Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/108/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Žilina, so sídlom Moyzesova 20, Žilina, proti žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, Žilina, v konaní o nesúlade článku 9 ods. 2 písm. c) Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 4/2017 so zákonom, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 16.11.2017 domáhal sa žalobca, aby súd vyslovil nesúlad článku 9 ods. 2 písm. c) Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 4/2017 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve Mesta Žilina s ustanovením § 4 ods. 3 písm. j), § 6 ods. 1 Zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a § 12 ods. 1, 2 Zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami. Žalobu odôvodnil tým, že Okresná prokuratúra Žilina na základe podnetu preskúmala predmetné Všeobecné záväzné nariadenie (ďalej VZN), pričom konštatovala, že napadnutý článok je v rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu proti VZN č. 4/2017 podala 04.08.2017 protest prokurátora č. Pd 138/17/5511. Mesto Žilina na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 18.09.2017 uznesením č. 171/2017 protestu prokuratúra nevyhovelo, o čom upovedomilo Okresnú prokuratúru Žilina listom zo dňa 28.09.2017. Čo sa týka samotného rozporu napadnutého článku VZN so zákonom konštatoval, že tento článok je v rozpore s § 4 ods. 3 písm. j) § 6 ods. 1 Zákona č. 369/1990 Zb. a § 12 ods. 1, 2 zákona č. 189/1992 Zb. z týchto dôvodov: Mesto Žilina upravilo danú problematiku VZN v zmysle článku 68 Ústavy SR v nadväznosti na § 6 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení, teda v rámci svojej pôsobnosti pri výkone samosprávy. Obsahovým zameraním VZN je úprava podrobností pri prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve Mesta Žilina v nadväznosti na Zákon č. 150/2013 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania a Zákon č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní. V namietanom článku 9 ods. 2 písm. c) VZN mesto stanovilo povinnosť nájomcovi doložiť notársku zápisnicu v zmysle Exekučného poriadku. Pri prijímaní nariadenia v zmysle článku 68 Ústavy SR v rámci samosprávnych kompetencií mesta je však potrebné rešpektovať § 6 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého prijaté nariadenie nesmie byť v rozpore s inými článkami Ústavy SR resp. zákonom. V tomto smere je podstatným článok 13 ods. 1 Ústavy SR, v zmysle ktorého je možné povinnosť ukladať len zákonom alebo na základe zákona. Z tohto dôvodu pokiaľ zákon nestanovuje možnosť mestu upraviť nariadením povinnosť vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám, uloženie povinnosti v nariadení bez zákonného splnomocnenia je v rozpore s § 6 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení v nadväznosti na článok 13 a článok 2 ods. 3 Ústavy. V prípade, že predmetom nájomnej zmluvy je byt, ktorý spadá pod režim sociálneho bývania pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, je potrebné v rámci obsahu nájomnej zmluvy rešpektovať zákon č. 443/2010 Z. z.. Mesto Žilina nemôže požadovať od nájomcu splnenie povinnosti v rozpore, resp. nad rámec zákona. Toto právo pritom nemožno odvodiť

ani od § 12 Zákona č. 189/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, či od § 4 ods. 3 písm. j) Zákona o obecnom zriadení.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.01.2018. Poukázal na § 12 ods. 1 písm. d) Zákona č. 443/2010 Z. z. (zákon o dotáciách na rozvoj bývania), podľa ktorého nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä podmienky opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy. V rámci zmluvnej voľnosti potom môže byť súčasťou takejto zmluvy aj požadovanie notárskej zápisnice, ako legálneho právneho prostriedku na zabezpečenie práv oprávneného účastníka. Určenie osobitných podmienok na opakované uzatvorenie zmluvy o nájme má oporu v zákonnej úprave § 12 citovaného zákona. K tomuto kroku mesto pristúpilo z dôvodu, že nájomcovia bytov si nie vždy plnia svoje povinnosti týkajúce sa platenia nájomného a ďalších úhrad spojených s užívaním bytu a mesto chce využiť pri uplatnení svojich práv všetky zákonné prostriedky. Zvoleným postupom žalovaný jednak umožňuje aj nájomcom, ktorí sa omeškali s platením nájomného a ďalších úhrad spojených s užívaním bytu opätovne uzatvoriť zmluvu o nájme bytu a tým im vychádza v ústrety. Na druhej strane mesto musí zabezpečiť ochranu svojho majetku tak, ako mu to ukladá platná právna úprava. Uvedený postup sa týka len tých nájomcov, ktorí si neplnia riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce z nájomných zmlúv. Poukázal na § 8 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení, ktorý obci prikazuje zveľaďovať a zhodnocovať majetok obce a vo svojej celkovej hodnote ho zásadne nezmenšene zachovať, a tiež na § 7 ods. 1 a 2 Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý prikazuje orgánom obce hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany tvorby životného prostredia. Pritom zákon o dotáciách na rozvoj bývania priamo v § 12 ods. 1 písm. d) stanovuje, že nájomná zmluva musí obsahovať podmienky opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy, a teda predmetné VZN nie je v rozpore a neboli ním porušené platné právne predpisy. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou zo dňa 29.01.2018. V celom rozsahu zotrval na argumentácii žaloby. Dôvody stanovenia povinnosti v článku 9 ods. 2 písm. c) VZN sú vo všeobecnosti pochopiteľné, avšak k stanoveniu namietanej povinnosti došlo v rozpore resp. nad rámec zákona.

4. Krajský súd v Žiline, ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Žalobca nepožiadal o nariadenie pojednávania a rovnako na výzvu súdu podľa § 105 ods. 2 písm. a) SSP ani žalovaný.

5. Krajský súd v Žiline, ako správny súd preskúmal napadnutú časť Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Žilina č. 4/2017, konkrétne článok 9 ods. 2 písm. c) v zmysle § 357 a nasledujúcich Zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP). Zistil pritom, že napadnutá časť VZN nie je v nesúlade so zákonnými ustanoveniami, ktoré boli ako dotknuté uvedené v správnej žalobe a to s § 4 ods. 3 písm. j), § 6 ods. 1 Zákona č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ani s § 12 ods. 1, 2 Zákona č. 189/1992 Zb. v znení neskorších predpisov z nasledovných dôvodov:

6. Podľa § 357 ods. 1 písm. a) SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom.

Podľa § 361 ods. 1 písm. d) SSP, v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť uvedenie ustanovenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, s ktorým by malo byť všeobecne záväzné nariadenie alebo jeho ustanovenie v nesúlade.

Podľa § 366 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

Podľa § 4 ods. 3 písm. j) Zákona č. 369/1990 Zb. v znení účinnom ku dňu nadobudnutia účinnosti napadnutého VZN, t. j. 19.05.2017, obec pri výkone samosprávy najmä obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a

medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu 19.05.2017, obec, ktorá má viac ako 5 000 obyvateľov alebo je sídlom obvodného úradu, môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že zmluvu o nájme bytu vo vlastníctve obce alebo vo vlastníctve inej právnickej osoby s prevažnou majetkovou účasťou obce možno uzavrieť predovšetkým s uchádzačom o byt podľa poradia určeného obcou.

Podľa § 12 ods. 2 citovaného zákona, obec podľa odseku 1 ustanoví najmä pravidlá, podľa ktorých sa zostaví poradie uchádzačov o byt. Pritom zohľadní naliehavosť bytovej potreby uchádzača o byt, jeho sociálne pomery, potrebu uspokojenia bytových potrieb tých, ktorí vykonávajú práce alebo služby nevyhnutné pre obec alebo ktorí sa zaviazali na svoje náklady vykonať v byte alebo v inom priestore také zmeny, ktorými sa byt alebo iný priestor stane spôsobilým na bývanie.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu 19.05.2017, Na práva a povinnosti, ktoré vzniknú na základe nájomnej zmluvy a nie sú upravené týmto zákonom, sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nájomná zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať najmä a) začiatok nájmu, b) dobu nájmu, c) výšku mesačného nájomného, d) podmienky opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy, e) výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním nájomného bytu alebo spôsob ich výpočtu, f) opis stavu nájomného bytu a opis príslušenstva nájomného bytu, g) podmienky na zachovanie pôvodného stavu a vybavenia nájomného bytu, h) skončenie nájmu, i) spôsob a lehotu vysporiadania finančnej zábezpeky, ak je súčasťou nájomnej zmluvy dohoda o finančnej zábezpeke podľa odseku 7, j) zoznam osôb tvoriacich domácnosť nájomcu.

7. Podľa článku 9 ods. 2 písm. c) VZN č. 4/2017 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve Mesta Žilina vydaného Mestom Žilina, podmienkou na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktoré musí žiadateľ a všetky osoby, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti spĺňať, je, že uhrádza nájomné a preddavky na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. V prípade, že nájomca neuhrádza pravidelne v stanovenom termíne nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu, ale ku dňu ukončenia predchádzajúceho nájomného vzťahu má všetky záväzky voči Mestu Žilina uhradené, môže mesto pristúpiť k skráteniu doby nájmu na šesť mesiacov. V prípade vzniknutého dlhu z predchádzajúceho nájomného vzťahu do sumy 1.000,00 Eur môže Mesto Žilina pristúpiť k opätovnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy len pri uzatvorení dohody o uznaní dlhu a uzavretom splátkovom kalendári so správcovskou spoločnosťou ŽILBYT s.r.o., pričom sa doba nájmu skráti na dobu troch mesiacov. V prípade vzniknutého dlhu z predchádzajúceho nájomného vzťahu prevyšujúceho sumu 1.000,00 Eur môže Mesto Žilina pristúpiť k opätovnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy až po doložení notárskej zápisnice spísanej v zmysle ust. § 41 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, pričom sa doba nájmu skráti na dobu troch mesiacov. Notársku zápisnicu spísanú na vlastné náklady žiadateľa je žiadateľ povinný predložiť v procese posudzovania žiadosti žiadateľa o opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy. V prípade, že žiadateľ nedoloží vyššie uvedenú verejnú listinu (notárska zápisnica) alebo dohodu o uznaní dlhu a splátkach, žiadateľovi o opakované uzavretie nájomnej zmluvy nebude vydané rozhodnutie o predĺžení doby nájmu.

8. Podľa názoru správneho súdu napadnutým ustanovením VZN č. 4/2017 nedošlo k porušeniu § 6 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu účinnosti napadnutého článku VZN. Je potrebné konštatovať, že samotné ustanovenie § 6 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení je ustanovením, ktoré zakotvuje inštitút všeobecne záväzných nariadení mesta resp. obce vo veciach územnej samosprávy, vychádzajúc z článku 68 a článku 71 Ústavy Slovenskej republiky. Mantinelom samosprávnej normotvornej činnosti obce je ústavnosť a zákonnosť. V tomto konaní správny súd preskúmava zákonnosť napadnutého článku VZN, ktorý podľa žalobcu má byť v rozpore práve s § 6 ods. 1 citovaného zákona. Pritom žalobca nevidel nezákonnosť napadnutého článku tým, že by rozporoval

samotnú kompetenciu mesta vydať VZN, t.j. upraviť túto konkrétnu otázku vo VZN územnej samosprávy. Potom však, ak žalobca mal za to, že napadnuté VZN je v rozpore so zákonom, nepostačuje, ak uvedie, že je v rozpore s § 6 ods. 1, pretože toto ustanovenie je len všeobecným ustanovením o povinnosti prijať také VZN, ktoré nie je v rozpore so zákonmi. Toto ustanovenie len odkazuje na to, že VZN, prijaté v rámci kompetencie obce prijímať všeobecne záväzné nariadenia vo veciach územnej samosprávy, nemôže byť v rozpore so zákonmi vo všeobecnosti. Bolo potrebné konkretizovať ustanovenie zákona, s ktorým mal byť napadnutý článok v rozpore, pretože samotný poukaz na § 6 ods. 1 ako na odkazovú právnu normu bez ďalšieho nepostačuje.

9. Pokiaľ žalobca konštatoval, že napadnutý článok VZN bol v rozpore aj s § 4 ods. 3 písm. j) Zákona o obecnom zriadení, čo odôvodnil jedine tým, že právo mesta požadovať od nájomcu predloženie notárskej zápisnice nemožno odvodiť od § 4 ods. 3 písm. j) tohto zákona, takýto dôvod nie je dôvodom pre vyslovenie rozporu tohto článku s týmto ustanovením. Ustanovenie § 4 ods. 3 cit. zákona má totiž abstraktný charakter a vypočítava základné úlohy obce pri výkone samosprávy. Pritom nie je možné konštatovať, že pokiaľ mesto príjme VZN o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve Mesta Žilina a v tomto VZN určí konkrétne podmienky pre opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, koná mimo rámca svojej samosprávnej pôsobnosti stanovenej v § 4 ods. 3 písm. j) citovaného zákona.

10. Poslednými ustanoveniami, ktoré podľa žalobcu majú byť v rozpore s napadnutým článkom VZN, sú ustanovenia § 12 ods. 1 a 2 zákona č. 189/1992 Zb. v znení účinnom ku dňu účinnosti VZN. Správny súd však konštatuje, že uvedené ustanovenia s danou vecou skutkovo nesúvisia. Týkajú sa totiž stanovenia pravidiel formou VZN pri uzatváraní nájomných zmlúv s uchádzačmi o byt a pri zostavovaní poradia uchádzačov o uzavretie nájomnej zmluvy na byt vo vlastníctve obce, konkrétne zakotvujú právo uzavrieť zmluvu o nájme s uchádzačom o byt podľa poradia určeného obcou a stanovenie pravidiel, podľa ktorých sa zostaví poradie uchádzačov o byt. V danom prípade však napadnutým článkom VZN nebolo zasiahnuté žiadnym spôsobom do tejto možnosti výberu uchádzačov o uzavretie nájomnej zmluvy, teda podľa poradia, keďže napadnutý článok VZN stanovoval podmienky pre opakované uzavretie nájomnej zmluvy s nájomníkom, a nie s uchádzačom o byt. Ide o odlišnú skutkovú situáciu, keď nedochádza k uzavretiu novej nájomnej zmluvy s osobou, ktorá je zaradená do tzv. poradovníka, teda s uchádzačom o byt, ale s nájomcom, ktorý už tento postup (jeho vybratie ako osoby žiadajúcej o mestský byt z poradovníka) absolvoval a žiada o uzavretie opätovnej nájomnej zmluvy. Pri uzatváraní opätovnej nájomnej zmluvy sa totiž jej uzavretie už nemôže riadiť všeobecne záväzným nariadením vydaným v zmysle § 12 ods. 1, 2 zákona č. 189/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, keďže logicky na uzavretie opätovnej nájomnej zmluvy sú stanovené iné pravidlá (ich rámec je uvedený v § 12 ods. 1 písm. d) z.č. 443/2010 Z.z).

11. Čo sa týka samotnej úpravy v napadnutom článku 9 ods. 2 písm. c) VZN, správny súd konštatuje nasledovné. § 12 ods. 1 Zákona č. 443/2010 v znení neskorších predpisov v písm. d) umožňuje obci v nájomnej zmluve stanoviť podmienky opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy. Konkrétne podmienky, ktoré treba splniť, aby obec či mesto opakovane uzavrelo nájomnú zmluvu s nájomníkom už zákon nestanovuje a ponecháva ich stanovenie v dispozícií mesta či obce, ako žiadateľa o dotáciu. Tieto podmienky môžu byť aj reštriktívne, najmä ak ide o opätovné uzavretie nájomnej zmluvy s osobou, ktorá už v predchádzajúcom nájomnom vzťahu porušovala zákon neplatením nájomného a služieb spojených s užívaním bytu riadne a včas. Podľa názoru správneho súdu preto nič nebráni obci, aby v nájomnej zmluve boli dohodnuté podmienky opakovaného uzavretia nájmu tak, že k opakovanému nájmu dôjde v prípade dlhu na nájomnom viac ako 1.000,00 Eur, len keď nájomca predloží exekučný titul na jeho vymáhanie (notársku zápisnicu) a v prípade, ak suma dlhu je nižšia ako 1.000,00 Eur, dohodu o uznaní dlhu a splátkový kalendár. Ak zmluvné dojednanie podmienok opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy umožňuje Zákon č. 443/2010 Z. z., potom obec v zmysle § 6 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení môže vydať také VZN, ktorým určí konkrétne podmienky opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy práve v zmysle § 12 ods. 1 písm. d) Zákona č. 443/2010 Z. z., aby boli známe každému žiadateľovi o opakované uzavretie nájomnej zmluvy, a aby tým bol transparentnejší samotný proces opakovaného uzatvárania nájomných zmlúv.

12. Zákon č. 443/2010 Z. z. obci dovoľuje stanoviť podmienky pri opakovanom uzavretí nájomnej zmluvy, pričom neuvádza, ktoré konkrétne podmienky to sú, preto autonómiu pri ich určení má obec. Keďže sa jedná nepochybne o právomoc v zmysle územnej samosprávy, nič jej nebráni vzhľadom na všeobecnú kompetenciu vydávať všeobecne záväzné nariadenia vo veciach územnej samosprávy a to

bez výslovného zákonného zmocnenia, vydať aj o tejto otázke všeobecne záväzné nariadenie v zmysle § 6 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení. Ako bolo uvedené vyššie, napadnutý článok VZN nie je možné posúdiť ako rozporný s § 6 ods. 1 Zákona o obecnom zriadení a ani s § 4 ods. 3 písm. j) citovaného zákona z dôvodov vyššie uvedených. Zároveň ho nie je možné posúdiť ani ako rozporný s § 12 ods. 2 a § 12 ods. 1 Zákona č. 189/1992 Zb. taktiež z dôvodov uvedených v odôvodnení vyššie.

13. Okrem toho správny súd poukazuje na to, že v napadnutom článku VZN je stanovená povinnosť nájomcu, ktorého dlh je menší je ako 1.000,00 Eur, predložiť ako podmienku opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy dohodu o uznaní dlhu a o uzavretom splátkovom kalendári. Hoci touto úpravou taktiež dochádza k stanoveniu určitých povinností pre žiadateľov o uzavretie opakovanej nájomnej zmluvy, túto podmienku uzavretia opakovanej nájomnej zmluvy už žalobca v žalobe nenamietal.

14. Napokon treba uviesť, že v zmysle § 12 ods. 1 písm. d) Zákona č. 443/2010 Z. z. obec má právo stanoviť konkrétne podmienky opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy ako jedna zo zmluvných strán pri uzatváraní samotnej zmluvy o nájme. Nič jej teda nebránilo, aby ako jednu z podmienok stanovila aj podmienku bezvýhradného uhrádzania nájomného a preddavkov spojených s užívaním bytu vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca bez ďalšieho (prvá veta článku 9 ods. 2 písm. c) VZN č. 4/2017). Potom by všetci nájomcovia, ktorí majú aj minimálne dlhy, boli z opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy vylúčení. Pritom, ak by bola podmienka opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy formulovaná takto, podľa právneho názoru žalobcu, ktorý uviedol v žalobe (keďže žiadna ďalšia povinnosť by nájomcovi stanovená nebola), uvedené by bolo v súlade so zákonmi. Treba však poukázať na to, že ak obec umožnila aj dlžníkom uzavrieť zmluvy opakovane, pričom stanovila konkrétne pravidlá, ktoré musia, ak prejavia skutočný záujem o opakované uzavretie nájomnej zmluvy splniť, tento postoj žalovaného je sociálnejší a viac dbá na utváranie vhodných podmienok na bývanie v obci, tak ako to má na mysli práve § 4 ods. 3 písm. j) Zákona o obecnom zriadení. Takto stanovené pravidlá je teda potrebné chápať v tomto kontexte ako pravidlá, ktoré sú ústretovejšie k rozličným skupinám nájomcov bytov na území obce alebo mesta, ako by to bolo v prípade stanovenia podmienky bezpodmienečného riadneho platenia nájomného, ktorá by síce notársku zápisnicu či dohodu o uznaní dlhu a splátkovom kalendári nevyžadovala, ale zároveň by tieto skupiny nájomcov úplne vylúčila z možnosti opätovného nájmu bytu.

15. Správny súd dodáva, že v danom prípade nie je možné ani súhlasiť s argumentom žalobcu, že žalovaný uložil tretím osobám povinnosti. To by totiž znamenalo, že tretie osoby musia vykonať určitú povinnosť. Tu však túto povinnosť nemajú, pretože obec nenúti žiadneho nájomcu, aby opakovane uzavrel nájomnú zmluvu. Ak bude chcieť v rámci zmluvnej voľnosti zmluvu uzavrieť (čo je jeho právo, ale nie povinnosť), potom je jeho vôľou pristúpiť na zmluvné podmienky opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy, ktoré stanovil prenajímateľ. Ak na tieto podmienky nebude chcieť pristúpiť, zmluvu neuzavrie a žiadna ďalšia povinnosť ho nezaťažuje, teda ani povinnosť predložiť notársku zápisnicu. Nie je možné na jednej strane chcieť uzavrieť zmluvu a na druhej strane neakceptovať zmluvné podmienky stanovené druhou zmluvnou stranou. Ak by súd odobril takéto právny názor, išlo by o zásah do zásady zmluvnej voľnosti a zvýhodňovanie zmluvnej strany nájomcov.

16. Len na okraj správny súd konštatuje, že hoci žalobca namietal rozpor so zákonom len tej časti článku 9 ods. 2 písm. c) VZN č. 4/2017, kde sa stanovila povinnosť nájomcovi doložiť notársku zápisnicu, žiadal zrušiť celé písm. c) článku 9 ods. 2, teda aj tie podmienky opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy, voči ktorým nemal žiadne výhrady. Ak by došlo k zrušeniu celého písm. c) článku 9 ods. 2, potom by pre opakované uzavretie nájomnej zmluvy nebolo vôbec relevantné, či pôvodní nájomcovia majú platobnú disciplínu pri uhrádzaní nájomného a služieb spojených s užívaním bytu. Nemohli by byť tak brané na zreteľ kritériá preferujúce tých nájomcov, ktorí si svoje povinnosti plnia riadne a včas pred tými, ktorí postupujú v tomto ohľadne v rozpore so zákonom. Pritom posudzovanie konkrétneho žiadateľa o opakované uzavretie nájomnej zmluvy aj z hľadiska jeho platobnej disciplíny zrejme je relevantným kritériom v procese opakovaného uzatvárania nájomných zmlúv.

17. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 366 SSP zamietol.

18. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokuratúra.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.