Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Csp/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Janou Kobliškovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 785 199, Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Martin, Jilemnického 30, proti žalovanému: N. I., T.. XX.XX.XXXX, H. M. XXXX/XX, D. I., o zaplatenie 516,20 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 142,93 eur a v časti čo do úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 142,93 eur od 17.12.2016 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 172,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 172,20 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žalovaný má podľa výsledku konania proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34%.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 03.01.2018 tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 516,20 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Žalobca dňa 29.03.2018 doručil tunajšiemu súdu čiastočné späťvzatie žaloby čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 142,93 eur.

3. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

4. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca svoju žalobu čo do nároku titulom zmluvy o zabezpečení splátok úveru vo výške 142,93 eur zobral späť, súd konanie v zmysle § 145 ods. 2 v časti o zaplatenie 142,93 eur a v časti čo do úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 142,93 eur od 17.12.2016 do zaplatenia zastavil (výrok I.).

5. Vo svojej žalobe uviedol, že jeho právny predchodca C. Q., G..M..B.. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 28.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 400,- eur. Žalovaný sa ju zaviazal splácať v pravidelných

týždenných splátkach po dobu 60 týždňov v sume 10,10 eur. Posledná predpísaná splátka bola splatná 22.01.2015. Pôžička bola poskytnutá jednorazovo a hotovostne.

6. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila spoločnosť C. Q., G..M..B.. svoju pohľadávku proti žalovanému vrátane príslušenstva na žalobcu. Žalovaný uhradil riadne a včas len splátky v celkovej výške 227,80 eur. Listom zo dňa 05.10.2017 ho žalobca vyzval na úhradu celej dlžnej sumy, avšak žalovaný dlžnú sumu neuhradil.

7. Ako dôkazy navrhol vykonať Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, platobnú históriu, oznámenie o postúpení pohľadávky, podací hárok k oznámeniu o postúpení pohľadávky, predžalobnú výzvu a podací hárok k predžalobnej výzve.

8. Tunajší súd dňa 19.02.2018 doručil žalobu žalovanému spolu s výzvou, aby sa k nej vyjadril a aby uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva. Zároveň ho súd poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, žiadne prostriedky procesnej obrany v konaní nepoužil.

9. Súd vo veci rozhodol v súlade s § 297 písm. b) bez nariadenia pojednávania, pretože v spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

10. Súd sa oboznámil s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov a zistil z nich uvedený skutkový stav:

11. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.11.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu C. Q., G..M..B.. ako veriteľ, konajúci v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako dlžník, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver vo výške 400,- eur splatný v 60-tich týždenných splátkach po 8,97 eur, resp. 8,77 eur. Úrok bol dohodnutý na 22,38% p. a., t. j. vo výške 57,60 eur, poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 80,40 eur, RPMN na 70,38%. Priemerná RPMN bola podľa zmluvy 45,94%. Celková suma, ktorú bol dlžník povinný zaplatiť, bola vo výške 538,- eur. Posledná splátka, a tým aj celý úver, bola splatná 60. týždeň po dni uzavretia zmluvy, a to v 7. deň tohto týždňa.

12. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku proti žalovanému vo výške 373,- eur zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.11.2013 na žalobcu.

13. Z prehľadu splátok a úhrad (č. l. 15) vyplýva, že žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu splátky v súhrnnej výške 227,80 eur, pričom poslednú splátku zaplatil 01.03.2015.

14. Vykonanie dôkazu predžalobnou výzvou nebolo pre rozhodnutie v spore potrebné, pretože skutkový stav je dostatočne preukázaný ostatnými vykonanými dôkazmi.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZoSÚ“ spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak

je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ust. § 17 ods. 3. Podľa ods. 2 spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

18. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

20. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosť podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

21. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „O. z.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 51 O. z. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

23. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 28.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je tzv. nepomenovanou zmluvou v zmysle § 51 O. z. Vzhľadom k tomu, že ich právny predchodca žalobcu uzavrel v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri ich uzatváraní nekonal v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, ide zároveň o zmluvy spotrebiteľské v zmysle § 52 a nasl. OZ.

24. Žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa zo zmlúv, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016. Tým je daná jeho aktívna legitimácia na podanie žaloby.

25. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že dodávateľ si zabezpečuje informácie o spotrebiteľovi o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, sám a aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa vychádza veriteľ z informácií dodaných spotrebiteľom a rovnako aj z informácií z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Rovnako spotrebiteľ je povinný poskytnúť dodávateľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje dodávateľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí analyzovať spotrebiteľovi

rozpočet na strane príjmov i na strane výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

26. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne okolnosti veci - resp. najmä na to, že z rozhodovacej činnosti mu je známe, že dodávateľ v predmetnej veci, resp. právny predchodca žalobcu v prejednávanej veci (i v iných skutkovo a v osobe žalobcu totožných veciach) žiadnym spôsobom neposudzoval (a stále neposudzuje) bonitu klienta, resp. je zrejmé, že sa o to žiadnym spôsobom ani nepokúšal (a už vôbec nie s odbornou starostlivosťou), keďže žiadne doklady o tom súdu nepredložil a v typovej úverovej zmluve nie je ani zmienky o aspoň približnom príjme spotrebiteľa, resp. jeho osobných a majetkových pomeroch - posudzoval daný úver ako úver bezúročný a bez poplatkov. Z výpisu splátok a úhrad veriteľa (dodávateľa a právneho predchodcu žalobcu) doloženého spolu so zvyškom spisového materiálu však vyplýva, že žalovaný do času podania žaloby zaplatil na splátkach (aspoň podľa udania žalobcu) spolu 227,80 eur (č. l. 4), preto bolo potrebné žalobe vyhovieť len v tej časti, v ktorej neprevyšovala sumu 172,20 eur, pretože práve táto suma bola rozdielom medzi sumou žalovanému žalobcom požičanou (400,- eur) a sumou žalobcovi žalovaným vrátenou (227,80 eur), spolu so zákonným úrokom z omeškania, pretože len s plnením tejto sumy sa mohol dostať žalovaný do omeškania.

27. S poukazom na predložený spisový materiál, resp. odôvodnenie žaloby a následne zistený skutkový a právny stav potom mohol súd žalobe vyhovieť len čiastočne, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku bolo potrebné žalobu zamietnuť (výrok III.).

28. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

30. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca i žalovaný boli v konaní úspešní len čiastočne, pričom žalobca bol úspešný len v 33% a žalovaný v 67%. Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 34% a v tomto pomere má potom nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

32. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 .

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 .