčasne uložil obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. h/ Tr. zák. povinnosť spočívajúcu v príkaze pokračovať v liečení závislosti od návykových látok. Podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Tr. por. okresný súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti N. s.r.o. škodu vo výške 2.447,- Eur, ktorú je obžalovaný povinný uhrádzať v mesačných splátkach po 100,- Eur mesačne vždy k 18. dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní okresného súdu ho napadol odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výroku o vine a o treste v neprospech obžalovaného G. W., ktoré následne písomne zdôvodnil.
Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že okresný súd správne zistil skutkový stav veci, na ktorom založil výrok o vine obžalovaného, pričom v otázke skutkových zistení súdu nie sú žiadne pochybnosti a v tomto smere vyslovený záver súdu o vine obžalovaného zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Tomuto zistenému stavu veci a zákonu však podľa názoru prokurátora nezodpovedá výrok o treste, ktorý obžalovanému uložil iba trest povinných prác. Prokurátor poukázal na zákonnú citáciu ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a § 49 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a
§ 49 ods. 2 Tr. zák. Má za to, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému sa týmito citovanými ustanoveniami Trestného zákona dôsledne neriadil. Poukázal na to, že obžalovaný bol v minulosti 8- krát odsúdený, vždy pre majetkovú trestnú činnosť. Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp.zn. 1T/7/2010 zo dňa 03.06.2010 právoplatným dňa 17.06.2010 bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so skúšobnou dobou 1 rok a 6 mesiacov. Dňa 03.11.2012 bol nariadený výkon trestu v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp.zn. 8Pp/52/2014 zo dňa 26.08.2014 bol podmienečne prepustený so skúšobnou dobou na 4 roky. Prokurátor ďalej uviedol, že obžalovaný sa dopustil predmetnej trestnej činnosti v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Vychádzajúc aj z výšky spôsobenej a doposiaľ neuhradenej škody 2.447,- Eur, ktorú obžalovaný svojím konaním spôsobil ako aj s prihliadnutím na špeciálnu recidívu je podľa názoru prokurátora zrejmé, že uloženie iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je u obžalovaného v úmere k spáchanému činu, nezohľadňuje dostatočne individuálnu a generálnu prevenciu trestu. Prokurátor má za to, že tieto funkcie trestu by mohol splniť len nepodmienečný trest odňatia slobody pri strede trestnej sadzby so stredným stupňom stráženia. Jedine trest v takejto forme a výmere zohľadňuje všetky skutočnosti a kritériá rozhodné pre určenie druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil predmetný rozsudok v časti výroku o treste voči obžalovanému G. W. a následne za použitia ustanovenia § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol a vymeral obžalovanému zákonný a spravodlivý nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
K odvolaniu prokurátora sa obžalovaný do konania nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu, písomne bližšie nevyjadril.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s petitom odvolania prokurátora okresnej prokuratúry.
Splnomocnenec poškodenej spoločnosti uviedol v konečnom návrhu, že nebol výrok o náhrade škody odvolaním dotknutý, tak sa k odvolaniu prokurátora nevyjadruje. Pokiaľ ide o splácanie priznaného nároku škody, tak obžalovaný neuhradil tento nárok ani len čiastočne.
Obžalovaný G. W. na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedol, že nepodmienečný trest odňatia slobody by bol pre neho prísny. Momentálne už 2 roky legálne pracuje, má príjem a pokiaľ ide o neplatenie priznaného nároku na náhradu škody, tak sudca na okresnom súde mu povedal, že zatiaľ nemusí platiť, nakoľko je potrebné počkať na rozhodnutie krajského súdu. Momentálne má hypotéku, ktorú chce refinancovať a na základe získaných finančných prostriedkov chce vyplatiť spôsobenú škodu poškodenej spoločnosti v celom rozsahu.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 06. decembra 2017, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 04. apríla 2018, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.
Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že obžalovaný G. W. na hlavnom pojednávaní okresného súdu urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu v zmysle obžaloby, ktoré okresný súd prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia. Krajský súd poukazuje na
ustanovenie § 257 ods. 5 Tr. por., podľa ktorého súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním. Krajský súd preto dospel k záveru, že výroky o vine (skutkový stav veci a právnu kvalifikácia konania obžalovaného) v predmetnej trestnej veci sú vecne správne a zákonné.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, krajský súd ďalej dospel k záveru, že okresný súd nepochybil vo výroku o treste, ktorým uložil obžalovanému trest povinnej práce vo výmere 200 hodín za súčasného uloženia povinnosti podľa § 51 ods. 4 písm. h/ Tr. zák. spočívajúcu v príkaze obžalovaného pokračovať v liečení závislosti od návykových látok, pretože takto uložený trest obžalovanému G. W. okresným súdom je zákonný, primeraný a spravodlivý.
Obžalovaný G. W. bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., v ktorom zákon ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s hornou hranicou vo výmere do 2 rokov. V zmysle § 54 Tr. zák. súd môže uložiť (alternatívny trest) trest povinnej práce so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje 5 rokov. Obžalovaný G. W. si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu.
Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák.
Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu správne zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval. Na druhej strane správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Odvolací súd žiadne iné poľahčujúce okolnosti a ani priťažujúce okolnosti v tejto predmetnej trestnej veci nezistil.
Krajský súd dospel k záveru, že trest povinnej práce uložený obžalovanému G. W. vo výmere 200 hodín za súčasného uloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze pokračovať v liečení závislosti od návykových látok, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že na obžalovaného nie je nevyhnutné pôsobiť nepodmienečným trestom. Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu správne poukázal na súčasné pomery obžalovaného, ktorý už 2 roky riadne pracuje, má legálny zdroj svojho príjmu, lieči sa z drogovej závislosti, plní si svoje spoločenské a finančné záväzky a snaží sa viesť riadny život. Krajský súd sa rovnako stotožnil s názorom okresného súdu, že nepodmienečný trest odňatia slobody by mohol v súčasnosti zmariť tento pozitívny obrat a trend v správaní obžalovaného G. W. a dostať ho do nepriaznivej situácie, ale i osoby jemu blízke a jeho veriteľov. Pokiaľ ide o priznaný nárok na náhradu škody, tak obžalovaný uviedol, že si je vedomý výšky a charakteru škody, ktorú svojou trestnou činnosťou spôsobil a chce ju v celom rozsahu uhradiť, pričom doteraz ju neuhradil z dôvodu, že samosudca okresného súd mu uviedol, že pokiaľ ide o úhradu priznaného nároku na náhradu škody, tak má počkať do rozhodnutia odvolacieho súdu.
Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je dostatočne jasné, zrozumiteľné, dostatočne zdôvodnené a majúce v celom rozsahu oporu v zákone, pričom námietky, ktoré uvádza prokurátor vo svojom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, nie sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti opodstatnené a dôvodné.
Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov odvolací súd nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaného na podklade podaného odvolania prokurátora, a preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.