Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Pc-29-2017.pdf
PDF · 82.43 KB
Case nature
Area
Subarea
20Pc/29/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľky R. T., nar. XX.X.XXXX., adresa pobytu F., F. XX/XX, proti odporcovi U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., L. XXXX/ X, v spore o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľky k odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 10P/74/2011-20 zo dňa 16.12.2011, počnúc mesiacom apríl 2018.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa predmetným návrhom domáhala voči odporcovi zrušenia výživného na plnoleté dieťa. Podaný návrh odôvodnila tým, že je matkou plnoletého odporcu, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, pričom doposiaľ si podľa svojich možností a schopností plní vyživovaciu povinnosť stanovenú rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 16.12.2011, č.k. 10P/74/2011-20, ktorým jej bola uložená vyživovacia povinnosť v sume 110,- eur mesačne. Poukázala na skutočnosť, že odporca dovŕšil vek 26 rokov, študuje už na tretej vysokej škole, a na strane navrhovateľky došlo k zmene pomerov, ktoré nedovoľujú plnenie ďalšej vyživovacej povinnosti. U navrhovateľky pravdepodobne v dôsledku uhryznutia kliešťom rozvinula lymská borélióza, v dôsledku čoho je od 24.11.2016 práceneschopná a ochorenie si vyžiadalo viacnásobnú hospitalizáciu. V dôsledku dlhodobej liečby stratila navrhovateľka príjem a nie je schopná pokryť ani svoje výdavky na liečbu a živobytie. V súčasnosti je navrhovateľke poskytovaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi a o jej nároku na invalidný dôchodok doposiaľ nebolo rozhodnuté. Z uvedeného dôvodu žiada o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému odporcovi. Na preukázanie svojich tvrdení predložila lekárske správy i rozhodnutie o priznaní preddavku na pomoc v hmotnej núdzi.
2. Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a s podaným návrhom nesúhlasil. Potvrdil, že je študentom u tretej vysokej školy, pričom predchádzajúce štúdium neukončil úspešne, avšak v súčasnosti je študentom posledného ročníka magisterského štúdia v Nitre, pričom so štúdiom sú spojené nemalé výdavky. Náklady odporcu predstavuje cestovné (48-72,- eur), ubytovanie (44,- eur), strava a výdavky spojené so štúdiom, ktoré odporca nešpecifikoval. Aktívne hráva hokejbal, s čím sú taktiež spojené výdavky. Doposiaľ mu navrhovateľka prispievala na výživu, avšak pred časom hradenie výživného samovoľne ukončila. Dlh na výživnom predstavuje približne 630,- eur. O nepriaznivom zdravotnom stave navrhovateľky sa odporca dozvedel v decembri 2017 od brata navrhovateľky. V súčasnosti okrem navrhovateľky zabezpečuje výživu odporcu jeho otec, u ktorého došlo taktiež k zmene pomerov, nakoľko bol uznaný čiastočne invalidným a navyše musí hradiť hypotéku, ktorá mu bola poskytnutá na vyplatenie vyporiadacieho podielu navrhovateľky z BSM. Odporca si našiel brigádu, ktorou si privyrobí sumu 100,- eur mesačne. Doklad o štúdiu ani iné doklady o výške výdavkov odporca nedoložil.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
4. Z lekárskych správ (č.l. 24-86) súd zistil, že navrhovateľka bola opakovane hospitalizovaná pre lymskú boreliózu po viacnásobnom uhryznutí kliešťom s následnou atrofiou pohybového aparátu, kortikálnou atrofiou mozgu a ďalšími zdravotnými obmedzeniami.
5. Z rozhodnutia ÚPSVaR Poprad zo dňa 12.2.2018 (č.l. 91) súd zistil, že navrhovateľke bol priznaný preddavok na pomoc v hmotnej núdzi v sume 231,- eur mesačne od 1.1.2018.
6. Z potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti súd zistil, že navrhovateľka je od 24.11.2016 práceneschopná pre
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa ods. 3 cit. ust. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
10. Podľa ods. 4 cit. ust. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 32 ods. 1 C.m.p. účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie.
14. Podľa § 32 ods. 2 C.m.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
15. Pri rozhodovaní o určení výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného a zisťoval, či sa podstatne zmenili a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Súd dospel k záveru, že od ostatnej úpravy výživného na sumu 110,- eur došlo na strane navrhovateľky k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu výšky vyživovacej povinnosti. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata alebo získanie zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zlepšenie alebo zhoršenie majetkových pomerov apod. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí, najmä prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod. V prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky či zrušení vyživovacej povinnosti. V ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov vychádzajúc napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. Objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie vzhľadom na ekonomickú situáciu, a teda valorizačná zložka, je premietnutá ako u osôb povinných, tak aj oprávneného.
16. K podstatnej zmene pomerov prišlo z dôvodu jednak uplynutia podstatnej doby od času poslednej úpravy a jednak z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti navrhovateľky, postihnutej infekčným bakteriálnym ochorením s problematickou a dlhodobou liečbou, a v dôsledku ktorého je jej v súčasnosti poskytovaná preddavkovo pomoc v hmotnej núdzi.
17. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou. Dosiahnutím plnoletosti táto vyživovacia povinnosť nezaniká, ale trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady, pričom sa vyžaduje, aby táto schopnosť bola trvalá, nakoľko príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Okolnosťou odôvodňujúcou trvanie vyživovacej povinnosti rodičov sa tradične akceptuje štúdium. V zásade schopnosť samo sa živiť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. zdravotný stav.
18. S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že podaný návrh je oprávnený a odôvodnený. Navrhovateľka ako povinná v súčasnosti nie je schopná zabezpečiť si dostatočný a pravidelný príjem, jej zdravotný stav to neumožňuje. Súčasne doposiaľ nebolo rozhodnuté o priznaní nároku na invalidný dôchodok a jeho výške. Oproti tomu odporca ako študent vysokej školy v poslednom ročníku cca mesiac pred jej ukončením síce nemá vlastný príjem, avšak v konaní, napriek riadnemu poučeniu, nepredložil ani len doklad o štúdiu a nepreukazoval ani výšku svojich oprávnených nákladov.
19. K nedostatku dôkaznej aktivity odporcov súd konštatuje, že súd v konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom konaní založené na prejednacej zásade, teda tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov. Odporca, ktorý so zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasil síce tvrdil, že študuje a nemá vlastný príjem (s výnimkou brigády), avšak tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázal. O navrhovateľku sa odporca nezaujíma, nekontaktuje ju. Napriek tomu, že odporcovi bol zdravotný stav navrhovateľky prezentovaný, trvá na existencii vyživovacej povinnosti z dôvodu štúdia, i keď zároveň konštatuje, že v priebehu mesiaca štúdium ukončí. V tomto smere je tak v rozpore so zásadou spravodlivosti rozhodnutie v neprospech podaného návrhu. Pokiaľ doposiaľ navrhovateľka má voči odporcovi nedoplatky, tieto neboli zrejme spôsobené svojvoľným rozhodnutím navrhovateľky, ale v vznikli v súvislosti s jej nepriaznivým zdravotným stavom, opakovanými hospitalizáciami, a obaja účastníci deklarovali snahu dohodnúť sa na ich úhrade po rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľke. Do tej doby tak je bezpredmetné, vzhľadom na stav príjmu navrhovateľky, o úhrade nedoplatku uvažovať.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 49 ods. 1 C.m.p. a žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.