Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-25-2017.pdf
PDF · 93 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/25/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Mesto Liptovský Mikuláš, Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, zastúpeného FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, ICO: 36 861 251, proti žalovaným v 1. rade S. F., nar. XX. XX. XXXX, v 2. rade A. F.I., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja bytom N. Y., Q. XXXX/XX, o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í vypratať byt číslo XXX-K., nachádzajúci sa na X. podlaží, vo vchode č. XX bytového domu súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemku parcela reg. C-KN č. 3334/31, na ulici Q. U. N. Y., pozostávajúci z troch obytných miestností, kuchyne a kúpeľne s WC, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre Mesto Liptovský Mikuláš, katastrálne územie N. Y., na žalobcu v časti „B - vlastníci a iné oprávneného osoby“, pod poradovým číslom 1, v celosti, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade n e m a j ú právo na bytovú náhradu.
III. Žalobcovi sa voči žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Písomnou žalobou zo dňa 14. 09. 2017, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej „súd“) dňa 14. 09. 2017, žalobca žiadal uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť vypratať byt č. XXX-K., nachádzajúci sa na X. podlaží, vo vchodovom dome č. XX bytového domu č. XXXX, postaveného na pozemku parcela registra C-KN č. 3334/31 na ulici Q. v N. Y., pozostávajúceho z 3 obytných miestností, kuchyne a kúpeľne s WC, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, pre Mesto Liptovský Mikuláš, katastrálne územie N. Y.Á., na žalobcu v časti „B - vlastníci a iné oprávnené osoby“, pod poradným číslom 1, v celosti (ďalej len „byt č. XXX-K.“), a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žiadal určiť, že žalovaní v 1. a 2. rade nemajú právo na bytovú náhradu a uplatnil si voči žalovaným nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom bytu č. XXX-K., pričom na základe Zmluvy o nájme bytu a uznaní dlhu, uzavretej dňa 04. 06. 2007 medzi žalobcom, zastúpeným obchodnou spoločnosťou Bytový podnik Liptovský Mikuláš, a.s., Liptovský Mikuláš, oprávnenou spravovať majetok žalobcu na základe mandátnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2006, ako prenajímateľom a žalovanými v 1. a 2. rade, ako nájomcami, vznikol žalovaným v 1. a 2. rade, ako manželom, spoločný nájom uvedeného bytu. Nájom, podľa nájomnej zmluvy, bol dohodnutý na dobu určitú, do 31. 07. 2017. Žalovaní však ani po uplynutí času, na ktorý bol nájom predmetného bytu dohodnutý, tento nevypratali a neodovzdali žalobcovi. Predmetný byt užívajú bez platnej nájomnej zmluvy napriek tomu, že žalobca ich na vypratanie bytu opakovane vyzýval, naposledy výzvou zo dňa 07. 09. 2016.
2. K žalobe sa vyjadrila žalovaná v 2. rade podaním zo dňa 23. 10. 2017, doručeným súdu dňa 24. 10. 2017, v ktorom uviedla, že v byte žije s bývalým manželom - žalovaným v 1. rade, ktorý je momentálne po mozgovej príhode, s dcérou A. F., spolu s jej dvomi deťmi U. a N., dcérou S. F., ktorá trpí schizofréniou a je zverená do starostlivosti sestre A. a synom Y. F.Ž., ktorý má 17 rokov a je nezamestnaný. Žalovaná v 2. rade sa vyjadrila k skutočnosti, ktorá nebola predmetom súdneho sporu, t. j. dlhu, ktorý majú voči žalobcovi za neplatenie nájmu za byt a neplatenie nájomného odôvodnila zložitou sociálnou situáciou. Navrhla, že do konca roka 2017 splatia z dlhu čiastku 3 000,- eur a to po 1 000,- eur v mesiacoch október, november a december 2017.
3. Žalobca v replike zo dňa 11. 12. 2017 zotrval na podanej žalobe. Poukázal na to, že žalovaní v byte bývajú viac, ako 10 rokov bez právneho dôvodu. Poukázal aj na stav konta, podľa ktorého žalovaní dlhujú za užívanie bytu a za služby, spojené s užívaním bytu, k 31. 10. 2017 sumu 7 353,40 eura. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia žalobca vychádzal z výšky nájomného, na úhradu ktorého boli žalovaní v 1. a 2. rade povinní počas plynutia dohodnutej doby prispievať sumou 49,42 eur mesačne. Vyslovil názor, že v rodine žalovaných bol dostatok finančných prostriedkov na to, aby uhrádzali mesačne uvedenú sumu a tým predišli vyprataniu bytu. Pokiaľ žalovaná v 2. rade navrhla 1 000,- eurové mesačné splátky, v skutočnosti nič nezaplatila, a preto jej vyjadrenie k žalobe hodnotil ako zavádzajúce a klamlivé. Poukázal aj na to, že u dcéry žalovaných v 1. a 2. rade, S. F.I., bola nariadená ústavná starostlivosť, pričom v zmysle § 65 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalobcovi vznikla povinnosť vyčleniť finančné prostriedky zo svojho rozpočtu na úpravu a obnovu rodinných pomerov, vrátane bytových pomerov a sociálnych pomerov dieťaťa. Žalobca poukazoval príspevok na tvorbu úspor počas nariadenej ústavnej starostlivosti pre S. F. na vkladnú knižku. V zmysle rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 5P/35/2014-29 zo dňa 07. 10. 2014, bola S. F. ukončená ústavná starostlivosť a po nadobudnutí plnoletosti jej bola dňa 05. 09. 2016 odovzdaná vkladná knižka so sumou vo výške 3 493,67 eura. Uvedené finančné prostriedky mali byť použité na úpravu a obnovu bytových a sociálnych pomerov, avšak rodinní príslušníci žalovaných použili poskytnuté peňažné prostriedky na úplne iný účel. Odôvodňovať tak nemožnosť platenia úhrad za užívanie bytu a služby s tým spojené nepriaznivým zdravotným stavom dcéry žalovaných, S.V. F., preto žalobca považoval za absurdné, nakoľko sám žalobca poskytol rodine žalovaných dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie úhrad za užívanie bytu.
4. K skutočnostiam, uvádzaným v replike, sa žalovaní v 1. a 2. rade nevyjadrili a súd vo veci nariadil pojednávanie.
5. Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu. Aj keď predmetom sporu nebol nedoplatok na úhradách za služby spojené s užívaním bytu, poukázal na to, že žalovaní dlhujú žalobcovi aktuálne sumu 7 451,08 eura. Žalovaní naposledy uhradili mesačný predpis dňa 23. 07. 2013, následne neplatili vôbec nič a jedenkrát poukázali mesačný predpis 49,42 eur a čiastku 100,- eur až v priebehu tohto súdneho sporu. Pokiaľ ide o označenie bytu, žalobca predložil stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie a pôdorys bytu z ktorých vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade užívajú obytné miestnosti označené číslom XXX, XXX, XXX, XXX E. XXX na X. nadzemnom podlaží malometrážneho bytu v Q., ktorý je označený číslom XXX-K.. Predmetná bytovka nie je právne rozdelená na jednotlivé byte, zapísaná na liste vlastníctva je len ako celá stavba. Naliehavý právny záujem na určení, že žalovaní v 1. a 2. rade nemajú právo na bytovú náhradu, žalobca odôvodnil prípadným exekučným konaním, pretože exekútorovi nie vždy je zrejmé, či pri vypratávaní bytu je potrebné zabezpečiť bytovú náhradu alebo nie.
6. Žalovaný v 1. rade sa na pojednávanie neustanovil, aj keď termín pojednávania zobral na vedomie. Súd zistil, že žalovaný v 1. rade je síce po mozgovej príhode a má nižší inteligenčný kvocient, ale podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky je schopný chápať zmysel súdneho konania a jeho zdravotný stav je aktuálne stabilizovaný.
7. Žalovaná v 2. rade nesúhlasila s vyprataním bytu, nakoľko nemajú kde ísť. Spolu s ňou, a žalovaným v 1. rade, v byte bývajú ešte dcéra A. F., ktorá má dve deti a teraz čaká tretie, syn Y. F. a pred 7 alebo 8 mesiacmi sa vrátila aj dcéra S. F.. Žalovaná v 2. rade nespochybnila tvrdenie žalobcu, že tento odovzdal S. F. vkladnú knižku so sumou 3 493,67 eura, keď táto nadobudla plnoletosť. Tvrdila však, že z týchto peňazí dcéra S. dala žalovanej v 2. rade iba 100,- eur a zvyšné peniaze zobrala a aj so svojim milencom
odišla na Spiš. Zopakovala svoje tvrdenie, že do budúcna budú platiť riadne poplatky a splácať aj dlh, keď poukázala, že aktuálne by v rodine mali dostatok finančných prostriedkov, aby to finančne zvládli. Žiadala, aby im bola daná ešte šanca, najmä dcére, ktorá má tri deti, nakoľko nemajú kde odísť, manžel je chorý a aj ona sama má vážne zdravotné problémy.
8. Súd vykonal všetky dôkazy, označené stranami sporu (okrem výsluchu žalobcu, nakoľko na pojednávanie sa neustanovil jeho štatutárny zástupca a výsluchu žalovaného v 2. rade, ktorý, vzhľadom na svoj zdravotný stav, nie je schopný vypovedať). Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom bytového domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt č. XXX-K.. Byt bol odovzdaný žalovaným v 1. a 2. rade dňa 20. 12. (rok, kedy došlo k odovzdaniu a prevzatiu bytu je nečitateľný). Žalobca, v tom čase zastúpený Bytovým podnikom Liptovský Mikuláš, uzatvoril dňa 04. 06. 2007 so žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu o nájme bytu a uznaní dlhu. Predmetom nájmu bol byt XXX-K. na X. podlaží, číslo popisné XXXX/XX, ulica Q., zaradený do 2. kategórie. Prenajímateľ prenechal nájomcovi byt do užívania na čas určitý, od 01. 06. 2007 do 31. 07. 2007. Článok V. zmluvy obsahuje uznanie dlhu nájomcov voči prenajímateľovi, ktorý vznikol v čase od 01. 12. 2001 do 31. 03. 2007, ale výška dlhu uvedená v zmluve nie je. Oprávnenosť Bytového podniku Liptovský Mikuláš uzatvárať nájomnú zmluvu žalobca preukázal mandátnou zmluvou zo dňa 02. 01. 2006. Výzvu k odovzdaniu bytu zaslal prvýkrát žalovaným Bytový podnik Liptovský Mikuláš výzvou zo dňa 20. 07. 2010 a žalobca, zastúpený Advokátskou kanceláriou FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., výzvou zo dňa 07. 09. 2016. Skutočnosť, že žalobca odovzdal dcére žalovaných, S. F., vkladnú knižku, na ktorej bola uložená suma 3 493,67 eur, potvrdzuje zápis zo dňa 05. 09. 2016, pričom pri prevzatí bola okrem S. F., ako svedkyňa, prítomná aj žalovaná v 2. rade a dve sociálne pracovníčky. Podľa „Súpisu mesačných predpisov úhrad nákladov a platieb predpisov, vyúčtovanie nákladov na byt“, bol stav konta správy priestorov od 02. 01. 2009 do 28. 02. 2018 mínus 7 551,08 eura. Z tohto súpisu zároveň vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade za obdobie od 01. 12. 2008 do 31. 01. 2018 zaplatili mesačný predpis po 49,42 eura len 3x a to 28. 05. 2013, 28. 06. 2013 a 23. 07. 2013. Z listinných dôkazov, predložených žalovanou v 2. rade vyplýva, že žalovaná v 2. rade listom zo dňa 05. 04. 2016 požiadala o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa prepúšťacej správy, vystavenej Liptovskou nemocnicou s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu, Liptovský Mikuláš dňa 21. 09. 2017, vyplýva nepriaznivý zdravotný stav žalovaného v 1. rade s tým, že 11. 09. 2017 bol prijatý s diagnózou mozgový infarkt, zapríčinený trombózou prívodných mozgových tepien a syndróm strednej mozgovej tepny a prepustený bol dňa 21. 09. 2017.
9. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
10. Podľa § 710 ods. 2 Obč. zák., ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
11. Podľa § 712a ods. 9 Obč. zák., pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.
12. Vzhľadom na zistené skutočnosti a citovanú právnu úpravu súd mal preukázanú dôvodnosť žalobného návrhu. Žalovaní v 1. a 2. rade boli oprávnení užívať byt č. XXX-K. na základe nájomnej zmluvy len od 01. 06. 2007 do 31. 07. 2007. Nakoľko súčasťou nájomnej zmluvy bolo aj uznanie dlhu, už v čase uzatvorenia tejto zmluvy existoval nedoplatok z titulu nájomného a služieb spojených s užívaním tohto bytu. Od 01. 08. 2007 preto žalovaní užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, teda neoprávnene a navyše niekoľko rokov neplatia vôbec žiadne poplatky za užívanie bytu a za služby spojené s jeho užívaním, v dôsledku čoho aktuálny dlh žalovaných predstavuje 7 451,08 eura - žalovaná v 2. rade toto tvrdenie žalobcu nepoprela. Žalobca vyzval žalovaných na vypratanie bytu, pričom žalovaní tieto výzvy ignorovali a z bytu sa doteraz neodsťahovali. Skutočnosť, že nemienia byt opustiť, potvrdila aj žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi a odôvodnila to len tým, že nemajú kde bývať. Žalovaní v 1. a 2. rade teda byt užívajú neoprávnene takmer 11 rokov bez toho, aby sa akoukoľvek čiastkou podieľali na nákladoch spojených s užívaním tohto bytu. Za tejto situácie nie je preto možné spravodlivo požadovať
od žalobcu, aby uvedený stav toleroval aj naďalej, a preto súd vyhovel žalobe a uložil žalovaným povinnosť vypratať byt č. 306-I v lehote do 15 od právoplatnosti rozsudku.
13. Z výpovede žalovanej v 2. rade vyplýva, že táto vôbec neuvažuje o odchode z bytu a domáhala sa vyriešenia bytovej situácie najmä pre svoje deti. Z ustanovenia § 712a ods. 9 Obč. zák. však jednoznačne vyplýva, že pri zániku nájmu, dohodnutého na určitý čas, nájomca nemá právo na bytovú náhradu.
14. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
15. Pretože rozsudkom súdu bola žalovaným uložená povinnosť vypratať byt v ktorom bývali dlhšiu dobu, súd im poskytol, v súlade so žalobou, dlhšiu lehotu na vypratanie, a to 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
16. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto mu v zmysle citovanej právnej úpravy patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.