Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/162/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: FV BREZNO 4 s.r.o., so sídlom Lazovná 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 597 511, právne zastúpeného: TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o určenie, že žalobca má v roku 2015 právo na podporu podľa Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov a toto právo na kalendárny rok 2015 nezaniklo, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou zo dňa 23.3.2015, ktorá bola dňa 23.3.2015 doručená tunajšiemu súdu žalobca navrhol, aby súd určil, že má v roku 2015 právo na poskytnutie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a c/ a § 4 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej už len Zákon o podpore/, na elektrinu vyrobenú v zariadení žalobcu, názov zdroja: P. D. G. X, nachádzajúceho sa v obci G., okres G., k.ú. G. na parc.č. KN-U. XXXX/X a XXXX/XX s celkovým inštalovaným výkonom 0,99 MW a toto právo na kalendárny rok 2015 podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezaniklo. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Na odôvodnenie navrhovaného určenia poukázal na skutočnosť, že je už niekoľko rokov výrobcom elektrickej energie, ktorú získava zo slnečnej energie prostredníctvom obnoviteľného zdroja energie. Prevádzkuje zariadenie P. D. G. X s celkovým inštalovaným výkonom 0,99 MW, ktoré zariadenie bolo do prevádzky uvedené v máji 2011 a nachádza sa v obci G., okres G., katastrálne územie G. na parc.č. KN-C XXXX/X a XXXX/XX /ďalej len obnoviteľný zdroj/. Tento obnoviteľný zdroj bol vybudovaný bez investičnej pomoci zo štátneho rozpočtu a predpokladané množstvo vyrobenej elektriny za kalendárny rok predstavuje 1 117 MWh.. V tomto obnoviteľnom zdroji žalobca vyrába elektrickú energiu s právom na podporu podľa Zákona o podpore. Podpora spočíva najmä v práve na odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je obnoviteľný zdroj pripojený, za cenu elektriny na straty a práve na doplatok a prevzatie zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví /ďalej už len ÚRSO/ rozhodnutím č. XXXX/XXXX/E-Q. zo dňa 17.10.2013 podľa § 14 ods. 11 a 14 Zákona č. 250/2012 Z.z. a § 6 ods. 3 Zákona o podpore schválil žalobcovi právo na podporu na roky 2014 až 2026 a určil pevnú výšku ceny elektriny pre stanovenie doplatku v sume 382,61 EUR za 1 MWh.. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva i predpokladané množstvo elektrickej energie, na ktoré sa uplatní doplatok, a to vo výške 1 037 MWh za

rok pri predpokladanej ročnej výrobe 1 045 MWh za rok a technologickej vlastnej spotrebe 8 MWh za rok. Uvedené rozhodnutie ÚRSO bolo vydané na podklade žiadosti žalobcu, čiže vychádzajúc z údajov pre roky 2014 až 2016 predložených žalobcom subjektu ÚRSO, pričom tieto údaje boli súčasťou jeho žiadosti a jej príloh a obsahovali údaje o pláne výroby na roky 2014 až 2026, o predpokladanej ročnej výrobe elektrickej energie, o technologickej spotrebe a o predpokladanom ročnom množstve elektriny, na ktoré sa uplatní doplatok. Žalobca v súvislosti s poskytovaním podpory uzatvára so žalovaným na príslušný kalendárny rok zmluvu o doplatku a o výkupe elektriny na krytie strát, v ktorých zmluvách je riešená otázka poskytnutia podpory podľa Zákona o podpore. K uzatvoreniu takejto zmluvy došlo i v roku 2014 na obdobie roku 2014 a jej prílohou bolo okrem iného aj vyššie označené rozhodnutie ÚRSO, ktorým je stanovená cena elektriny, za ktorú má žalovaný od žalobcu elektrinu vykupovať a z ktorého vyplýva predpokladané množstvo elektriny vyrobené z obnoviteľného zdroja i pre rok 2015, ako i plán výroby tak na príslušný, ako aj na nasledujúci rok, teda rok 2015. Navrhovateľ elektronicky poslal prostredníctvom e-mailovej správy ÚRSO požadovanú a predpísanú tabuľku ORKA, čím si svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore splnil voči ÚRSO. Ďalej žalobca rovnako dňa 27.5.2014 osobne žalovanému doručil oznámenie o uplatnení práva na podporu pre rok 2015, čím si oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore splnil i voči žalovanému. Napriek uvedeným skutočnostiam žalovaný žalobcovi listom zo 17.12.2014 oznámil, že nemá nárok na podporu podľa Zákona o podpore, a to z dôvodu, že porušil zákonom uložené povinnosti, ako aj ostatné povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 2 Zákona o podpore. V tomto oznámení však žalovaný nijako nekonkretizoval, aké povinnosti mali byť žalobcom porušené, kedy sa tak malo stať a ani nepreukázal akýmkoľvek dokladom alebo dôkazom existenciu týchto skutočností. Následne v žalobe poukazuje žalobca na úpravu podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore, § 4 ods. 3 Zákona o podpore v jeho znení platnom a účinnom od 1.1.2014 a do 1.1.2014, § 18e ods. 1 Zákona o podpore a § 80c OSP. Žalobca zdôraznil, že vybudovanie obnoviteľného zdroja na výrobu elektrickej energie je pomerne nákladná investícia. Uvedená náročnosť vybudovania zdroja z dôvodu ekonomickej rentability je zohľadnená buď vo zvýšenej cene elektrickej energie alebo v poskytnutí štátnej podpory tak, aby došlo k negácii negatívneho dopadu na cenu elektriny. Podmienkami podpory výroby elektriny sa rozumie súhrn právnych pravidiel určujúcich vznik, obsah a trvanie nároku na podporu. Podstata žaloby spočíva v ochrane ohrozených práv konaním žalovaného, ktorý bez právneho dôvodu, svojvoľne a bez akéhokoľvek oprávnenia oznámil žalobcovi, že tento nemá nárok na podporu na rok 2015. Zákon o podpore uvádza viaceré povinnosti, ktoré výrobca elektriny z obnoviteľného zdroja je povinný splniť a tieto povinnosti boli zo strany žalobcu splnené riadne a včas, ako to vyplýva z dokladov priložených ku žalobe. Zákon o podpore nešpecifikuje, resp. nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu splnenia oznamovacej povinnosti uloženej žalobcovi. Žalobca teda mohol, a to len vychádzajúc z medializovaných informácií dovodzovať, že žalovaný mal na mysli porušenie povinností žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore. S nesplnením podmienok podpory podľa § 4 ods. 2 písm. c/ až do 1.1.2014 zákon nespája stratu nároku na podporu. Až novelou Zákona o podpore, ktorá nadobudla účinnosť od 1.1.2014, došlo ku zmene § 4 ods. 3 a do tejto úpravy bola doplnená sankcia straty práva na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b/ a c/ Zákona o podpore, a to na obdobie nasledujúceho kalendárneho roka. V tejto súvislosti poukázal žalobca na úpravu podľa § 18e ods. 1 Zákona o podpore a zdôraznil, že predmetné zariadenie - obnoviteľný zdroj bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014 a v tejto súvislosti zdôraznil zákaz spätného pôsobenia právneho predpisu. Uviedol, že akékoľvek podmienky, ktoré sú novými podmienkami a boli do Zákona č. 309/2009 Z.z. doplnené s účinnosťou od 1.1.2014, sa nevzťahujú na zdroje, ktoré boli uvedené do prevádzky pred 1.1.2014, a teda ani na žalobcu. V tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu sp.zn. PL. ÚS 16/2015. Rovnako zdôraznil potrebu zachovávania zásady proporcionality a uviedol, že zákonom upravená sankcia pre prípad nesplnenia oznamovacej povinnosti, ktorej obsah nemá ani záväzný charakter, sa žalobcovi javí ako neprimerane prísna a nad mieru zasahujúca do majetkových práv žalobcu. Táto sankcia nesleduje legitímny cieľ a je v konečnom dôsledku v rozpore s úpravou článku 13 ods. 4 úpravy, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd musí byť dbané na ich podstatu a zmysel. Sankcia v zmysle § 4 ods. 3 Zákona o podpore je pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov likvidačná, pretože títo vzhľadom na finančnú náročnosť takejto výroby elektriny sú závislí práve od poskytovania podpory a bez nej de facto nemôžu fungovať. Uvedený sankčný mechanizmus sa javí ako neprimerane tvrdý a likvidačný. V tejto súvislosti nechal žalobca na zvážení postup podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP, teda prerušenie konania vo veci a predloženie dotknutej veci na posúdenie Ústavnému súdu SR. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu poukázal žalobca na judikatúru, napr. podľa R 17/1972 /zhodne R 53/1973/, podľa ktorého naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavosť právneho záujmu žalobcu je

charakterizovaná určitými aspektami. Primárne je žalovaným popieraná existencia /neexistencia/ práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi je sporný / existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi/; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nie je možné odstrániť inak, než určovacím výrokom a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Je zrejmé, že žalovaný spochybnil oprávnenie žalobcu na podporu podľa Zákona o podpore, pričom podpora má byť žalobcovi poskytovaná práve prostredníctvom žalovaného. Zákon o podpore neurčuje ani orgán, ani osobu, ktorá o existencii práva na podporu môže alebo má rozhodnúť, a preto je touto osobou výhradne súd. Rozhodnutím o existencii práva pritom môže byť do budúcnosti vyriešený právny základ na poskytovanie podpory prostredníctvom žalovaného. Bez navrhovaného určenia je podnikanie žalobcu nemožné a jeho postavenie sa stáva neisté v tom, či nárok na podporu má. Bez rozhodnutia súdu o navrhovanej otázke nie je možné dať spoľahlivú odpoveď na uvedený problém. Keďže má žalobca za to, že nárok na podporu má aj v roku 2015, avšak žalovaný to spochybňuje, je potrebné, aby o tejto otázke rozhodol súd. Žalobca spolu s návrhom vo veci samej podal návrh na predbežné opatrenie, ktorým navrhol, aby bola žalovanému uložená povinnosť až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci, zabezpečiť podporu výroby elektrickej energie z označeného zariadenia žalobcu, a to odberom všetkej elektriny vyrobenej v uvedenom zariadení za cenu na straty uvedenú v rozhodnutí ÚRSO, ktoré v petite návrhu na nariadenie predbežného opatrenia označil a v poskytnutí doplatku podľa § 3 ods. 1 písm. c/ Zákona o podpore na základe účtovného dokladu vystaveného žalobcom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu na výrobu elektriny a povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva žalobcu na podporu znemožniť alebo obmedziť. Podaním zo dňa 7.4.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 8.4.2015, sa žalovaný vyjadril k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a tak isto v článku III. zaujal stanovisko vo veci samej. Vo vzťahu k vyjadreniu vo veci samej poukázal na úpravu § 75 OSP, v zmysle ktorého žalobca musí pri podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia okrem iného preukázať dôvodnosť svojho nároku. Musí teda preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z jeho strany nejde o šikanózne, zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Hlavný rozpor medzi stranami spočíva v nesplnení notifikačnej povinnosti žalobcom podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore, a to vždy k 15. augustu na nasledujúci rok. Lehota stanovená v § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore je lehotou hmotno-právnou, pre zachovanie ktorej je potrebné, aby adresátovi bol právny úkon aj reálne doručený v stanovenej lehote. Nakoľko si žalobca svoju notifikačnú povinnosť nesplnil, nemohol žalovaný postupovať inak ako podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore. V nadväznosti na to je žalovaný oprávnený a dokonca povinný postupovať podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore, podľa ktorého žalobca stratil právo podľa § 4 ods. 1 písm. b/ a c/ na nasledujúci kalendárny rok, teda na rok 2015.

2. Uznesením č.k. 19Cb/162/2015-61 zo dňa 21.4.2015 súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z 23.3.2015 v celom rozsahu zamietol. Toto uznesenie nadobudlo dňa 26.6.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob/203/2015-90 zo dňa 15.6.2015 právoplatnosť.

3. Uznesením č.k. 19Cb/162/2015-108 zo dňa 9.6.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.7.2016, prerušil súd konanie v tejto veci do právoplatného skončenia konania Ústavného súdu SR pod sp.zn. PL. ÚS 50/2015.

4. Nakoľko Ústavný súd SR vo veci sp.zn. PL. ÚS 50/2015 rozhodol Nálezom zo dňa 22.3.2017, pokračoval súd po odpadnutí podmienky prerušenia konania v tomto konaní realizáciou výzvy na žalovaného v zmysle uznesenia č.k. 19Cb/162/2015-117 zo dňa 17.8.2017, na vyjadrenie sa vo veci.

5. Žalovaný sa k veci vyjadril podaním zo dňa 5.9.2017, ktoré bolo súdu doručené dňa 11.9.2017. Uviedol, že žalobcom uvádzané podanie označené ako „Oznámenie o uplatnení práva na podporu pre rok 2015“, ktoré malo byť žalovanému údajne osobne doručené zo strany žalobcu 27.5.2014, žalovanému doručené nebolo. Žiadne takéto, či obdobné podanie z uvedeného dňa zo strany žalobcu žalovaný neeviduje. Notifikačná povinnosť zo strany žalobcu nebola v žiadnom prípade splnená. Tvrdenia žalobcu, že predpokladané množstvo vyrobenej elektriny vyplýva z ním označených písomností, považuje žalovaný za účelové tvrdenie a týmto spôsobom nie je možné obísť zákonnú povinnosť žalobcovi uloženú v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore. Splnenie oznamovacej povinnosti nemôže byť nahradené inou písomnosťou, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že výrobcovia elektriny môžu v priebehu 15-ročného obdobia, na ktoré im bolo vydané cenové rozhodnutie, z rôznych nepredvídateľných dôvodov vyrobiť elektriny viac, ako uviedli vo svojej žiadosti alebo naopak

úplne prestať elektrinu vyrábať a právo na podporu si neuplatnia. Oznamované údaje o uplatnení podpory podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore na nasledujúci kalendárny rok vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny žalovanému slúžia ako podklad pre správny výpočet tarify za prevádzkovanie systému /ďalej len TPS/, pričom tieto údaje je potrebné vyhodnocovať každoročne. Je nevyhnutné zo strany výrobcov elektriny doručiť žalovanému, ako aj ÚRSO oznámenie o predpokladanom množstve dodanej elektriny, nakoľko tieto subjekty potrebujú údaje na rozdielne účely. Bez splnenia tejto informačnej povinnosti zo strany žalobcu nie je možné náklady na podporu správne prerozdeliť medzi jednotlivých prevádzkovateľov distribučných sústav a premietnuť ich do TPS - tarifa za prevádzkové služby, ako aj do koncovej ceny elektriny pre odberateľov. Ďalej žalovaný poukázal na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 50/2015. Uviedol, že zásadná otázka, a to či žalovaný bol oprávnený v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti neposkytnúť podporu, bola Ústavným súdom zodpovedaná. Výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov v prípade nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o podpore nemajú nárok na uplatnenie podpory doplatkom a výkupom elektriny za cenu elektriny na straty na nasledujúci kalendárny rok. Ďalej žalovaný zdôraznil, že vzťah vyplácania podpory v súlade so Zákonom o podpore medzi žalovaným a výrobcami elektriny je súkromno-právnej povahy a žalovaný v tomto vzťahu nevystupuje ako orgán verejnej moci, ale ako súkromno-právny subjekt. Na vzťahy subjektov súkromného práva nie je možné hľadieť optikou verejného práva. Novelizáciou Zákona o podpore vykonanou Zákonom č. 382/2013 Z.z. bola založená nepravá retroaktivita, ktorá je v danom prípade žiaduca vo svetle záujmu na dôsledkom dodržiavaní právnych povinností vyplývajúcich z právnych noriem, čo zodpovedá všeobecne akceptovateľnému verejnému záujmu. Zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového znenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore je z hľadiska požiadaviek vyvoditeľných z článku 1 ods. 1 Ústavy SR z ústavného hľadiska nielen akceptovateľné, ale aj žiaduce. Na záver svojho vyjadrenia žalovaný uvádza argumentáciu vo vzťahu ku spôsobu, ktorým žalovaný žalobcovi nemožnosť uplatnenia si podpory na rok 2015 oznámil s vyústením do záveru, že tento spôsob je dostatočný. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

6. Na pojednávaní dňa 9.3.2018 strany zotrvali na svojej argumentácii, a to žalobca s vyústením do tvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti a žalovaný s vyústením do popretia tohto tvrdenia žalobcu s doplnením argumentácie v smere poukazu na pečiatku používanú v relevantnej dobe na strane žalovaného vo vzťahu k listinnému dôkazu, ktorý žalobca predkladal ako dôkaz splnenia oznamovacej povinnosti voči žalovanému. Žalobca navrhol vykonať dôkaz výsluchom konateľa žalobcu p. S. a žalovaný navrhol znalecky vyhodnotiť otázku pravosti pečiatky, ktorou malo byť opatrené oznámenie, resp. doklad o splnení oznamovacej povinnosti žalobcu.

7. Podľa § 80c OSP /Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej len OSP/: Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

8. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP/: Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 137 CSP: Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10.Podľa Článku 8 /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP/: Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11.Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

12.Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

13.Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

14. Medzi stranami v konaní boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Status žalobcu ako subjektu výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorá skutočnosť je zároveň preukázaná aj rozhodnutím ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-Q. zo 17.10.2013, vystavenie Oznámenia o uplatnení podpory na rok 2015 z 26.5.2014 pod záhlavím Solid Project, s.r.o., Banská Bystrica, tak ako je v spise na č.l. 14, vystavenie Oznámenia z 26.11.2014 pod záhlavím Solid Project, s.r.o., Banská Bystrica ako je na č.l. 15, predsúdna komunikácia vedená medzi stranami, tak ako vyplýva z č.l. 16 a 18, vystavenie faktúry žalobcom na žalovaného pod č. 1502 v sume 3.731,51 EUR za dodávku elektriny na doplatok zo zdroja P. D. G. X za obdobie od 1.1.2015 do 31.1.2015, skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako nákupcom č. XXX/XXXX zo dňa 13.3.2014 /č.l. 23 až 25/, uzatvorenie Zmluvy o doplatku č. XXX/XXXX/D medzi výrobcom - žalobcom a žalovaným ako poskytovateľom dňa 13.3.2014, pričom obe označené zmluvy sú uzatvorené na dobu určitú, a to do 31.12.2014.

15. Žaloba v tejto veci je žalobou určovacou. Súdu bola doručená dňa 23.3.2015, a teda za účinnosti pôvodnej procesno-právnej úpravy vyplývajúcej z Občianskeho súdneho poriadku. Ako vyplýva z petitu žaloby, domáhal sa žalobca určenia práva na poskytnutie podpory pre rok 2015 a určenia, že toto právo na kalendárny rok 2015 nezaniklo v nadväznosti na citovanú hmotno-právnu úpravu vyplývajúcu zo Zákona o podpore /§ 3 ods. 1 písm. b/ a c/, § 4 ods. 1 písm. b/ a c/, § 4 ods. 3 všetko Zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej už len Zákon o podpore/. Pôvodná procesno- právna úprava vyplývajúca z Občianskeho súdneho poriadku podľa § 80c OSP a rovnako i procesno- právna úprava platná a účinná od 1.7.2016 - ďalej len CSP, a to konkrétne § 137c viaže úspešnosť určovacej žaloby vo vzťahu ku určeniu práva /vo vzťahu k určeniu, či tu právo je alebo nie je/ na preukázanie naliehavého právneho záujmu. Podľa § 137c naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať len v prípade, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu, čo nebol prípad prejednávanej veci, nakoľko naliehavý právny záujem z úpravy Zákona o podpore a ani z inej hmotnoprávnej úpravy žalobcovi ako výrobcovi elektriny z obnoviteľného zdroja domáhať sa určenia, že má v príslušnom roku právo na poskytnutie podpory, a že toto právo pre príslušný rok nezaniklo, nevyplýva. Primárnym predpokladom úspešnosti žaloby v tejto veci preto bolo preukázanie tvrdenia žalobcu, podľa ktorého má naliehavý právny záujem na navrhovanom určení. Vo vzťahu k existencii naliehavého právneho záujmu uviedol žalobca argumentáciu vyplývajúcu z článku IV. písomného vyhotovenia žaloby. Uviedol, že naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi. Primárne je žalovaným popieraná existencia /neexistencia/ práva či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný /existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi/; jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, než určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Je zrejmé, že žalovaný spochybnil oprávnenie /právo/ žalobcu na podporu podľa Zákona o podpore, pričom podpora má byť žalobcovi poskytovaná práve prostredníctvom žalovaného. Zákon o podpore pritom neurčuje ani orgán, ani osobu, ktorá o existencii práva na podporu môže alebo má rozhodnúť, a preto touto osobou je výhradne súd. Rozhodnutím o existencii práva pritom môže byť do budúcna vyriešený právny základ pre poskytovanie podpory prostredníctvom žalovaného. Bez takéhoto určenia je podnikanie žalobcu nemožné, jeho postavenie sa stáva neisté v tom, či nárok na podporu má. Minimálne túto skutočnosť žalovaný, prostredníctvom ktorého sa samotná podpora poskytuje, spochybňuje. Bez rozhodnutia súdu o navrhovanej otázke nie je možné dať spoľahlivo odpoveď na uvedený problém. Keďže žalobca má za to, že nárok na podporu má aj v roku 2015, avšak žalovaný to spochybňuje, je potrebné, aby o tejto

otázke rozhodol súd. Na základe týchto skutočností má žalobca odôvodnený a oprávnený naliehavý právny záujem na tom, aby súd rozhodol o navrhovaných skutočnostiach. Vo vzťahu k takto tvrdenému naliehavému právnemu záujmu žalobcu na navrhovanom určení je potrebné zdôrazniť, že konanie v tejto veci začalo doručením žaloby súdu dňa 23.3.2015, pričom žalobou navrhol žalobca určiť, že mu právo na podporu svedčí pre rok 2015 a pre tento kalendárny rok 2015 toto právo nezaniklo. Naliehavý právny záujem na navrhovanom určení musí byť zo strany žalobcu pri uplatnení určenia práva primárne tvrdený a zároveň musí byť žalobcom preukázaný ako existujúci, teda daný nielen v čase začatia konania, ale aj v čase meritórneho rozhodnutia, pričom na tomto mieste poukazuje súd na úpravu podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V tejto súvislosti považoval konajúci súd za zásadné vyhodnotenie otázky ťažiskovo naplnenia preventívnej funkcie žaloby o určenie, či žalobca má v roku 2015 právo na podporu, a že toto jeho právo na kalendárny rok 2015 nezaniklo tak, ako sa toho žalobca v konaní domáhal. Podstatou preventívnej funkcie určovacej žaloby je, že má eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, pričom k zodpovedajúcej náprave nie je možné dospieť inak, predovšetkým uplatnením práva na plnenie. Tak ako je konštatované vyššie, naliehavý právny záujem musí byť žalobcom tvrdený a spoľahlivo preukázaný nielen k momentu začatia konania, ale aj k momentu meritórneho rozhodnutia. A práve k momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci, t.j. ku 3.4.2018 ťažiskovo pri zohľadnení formulácie určovacieho petitu, ktorým sa žalobca domáhal určenia existencie jeho práva na podporu pre rok 2015 a určenia, že toto právo pre rok 2015 nezaniklo, nie je možné skonštatovať naliehavý právny záujem žalobcu na takto navrhovanom určení. K momentu meritórneho rozhodnutia súdu v tejto veci už žalobcom uplatnené určenie nemôže naplniť preventívnu funkciu určovacej žaloby a odstraňovať stav ohrozenia žalobcovho práva prostredníctvom tejto určovacej žaloby ako efektívnym prostriedkom. Pri uvedených záveroch v skutkovej rovine vnímal súd ako významný preukázaný mechanizmus uzatvárania zmlúv medzi žalobcom a žalovaným na poskytovanie jednotlivých foriem podpory podľa Zákona o podpore /podpora formou doplatku a podpora formou výkupu elektriny na krytie strát/, vždy na daný kalendárny rok. Pokiaľ, a to bolo v konaní medzi stranami nesporné, k uzatvoreniu týchto zmlúv pre rok 2015 medzi stranami nedošlo, vyplýva z tejto hmotno-právnej situácie vzniknutej medzi stranami pre žalobcu k momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci právo uplatňovať si svoje nároky prostredníctvom žaloby na plnenie voči žalovanému. Rovnako skutočnosť mechanizmu uzatvárania označených zmlúv medzi stranami vždy na daný kalendárny rok vylučuje záver o existencii naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení s obsahom vymedzeným žalobcom viažucim sa výlučne k roku 2015, k momentu meritórneho rozhodnutia, tak ako to tvrdil žalobca v článku IV. dôvodov písomného vyhotovenia žaloby, podľa ktorých rozhodnutím o existencii práva môže byť do budúcnosti vyriešený právny základ na poskytovanie podpory prostredníctvom žalovaného. Pri týchto záveroch vo všeobecnej rovine poukazuje súd vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na navrhovanom určení existencie práva žalobcu na podporu a vo vzťahu k navrhovanému určeniu, že toto právo na podporu nezaniklo, všetko pre rok 2015, na ustálenú judikatúru vyplývajúcu napríklad z R 17/1972, R 24/1995. Pri konštatovaní záveru o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu na žalobcom navrhovanom určení nebol vytvorený priestor pre hodnotenie ďalšej už vecnej argumentácie uvádzanej stranami v tomto konaní viažucej sa k samotnému právu na podporu pre rok 2015 (tu súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 112/2004). Na základe skonštatovania nepreukázania naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení rozhodol súd o zamietnutí žaloby v celom rozsahu.

16. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a tak je stranou v tomto konaní v celom rozsahu úspešnou žalovaný, ktorému súd priznal plný nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Pre úplnosť odôvodnenia považuje súd za významné zdôrazniť, že k momentu vyhlásenia meritórneho rozhodnutia nebolo podateľňou tunajšieho súdu spracované a ku spisovému materiálu vo veci pripojené, tak ako to vyplýva z úradného záznamu spísaného kanceláriou 19Cb tunajšieho súdu z 3.4.2018 podľa č.l. 158, podanie právneho zástupcu žalobcu z 29.3.2018 - späťvzatie žaloby, ktoré

malo byť podľa súboru prijatých správ z ÚPVS k spisu 19Cb 162/2015 súdu doručené dňa 30.3.2018 o 6.00 hod. (č.l.163). Ku samotnému spracovaniu podania právneho zástupcu žalobcu - späťvzatia žaloby, došlo podateľňou tunajšieho súdu až dňa 3.4.2018 o 15.03.21 hod., ako to vyplýva z úradného záznamu, ktorý je v spise na č.l. 158, a teda po vyhlásení meritórneho rozhodnutia vo veci (podľa zápisnice z pojednávania vo veci dňa 3.4.2018 sa pojednávanie skončilo po vyhlásení meritórneho rozhodnutia o 13.30 hod.). V nadväznosti na to, z dôvodu absencie informácie konajúceho sudcu o späťvzatí žaloby, rozhodol súd tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).