Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-17-2018.pdf
PDF · 86.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/17/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti o maloletú N. H., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa rodičov: O. H., R.. XX.XX.XXXX, D. Ž.O. R. R., Š. XXX, a otca K. H., R.. XX.XX.XXXX, D. I., Q.Á. XX, o zvýšenie výživného otca k maloletej na návrh matky maloletej, takto
rozhodol:
I. Súd návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.
odôvodnenie:
1) Návrhom zo dňa 26.02.2018 sa matka maloletej domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej N. zo sumy 80,-€ na sumu 150,-€ mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnila tak, že otec sa o dcéru nezaujíma, nad rámec výživného na dcéru nijako neprispieva. Dieťa je pritom už školopovinné a matke vznikajú pravidelné aj mimoriadne náklady na dieťa nie len v súvislosti so školskou dochádzkou dcéry.
(2) Otec maloletej navrhol návrh zamietnuť ako nedôvodný.
(3) Kolízny opatrovník odporučil návrhu matky vyhovieť.
(4) Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní, výsluchom matky, otca a oboznámením listinných dôkazov a pripojených spisov zistil nasledovný skutkový stav.
(5) Vyživovacia povinnosť otca k dcére bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/93/2013-69 z 28.05.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/59/2014-82 z 09.09.2014, kedy bola s účinnosťou od 1.10.2013 zvýšená vyživovacia povinnosť otca k dcére na sumu 80,-€ mesačne a zameškané výživné v sume 240,-€ bolo povolené splácať v splátkach po 10,-€ spolu s bežným výživným. Súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého bol otec maloletej poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške cca 281,-€ mesačne, žiadal o plný invalidný dôchodok, ktorý mu nebol priznaný. Býval sám v I.. Nad rámec výživného na dcéru neprispieval. Matka maloletej poberala dávku v hmotnej núdzi, bývala s dcérou a so svojimi rodičmi. Už v tom čase vynaložila prostriedky na okuliare dieťaťu. Maloletá od septembra 2013 navštevovala základnú školu.
(6) Z Osvedčenia o dedičstve č.k. 10D/143/2010-1194 právoplatného 26.02.2018 vyplýva, že okrem podielu na nehnuteľnostiach má nárok titulom vyrovnania od W. H. na sumu 836,16-€.
(7) Podľa odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni č.l. 4-5, správy Sociálnej poisťovne z 20.03.2018 č.l. 15 a oznámení k vyplácaniu dôchodku č.l. 29-31, je otec maloletej poberateľ invalidného dôchodku vo výške 300,50-€ mesačne, z dôchodku sú vykonávané exekučné zrážky z titulu viacerých pohľadávok, vzhľadom k sume ktorú nemožno exekučne zraziť je celkový vyplácaný mesačný dôchodok suma 300,08-€. Matka maloletej je od 01.11.2016 zamestnaná v spol. ContiTech Vibration Control Slovakia s.r.o. s priemerným výpočtovým základom cca 730,-€ (nejde o čistú mzdu, tá je nižšia).
(8) Matka na pojednávaní uviedla, že náklady sa jej zvýšili tým, že sa osamostatnila, býva v byte s dcérou, predtým bývala u rodičov, títo jej síce v spoločnej domácnosti bývať nebránili, ale rozhodla sa osamostatniť, bývali totiž s dcérou v jednej izbe. Na nájomnom platí sumu 260 €, cestovné do práce 40 €, kredit na mobilný telefón 12 €, spláca pôžičku na práčku, ktorú zakúpila v máji 2017 za sumu 350 € na spotrebný úver, splátky jej boli predlžené z dôvodu PN, platí stravenky dcére v sume 25 € mesačne, k tomu 2 € mesačne do triedneho fondu a kredit na mobilný telefón dcére v sume 6 €. Nájom zahrňuje poplatky za energie. Osamostatnila sa v apríli 2017. Dcéra má zvýšené výdavky v súvislosti s okuliarmi, ktoré sú jej predpísané, ktoré sa menia raz za polroka, kde vynakladá sumu cca 80 € polročne. V súvislosti so zdravotným stavom dcéry nie sú mimoriadne výdavky. Dcéra v súčasnosti nenavštevuje platené mimoškolské aktivity. V súvislosti so školským vyučovaním sú náklady na školské výlety, škola v prírode, plaváreň a podobne. Otec si vyživovaciu povinnosť určenú súdom plní, hoci nie načas. Nie je vlastníčkou nehnuteľností ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Má ďalšie dve dospelé deti, ktoré sa živia samé, dcéra žije v Anglicku a syn v Prievidzi. Na začiatku školského roka vynaložila náklady na školské pomôcky cca 60 €.
(9) Otec na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti je miera poklesu vykonávať zamestnanie určená na 55 %, prebieha však súdne konanie, podľa ktorého navrhoval zvýšenie tohto percenta. V súčasnosti nie je toto konanie skončené. Snažil sa privyrobiť si, avšak zamestnanie mu neponúkli, nemôže vykonávať ani strážnu službu, keďže mu vzali zbrojný preukaz, má základné školské vzdelanie. V starorodičovskom dome zdedil podiel 1/8 v tom však nebýva už asi rok, nie je pripojený na energie resp. bol odpojený od energií, chcel by sa tam opäť nasťahovať a prihlásiť si tam trvalý pobyt. Prespáva teda u priateľky. V rodičovskom dome býval za pekného počasia, počas zimy býval u priateľky aj v súčasnosti tam býva. Priateľka je zamestnaná. Platil výživné 80 € mesačne splátku zameškaného výživného vo výške 10 €, ktorú uhradil poslednú v mesiaci marec za apríl 2018. Zvyšnú sumu poukazuje priateľke na náklady na bývanie ako aj stravu. Alkohol nepožíva, na tabak dá cca 11,40 € do mesiaca. Kupuje si tabak, cigarety si balí. Používa mobilný telefón, dobíja si kredit podľa potreby, nepresahuje to sumu 10 €. Titulom vyrovnania v dedičskom konaní mal dostať sumu 800 € od brata, tento mu však požičal v čase núdze, tak od neho vyrovnanie nechcel.
(10) Zo správy o šetrení pomerov v rodine vyplýva, že matka ani otec osobne informácie pracovníčkam SPODaSK neposkytli.
(11) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(12) Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
(13) Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(14) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(15) Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(16) Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(17) Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(18) Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
(19) Základným pravidlom, ktorým sa súd riadi pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti je to, že životná úroveň rodičov a dieťaťa by sa mala rovnať čo vyplýva z § 62 Zákona o rodine. Životná úroveň dieťaťa sleduje životnú úroveň rodičov v obidvoch smeroch, t.j. ak u rodičov poklesne z dôvodov nezavinených, je dôvodné premietnutie tejto skutočnosti aj do výživného. Súd tiež nie je oprávnený revidovať pôvodné rozhodnutie o výživnom a opätovne prehodnocovať tie isté skutočnosti, s ktorými sa už súd skôr vyporiadal (schopnosť sa zamestnať, neprispievanie nad rámec výživného, náklady na okuliare a pod.).
(20) Na základe vykonaného dokazovania má súd preukázané, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov dieťaťa, ktorá by odôvodňovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Súd upravoval výživné naposledy, keď dieťa navštevovalo základnú školu, nastúpilo do prvého ročníka, už v tom čase matka vynakladala náklady na okuliare dieťaťu. V súčasnosti dieťa navštevuje druhý stupeň základnej školy. Možno konštatovať, že náklady na dieťa najmä z dôvodu jeho vyššieho veku sa mierne zvýšili. Matka bola pri poslednom rozhodnutí poberateľkou len dávky v hmotnej núdzi, bývala však s rodičmi. V súčasnosti je ale zamestnaná s príjmom cca 400-500,-€ mesačne, avšak sa osamostatnila. Otec býval sám, bol rovnako ako teraz poberateľ čiastočného invalidného dôchodku, ktorý sa zvýšil len o cca 20,-€ za mesiac. Ako uvádza, využíva možnosť bývania u priateľky. Majetkové pomery otca sa významne nezlepšili, jeho príjem je na úrovni 300,-€ a hoci nemusí sám znášať náklady na domácnosť nebolo preukázané, že tento stav je trvalý a náklady na bývanie ( bez stravy ošatenia a pod.) nemožno považovať v súčasnosti a skôr za významne odlišné, pri podiele zo sumy 220,- € ( dôchodok - výživné). Majetkové pomery matky sa rovnako významne nezlepšili, je síce zamestnaná avšak svojim rozhodnutím sa osamostatniť znížila svoju životnú úroveň, pretože náklady na prenájom bytu musí hradiť v plnej výške, čo je iste vyššia suma ako uhrádzala ( len za energie a pod. ) skôr rodičom. Súčasná životná úroveň matky je tak výsledkom jej nie práve ekonomického správania, preto by zvýšenie výživného nemalo zaťažovať otca dieťaťa. Súd konštatuje že výsledná životná úroveň rodičov sa nijako významne nezmenila, preto nie je ani dôvod na zmenu výšky výživného otca k dieťaťu. Je potrebné uviesť, že suma doposiaľ určeného výživného 80,-€ predstavuje cca 26,6% príjmu otca, čo nemožno považovať za neprimerane nízky pomer výživného na čistom príjme. Hoci otec dieťaťa má nárok na vyplatenie dedičského podielu, nejde o významne vysokú sumu, nadobudnutím podielu na nehnuteľnostiach mu vzniká aj daňová povinnosť, vyrovnanie v tomto prípade je jednorazový príjem významne a dlhodobo neovplyvňujúci životnú úroveň otca .
(21) Možno záverom konštatovať, že príjmy rodičov vyžadujú racionalizovať výdavky na zabezpečenie životných potrieb svojich ako aj dieťaťa, a najmä zvažovať ekonomické dôsledky svojich rozhodnutí ešte pred ich uskutočnením.
(22) Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP") o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože návrh na priznanie trov konania nebol podaný.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.